 |
|
|
|
|
|
| Kvasnice - Sušené pivovarské kvasnice
Sušené pivovarské kvasnice musia mať svetlohnedú farbu, vôňu kvasničnú bez cudzieho zápachu, chuť mierne horkastú, kvasničnú, bez cudzích príchutí; tmavohnedé sfarbenie nie je prípustné.
(2) Sušené pivovarské kvasnice môžu mať vlhkosť najviac 10 hmotnostných percent.
Balenie, skladovanie a preprava
(1) Sušené pivovarské kvasnice možno baliť len do zdravotne neškodného a funkčne vyhovujúceho obalu.
(2) Sušené pivovarské kvasnice možno skladovať len v suchých, dobre vetraných priestoroch, ktoré sú chránené pred priamym slnečným žiarením.
(3) Sušené pivovarské kvasnice možno prepravovať len v čistých, krytých dopravných prostriedkoch, chránené pred zvlhnutím
Prechodné ustanovenia
(1) Droždie a sušené pivovarské kvasnice možno uvádzať do obehu v spotrebiteľských obaloch a v obchodných obaloch s pôvodným označením do 31. októbra 2000.
(2) Kvasná aktivita pekárskeho droždia do 31. mája 2001 môže byť najviac 95 minút.
(3) Kvasná aktivita aktívneho sušeného droždia do 31. mája 2001 môže byť najviac 95 minút a po troch mesiacoch od jeho výroby môže byť najviac 130 minút.
Potravinový kódex SR 1.11.2000 |
| Probiotické kmene mikroorganizmov a ich účinok na hostiteľský organizmus - Eva Ürgeová, Monika Marecová
Katedra biotechnológií, Fakulta prírodných vied Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám. J. Herdu 2,
917 01 Trnava
Súhrn: Článok je stručným prehľadom využiteľnosti a pôsobenia probiotík a ich účinku na hostiteľský
organizmus. Sú v ňom charakteristiky niektorých typických zástupcov probiotických mikroorganizmov, ktoré sa
najčastejšie využívajú vo výžive a krmovinárstve.
Kľúčové slová: probiotiká, prebiotiká, symbiotiká, mikroorganizmy, Lactobacillus, Bifidobacteria,
Sccharomyces cerevisiae, krmivo, výživa
Charakterizácia termínu probiotikum
Vplyv stravy a niektorých živých mikroorganizmov na zdravie je známy už niekoľko sto
rokov. Množstvo poznatkov o týchto vplyvoch významne narastá. Začalo sa uvažovať aj
o konkrétnych potravinových zložkách. Na základe týchto poznatkov môžeme dnes lepšie
určiť nové a zdravšie potraviny, alebo krmoviny, znižujúce riziko celého radu chronických
a infekčných ochorení. Sú to vlastne tradičné potraviny/krmoviny modifikované tak, že majú
konkrétne priaznivé zdravotné účinky, ktoré nemodifikovaným výrobkom chýbajú.
Najväčšími skupinami funkčných potravín sú probiotické, prebiotické a symbiotické
potraviny. Ide o potraviny zamerané na skvalitnenie mikrobiálnej flóry čriev (HOLM, 2001).
Termín probiotikum ako prvý použil Parker v roku 1974 na popísanie organizmov a látok,
ktoré prispievajú k mikrobiálnej rovnováhe v črevách (PARKER, 1974). O dvadsať rokov
neskôr je označenie „probiotikum“ univerzálnym pojmom používaným v celosvetovom
meradle. Termín probiotikum pochádza z dvoch gréckych slov znamenajúcich „pre život“ a je
v protiklade s termínom antibiotikum „proti životu“ (MICHALÍK a kol., 1999).
Fuller v roku 1992 definuje probiotiká ako bioprípravky, ktoré obsahujú živé bunky, alebo
metabolity stabilizovaných autochtónnych mikroorganizmov, ktoré optimalizujú osídlenie
a zloženie črevnej mikroflóry zvierat a ľudí so stimulačným efektom na tráviace procesy
a imunitu organizmu (FULLER, 1992), Schrezenmeir a de Vrese ako kultúrne
mikroorganizmy priaznivo ovplyvňujúce trávenie (SCHREZENMEIR, de VRESE, 2001).
Napriek rozdielnym názorom je termín probiotikum všeobecne používaný pre akýkoľvek
produkt obsahujúci životaschopné mikroorganizmy (MICHALÍK a kol., 1999). Najčastejšie
sa probiotiká používajú ako doplnky do krmív vo vegetatívnej forme alebo vo forme spór.
V určitých častiach tráviaceho traktu dochádza k ich rastu a rozvoju, čo súčastne vedie
k potlačeniu rozvoja niektorých nežiadúcich mikroorganizmov. Dochádza k tomu vďaka
konkurenčnému boju, pri ktorom fyziologicky prospešné probiotické druhy mikroorganizmov
vytláčajú patogénne pôsobiace mikroorganizmy. Pri pôsobení probiotík nejde
o bakteriostatický alebo bakteriocídny účinok, ale vyvolávajú zdravotne prospešné účinky
tým, že sa podieľajú v procesoch imunitnej regulácie. Termín probiotikum sa používa na
označenie produktov, ktoré obsahujú živé mikroorganizmy, priaznivo ovplyvňujúce črevnú
mikroflóru a teda prospievajú zdraviu hostiteľa a majú vplyv na gastrointestinálny, respiračný
alebo urogenitálny trakt (FERENČÍK, EBRINGER, 2002).
Prebiotiká sú nestráviteľné potravinové zložky, ktoré nepodliehajú pôsobeniu enzýmov na
trávenie v hornej časti gastrointestinálneho traktu, vstupujú do čriev v nedotknutom stave
a stimulujú rast konkrétnych, priaznivých organizmov črevnej mikroflóry (HOLM, 2001,
STEER, 2000), ktoré priaznivo vplývajú na hostiteľský organizmus tým, že selektívne
stimulujú rast alebo aktivitu jedného druhu alebo niekoľkých druhov baktérií v hrubom čreve.
Všetky doterajšie komerčné prebiotické produkty sú sacharidy, a to prevažne oligosacharidy,
146
napr. frukto-oligosacharidy, galakto-oligosacharidy či laktulóza. alebo niektoré
polysacharidy. Nestráviteľnosť prebiotík je rovnaká, akú má vláknina v strave, ale ich
fyziologické funkcie sa často líšia. A tak niektoré prebiotiká veľmi selektívne stimulujú rast
a zároveň potláčajú viaceré patogénne baktérie prítomné v mikroflóre, pretože tie využívajú
prebiotiká na svoj rast len veľmi málo, alebo vôbec nie. Prebiotický princíp je teda založený
na selektívnej stimulácii takých mikroorganizmov, ktoré sú schopné hydrolyzovať prebiotiká
na sacharidové monoméry a využívať ich na svoj rast. Väčšina dnes používaných prebiotík sa
nachádza prirodzene v rastlinných potravinách a mnohé sú dnes komerčne dostupné ako
zložky pridávané do funkčných potravín.
Symbiotiká sú preparáty, ktoré majú vlastnosti alebo sú zložené z prebiotík aj probiotík
a nachádzajú sa predovšetkým v mliečnych výrobkoch.
Terapeutický účinok probiotík
V poslednom desaťročí sa zvýšil počet experimentov a štúdií dokumentujúcich priaznivý
terapeutický účinok probiotík pri niektorých chorobných stavoch (FERENČÍK, EBRINGER,
2002). Ku krmovinám sa môžu probiotiká pridávať buď ako jednotlivé kultúry alebo ako
zmes viacerých kultúr.
Z hľadiska využitia probiotík v praxi je mimoriadne významný ich lokálny, celkový
biomedicínsky účinok, inhibičný efekt voči patogénom, optimalizačný vplyv na tráviace
procesy a anticholesterolová aktivita (TEITELBAUM, WALKER 2002, SAAVEDRA,
TSCHERNIA 2002). Zdravotné účinky probiotík a prebiotík podľa Andersona sú zlepšenie
laktózovej intolerancie užitím probioticky fermentovaného mlieka, upravenie systolického krvného
tlaku, odstránenie zápchy, prevencia cestovnej koliky, odstránenie koliky po antibiotickej liečbe,
prevencia črevných ochorení (ANDERSON a kol., 2001).
FOOKS a kol., (1999) študovali imunostimulačný účinok probiotík, keď po dobu 4
mesiacov podávali 24 osobám denne 450 g jogurtu pričom zaznamenali signifikantný nárast
γ-interferónu. Na zvieracom modeli bol zaznamenaný nárast NK - buniek a takisto nárast
γ-interferónu.
SOOMRO a kol., (2002), FEMIA, (2002) popísali na schopnosť probiotík redukovať
toxické metabolity a schopnosť potláčať prítomnosť karcinogénov v organizme. Mimoriadny
význam má využitie probiotík v prevencii diarhoického syndrómu u ľudí a u hospodárskych
zvierat (REID 1999, ISSOLAURI a kol., 1991, GANCARČÍKOVÁ a kol., 2002).
OUWEHAND a kol., (1999) opísali preventívny účinok Lactobacillus GG a Lactobacillus
La - 5 spolu s Bifidobacterium lactis Bb-12 pred cestovnou kolikou.
„Terapeutické minimum“ probiotického výrobku je 1.105 KTJ/ML. Aby sa u človeka
dosiahlo akýchkoľvek kladných účinkov je nevyhnutná denná konzumácia živých
buniek v množstve 1.106 - 1.109 KTJ/ml (LEE, 1995). Prehľad zdravotných účinkov
probiotík je uvedený v Tabuľke 1.
Aj napriek mnohým získaným poznatkom, nie je mechanizmus účinku probiotík
v súčasnosti úplne objasnený. Mechanizmus inhibičného účinku probiotík voči patogénom
môže byť spôsobený kompetíciou o receptory na črevnej sliznici, kompetíciou o živiny,
produkciou antibakteriálnych látok a stimuláciou imunity. Probiotiká ovplyvňujú tráviace
procesy makroorganizmu nárastom populácie mikroorganizmov, zvýšením enzýmovej
aktivity mikroorganizmov, zvýšením stráviteľnosti a využiteľnosti dodanej potravy.
Produkčný kmeň probiotika nesmie byť patogénny, musí byť schopný tolerovať podmienky
tráviaceho traktu, adherovať vo vysokých počtoch na sliznicu tráviaceho traktu, musí si
zachovať vysokú životnosť pri spracovaní a skladovaní, rýchlo sa revitalizovať v tráviacom
trakte, musí mať schopnosť produkovať inhibičné látky voči patogénom, musí mať prospešné
147
účinky na hostiteľa. Probiotiká majú pozitívne účinky na organizmus najmä počas ochorenia
alebo stresu. Počas takýchto období je preto dôležité podporovať túto intestinálnu flóru.
Mikroorganizmy používané ako probiotiká by mali spĺňať tieto podmienky:
a) byť prirodzeným obyvateľom intestinálneho traktu bez vedľajších škodlivých účinkov,
b) schopný prežiť a rozmnožovať sa v tráviacom trakte,
c) prospešne vplývať na intestinálny trakt,
d) zachovať si životaschopnosť a aktivitu v krmive, ktoré funguje ako nosič.
Medzi prospešné mikroorganizmy a teda medzi probiotiká patria najmä baktérie mliečneho
kvasenia a bifidobaktérie. Tieto mikroorganizmy sú prospešné tak pre ľudí ako aj pre zvieratá
a preto sú stále pozorne skúmané mechanizmy ich pôsobenia v hostiteľskom organizme.
Tabuľka 1 Medicínske účinky probiotických baktérii (HOLM, 2001)
Známe medicínske účinky Probiotické druhy
Úprava imunitného systému L. acidophilus, L. casei, L. plantarum, L.
delbrueckii, L. rhamnosus
Rovnováha črevnej mikroflóry L. acidophilus, L. casei, B. bifidum
Nižšia karcinogenita L. acidophilus, L. casei, L. gaserri, L.
delbruecki
Protinádorový vplyv
L. acidophilus, L. casei, L. gasseri, L.
delbruecki, L. plantarum, B. infantis, B.
adolescentis, B. bifidum, B. longum
Prevencia cestovnej koliky
Saccharomyces spp.,
zmes L. acidophilus, B. bifidum,
Streptococcus thermophilus, L. bulgaricus,
Prevencia rotavírusovej koliky L. rhamnosus, B. bifidum
Prevencia hnačky zapríčinenej C. difficile L. rhamnosus, S. spp.
Prevencia inej koliky L. acidophillus, L. rhamnosus, B. bifidum
Účinnosť probiotík môžeme zvýšiť selekciou účinnejších kmeňov mikroorganizmov,
génovými manipuláciami, kombináciou viacerých kmeňov mikroorganizmov, alebo kombináciou
probiotík a synergicky pôsobiacich komponentov. Z praktického hľadiska sa ukazuje
ako najvýhodnejšia metóda zvýšenia účinnosti probiotických prípravkov kombináciou
probiotík so synergicky pôsobiacimi komponentmi prirodzeného pôvodu - prebiotikami. Do
úvahy prichádzajú také komponenty, ktoré pozitívne ovplyvňujú ekosystém tráviaceho traktu
a imunitu hostiteľa prostredníctvom niektorého z mechanizmov účinku probiotík. Zvýšenie
účinnosti probiotík ich kombináciou so synergicky pôsobiacimi komponentmi sa dosiahne
buď zintenzívnením jedného z mechanizmov, alebo rozšírením škály mechanizmov
probiotického účinku. Uvedenou kombináciou sa získajú účinnejšie probiotické prípravky,
ktoré môžeme označiť ako potenciované probiotiká (MICHALÍK a kol., 1999).
POOL a kol., (2002) sledovali vplyv prítomnosti inulínu a oligofruktózy (OF) na vznik
rakoviny hrubého čreva. Autori dokázali, že prítomnosť inulínu a oligofruktózy má rozhodujúcu
úlohu pri prevencii rakoviny.
GALLAHER, KHIL (1999) sledovali účinok xyloogosacharidov a laktulózy na rast bifidobaktérii.
Zistili, že prítomnosť fruktooligosacharidov (FOS) spôsobuje nárast populácie
bifidobaktérií.
Na potenciovanie účinnosti probiotík možno využiť viacero vhodných komponentov, ako
sú fruktoligosacharidy, fytokomponenty, živiny a rastové faktory, proteíny, polynenasýtené
mastné kyseliny, organické kyseliny a metabolity baktérii (PERCIVAL 1999, LAERE,
JEUKENS 2001, ROBERFROID, 2001). Fruktooligosacharidy sú prirodzene sa vyskytujúce
cukry v cibuli, cesnaku, jačmeni, v mede, v ryži, v hnedom cukri, v rajčinách, v pšenici
a v triticale. Štúdie in vivo naznačujú, že fruktooligosacharidy pôsobia ako vláknina potravy.
148
V hrubom čreve sú fruktooligosacharidy fermentované baktériami a vznikajú metabolizovateľné
produkty (SPIEGEL, 1994). Kombinácia probiotík s oligosacharidmi môže zabezpečiť
zvýšenie prežívania probiotického kmeňa počas prechodu tráviacim traktom a jeho začlenenie
medzi endogénne baktérie (COPPA, 2002). BIELECKA a kol., (2002) sledovali vplyv
prebiotických komponentov (inulín, FOS, OF) na črevnú mikroklímu potkanov. Výsledky
dokazujú, že oligofruktóza sa stáva efektívnejším prebiotikom, ak je podávaná spolu s probiotickými
baktériami. BOMBA, (2000), KVASNIČKOVÁ (1994) a PERCIVAl, (1999)
sledovali vplyv fruktooligosacharidov v hrubom čreve a pre trvalý príjem stanovili dávku
2,170 mg/kg/deň. Mikrobiologickým rozborom zistili 10 - násobný nárast bifidobaktérii
v črevnej mikroflóre testovaných osôb, ktorým pravidelne podávali 8 gramov fruktooligosacharidov
počas 2 týždňov, nežiadúcim účinkom pri vysokom príjme fruktooligosacharidov
bola kolika..
KONTULA a kol., (1998) sledovali vplyv fermentovaných ovsených otrúb na ľudský
gastrointestinálny trakt. Ovsené otruby boli fermentované kmeňom Lactobacillus rhamnosus
GG VTT E90522 (Lactobacillus GG) v množstve 108-109 KTJ/ml. Konzumovanie otrúb
podporovalo nárast bifidobaktérii ako aj nárast produkcie kyseliny octovej, propiónovej
a maslovej.
Laktulóza a laktosacharóza majú v Japonsku status „potravín pre špecifické zdravotné
použitie“ a predpokladá sa, že výrobky, ktoré tieto prísady obsahujú, napomáhajú rozvoju
priaznivo pôsobiacich baktérii. Na celom svete stúpa výroba prebiotických prísad odvodených
od laktózy. Laktulóza – (1, 4 – betagalaktozido – fruktóza) sa ročne vyrába v množstve 20 000
ton. Je to nízkoenergetické sladidlo a pretože nie je metabolizovaná organizmom, prechádza do
hrubého čreva, kde svojou prítomnosťou stimuluje rast bifidobaktérii. Používa sa pri liečení
hepatickej encefalopatie, pretože je veľmi účinná a má len málo vážnejších vedľajších
účinkov. Laktulóza a galaktooligosacharidy sa dajú použiť do mliečnej kojeneckej výživy,
aby chránili novorodencov pred patogénmi (SHORTT, 1997).
BOMBA, (2000) vo svojej práci poukazuje aj na vplyv polynenasýtených mastných
kyselín (PNMK) na schopnosť Lactobacillus casei prichytiť sa v tenkom čreve gnotobiotických
ciciakov (zvieratá bez mikroorganizmov). Uvedený účinok nebol pozorovaný
v nižších úsekoch tráviaceho traktu. Predpokladá sa, že polynenasýtené mastné kyseliny môžu
ovplyvňovať adherenčné miesta črevnej mikroflóry cestou modifikácie zloženia mastných
kyselín v črevnej stene. Adhezívna schopnosť potencionálnych probiotík je dôležitá kvôli ich
schopnosti kolonizácie čreva, z hľadiska stimulácie imunitného systému hostiteľského
organizmu a rovnako aj pre ich schopnosť produkovať antimikrobiálne substancie s účinkom
najmä na enteropatogénne mikroorganizmy (MAXA, 1996).
Mikroorganizmy s probiotickými vlastnosťami
Najbežnejšie používanými probiotikami sú baktérie produkujúce kyselinu mliečnu. Ich
použitie v potravinárskom priemysle má dlhú tradíciu a je považované zo zdravotného hľadiska
za bezpečné. Pre prípravu bakteriálneho prípravku je najčastejšie používaný jeden kmeň,
príležitostne dva, alebo viacej druhov patriacich k rozličným rodom. Komerčné prípravky probiotík
pozostávajú z rodov Bifidobacterium, Lactobacillus, Streptococus, Bacillus, Bacterioides,
Pediococcus, Leuconostoc a Propionibacterium ako aj zmesi nedefinovaných črevných
baktérii. Najbežnejšie používané probiotické mikroorganizmy sú Lactobacillus bulgaricus,
Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus plantarum, Lactobacillus casei, Lactobacillus
helveticus, Lactobacillus lactis, Lactobacillus salivarius, Streptococcus termophilus,
Enterococcus faecium, Enterococcus faecalis, Bifidabacterium spp. a Escherichia coli
(MICHALÍK a kol., 1999).
Celkovo, jedným z najzaujímavejších mikroorganizmov z hľadiska jeho využitia ako
149
pomocnej látky vo výžive je Lactobacillus acidophilus. Laktobacily tvoria dôležitú zložku
zdravej gastrointestinálnej mikroflóry. Produkujú enzýmy a vitamíny skupiny B, zvyšujú
stráviteľnosť bielkovín, sacharidov a tiež tukov. Niektoré kmene laktobacilov zvyšujú
biologickú dostupnosť vápnika a tiež produkujú antimikrobiálne látky inhibujúce významné
enteropatogény (Escherichia coli, Salmonella typhimurium, Staphylococcus auteus,
Clostridium perfringen ) (SHAHANI a kol., 1989).
Predstavitelia rodu Lactobacillus sa vyskytujú v mlieku, v ústach a tráviacom trakte cicavcov,
obilninách a iných rastlinách a v pôde. V mlieku spôsobujú prirodzené skvasovanie laktózy
na kyselinu mliečnu. Pretože kyselina mliečna zastavuje rozmnožovanie hnilobných baktérii
a stafylokokov, mliečne baktérie majú svoje uplatnenie pri konzervovaní zeleniny
a niektorých krmív. Podľa produktov katabolického metabolizmu rozdeľujeme rod Lactobacillus
na homofermentatívne mliečne baktérie, ktoré pri skvasovaní sacharidov produkujú
len kyselinu mliečnu (napr. druhy Lactobacillus delbrueckii, Lactobacillus acidophilus,
Lactobacillus plantarum) a na heterofermentatívne mliečne baktérie, ktoré produkujú okrem
kyseliny mliečnej ešte značné množstvo etanolu a CO2 (Obrázok 1), (Lactobacillus
fermentum, Lactobacillus brevis, Lactobacillus buchneri) (ŠILHÁNKOVÁ, 2002). Lactobacillus
sp. zohrávajú dôležitú úlohu v obmedzení ochorenia žalúdočno - črevného systému
zvierat a človeka. Ich antibakteriálny efekt je daný predovšetkým tým, že mliečne baktérie
produkujú a vylučujú do prostredia organické kyseliny, ktoré svojim kyslým pH zastavujú
rast patogénnych baktérií.
Ďalšími mikroorganizmami, ktoré sú zaujímavé z hľadiska ich využitia ako probiotických
doplnkových látok sú bifidobaktérie. Tieto baktérie podporujú mikrobiálnu rovnováhu
v tráviacom trakte (CHANG, 2003). Bifidobaktérie sú grampozitívne baktérie produkujúce
kyselinu mliečnu odlišným spôsobom ako je to pri rode Lactococcus a cukry metabolizujú
odlišným spôsobom ako homofermentatívne a heterofermentatívne mliečne baktérie. Dôvodom
je neprítomnosť glukózo-6-fosfát dehydrogenázy a aldolázy. Konečným produktom rozkladu
glukózy glykolýzou u homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia je kyselina mliečna.
Ak heterofermentatívne baktérie mliečneho kvasenia katabolizujú rovnaký substrát podľa
hexózomonofosfátovej schémy, výsledkom je kyselina mliečna, kyselina octová, etylalkohol
a oxid uhličitý. Pri štiepení hexóz využívajú bifidobaktérie enzým fruktózo-6-fosfoketolázu
(F6PPK), ktorý štiepi fruktózu-6-fosfát na acetyl-1-fosfát a erytrózo-4-fosfát. Erytrózo-4-
fosfát a ďalšia molekula fruktózo-6-fosfátu sú premenené účinkom transaldolázy na sedoheptulózo-
7-fosfát a glyceraldehyd-3-fosfát, z ktorých vznikne účinkom transketolázy ribózo-
5-fosfát a xylulózo-5-fosfát. Xylulózo-5-fosfát je štiepený pomocou xylulózo fosfoketolázy
na glyceraldehyd-3-fosfát a acetylfosfát. Kyselina mliečna vzniká ako konečný produkt
z glyceraldehydu-3-fosfátu a kyselina octová vzniká ako konečný produkt z acetylfosfátu
(MAXA, 1996).
150
Obrázok 1 Biomechanizmus produktov hetero a homofermentatívnych baktérií mliečneho kvasenia a bifidobaktérií
podľa MAXA (1996)
Bifidobaktérie produkujú okrem kyseliny mliečnej aj acetát. To prebieha v nezvyčajnej
metabolickej dráhe, ktorej výsledkom je vznik primárnych metabolitov acetátu a laktátu a to
v teoretickom pomere 3:2 (HUGHES a kol., 1991).
Bifidobaktérie a lactobacily majú niekoľko veľmi podobných vlastností, ako schopnosť
produkovať metabolity podobné antibiotikám a organické kyseliny, schopnosť prežívať a rásť
v anaeróbnom prostredí a schopnosť fungovať ako konkurenční antagonisti. Potláčajú rozvoj
enteropatogénov, najmä Escherichia coli, Staphylococcus aureus, Salmonella typhi, Shigella
dysenteriae, Proteus sp. (HYUNG, 1988, SHANANI a kol., 1989).
151
Produkcia inhibičných látok
Laktobacily a bifidobaktérie produkujú antimikróbne látky. Ide o proteínové komplexy,
ktoré majú schopnosť viazať sa na receptory citlivých buniek a následným poškodením bunkovej
steny usmrtiť napadnuté bunky. Produkciu bakteriocínov je možné indukovať vhodnými
fyzikálnymi a chemickými prostriedkami. Napríklad UV žiarením dosiahneme zvýšenú
produkciu kolicínu u enterobaktérii (KAZATELOVÁ 2001). Všetky doteraz opísané bakteriocíny
sú charakteristické obsahom proteínových komponentov, ktoré sú nepostrádateľné
pre ich biologickú aktivitu. Niektoré z nich sú jednoduché proteíny, iné vytvárajú komplex
rôznych molekúl - lipidy, sacharidy, fosfor. Z hľadiska inhibičného spektra môžeme
rozlíšiť dva typy bakteriocínov, a to bakteriocíny inhibujúce relatívne široké spektrum
grampozitívnych organizmov a bakteriocíny vykazujúce antibakteriálnu aktivitu obmedzenú na
druhy podobné produkčným kmeňom. Väčšina laktobacilárnych laktocínov je charakteristická
úzkym spektrom bakteriocídneho účinku na druhy blízko príbuzné rodu Lactobacillus.
Medzi širokospektrálne laktocíny patria bavaricín MN a laktocín 706, sú
aktívne voči Staphylococcus aureus, Clostridium botulinum, Clostridium perfringens,
Listeria monocytogenes, Aeromonas hydriphila. Salivaricín B pôsobí na Brochothrix
thermosphacta, Bacillus cereus, Enterococcus faecali a Listeria monocytogenes
(KAZATELOVÁ, 2001).
Rozdelenie probiotík
Humánne probiotiká
Idea výroby humánnych probiotík vychádza z poznania blahodárnych účinkov prirodzene
fermentovaných potravín na ľudský organizmus (jogurty, kumis, kefír, fermentovaná
zelenina). Uvedené fermentované potraviny obsahujú zaujímavú mikroflóru tvorenú
predovšetkým mikroorganizmami rodu Lactobacillus, Streptococcus a Bacillus.
V Tabuľke 2 sú uvedené hlavné komerčne dostupné probiotické kmene.
Tabuľka 2 Hlavné komerčné probiotické kmene (HOLM, 2001, REID, 1999)
Kmeň Výrobca
Lactobacillus acidophilus NCFM
Lactobacillus acidophilus DDS-1
Lactobacillus acidophilus SBT-2062
Lactobacillus acidophilus LA-1/LA-5
Lactobacillus casei Shirota
Lactobacillus casei Immunitas
Lactobacillus fermentum EC-14L
Lactobacillus Johnsonii La1/Lj1
Lactobacillus paracasei CRL 431
Lactobacillus plantarum
Lactobacillus renteri SD 2112/MM2
Lactobacillus rhamnosus GG
Lactobacillus rhamnosus GR-1
Lactobacillus rhamnosus 271
Lactobacillus rhamnosus LB 21
Lactobacillus salivarius U CC 118
Lactobacillus lactis L 1A
Bifidobacterium lactis B6-12
Bifidobacterium longum BB 536
Bifidobacterium longum SBT-2928
Bifidobacterium breve
Enterococcus faecium
Rhodia Inc., USA
Nebraska Cultures, USA
Snow Brand Milk Products, Japan
Chr. Hansen, USA
Yakult, Japan
Danone, France
Urex Biotech, Canada
Nestlé, Switzerland
Chr. Hansen, USA
Probi AB, Sweden
Biogaia, Sweden
Valio, Finland
Urex Biotech, Canada
Probi AB, Sweden
Essum AB, Sweden
University College Cork, UK
Essum AB, Sweden
Chr. Hansen, USA
Marinaja Milk Industry, Japan
Snow Brand Milk Products, Japan
Yakult, Japan
Aria Foods, UK
152
Nasledujúca Tabuľka 3 uvádza prehľad probiotických, prebiotických a symbiotických
komponentov, ktoré môžu byť použité na výrobu zdraviu prospešných potravín.
Tabuľka 3 Prehľad probiotických, prebiotických a symbiotických potravín (SHORTT, 1997)
Názov výrobku Typ výrobku Mikroorganizmus/prísada Počet baktérii
vo výrobku
Yakult
Probioticky
fermentovaný mliečný
nápoj
Lactobacillus casei Shirota 6,5.109
Mil Mil
Probioticky
fermentovaný mliečny
nápoj
Bifidobacterium breve
Bifidobacterium bifidum
Lactobacillus acidophilus
1.1010
Whipland Probiotická
pena/zmrzlina Lactobacillus acidophilus 1.109
Bifiel
Symbioticky
fermentovaný mliečny
nápoj vláknina
Bifidobacterium breve
Streptococcus thermophilus
Oligosacharidy
1.109
80 ACE
Symbioticky
fermentovaný mliečny
nápoj
Lactobacillus casei Shirota
Oligosacharidy 3.1010
Oligomate 55 Prebiotický
prášok/kvapalina
55% trans -
galaktooligosacharidy -
Veterinárne probiotiká
Tieto probiotiká rozdeľujeme na orálne probiotiká (priamo podávané, rozmiešané
s krmivom) a probiotiká, ktoré v prvej fáze pôsobia na cielené biochemické zmeny krmiva
a až v druhej fáze sú spolu s mikrobiologicky opracovaným krmivom podávané ku skŕmeniu
(silážne štartéry). Veterinárne probiotiká podávame u novo narodených zvierat k urýchlenému
vytvoreniu fyziologickej mikroflóry, pre správnu funkciu tráviaceho traktu, alebo pri zmene
kŕmenia, preprave a zmene životného prostredia zvierat rôzneho veku s prihliadnutým na
stresové situácie.
Racionálne uplatnenie krmív vo výžive hospodárskych zvierat má prvoradý význam.
Predpokladom je správne posúdenie hodnoty krmiva. Riešenie tohto problému nie je
jednoduché, pretože pri posudzovaní hodnoty krmiva treba zohľadniť všetky zložky, ktoré
majú vplyv na úžitkovosť a zdravotný stav zvierat. Cieľom činnosti je teda, aby bola
dosiahnutá vysoká (čo možno najvyššia) úžitkovosť zvierat. Jedným z predpokladov je ich
správna výživa, ktorej základ je tvorený rastlinnou hmotou. Medzi hlavné organické živiny
patria dusíkaté látky tuk, vláknina a bezdusíkaté látky, prípadne samostatné cukry a škrob.
Zvyšok krmiva tvoria popoloviny. Na zistenie výživnej hodnoty krmiva treba najprv poznať
všetky tieto živiny, ktoré sa v ňom nachádzajú. Treba mať na pamäti, že pri určení výživnej
hodnoty krmiva nestačí poznať celkový obsah jednotlivých živín, ale ich skutočne stráviteľný
podiel. Len takýto podiel krmiva môže zvierat využiť vo svojom organizme. Dôležitá je aj
denná dávka životaschopných zárodkov. Probiotiká podávané v menších množstvách sú
prakticky neúčinné.
V rastlinnej hmote je pomerne nízky obsah bielkovín a navyše v porovnaní so živočíšnymi
sú to neplnohodnotné bielkoviny (niektoré aminokyseliny sú málo alebo vôbec zastúpené).
Biologická hodnota (čo do hodnôt bielkovín) napr. u pšenice je limitovaná nedostatkom lyzínu
a treonínu, u kukurice lyzínom a tryptofánom, u strukovín zase metionínom. V podstate sú
teda štyri aminokyseliny limitujúce úžitkovosť: lyzín, metionín, treonín a tryptofán. Z nich
treba zabezpečiť – do kŕmnych zmesí pre ošípané najmä lyzín a v kŕmnych zmesiach pre
153
hydinu lyzín a metionín. Tieto aminokyseliny nevedia zvieratá syntetizovať a ich nedostatok
sa musí nahradiť z iných zdrojov. Takýmito zdrojmi aminokyselín sa stávajú práve mikroorganizmy.
Prakticky všetky krmivá už v natívnom stave sú kontaminované mikroorganizmami.
Človek však vedome využíva činnosť užitočných a obmedzuje či reguluje činnosť
nežiadúcich mikroorganizmov (MARENDIAK, 1985).
Probiotické preparáty obsahujú také populácie mikroorganizmov, ktoré sú optimálne pre
hostiteľský organizmus. Žalúdočná mikroflóra väčšiny monogastrický zvierat pozostáva
z grampozitívnych baktérií, odolných voči kyslému prostrediu a z kvasiniek.
Mikroorganizmy črevnej mikroflóry môžu byť zaradené do dvoch kategórií – mikroflóra,
ktorá ostáva v gastrointestinálnom trakte stále a mikroflóra, ktorá traktom prechádza a počas
tohto prechodu vykonáva svoju funkciu (BARROWS, 1985).
Efektívne hospodárenie s krmivami je základným predpokladom ekonomickej výroby
živočíšnych produktov. Aby sa mohli krmivá hospodárne využiť, je nutné exaktne poznať
potrebu živín jednotlivých druhov a kategórií zvierat (niektoré kmene črevnej mikroflóry
kolonizujúce gastrointestinálny trakt sú vysoko špecifické pre daný druh zvierat) s prihliadnutím
na ich produkčné zameranie, dosahovanú výšku produkcie a výživnú hodnotu krmív.
Využívanie kvasinkových kmeňov fermentovaných na klasických sacharidových substrátoch
pre krmné účely má už dlhšiu tradíciu. Kvasinky sú zdrojom bielkovín a vitamínov
skupiny B. Ich výhodou je, že pre výrobu kŕmnych kvasiniek sa môžu použiť ľahko prístupné
a lacné suroviny, napr. odpady zo škrobární, srvátka, liehovarské výpalky, sulfitové výluhy
a rôzne poľnohospodárske odpady. K menej častým substrátom patrí syntetický metanol
a etanol, n-alkány.
Kvasinky obsahujú až päťkrát viac bielkovín ako obilniny, pričom biologická hodnota
týchto bielkovín je vysoká vďaka prítomnosti aminokyselín s obsahom síry (FOX, 1988).
Medzi ďalšie výhody kvasiniek v porovnaní s inými mikroorganizmami patria:
a) ich bunky sú väčšie, lepšie sa separujú,
b) zloženie biomasy je najlepšie preskúmané z nutrično - zdravotného hľadiska,
c) spôsob ich kultivácie je dôkladne preskúmaný,
d) majú nižší obsah nukleových kyselín,
e) vo všeobecnosti obsahujú veľa dusíkatých látok (6 - 10%).
Obsah hlavných živín, ako aj obsah jednotlivých špecifických látok vo veľkej miere závisí
od použitého substrátu a kultivačných podmienok použitého druhu a kmeňa kvasiniek.
Najmenej bielkovín obsahujú kvasinky Saccharomyces cerevisiae (pekárske kvasnice)
a Candida utilis kultivované na sulfitových výluhoch. Naopak najviac bielkovín obsahuje
Candida utilis kultivovaná na syntetickom etanole a hlavne Candida lipolytica kultivovaná na
uhľovodíkoch, kde obsah dusíkatých látok tvorí až 60% sušiny (BARROWS, 1985). Približne
20% dusíkatých látok v kvasinkách tvoria dusíkaté nebielkovinové látky, ktoré sa nachádzajú
najmä v purínových a pirimidínových bázach nukleových kyselín.
Obsah tuku v kvasinkách kolíše od 0,5 do 9% tuku v sušine. Zloženie jednotlivých druhov
tukov sa mení (väčšina mastných kyselín má párny počet uhlíkov v molekule). Sacharidy sú
v kvasinkách zastúpené najmä vo forme glykogénu. Kvasinky sú všeobecne dosť chudobné na
väčšinu vitamínov, okrem vitamínov skupiny B, ktorého sú kvasinky bohatým zdrojom.
Sušené kvasinky môžu obsahovať až 30% voľného tiamínu, hydrolyzované až 85% tiamínu
z celkového množstva vitamínu v bunke. Kvasinky spravidla obsahujú 4 – 8 mg riboflavínu
(vitamín B2) v 100g živej hmoty, až 11g niacínu, taktiež aj ďalšie vitamíny vrátane kyseliny
p-aminobenzoovej viazanej na bielkovinový nosič. Vo svojich bunkách obsahujú provitamín
D, ergosterol, asi 0,15 - 4%. Kyselina p-aminobenzoová je rastovým faktorom mnohých
mikroorganizmov, ktoré ju tiež využívajú na syntézu pteridínových vitamínov, kyseliny
listovej a jej derivátov (BOMBA, 2000).
Najčastejšie druhy kvasinkových prídavkov v kŕmnych zmesiach sú liehovarské sušené
154
kvasnice získavané v liehovaroch ako vedľajší produkt pri výrobe alkoholu odstredením
zrelej melasovej zápary, premývaním a sušením. Pri obsahu sušiny 88% sa v nich nachádza
40% dusíkatých látok.
Medzi ďalšie kvasinkové prípravky patria pivovarské kvasnice získané po skvasení
mladiny ako vedľajší produkt pri výrobe piva. Pri obsahu sušiny 90% obsahujú najmenej 45%
dusíkatých látok. Čerstvé kvasnice treba pred ich skrmovaním prevariť, aby nedošlo
k tráviacim poruchám. Pridávajú sa ošípaným, hovädziemu dobytku (dojniciam) a koňom.
Ožiarením UV možno v pivovarníckych kvasinkách zvýšiť obsah vitamínu D. Takéto
kvasnice sa potom používajú pri odchove mláďat ako doplnkové krmivo a majú preventívny
účinok proti rachitickým ochoreniam (FOX, 1988).
Sulfitové kŕmne kvasnice sa vyrábajú zo sulfitových lúhov (zvyšok pri výrobe celulózy)
alebo zo sulfitových výpalkov (zvyšok pri výrobe liehu zo sulfitových lúhov). Obsahujú
najviac 11% vody a obsah dusíkatých látok v sušine je minimálne 43%. Pridávajú sa do
kŕmnych zmesí pre ošípané. Pre nižšiu stráviteľnosť bielkovín sa nepridávajú ku kŕmnym
zmesiam určených pre mláďatá (BARROWS, 1985).
Sušená torula sú kvasinky Torula utilis. Pri fermentácii tieto kvasinky produkujú
minimálne množstvo alkoholu, ale vyznačujú sa vysokou produkciou vitamínov skupiny B
a provitamínu D. Sušená torula pri obsahu sušiny 90% vykazuje najmenej 45% dusíkatých
látok. Sušená torula je výborné bielkovinové krmivo s vysokou biologickou hodnotou.
Pridáva sa ku kŕmnym zmesiam pre prasiatka, kurčatá a dospelú hydinu (BARROWS, 1985).
V posledných rokoch sa rozširuje používanie kvasinkových kultúr v kŕmnych dávkach.
Zvláštna pozornosť sa venuje druhu Saccharomyces cerevisiae . Mnohé z pozitívnych
účinkov vyplývajúcich z použitia kvasinkových kultúr ako doplnku výživy prežúvavcov
súvisia s ich vplyvom na špecifické skupiny bachorových mikroorganizmov. Vplyvom
kvasiniek dochádza k rozvoju normálnej bakteriálnej mikroflóry a k stimulácii jej
celulolytickej činnosti. Stimuláciou baktérií sa zabraňuje nadmernej tvorbe kyseliny mliečnej
v bachore, acidóze, zlepšuje sa trávenie škrobu a zvyšuje sa produkcia prchavých mastných
kyselín. Pri správnom kŕmení vysokoúžitkových kráv zabezpečujú prchavé mastné kyseliny
70% potrebnej energie. Sú to produkty metabolizmu bachorových baktérií, ich syntézu
ovplyvňuje pH hodnota bachorovej šťavy, ktorá sa v optimálnom prípade pohybuje
v rozmedzí 6,2 až 7 (EKOZYM PLUS, 2002).
Záver
Uvedené poznatky nasvedčujú, že probiotiká podávané formou funkčných potravín
a doplnkových výživových prípravkov majú mnohé prospešné účinky na zdravie hostiteľa
a stávajú sa významnými faktormi nielen zdravotnej starostlivosti, ale aj cielenej prevencie
a terapie v rámci probiotickej medicíny. Vo viacerých smeroch treba ešte lepšie poznať
mechanizmy pôsobenia probiotík, prebiotík a synbiotík a formy ich čo najefektívnejšej
aplikácie či už zdravým jedincom, alebo pri konkrétnych chorobných stavoch.
Aby sa obohatili poznatky o priaznivých účinkoch funkčných potravín a aby sa skvalitnil
život kladie sa v rámci celej Európskej Únie v Štvrtom i Piatom rámcovom programe veľký
dôraz na výživu a zdravie. Preto sa v rámci týchto programov iniciovalo až 12 veľkých
výskumných projektov zameraných na pre-, pro- a synbiotiká a na zdravie.
Literatúra
ANDERSSON, H., ASP, N. G., BRUCE, A., ROOS, S., WADSTROM, T., WOLD, A. E.: Health
effects of probiotics and prebiotics. A literature review on human studies. Scandinavian
Journal of Nutrition, 45, 2001, 2, s. 58 - 75.
155
BARROWS, G. T., DEAM, B. D.: Using probiotics in small animals: A new approach,
Veterinary Medicine, 1985, October, s. 27 – 34.
BIELECKA, M., BIEDRZYCKA, E., MAJKOWSKA, A.: Selection of probiotics and
prebiotics for synbiotics and confirmation of their in vivo effectiveness. Food Research
International, 35 , 2002, 2/3, s. 125 - 131.
BOMBA, A., NEMCOVÁ, R., GANCARČÍKOVÁ, S., HERICH, R., GUBA, P.:
Optimalizácia probiotického efektu mikroorganizmov. Slovenský veterinárny časopis, 5, 2000,
s. 297 - 301.
CHANG, Y.: Survival of Bifidobacterium longum in simulated gastrointestinal juices, server:
http://www.88D-25 Survival. 10.5.2003.
COPPA, G. V., BRUNI, S., ZAMPINI, L., GALEAZZI, T., GABRIELLI, O.: Prebiotics in
infant formulas, biochemical characterisation by thin layer chromatography and high
performance anion exchange chromatography. Dig Liver Dis, 34, 2002, 2. s.124 - 128.
EKOZYM PLUS, Vizovice, ČR. Biosaf. Termostabilní koncentrát živých kvasinek
(Saccharomyces cerevisiae, kmen Sc 47). 2002, 6 s.
FEMIA, A. P., LUCERI, C., DOLARA, P., GIANNINI, A., BIGGERI, A., SALVADORI,
M., CLUNE, Y., COLLINS, K. J., PAGLIERANI, M., CADERNI, G.: Antitumorigenic
activity of the prebiotic inulin enriched with oligofructose in combination with the
probiotics Lactobacillus rhamnosus and Bifidobacterium lactis on azoxymethaneinduced
colon carcinogenesis in rats. Carcinogenesis, 23, 2002, 11, s. 1953 - 1960.
FERENČÍK, M., EBRINGER, L.: Možnosti využitia probiotík v prevencii a terapii
alergických chorôb. Alergie, 1, 2002. http://mail.tigis.cz/alergie/Index.htm
FOOKS, L. J., FULLER, R., GIBSON, G. R.: Prebiotics, Probiotics and human gut
microbiology. International Dairy Journal, 9, 1999, s. 53 - 61.
FOX, S.: Probiotics: Intestinal inoculants for production animals. Veterinary Medicine 83,
1988, 8, s. 808
FULLER, R.: Probiotics in human medicine. Gut, 32, 1992, s. 439 – 442.
GALLAHER, D. D., KHIL, J.: The effect of synbiotics on colon carcinogenesis in rats.
Journal of Nutrition, 129, 1999, 7, s.1483 - 1487.
GANCARČÍKOVÁ, S., NEMCOVÁ, R., BOMBA, A., PECÚCH, P., HEGEDÚŠ, I.:
Aplikácia potencovaných probiotík v prevencii diarhoického syndrómu ošípaných.
Slovenský chov, 2, 2002, s. 24 - 26.
HOLM, F.: Zdravé črevá. Syntetická správa Flair-Flow Europe o priaznivom účinku
pro - a prebiotík na zdravie. VÚP Bratislava, 2001, s.14.
HYUNG, K. S.: Characterization of Lactobacilli and Bifidobacteria as applied to Dietary
Adjuncts. Cultured dairy products journal, 1988, August
HUGHES, D. B., HOOVER, D. G.: BIFIDOBACTERIA: Their Potential for Use in
American Dairy Products. Food Technology, 1991, April, s.
ISOLAURI, E., JOUTUNEN, M., RAUTANEN, T., SILLANAUKE, P., KOIVULA, T.:
A human lactobacillus strain (Lactobacillus casei sp. strain GG) promotes recovery from
acute diarrhea in children. Pediatrics, 88, 1991, s. 90 - 97.
KAZATELOVÁ, M.: Produkce bakteriocinu bakteriemi mléčného kvašení. Bulletin
potravinárskeho výskumu, 40, 2001, 4, s. 269 - 274
KONTULA, P., JASKARI, J., NOLLET, L., SMET. I. D. , WRIGHT A. , POUTANEN, K. ,
MATTILA, S. T.: The colonization of a simulator of the human intestinal microbial
ecosystem by a probiotic strain fed on a fermented oat bran product: effects on the
gastrointestinal microbiota. Applied Microbiology and Biotechnology, 50, 1998, 2, s. 246 -
252.
KVASNIČKOVÁ, A.: Fruktooligosacharidy. Potravinářské aktuality, ÚZPI Praha, 37, 1994,
6, s. 325 - 326.
156
LAERE. K. VAN, JEUKENS. D.: Possibilities and applications of prebiotics.
Voedingsmiddelentechnologie, 34, 2001, 23, s. 51 - 54.
LEE, Y. K., SALMINEN, S.: The coming of age probiotics. Trends in Food Science &
Technology, 6 - 7, 1995, s. 241 - 244.
MARENDIAK, D.: Mikrobiológia. Vysoká škola poľnohospodárska, Agronomická fakulta,
Bratislava, Príroda, 1985, 186 s.
MAXA,V.: Význam bifidobakterií a bakterií mléčného kvašení pro výživu a zdraví, ÚZPI
Praha, 1996, s. 122.
MICHALÍK, I., URMINSKÁ, D., BAUEROVÁ, M., ŠILHÁR, S., SOKOL, J.,
OUWEHAND, A, KIRJAVAINEN, P., SHORTT, C., SALMINEN, S.: Probiotics:
mechanism and established effects. International of Dairy Journal, 9, 1999, s. 43 - 52.
PARKER, R. B.: Probiotics – The other of the antibiotics story. Animal Nutrition and Health.
29, 1974, s. 4.
PERCIVAL, M.: Intestinal health. Applied nutritional science reports, 5, 1999, 5, s. 1 - 7.
PIVKO, J., HAĽAMA, D., MIKULA, I., BEŽO, M., TÓTH, D., GODÁNY, A.: Biochemické
technológie, Nitra, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 1999, s. 148 - 152.
POOL, Z. B., LOO. J. VAN., ROWLAND, I., ROBERFROID, M. B.: Experimental
evidences on the potential of prebiotic fructans to reduce the risk of colon cancer. British
Journal of Nutrition, 87, 2002, 2, s. 273 - 281.
REID, G.: Minireview, The scientific basis for probiotics strains of Lactobacillus, Applied
and Enviromental Microbiology, 65, 1999, 9, s. 3763 - 3765.
ROBERFROID, M.B.: Prebiotics: preferential substrates for specific germs? American
Journal of Clinical Nutrition, 73, 2001, 2, s. 406 - 409.
SAAVEDRA. J. M. , TSCHERNIA. A.: Human studies with probiotics and prebiotics.
British Journal of Nutrition, 87, 2002, 2, s. 241 - 246.
SCHREZENMEIR J, de VRESE M.: Probiotics, prebiotics, and synbiotics - approaching and
definition. American Journal of Clinical Nutrition; 73, 2001, Suppl, s. 361-364.
SHAHANI, K., FERNANDES, H., AMEZ, V.: Imunologic and therapeutic modulation of
gastrointestinal microecology by Lactobacilli. Microecology and Therapy. 18, 1989, s.
181-187
SHORTT, C.: Innovative ingredients for optimum gut health. The European Food and Drink
Review, winter 1997, s. 31-35.
SHU, Q., ZHOU, J. S., RUTHERFURD, K. J., BIRTLES, M. J., PRASAD, J., GOPAL, P. K.,
GILL, H. S.: Probiotic lactic acid bacteria (Lactobacillus acidophilus HN017,
Lactobacillus rhamnosus HN001 and Bifidobacterium lactis HN019) have no adverse
effects on the health of mice. International Dairy Journal, 9, 1999, s. 831 - 836.
SOOMRO, A., ANWARR. M, ANWARR. K.: Role of lactic acid bacteria in food
preservation and human health. Pakistan Journal of Nutrition, 1, 2002, s. 20 - 24.
SPIEGEL, J. E.: Safety and benefits of fructooligosacharides as food ingredients. Food
Technology, 48, 1994, 1, s. 85 - 89.
STEER, T. et al.: Nutrition Research Reviews, 13, 2000, s. 229-254
ŠILHÁNKOVÁ, L.: Mikrobiologie pro potravináře a biotechnology. 3. rev. vyd. Praha:
Academia, 2002. s. 363.
TEITELBAUM J. E., WALKER W. A.: Nutritional impact of pre - and probiotics as protective
gastrointestinal organisms. Annual Review of Nutrition, 22, 2002, s. 107 - 138.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Adresa : Euro-Brew s.r.o., Hlboká 22, 917 01 Trnava
Tel. : +421 33 53 418 53, Fax : +421 33 53 418 52, E-mail : info@eurobrew.sk |
|
|
