 |
|
|
|
|
|
Britský vinník krízy? Daňový raj
Hoci ani vlaňajší škandál týkajúci sa zneužitia lichtejnštajnského daňového raja podnikateľmi európskych krajín na čele so šéfom Deutsche Post Klausom Zumwinkelom nedonútil Európu k zrušeniu takýchto oáz... |
| Svet, 05.01.2009 |
 |
|
|
|
|
Raúl Castro dovolí ľuďom postaviť si dom z vlastných zdrojov
Kubánsky prezident Raúl Castro opäť mierne uvoľnil pomery na socialistickom ostrove. Kubánci si po novom budú môcť stavať vlastné domy a využívať pri tom súkromný kapitál. Castro svoj zámer zverejnil v nedeľu,... |
| Santiago de Cuba, 04.01.2009 |
|
|
|
|
|
Euro bolo na Slovensku politickým projektom
Posilňovanie slovenskej meny bude doznievať aj v tomto roku, hoci ľudia už budú platiť eurom, hovorí predseda Klubu ekonomických analytikov Ján Tóth.
Keď sa pozriete spätne na proces zavádzania eura, vidíte... |
| Bratislava, 03.01.2009 |
|
|
|
|
|
Zomrel rakúsky autor bestsellerov Johannes Mario Simmel
Informovala o tom dnes tlačová agentúra DPA.
Podľa Simmelovho právnika Bruna Bitziho bol spisovateľ od istého času odkázaný na opatrovateľskú starostlivosť a žil v penzióne pre starých ľudí neďaleko... |
| Švajčiarsko, 02.01.2009 |
|
|
|
|
|
Farmárom zostane vľúdnosť politikov
V roku 2007 sa vo svetovom biznise s potravinami rozbehlo nebývalé zdražovanie. Bola za tým slabšia vlaňajšia žatva, rast apetítu rozvojových krajín i odčerpávanie časti úrod agrárnych surovín na výrobu... |
| Bratislava, 02.01.2009 |
|
|
|
|
|
Druhý blok elektrárne V1 postupne odstavili
Druhý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach od stredajšieho poludnia postupne znižoval svoj výkon na nulu. Celkový proces znižovania výkonu sa ukončil ešte v stredu podvečer. Podľa ministra... |
| Jaslovské Bohunice, 01.01.2009 |
|
|
|
|
|
Prvého januára si Slovensko pripomína Deň vzniku SR
V dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky (ČSFR) na dva samostatné štáty - Českú republiku (ČR) a Slovenskú republiku (SR) - vznikla 1. januára 1993 samostatná SR, keď na spoločnej... |
| Bratislava, 01.01.2009 |
|
|
|
|
|
Česi prevzali predsedníctvo v EÚ
Po Slovinsku je Česká republika druhou spomedzi 12 nových členských krajín v predsedníckom kresle. Zasadá doň pritom 4,5 roka od svojho vstupu do EÚ. Po polročnom šéfovaní odovzdá Praha žezlo 30. júna... |
| Praha, 01.01.2009 |
|
|
|
|
|
Oddnes platíme na Slovensku eurom
Slovensko sa dnes o polnoci stalo 16. členom eurozóny. Zavedenie eura podľa premiéra Roberta Fica integruje Slovensko naplno do hospodársky prosperujúcej a kultúrnej Európy. "Euro prichádza na Nový rok 2009 na... |
| Bratislava, 01.01.2009 |
|
|
|
|
|
Storočná koruna končí, je tu euro
Dnes do polnoci je našou menou slovenská koruna, potom budeme mať rovnakú ako ďalších 15 krajín
Koruna v rôznych podobách dnes u nás završuje vyše storočnú históriu. Veľa ľudí očakáva zmenu meny na euro v... |
| Bratislava, 31.12.2008 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
![Foto : mapa Čekoslovenska
Prvá česko-slovenská republika alebo predmníchovské Česko-Slovensko je označenie úseku dejín Česko-Slovenska od jeho vzniku v roku 1918 do Mníchovskej dohody (30. september 1938), nasledujúce obdobie od 1. októbra 1938 do rozpadu Česko-Slovenska v marci 1939 sa označuje ako druhá republika.
Prvá Česko-slovenská republika bola vnútrozemským štátom v strede Európy. Jej územie sa rozkladalo približne na území dnešnej Českej republiky, Slovenskej republiky a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Česko-Slovensko tvorili prirodzené historické hranice (v čase vzniku rakúskych) korunných krajín Čiech, Moravy a českého Sliezska, Slovensko a Podkarpatská Rus boli vymedzené prirodzenou hranicou medzi hornouhorskými stolicami a historickým územím Haliča (Poľskom) zo severu na úpätí Karpát, z juhu čiastočne riekami Dunaj, Ipeľ (po Veľkú nad Ipľom) a z menšej časti i Tisa (najmä Podkarpatská Rus). Južné územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi bolo určené Trianonskou mierovou zmluvou z roku 1919 (do platnosti vstúpila v r. 1920), no keďže hranica nešlo o historickú hranicu ako v prípade českých krajín, rokovania boli komplikovanejšie a na obranu novokonštituovaných hraníc musela byť viackrát použitá armáda.[1][2]
Štát mal teda pretiahnutý, podlhovastný tvar, od východu na západ mal približne 950 km, čiže priemerná šírka územia bola len okolo 150 km.
Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. októbra 1918 Česko-slovenským národným výborom v Prahe. 30. októbra sa k spoločnému štátu prihlásili aj signatári Martinskej deklarácie na Slovensku. V novovzniknutom štáte bolo niekoľko etnických skupín s rôznymi historickými, politickými a ekonomickými tradíciami.
Počiatočným problémom bolo zostavenie česko-slovenského parlamentu. Vzhľadom na to, že okamžité konanie volieb bolo nereálne, bol parlament - Revolučné národné zhromaždenie - zložený na základe volieb z roku 1911 do rakúsko-uhorského parlamentu. Slovensko bylo zastúpené 44 poslancami. Menšiny nemali žiadne zastúpenie. Na základe povojnovej deklarácie prezidenta USA Woodrowa Wilsona o práve človeka na sebaurčenie, sa väčšina sudetských Němcov hlásila k Nemecku alebo Rakúsku. Maďari na juhovýchode Slovenska zase k Maďarsku. Prezidentom bol zvolený Tomáš Garrigue Masaryk, predsedom vlády Karel Kramář a bola prijatá provizórna ústava.
Mierová konferencia v Paríži z januára 1919 uzavrela väčšinu územných sporov. Česko-slovenskú delegáciu viedli Karel Kramář a minister zahraničia Edvard Beneš. Konferencia schválila vyhlásenie Česko-slovenskej republiky, rozprestierajúcej sa na území historických krajín Koruny českej (Čiech, Moravy a Sliezska) a časti Horného Uhorska (Slovensko a Podkarpatská Rus). Lužice, ktoré Beneš rovnako nárokoval na základe príslušnosti k Českému kráľovstvu do tridsaťročnej vojny zostali nemecké. Dohoda potvrdzujúca výsledky konferencie bola podpísaná 10. októbra 1919.
Problémom boli samotné hranice štátu. S Nemeckom a Rakúskom sa väčšia časť priebehu hraníc vyriešila na základe historického vývoja. S Maďarskom však žiadne historické hranice neexistovali, keďže územie Slovenska bolo súčasťou Uhorska od 11. storočia. Hranice preto určila spomínaná konferencia v Paríži na základe Benešových siedmych memoránd. I napriek potvrdeniu zmluvy z Trianonu musela na území zasiahnuť česko-slovenská a rumunská armáda. Vznikol i spor o územie Tešínska, severného Spiša a Hornej Oravy. Z pohľadu historického práva náležalo celé Tešínsko ku krajinám Koruny českej, nárok si naň z etnických dôvodov ale činilo i novovzniknuté Poľsko. Čo sa týka Spiša a Oravy, na týchto územiach bývalo takmer výlučne slovenské obyvateľstvo. Po krátkom česko-slovensko-poľskom vojenskom strete (sedemdňová vojna) bolo Tešínsko rozhodnutím medzinárodnej arbitráže v Spa rozdelené medzi oba štáty. Severného Spiša a Hornej Oravy sa Beneš vzdal v prospech Poľska. Posledný spor sa týkal priemyslovo zaostalej Podkarpatskej Rusi, na ktorú si robili okrem Česko-Slovenska nárok tiež Sovietska Ukrajina a Maďarsko. Na základe dohôd však pripadla Česko-Slovensku a situáciu opäť musela riešiť česko-slovenská armáda.
Ďalšími problémami štátu boli výrazné hospodárske a sociálne rozdiely medzi historickými územiami Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenskom resp. Podkarpatskou Rusou. Na Slovensko odchádzali českí lékari, učitelia a úradníci. V roku 1919 bola založená Bratislavská univerzita, 1920 Slovenské Národné divadlo. Napriek výrazne lepším podmienkam Slovákov v Česko-Slovensku oproti Maďarsku, časť slovenskej reprezentácie žiadala od centrálnej vlády v Prahe autonómiu. Autonomistické snahy Praha odmietala (tak voči Slovensku, ako i Podkarpatskej Rusi) a až do oslabenia Česko-Slovenska po Mníchovskej dohode k autonómii, napriek dohodám z čias 1. svetovej vojny, nedošlo. Táto otázka bola podstatou vnútorných sporov medzi Čechmi a Slovákmi v medzivojnovom období
Wikipedia](/foto//f_01138_m.jpg)
