 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| SOPK túži byť komorou komôr |
| Bratislava, 08.10.2008 |
|
| Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) prišla o povinné členstvo v roku 1996. Jej vedenie sa s tým nevie zmieriť.
Zašlé časy reprezentanta všetkých podnikateľov na Slovensku by chcela komora oživiť. Jej predseda Peter Mihók opakovane lobuje za obnovenie povinného členstva. A vlani prišiel aj s nápadom zákonom zjednotiť pod vlajkou SOPK všetky zmiešané a zahraničné komory pôsobiace na Slovensku. Návrh však neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním.
„Pokiaľ má komora ako inštitúcia zriadená zákonom zastupovať záujmy podnikateľov, je povinné členstvo nutnosť,“ zdôrazňuje generálny sekretár SOPK Martin Hrivík. Podľa neho vedenie komory v žiadnom prípade nemotivujú povinné členské príspevky. „Peniaze si vieme zarobiť aj inak,“ dodáva.
Komorová symbióza
Ministerstvo hospodárstva SR počas pôsobenia odchádzajúceho vládneho kabinetu tvrdeniam o posilnení samosprávy a zastupovania záujmov podnikateľov neprialo. Prenesenie právomocí zo štátu na komoru „nie je prejavom demokracie, ale naopak posilnením štátom podporovaného podnikateľského korporativizmu, ktorý je protitrhový“, hovorí Branislav Ďurajka, ktorý bol do konca septembra zástupcom generálneho riaditeľa sekcie stratégie na ministerstve hospodárstva.
Na rozdiel od vlády nachádza SOPK porozumenie u partnerských komôr v zahraničí. Na septembrovej návšteve Slovenska predseda Hospodárskej komory ČR Jaromír Drábek vyhlásil, že dôležitým cieľom jeho komory je získanie viacerých kompetencií od štátnej správy.
„Povinné členstvo je len jednou z ciest, ako zaistiť úroveň podnikania. Samozrejme by sme ho privítali,“ povedal TRENDU J. Drábek. Oveľa dôležitejší je podľa neho presun právomocí živnostenských úradov a správa obchodného registra podnikateľov. Aj SOPK priznáva takúto motiváciu. Chcela by prevziať od štátu prevádzku Obchodného registra SR. „V zahraničí je zvykom, že obchodný register spravujú obchodné komory,“ vysvetľuje M. Hrivík.
Lukratívny register
M. Hrivík sa nazdáva, že obchodný register by mal mať verejnoprávny charakter, pretože je službou pre podnikateľov. Podľa riaditeľky odboru obchodného a exekučného práva Ministerstva spravodlivosti SR Pauly Pacherovej sa nad argumentmi komory „možno len pousmiať“.
Podľa nej je nezmysel, aby si SOPK osvojovala právo na vedenie obchodného registra. „Je pochopiteľné, že komora má o prevádzkovanie registra záujem. Je to predsa lukratívny zdroj príjmov a informácií,“ poznamenáva P. Pacherová.
SOPK plánuje zákon s podobným obsahom ako vlaňajší neúspešný návrh predložiť znova. M. Hrivík si myslí, že v prípade uzákonenia povinného členstva podnikateľov v SOPK by bola otázka prevádzkovania obchodného registra opäť aktuálna. „V takom prípade bude výhodné, ak si svojich členov budeme registrovať sami,“ hovorí. Ako však prízvukuje, o vedenie registra má komora záujem v každom prípade.
Návrh SOPK neriešil napríklad sankčné mechanizmy proti firmám, ktoré by neplatili členské príspevky. Na otázku TRENDU, či by neplatičov vyškrtli z obchodného registra, tajomník SOPK odpovedal: „Nad tým sme vôbec nerozmýšľali.“
Nedostanú dotácie
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) si na rozdiel od SOPK povinné členstvo pre všetky právnické osoby v tomto biznise udržala. Príspevky tvoria až 95 percent jej príjmov, kým v prípade SOPK je to podľa M. Hrivíka menej ako 40 percent.
Predseda SPPK Ivan Oravec si vie v budúcnosti predstaviť fungovanie komory na dobrovoľnej báze. Aj keď si myslí, že „v týchto fázach transformácie povinné členstvo nie je protiústavné“. Odhaduje že v prípade zrušenia povinného členstva by komoru opustila menej ako pätina jej členov, pretože jej „činnosť je v prospech podnikateľov“.
SPPK má vyriešené aj problémy s neplatičmi. „Robíme to dohovorom,“ hovorí I. Oravec. Ak to nepomáha, komora takýmto subjektom pozastaví členstvo a „odblokuje ich od informácií a dotácií“. SPPK má totiž svojich zástupcov vo všetkých komisiách, ktoré prideľujú licencie a dotácie do poľnohospodárstva.
Prekáža slovo komora
Nevôľu medzi zmiešanými a zahraničnými komorami, ktorých na Slovensku fungujú dve desiatky, vyvolal návrh, aby ich registrovala SOPK. Nie sú totiž všetky založené podľa zákona o obchodných a priemyselných komorách. Spravidla ide o občianske združenia, ktoré boli založené s cieľom pomáhať obchodnej spolupráci so zahraničím.
„Vo vyspelých krajinách na celom svete sú zahraničné obchodné komory plne akceptované a nezávislé,“ hovorí generálny sekretár Slovensko–rakúskej obchodnej komory Rudolf Nagy. Podľa výkonnej riaditeľky Britskej obchodnej komory na Slovensku Lívie Eperjesiovej by to znamenalo dosah na financovanie, organizáciu i personálne obsadenie týchto združení.
Ťaženie proti týmto organizáciám postavila SOPK na tom, že používajú v názve slovo komora. „To slovo nám prekáža, pretože ho považujeme za rozhodujúce. Štát by si mal udržať, aby značku komora používali iba inštitúcie zriadené zákonom,“ hovorí M. Hrivík.
M. Hrivík teoretizuje ďalej: „Slovensko nemá jasnú politiku, čo sa týka komôr.“ Aj preto SOPK navrhovala, aby všetky zmiešané komory boli povinne jej členmi a schvaľovala by im stanovy. Podľa M. Hrivíka by malo byť cieľom „urobiť v komorovom systéme poriadok“.
RADO BAŤO, MIRO SEDLÁK, MILAN VELECKÝodkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
