 |
|
|
|
|
|
 |
|
|
|
| Aké predsedníctvo? EÚ vedú stále tí istí, sklamane tvrdí Klaus |
| Praha, 05.11.2008 |
|
| Mal by to byť kľúčový moment: keď sa nový prezident bude ujímať úradu vo Washingtone, preberie Česko rotačné predsedníctvo Európskej únie, aby ko prvá krajina bývalého sovietskeho bloku viedla skupinu 470 miliónov Európanov, a to v čase najhoršieho ekonomického požiaru za posledných sto rokov. Tak spája dve významné udalosti januára 2009 denník The New York Times.
Horlivý český prezident Václav Klaus však namiesto toho, aby pre svoju krajinu s desiatimi miliónmi obyvateľov uvítal príležitosť viesť najväčší obchodný blok na svete, sa odvoláva na mníchovskú dohodu z roku 1938, kedy európske mocnosti pomohli rozkúskovať Československo.
Ako povedal koncom októbra, nebude české predsedníctvo "nijako dôležité", keď je Európa – teraz rovnako ako vtedy – pod kontrolou Francúzska, Nemecka, Talianska a Británie. "Českí politici by si nemali myslieť, že môžu niečo zmeniť," varoval Klaus.
Rovnako ako ich stredoeurópski susedia sa aj Česi po stáročia vyrovnávali s rozdelením kontinentu medzi Východ a Západ, natlačení a ťahaní medzi Ruskom a Nemeckom alebo Rakúskom. Vyhliadka na to, že sa 1. januára v citlivom období ujmú na šesť mesiacov kormidla Európskej únie, podľa všetkého vyniesla na povrch národnú neurózu z minulosti.
Stredopravá vláda premiéra Mirka Topolánka ťažko balansuje po ohromných stratách v nedávnych regionálnych voľbách, čo vyvoláva obavy, že by Európska únia mohla byť vedená národom bez vlastnej efektívnej vlády. Práve v čase, keď Rusko demonštrovalo svoju silu v Gruzínsku, sa potom niektorí európski diplomati pýtajú, či je tento národ schopný si poradiť so svojimi bývalými pánmi.
Niektorí ľudia vo Francúzsku, súčasnej predsedníckej krajine, sú natoľko vyplašení, že navrhli možnosť obísť Českú republiku a predĺžiť francúzske predsedníctvo do budúceho roku. Zjavne dotknutý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg potom zažartoval, že ak Francúzsko neodstúpi, bude musieť vyzvať jeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho na súboj. "Francúzsko a pán Sarkozy sa nechcú rozlúčiť s predsedníctvom Európy," povedal Schwarzenberg v jednom z rozhovorov. V piatok potom Sarkozy české predsedníctvo EÚ oneskorene podporil.
Diplomatické dohadovanie sú ozvenou roku 2003, keď bývalé komunistické krajiny, vrátane Česka, podporili Spojenými štátmi vedenú vojnu v Iraku. A prinútili tak vtedajšieho francúzskeho prezidenta Jacquesa Chiraka k poznámke, že sa musia naučiť byť ticho. Teraz je Európa jednotnejšia, napriek tomu jej však hrozí nové rozdelenie, naznačované rôznymi prístupmi k riadeniu ekonomickej politiky počas riskantných finančných časov.
Medzi Čechmi sa niektorí obávajú obnovenia bitky o to, ktorý z ekonomických modelov by mal prevládnuť v Európskej únii: sociálne trhová ekonomika preferovaná jej najnovšími členmi, alebo štátom kontrolovaná ekonomika, ktorej dáva čoraz viac prednosť Francúzsko. Kým Sarkozy si vyslúžil chválu za rýchlu pomoc európskym bankám, Praha zostáva veľmi obozretná voči štátnym intervenciam.
Vyštudovaný ekonóm Klaus prirovnal nedávno Sarkozyho metódy k "starému socializmu", kým premiér Topolánek argumentoval, že štátna podpora krachujúcim bankám je proti princípom voľného trhu. Odmietanie Česka prijať euro, aj keď sa ho v januári chystá prijať jeho chudobnejší príbuzný Slovensko, priviedlo niektorých pozorovateľov k námietkam, že krajina mimo rámec eurozóny nie je vhodná na vedenie tohto bloku počas globálnej recesie.
Minister zahraničných vecí Schwarzenberg však povedal, že Česká republika nie je imúnna voči finančnej kríze, vzhľadom na svoju hlbokú integráciu do eurozóny. Viac ako tri štvrtiny českého exportu ide do Európskej únie, kým spracovateľský sektor v krajine trpí. Ak ide o názor, že by Česi mohli byť zle vybavení na to, aby riadili politiku voči Kremľu, minister Schwarzenberg namietol, že 40 rokov pod sovietskou nadvládou neprešlo bez povšimnutia. "Máme s Rusmi isté skúsenosti," povedal sarkasticky. Česká rozpoltenosť voči Európskej únii pramení zčasti z inštinktívnej nedôvery voči Európe a z lojálnosti k Spojeným štátom, čo je podmienené desaťročiami invázie a okupácie.
Predseda zahraničného výboru, sociálny demokrat Jan Hamáček, povedal, že si Česi pamätajú, že Američania ich krajinu i zvyšok Európy trikrát zachránili počas 20. storočia – za prvej a druhej svetovej vojny a počas studenej vojny.
Mnoho mladších Čechov hovorí, že ich priťahujú americké hodnoty a kultúra. Riaditeľ odboru Kancelárie primátora Prahy a zarytý konzervatívny politik 25-ročný Tomáš Jirsa hovorí, že kým on uctieva Ronalda Reagana, flexibilné pracovné trhy, maximálnu osobnú slobodu a Spojené štáty, jeho francúzski kolegovia sú v zajatí protekcionizmu, vyšších daní, doživotných zamestnaní a iracionálneho antiamerikanizmu. "V dôsledku toho, aké skúsenosti sme mali s komunizmom, máme radi anglosaský model libertarianizmu a slobody," hovorí Jirsa. "História ukazuje, že Amerika problémy rieši, kým Európania sú pasívni."
ČTK
odkaz na stránku |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
