 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Krajiny BRIC chcú využiť krízu |
| Svet, 27.10.2008 |
|
| Finančná kríza, ktorá otriasla svetovými akciovými trhmi, rozbúrila emócie vo vysokej politike a na medzinárodných fórach. Mnohým západným vrcholovým štátnikom sa zdá, že chod svetovej ekonomiky sa im vymkol spod kontroly.
Práve na túto okolnosť sa sústreďujú výhľadové plány krajín BRIC – Brazília, Rusko, India a Čína. Súčasné turbulencie ich príliš neprekvapujú a chystajú sa ich využiť.
Priznanie si pravdy
Chaos, ktorý spôsobuje globálnej ekonomike svetová finančná kríza, postihuje všetky svetadiely a krajiny. Zrodila sa v USA a americké politické a hospodárske kruhy premrhali vzácny čas bagatelizovaním jej podstaty a možných následkov.
Na začiatku dostala označenie hypotekárna. Keď sa paralýza hypotekárneho trhu prenášala do medzinárodnej finančnej siete, prekvalifikovala sa kríza na finančnú.
Potom z americkej na anglosaskú, neskôr na transatlantickú a až v ostatných týždňoch na svetovú. Nakoniec odpadol figový list a konečne sa otvorene debatuje o defektoch celého systému.
Kríza poskytuje všetkým aktérom globálnej hospodárskej scény príležitosť odtabuizovať pravidlá fungovania hospodárskej činnosti a poodhaliť i jej patologické ložiská. Vo fáze konjunktúry by bola takáto hĺbková diagnóza sotva možná.
Rovnala by sa takmer hrešeniu v zmysle spochybňovania ekonomickej politiky „laizze-faire“. Veď práve ona sa vehementne presadzovala na všetkých svetadieloch ako ideálny model národného hospodárstva a svetovej ekonomiky.
Plody trhových reforiem
Najdôslednejšieho propagátora mala v USA, ktoré pomáhali po páde železnej opony novým záujemcom z posttotalitných štátov rozbiehať trhové reformy. Zhodou okolností sa v tom období prestala nesúrodá skupina západoeurópskych sociálno-trhových ekonomík vzpierať vlastným trhovým reformám.
Ideály sociálno-trhovej ekonomiky potom nevyhasli, ale nechali sa prekryť takzvaným anglosaským modelom kapitalizmu. Nemecko, Francúzsko a Taliansko stále vykazujú sociálno-trhové špecifiká ako tlejúce pozostatky z minulosti.
Rýchlorastúce ekonomiky postkomunistických štátov si vybrali za príklad dynamickejší angloamerický vzor, a nie ťažkopádnejšie modely nemeckej či francúzskej ekonomiky.
Trhové reformy pokračovali aj v transformujúcich sa ekonomikách Ázie. Averzia k Bushovej doktríne preventívnych vojen nebránila Číne, Indii a väčšine ostatných ázijských krajín osvojovať si spomínané axiómy hospodárskej globalizácie.
Nadmieru z nej profitovali stámilióny Ázijčanov, ktorí sa vymanili z absolútnej biedy. Na globalizácii sa postavila na nohy i ruská ekonomika a rozvoj Eurázie potom urýchlil pulz svetového hospodárstva. Za tri dekády uskutočňovania trhových reforiem zaznamenala Čína bezprecedentný hospodársky vzostup rovnajúci sa civilizačnej premene.
Raj na dlh
Počas prvých siedmich rokov 21. storočia sa žiadna z nových veľkých ekonomík skupiny BRIC hlasnejšie neohradzovala proti využívaniu príležitostí poskytovaných etablovaným finančným systémom. Do kreatívneho maxima a na hranu realizačnej únosnosti ho zdokonaľovali kráľovsky platení manažéri prevažne amerických finančných inštitúcií.
Dokázali priam nemožné, keď viac-menej nasýtenému americkému trhu poskytovali neustále nový priestor na zvyšovanie spotreby pomocou nadnárodnej schémy úverovania tristo miliónov konzumentov v USA. Život Američanov nad pomery sa stal možným, ba nutným na udržiavanie globálneho peňažného kolobehu.
Na pokračovaní úverovania USA mali donedávna bezvýhradný záujem zahraniční veritelia. Vyhovovala im aj posledná fáza expanzie amerického systému „kreatívneho úverovania“ poskytujúca miliónom nízkopríjmových Američanov príležitosť zadovažovať si domy na splátky. Takzvaná hypotekárna bublina tak bola len nadstavbou systému postaveného na diktáte zvyšovania spotreby.
Deregulované americké bankovníctvo a poisťovníctvo zapojilo do celého systému partnerské finančné domy v zahraničí a tie sa pokúšali využívať skúsenosti z USA na domácich trhoch v závislosti od šírky a elasticity právnych mantinelov. Realitný boom zaznamenali vďaka nápaditosti domácich bankárov i Britské ostrovy.
Rozmach spotrebiteľských úverov sa preniesol do viacerých kútov sveta a hlboké korene zapustil v Južnej Kórei. Tamojší obyvatelia sa tešia vysokej životnej úrovni a bez nových metód úverovania spotreby by bol juhokórejský trh nasýtený a schopný len minimálneho rastu.
Zmeny orientácie
Vzory vynaliezavého úverovania spotreby obyvateľov USA, Veľkej Británie či Južnej Kórey lákali istý čas politické vedenie v Rusku a Číne. Americké metódy sa však miestnym právnym sústavám nedali implantovať a vládcovia v Pekingu a Kremli si ani netrúfali riskovať následky prasknutia bubliny.
Kľúčovým momentom zrejme boli politické ochladenie medzi Washingtonom a Moskvou v ostatných dvoch rokoch a prudký vzostup čínskeho dopytu po energonosičoch a surovinách. Medzi Washingtonom, Moskvou a Pekingom sa zdvihla súťaživosť o vplyv a prístup k zdrojom a ich prepravu. Ére bezvýhradného úverovania USA z ich strany ticho odzvonilo a obe euroázijské mocnosti začali myslieť na zadné dvierka a diverzifikovať svoje zahraničné investície.
Peking a Moskva preto začali bez hlučných fanfár urýchlene koncipovať projekty zvyšovania domácej spotreby a stimulovania vnútorného trhu. Sondovali aj perspektívy presmerovania časti exportov a prúdenia svojho investičného kapitálu do regionálnych hospodárskych blokov v Ázii a inde vo svete. Prieskum regionálnej expanzie si robila v Južnej Amerike Brazília, v južnej Ázii India a v južnej Afrike Juhoafrická republika.
Svetlo v tuneli
Otvorené prepuknutie finančnej krízy v USA umožňuje krajinám BRIC sledovať bez zábran svoje hospodárske záujmy vo svete a emancipovať svoje finančné prepojenia.
Presun od doterajšieho systému zväzkov s dominantnou globálnou hospodárskou veľmocou na diverzifikovanejší potrvá určitý čas. Prechodné obdobie si vyžiada obete v podobe vyrovnávania následkov možného hospodárskeho útlmu.
Nie je jasné, ako dlho potrvá reforma svetového finančného systému. Konkrétne návrhy zatiaľ podávajú najmä Európania s primárnym cieľom ozdraviť existujúci systém.
Upraviť ho pre podmienky multipolárneho sveta je vzhľadom na existujúce transatlantické zväzky pre nich skôr sekundárnym cieľom. EÚ a skupina G7 (teda aj USA) však pozývajú k rokovaciemu stolu krajiny BRIC a ďalšie kľúčové ekonomiky skupiny G20. EÚ prerokuje 24. až 25. októbra v Pekingu možnosti protikrízovej spolupráce v rámci summitu Ázia – Európa ASEM.
Prepuknutie finančnej krízy v USA a škody, ktoré napácha vo svete, oslabia vplyv Washingtonu na medzinárodnej scéne viac, ako si ho Biely dom kazí vojenskými intervenciami v Ázii. Spojené štáty, Japonsko a západná Európa rátajú s prerastením finančnej krízy v hospodársku recesiu.
Tá stiahne i niektoré rýchlorastúce ekonomiky, ale nie všetky. Brazília, Rusko, India a Čína porastú ďalej, hoci zníženým tempom. Lokomotíva BRIC zrejme potiahne istý čas dopredu celý svet.
Adrian Peter Pressburg]
Autor je spolupracovník TRENDU.
odkaz na stránku
Čína rozšíri vnútorný trh
Čínski prognostici nepredpokladajú zastavenie hospodárskeho rastu ani pri poľavení dopytu západných odberateľov po čínskom vývoze
[28.10.2008, TREND / app]
Politické vedenie čínskej Komunistickej strany predložilo 12. októbra plán na stimulovanie domácej výroby a spotreby. „Musíme vystupňovať úsilie o zvýšenie domáceho dopytu, najmä spotreby, aby ostal finančný sektor a kapitálový trh stabilný,“ uvádza sa vo vyhlásení Ústredného výboru strany.
Čína má 1,3 miliardy obyvateľov a Peking chce prioritne umožniť sedemsto päťdesiatim miliónom roľníkov, aby si do roku 2020 zvýšili príjmy zo súčasného ekvivalentu 590 dolárov ročne na dvojnásobok. Vláda rozšíri prístup roľníkov k poľnohospodárskej technike a výhodnými úvermi podporí intenzifikáciu poľnohospodárstva.
Roľníci budú smieť voľnejšie nakladať s pôdou prenajatou od štátu a ďalej ju prenajímať. Dokument nespomína predaj pôdy, ale i tak sa posúvaním užívateľských práv vytvoria veľkofarmy, schopné dosahovať špičkové svetové produkčné výkony.
Markantne majú podskočiť aj platy obyvateľov mestských aglomerácií. Čína zamýšľa využiť obdobie globálneho hospodárskeho útlmu na masívne investície do modernej infraštruktúry, aby sa potom mohla rozbehnúť rozsiahla industrializácia zaostávajúcich regiónov. Vláda dúfa, že veľkorysé stimulovanie vnútorného trhu zabráni poklesu hospodárskeho rastu zo súčasných vyše 11 pod deväť percent, čo by bola údajne hranica politickej únosnosti.
odkaz na stránku
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
