Slovensky English
Úvodná stránka Aktuality Produkty Aktivity Linky O spoločnosti
Ropa - Ceny ropy padajú už niekoľko mesiacov po sebe a atakujú dlhodobé minimá. A to aj napriek nepokojom na Blízkom východe a protiruským sankciám, ktoré ohrozujú ťažbu ropy v tejto krajine. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že cena ropy sa správa iracionálne. Klesá aj napriek tomu, že nestabilita vo svete prudko narastá a najväčší producenti ropy v arabských krajinách sú vo vojne s Islamským štátom. Bridlica mieša karty Na pokles cien ropy však tlačí nový fenomén v podobe bridlicovej ropy. Jej ťažba zažíva revolúciu hlavne v USA a prispieva tak k nadproduktivite tejto čiernej tekutiny. To zvyšuje jej zásoby hlavne v USA a presúva váhu na stranu ponuky. Cena čierneho zlata z toho dôvodu klesá. Poklesu ropy tiež pomáha stále silnejší dolár, za ktorého rastom je ohlásená zmena politiky Fedu a spomaľovanie globálnej ekonomiky. Vývoj cien ropy Brent Práve spomaľovanie sveta vytvára tlak na producentov ropy, ktorí sa tak musia vysporiadať s poklesom dopytu po tejto surovine. Čína a Brazília ako najväčší konzumenti ropy zápasia so stagnáciou a spotreba všetkých komodít v týchto krajinách klesá. Ďalším dôvodom je to, že Západ dosiahol svoj vrchol v spotrebe ropy a jej spotreba bude hlavne v Európe naďalej klesať. Starý kontinent sa čoraz viac zameriava na obnoviteľné zdroje a postupom času sa bude chcieť čoraz viac zbaviť svoje závislosti na čiernom zlate. Vojna ropných mocností Pokles cien ropy hrá do kariet Saudskej Arábii. Tá kvôli vysokej globálnej produkcii ropy a očakávanému slabému dopytu rozpútala cenovú vojnu. Za hlavného rivala Saudov sú považovaní Američania, ktorí ťažbou z bridlíc podrývajú postavenie Rijádu. V tom, kto bude stáť na strane víťazov v tejto ropnej vojne, sa však nezhodujú ani experti. Saudi chcú opustiť svoju dlhodobú stratégiu držania cien na hranici sto dolárov za barel a zamerajú sa na podiel na trhu. Znížením ceny na hranicu 80 dolárov za barel budú stále vysoko ziskoví, avšak americkí producenti ropy budú mať hlavu v smútku. Ťažba ropy z bridlíc a ropných pieskov sa pri tejto cene stane nerentabilná a nikto predsa nebude ťažiť so stratou. Týmto sa môže časom vyrovnať rovnováha medzi ponukou a dopytom a ceny ropy sa vrátia na vyššie hodnoty. Hranicu sto dolárov však už asi atakovať nebudú. Saudi však narážajú na odpor ostatných členov OPECu. Tým sa takáto nízka cena ropy príliš nepáči. Venezuela už teraz volá po povzbudení cien, zatiaľ čo Irán by na zaplátanie svojho rozpočtu potreboval ceny na hranici 130 dolárov za barel. Šejkovia však majú spojencov v Spojených arabských emirátoch, ktoré nebudú mať hospodárske problémy, ani keby ceny ropy padli pod 74 dolárov za barel. To isté však nemôže povedať Rusko, ktoré už teraz kruto dopláca na pokles ropy historickým prepadom rubľa, na ktorého záchranu míňa miliardy dolárov zo svojich rezerv. Experti citovaní agentúrou Reuters však podotýkajú, že spomaliť americký bridlicový boom nebude pre Saudov ľahké. Podieľa sa na ňom príliš veľa spoločností, ktoré riadia veľké množstvo vrtov. Tých je v Severnej Amerike aktuálne viac ako 1600 a oproti minulému roku ide o 17 percentný nárast. Americká produkcia je tak najvyššia za tridsať rokov. Saudská Arábia a ďalší členovia OPEC sú však pripravení na cenovú vojnu, pretože kalkulujú s tým, že v dlhšom horizonte sú ich náklady na ťažbu ropy nižšie, než v prípade bridlicových ťažiarov. Podobne sa im podarilo destabilizovať ziskovosť produkcie ostatných ropných hráčov v osemdesiatych rokoch. Dobývanie saudskej ropy je totiž omnoho lacnejšie, pretože tamojšie ložiská sú veľké a v malých hĺbkach. Cena ropy tak môže naďalej klesať a ohroziť rozmach ťažby z bridlíc. Otázkou však zostáva, ako na cenovú vojnu zareagujú producenti ropy v USA. 16.10.2014 Dušan Jančovič HN
AAA Auto sa predáva fondu Abris, čaká na súhlas úradov - Medzinárodný fond súkromného kapitálu Abris Capital Partners podpísal zmluvy o kúpe väčšinového podielu v skupine AAA Auto Group. Ako informovala skupina, v prípade schválenia transakcie protimonopolnými úradmi príslušných krajín, prevezme Abris približne 95-percentný podiel v AAA Group. Hodnota transakcie predstavuje 220 mil. eur. "Dnes bol formálne ukončený dva roky trvajúci proces predaja majoritného podielu v AAA Auto Group. Som rada, že tak skupina získala silného medzinárodného finančného investora," uviedla pri tejto príležitosti generálna riaditeľka AAA Auto Group Karolína Topolová. Transakciu už schválil český Úrad na ochranu hospodárskej súťaže, musí však prejsť ešte schvaľovacím procesom protimonopolných úradov v troch ďalších štátoch, a to na Slovensku, Ruskej federácii a na Ukrajine. Výsledné posudky by sa mali zverejniť v priebehu niekoľkých týždňov. "Následne prevezme nový majiteľ obchody skupiny AAA Auto. Neočakávame žiadne personálne zmeny alebo zmeny obchodného modelu," dodala Topolová. Podľa jej slov nový investor požiadal Anthonyho Dennyho, zakladateľa spoločnosti AAA Auto Group, ktorý v rámci transakcie predal svoj 81,4-percentný podiel, aby pôsobil na poste strategického poradcu pre vrcholový manažment. 15.10.2014 SITA
Patríme medzi najchudobnejších v Európe - Slovensko sa vlani v medzinárodnom porovnaní umiestnilo na 38. mieste v rebríčku najbohatších krajín sveta. Na jedného Slováka pripadali čisté finančné aktíva vo výške 4 930 eur. Na prvom mieste bolo opäť Švajčiarsko, pričom priemerný Švajčiar mal nasporených 146 540 eur. Vyplynulo to z prieskumu Global Wealth Report skupiny Allianz. Finančné aktíva slovenských domácností sa vlani zvýšili o 4,2 %. Rast bol však podľa Allianzu výrazne nižší ako priemerná hodnota vo východoeurópskych členských krajinách EÚ. V slovenských domácnostiach stále dominovali predovšetkým bankové vklady, ktoré tvorili 63 % z celkovej sumy aktív. Slovensko tak patrí podľa Allianzu ku krajinám s najvyšším podielom využitia bankových vkladov vo východnej Európe. V minulom roku okrem finančných aktív pribudli aj neželané dlhy. Ich rast bol rýchlejší ako v akomkoľvek inom období od vypuknutia krízy, konštatuje sa v analýze Allianzu. Vo východoeurópskom regióne zaznamenali výrazný nárast najmä osobné dlhy. Ich miera sa v minulom roku zvýšila o 13,2 %. Dlh Slovákov v uplynulom roku predstavoval spolu 34,2 %. Skupina Allianz predstavila prieskum, ktorý skúmal stav aktív a dlhov domácností vo viac ako 50 krajinách sveta. Z výsledkov vyplynulo, že hrubý finančný majetok domácností sa v minulom roku zvýšil o 9,9 %. Ide podľa Allianzu o najvyšší rast od roku 2003 a finančné aktíva občanov preniesol na rekordných 118 mld. eur. Tento rast bol podmienený výnimočným výkonom na akciových trhoch v Japonsku, USA a Európe. 10.10.2014 SITA
Klientské centrum pre export - Od októbra zahájilo činnosť Klientské centrum pre export, ktoré je jednotným kontaktným miestom Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a Ministerstva zahraničných vecí ČR pre českých podnikateľov, ktorí chcú expandovať na zahraničné trhy. Klientské centrum sa nachádza v sídle agentúry CzechTrade a ponúka podnikateľom konzultácie ich exportných a investičných zámerov. Prostredníctvom jednotnej siete zastupiteľských úradov ČR a zahraničných kancelárií CzechTrade je schopné sprostredkovať služby vo viac ako 90 krajinách sveta. V katalógu služieb sú uvedené bezplatné aj spoplatnené služby. Bližšie informácie nájdete na stránke: www.businessinfo.cz Zdroj: mzv.cz 6.10.2014
Japonci dostali chuť na európske dlhopisy. Kvôli deflácii - Japonskí investori stavili na eurozónu. V poslednom čase totiž nakúpili rekordnú sumu francúzskeho vládneho dlhu. A to aj vďaka krokom Európskej centrálnej banky, ktorá v máji pristúpila k uvoľneným krokom. Japonci sú totiž z vlastnej skúsenosti presvedčení, že dlh krajiny, kde centrálna banka bojuje proti deflácii predstavuje víťaznú stávku. „V istom zmysle, očakávajú defláciu a dlhé obdobie nulových úrokových sadzieb,“ povedal Hiroki Shimazu, senior ekonóm trhu v SMBC Nikko Securities. Výhodný obchod Japonskí investori tak len v máji kúpili 14 miliárd eur francúzskych dlhopisov, čo je viac ako 60 percent z novej emisie, ktorú vydala francúzska vláda tento mesiac. Údaje za jún síce ešte nie sú k dispozícii, ale účastníci trhu hovoria, že japonský nákup dlhopisov sa zdvihol uprostred širšieho nákupu, ktorý vidieť v krajinách eurozóny od mája tohoto roka. Francúzske dlhopisy predstavujú pre Japoncov výhodný obchod. Majú totiž vyššie výnosy než nemecké dlhopisy a na talianskych vládne veľmi nízky rating, čo ich odradilo od nákupu. Japonské déjà vu Krajina vychádzajúceho slnka mala podobné problémy, akým dnes čelí Európa- teda hrozba deflácie. Proti klesajúcim cenám a vlažnom raste tiež zasiahla centrálna banka, ktorej kroky spravili z krajiny jedného z najväčších býčich trhov. Po znížení úrokových sadzieb na nulu počas tohto obdobia Bank of Japan vynašla momentálne celosvetovo uznávanú predstavu o kvantitatívnom uvoľňovaní, a teda hromadnom nákupe dlhopisov a tlačeniu nových peňazí. Katarína Kováčiková HN
Namíbia: Obchodné príležitosti v projektoch obnoviteľných energetických zdrojov - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Viedni informuje, že Namíbia spúšťa Národný energetický program pre zlepšenie zásobovania krajiny energiami. V rámci neho sa majú obnoviť viaceré existujúce elektrárne ako aj postaviť nové. Vláda hľadá nezávislých dodávateľov pre nasledovné projekty: • výstavba Kudu Gas Project: NamPower, štátna firma, ktorá má na starosti zásobovanie elektrickou energiou, plánuje výstavbu plynovej elektrárne s kapacitou 800 MW a nákladmi 1,3 mld. USD a so začiatkom stavebných prác v r. 2018; • výstavba solárnej elektrárne s kapacitou 30 MW - pre výstavbu sa hľadá investor - Independent Power Producer; • výstavba elektrárne s kapacitou 250 MW, ktorá má byť postavená formou Public-Private Partnership (PPP); • dodávka technológie pre uhoľnú elektráreň van Eck ; • dodávka technológie pre vodnú elektráreň Ruacana; • výstavba vodnej elektrárne Baynes na rieke Kunene na angolských hraniciach s kapacitou cca. 600 MW. Bližšie informácie poskytne Veľvyslanectvo Namíbie vo Viedni na adrese: nam.emb.vienna@speed.at .
Prezident podpísal sprísnenie podmienok pri predaji a darovaní pôdy - Podmienky predaja a darovania poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa už čoskoro sprísnia. Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorý Národná rada (NR) SR prerokovala v zrýchlenom režime. Právna norma bude účinná od 1. júna tohto roku. Zákon má podľa rezortu pôdohospodárstva viac chrániť slovenskú pôdu a zabrániť špekulatívnym obchodom s ňou. Po novom by tak mali pôdu prednostne nadobúdať osoby, ktoré podnikajú alebo pracujú v poľnohospodárskej výrobe najmenej tri roky. Prednostné právo budú mať družstvá, agropodniky a samostatne hospodáriaci roľníci v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza. Ak títo záujem o pôdu neprejavia, právo na jej odkúpenie budú mať osoby podnikajúce alebo pracujúce v poľnohospodárstve v susediacej obci, následne aj z inej oblasti. Až keď o prevod poľnohospodárskeho pozemku za cenu požadovanú prevádzajúcim neprejaví záujem žiaden z takto určených subjektov, bude môcť pozemok nadobudnúť ktokoľvek. Podľa novej právnej úpravy sa bude naďalej rešpektovať predkupné právo Obmedzenia pri predaji a darovaní sa nebudú vzťahovať na záhrady a poľnohospodárske pozemky, ktoré sú v zastavanom území obce - intraviláne, ani na pozemky s výmerou do 2000 štvorcových metrov, aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Obmedzenia sa nebudú vzťahovať tiež na pozemky určené najmä na výstavbu, ani na tie, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je obmedzená, napríklad v záujme ochrany prírody, krajiny alebo vodných zdrojov. Podľa novej právnej úpravy sa bude naďalej rešpektovať predkupné právo, podľa ktorého majú nárok na prednostné odkúpenie pozemku jeho spoluvlastníci. Ich súhlas k darovaniu alebo predaju potrebný nebude, ak svoj podiel na pozemku spoluvlastník predáva alebo daruje osobe sebe blízkej, napríklad deťom, manželovi alebo manželke. Rešpektovať sa budú aj práva dedičov a reštitučné nároky. Nadobúdať poľnohospodársky pozemok do vlastníctva nebude môcť štát ani fyzická alebo právnická osoba z takého štátu, ktorého právny poriadok neumožňuje nadobúdať vlastníctvo k poľnohospodárskemu pozemku osobám zo SR. Obmedzenie sa nevzťahuje na dedenie poľnohospodárskeho pozemku ani na štáty Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru, Švajčiarsko a štáty, pre ktoré to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je SR viazaná. K zákonu bolo prijatých viacero pozmeňujúcich návrhov Poslanci k zákonu oproti pôvodnému vládnemu návrhu prijali viacero pozmeňujúcich návrhov. Rozšíril sa napríklad okruh príbuzných osôb, na ktoré sa postupy tohto zákona nevzťahujú. Zároveň sa spresnilo, že pri prevode poľnohospodárskeho pozemku na človeka bez poľnohospodárskej výroby bude garantovaná cena požadovaná prevádzajúcim a nebude dochádzať k špekulatívnym zníženiam ceny. Prevod bude viazaný na trvalý pobyt alebo sídlo osoby, najmenej na 10 rokov na území Slovenska. Na mladých poľnohospodárov sa nebude vzťahovať povinnosť vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Nebudú môcť ale prenajať, predať ani darovať poľnohospodársky pozemok tri roky od jeho nadobudnutia. Opozícia právnu normu v parlamente opakovane kritizovala ako protiústavnú a viacerí jej predstavitelia preto avizovali, že v prípade jej schválenia iniciujú podanie na Ústavný súd (ÚS) SR. 27.05.2014 TASR
Verejné obstarávanie v Japonsku – prekážky a možnosti pre európske stredné a malé podniky - EU-Japan Centre For Industrial Cooperation, ktoré je súčasťou Delegácie EÚ v Japonsku vydalo v marci 2014 informáciu, ktorá sumarizuje možnosti a prekážky európskych spoločností pri účasti na verejnom obstarávani v Japonsku so zameraním sa malé a stredné podniky. V roku 2011 sa európske spoločnosti podielali iba 2,9 % na celkovej hodnote dodávok v rámci verejného obstarávania v krajina. Ako možno toto číslo zvýšiť a čomu sa vyvarovať si je možné prečítať v anglickom jazyku na stránke http://www.eu-japan.eu/sites/eu-japan.eu/files/Public-Procurement-Japan-Report_2014.pdf. MZV
Zrušte nefunkčnú eseročku. Tu je návod - Máte nefunkčnú eseročku a chcete ju zrušiť? Vieme, ako to urobiť a čo musíte podstúpiť. V minulých rokoch vzniklo mnoho eseročiek, ktoré sú nefunkčné od svojho založenia. Existuje právne nariadenie na ich vyradenie z evidencie, alebo to záleží len na rozhodnutí majiteľov s.r.o.,“ pýta sa nás čitateľ Jano v HN Poradni. Takto zanikne eseročka Ako radí právnička Mária Dvončová: „Evidenciou obchodných spoločností" je de facto obchodný register, vedený okresným súdom v sídle kraja. „Spoločnosť s ručením obmedzeným zaniká až výmazom z tohto registra. Návrh na výmaz z registra môžu podať štatutárny zástupca spoločnosti, prípadne likvidátor, alebo spoločník, a to z dôvodov uvedených v zákone, spoločenskej zmluve alebo stanovách. V tomto prípade, ide v podstate o zrušenie s.r.o. na „dobrovoľnej báze“.“ V určitých prípadoch rozhodne o zrušení spoločnosti i samotný súd, obvykle vtedy, keď si spoločnosť neplní svoje povinnosti. Pokiaľ však samotní majitelia nemajú záujem ich zrušiť, len sú neaktívne, neexistuje dôvod pre ich zrušenie. S likvidáciou firmy či bez nej Svoje rady pripája aj právnička Hedviga Takáčová. Povinnosti v tejto oblasti stanovuje pre jednotlivé druhy spoločností hlavne Obchodný zákonník. „Súd na návrh štátneho orgánu, na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem, alebo aj z vlastného podnetu môže rozhodnúť o zrušení firmy.“ Sú tam však definované určité podmienky. Súd v konaní o zrušenie spoločnosti najprv zisťuje, či má eseročka nejaký obchodný majetok, napríklad cez dopyty na daňový úrad, Sociálnu poisťovňu a podobne. Ak súd zistí, že spoločnosť má obchodný majetok, ktorý postačuje na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o zrušení spoločnosti a nariadi jej likvidáciu. Pokiaľ zistí, že firma nemá dostatočný obchodný majetok, rozhodne o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Súd rozhodne o zrušení eseročky, ak : O zrušení spoločnosti rozhodne súd, ak to navrhne štátny orgán (napríklad daňový úrad), osoba, ktorá osvedčí právny záujem (napríklad spoločník), alebo súd môže konať aj z vlastného podnetu, vtedy ak: – sa v príslušnom kalendárnom roku nekonalo valné zhromaždenie alebo ak v čase dlhšom ako tri mesiace neboli ustanovené orgány spoločnosti – spoločnosť stratí oprávnenie na podnikanie – zaniknú predpoklady ustanovené zákonom na vznik spoločnosti – poruší povinnosť (ak jej zo zákona vyplýva) vytvoriť alebo doplniť rezervný fond podľa tohto zákona – porušuje povinnosť týkajúcu sa predmetu podnikania viazanú na to, že zapíše činnosť, ktorú podľa osobitných predpisov môžu vykonávať iba fyzické osoby a nepreukáže, že táto činnosť sa vykonáva pomocou osôb, ktoré sú nato oprávnené – nesplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe – nesplnila podmienky preukázania vlastníckeho alebo užívacieho práva k nehnuteľnosti, ktorej adresa je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri alebo súhlasu vlastníka nehnuteľnosti so zápisom nehnuteľnosti ako sídla do obchodného registra .5.05.2014 HN Zuzana Kullová
V Bratislave náhle skrachovali tri inžinierske legendy - Na scéne pôsobili desaťročia. V chemickej brandži ich pokladali vďaka svojim inžinierom za odborné špičky. Napriek tomu spoločnosti Pio Chempik a Apolloprojekt dnes náhle končia. Obe sú už v likvidácii. Ešte na jeseň skrachoval ďalší známy hráč Cheneko. „Neboli sme schopní nájsť potrebný objem práce,“ hovorí riaditeľ Pio Chempiku Štefan Karácsony. Top odborné pozície Pio Chempik vznikol v roku 1951 ako špecialista pre projekty technologických celkov v chemickom priemysle. „Nevedeli sme, ustáť’ tlak extrémne nízkych cien najmä v elektronických aukciách,“ hovorí. Podľa Karácsonya časť firiem zámerne istý čas ponúka služby pod hranicu nákladov. „Napríklad dva roky. Takto chcú ostatných vytlačiť z trhu,“ dodal. Fenomén je výrazný najmä pri štátnych zákazkách. Krachom Chempiku tak stráca prácu 20 vysokokvalifikovaných inžinierov. 30 ich kolegov zase už nikdy nedostane výplatnú pásku firmy Apolloprojekt. Ten začal v roku 1993 odčlenením projektového oddelenia Slovnaftu. Reálnu tradíciu tak mal už od roku 1956.„Narazili sme na cenovú vojnu,“ hovorí riaditeľ Apolloprojektu Vojtech Nagy. Ako druhú príčinu problémov uvádza situáciu v petrochémii. „V Európe zanikli mnohé rafinérie, sektor to cíti,“ povedal. Na jeseň skončil i tretí bratislavský hráč Cheneko. Ako jediný nehovorí o odvetvových vplyvoch. „Mali sme zlý podnikateľský plán,“ priznáva jeho manažér Peter Hluch. Komentuje i ceny štátnych zákaziek. „Dnes sa ich radšej nezúčastňujem,“ dodal. Mladí dravci O šťastí v zlej situácii môže hovoriť 15 prepustených inžinierov Apolloprojektu. Tých k sebe pribrala spoločnosť Gasinex Projekt. Pred pár rokmi ju s tromi ľuďmi založil Martin Valašik, dnes rastie. Recept na úspech vysvetľuje novými zásadami. „Investujeme do moderného softvéru, robíme len pre súkromný sektor. I ten sa snažíme viac diverzifikovať,“ vysvetľuje. Zákazky pre Slovnaft v Gasinexe tvoria zhruba polovicu. V Apolloprojekte sa podľa našich informácií blížili až k 90 percentám. Valašik tvrdí, že napriek globálnej situácii v petrochémii časť trhu rastie. „Slovnaft ohlásil niekoľkomiliónové investície, sú aj iné príležitosti. Na to nadväzujeme,“ povedal. Príčiny krachu konkurentov komentovať nechce. „Faktom však je, že štátne zákazky sú problém,“ dodal. Navrhujú nemeckú cestu Cenovú vojnu v sektore potvrdzuje predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko. „Zákazky v štátnom sektore ovplyvňuje verejné obstarávanie. Hoci je možný výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, v praxi sa u nás používa len kritérium najnižšej ceny,“ hovorí. Následkom podľa Benka je znížená kvalita projektov vedúca k ohrozeniu bezpečnosti. Ako riešenie navrhuje nemecký model. „Tam fungujú honorárové poriadky. Ide o cenové limity, ktoré zabraňujú týmto hrozbám,“ povedal. Podľa Benka neohrozujú hospodársku súťaž. „Poriadky neurčujú ich inžinieri, ale štát na základe stanovených výkonov a úkonov. Máme signály, že tieto princípy by u nás mohli byť akceptované,“ dodal. Kto odchádza zo scény Pio Chempik – 20 zamestnancov – chémia Apolloprojekt – 30 zamestnancov – petrochémia Cheneko – 30 zamestnancov – chémia a energetika 13.04.2014 HN Tomáš Tišťan
NBS pribudnú nové povinnosti pri dohľade nad bankami - Nové regulačné požiadavky sa budú vzťahovať na všetky banky v EÚ, vrátane slovenských. Národná banka Slovenska (NBS) by mala mať väčšie kompetencie pri dohľade nad finančnými domami. Do novely zákona o bankách sa totiž implementujú viaceré smernice Európskej únie (EÚ), ktoré majú zabezpečiť väčšiu kontrolu nad bankami zo strany dozorných orgánov aj zlepšenie fungovania bánk a investičných spoločností. Návrh novely zákona dnes schválila vláda SR. Na rokovanie ju predložilo Ministerstvo financií (MF) SR spoločne s NBS. Nové regulačné požiadavky sa budú vzťahovať na všetky banky v EÚ, vrátane slovenských. "Zavedením prísnejších požiadaviek pre banky a obchodníkov s cennými papiermi sa zníži riziko ich zlyhania, čo prispeje k vyššej stabilite finančného systému v rámci Slovenskej republiky, ako aj v rámci celej Európskej únie," uviedol rezort financií v predkladacej správe. Po novom tak bude mať NBS niekoľko nových povinností. Ak napríklad zistí, že niektorá zo slovenských bánk má problémy, ktoré budú predstavovať riziko pre celý bankový sektor, bezodkladne bude musieť o tom informovať európsky orgán dohľadu. "Zároveň môže zvýšiť intenzitu dohliadok na mieste, tiež môže vyžadovať predloženie osobitných správ, môže uskutočniť podrobnejšie preskúmanie plánov banky alebo tematické zameranie dohliadok," uvádza sa v novele zákona. Na zabezpečenie finančnej stability bude môcť slovenská centrálna banka vykonať kontrolu na mieste aj v pobočke zahraničnej banky, a to po konzultácii s orgánom dohľadu príslušného členského štátu. Novela upravuje aj výmenu informácií a spoluprácu NBS s orgánmi dohľadu iných členských štátov a s inými orgánmi. "Zároveň sa zavádzajú ustanovenia týkajúce sa nakladania so získanými dôvernými informáciami od orgánov dohľadu iných členských štátov a účel ich použitia," uviedlo ministerstvo. Centrálna banka by mala každoročne vypracovávať plán dohliadok na mieste a plán dohliadok na diaľku. Pri tvorbe týchto plánov pritom bude musieť NBS prihliadať najmä na výsledky stresového testovania bánk i na systémové riziká. Tieto výsledky bude môcť poskytnúť európskemu orgánu dohľadu. Ak bude mať v budúcnosti nejaká slovenská banka problém, za účelom jej ozdravenia bude môcť NBS zaviesť plán na jej obnovu a na riešenie jej krízovej situácie. Taktiež sa ustanovuje bankám povinnosť spolupracovať s NBS pri riešení krízovej situácie. "Banka je povinná spolupracovať s NBS pri riešení krízovej situácie a poskytnúť jej všetky požadované informácie potrebné na prípravu plánu na riešenie krízovej situácie," uvádza sa v návrhu novely zákona. Podľa novely povinnosťou pre banky a pobočky zahraničných bánk bude udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť a dostatočnú likviditu. "Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bezodkladne informovať NBS o neplnení alebo predpokladanom neplnení povinností a následne predložiť NBS plán na včasné obnovenie plnenia ukazovateľa likvidity," píše sa v návrhu. Banky a pobočky zahraničných bánk taktiež budú musieť povinne aj bez súhlasu klienta bezodkladne písomne poskytovať do registra bankových úverov a záruk vedeného NBS údaje o nimi poskytnutých úveroch podnikateľom alebo právnickým osobám, o zabezpečení svojich pohľadávok z poskytnutých úverov a o záväzkoch prijatých bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. "Banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedajú za správnosť, úplnosť a aktuálnosť údajov, ktoré poskytli do registra. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta vykonať v registri opravy poskytnutých údajov, ktoré nie sú správne, úplné alebo aktuálne, a o vykonaných opravách zasielať oznámenie NBS," navrhuje sa v novele zákona. 9.04.2014 TASR
Výrobné ceny v eurozóne vo februári nečakane klesli - Experti počítali vo februári so stagnáciou. V medziročnom porovnaní ceny výrobcov v eurozóne vo februári padli o 1,6 percenta a v celej únii o 1,7 percenta. LUXEMBURG. Výrobné ceny v eurozóne vo februári nečakane klesli. Hlavným dôvodom bolo zlacnenie energií. Informovali o tom európsky štatistický úrad Eurostat a agentúra RTTNews. Ceny priemyselných výrobcov sa v eurozóne rovnako ako v Európskej únii (EÚ) vo februári v porovnaní s januárom znížili o 0,2 % po 0,3-% poklese v januári. Experti počítali vo februári so stagnáciou. V medziročnom porovnaní ceny výrobcov v eurozóne vo februári padli o 1,6 % a v celej únii o 1,7 %. Bez započítania energií ceny výrobcov v eurozóne v medzimesačnom porovnaní stagnovali. Rovnako sa nezmenili ceny kapitálových tovarov ani tovarov krátkodobej spotreby. Ceny medzitovarov klesli o 0,1 % po 0,1-% náraste v januári. Tempo zlacňovania energií sa spomalilo na 0,5 % z 1,2 %. Najprudšie ceny priemyselných výrobcov v rámci EÚ klesli v: Estónsku (-1,9 %), Slovensku (-1,6 %), Grécku (-1,5 %) Litve (-0,9 %). Zvýšenie zaznamenali len v: Dánsku (+0,4 %), Maďarsku (+0,3 %), Chorvátsku (+0,2 %), na Cypre (+0,1 %) Fínsku (+0,1 %). V medziročnom porovnaní energie v eurozóne vo februári zlacneli o 4,4 % a medzitovary o 1,8 %. Ceny kapitálových tovarov sa zvýšili o 0,4 %, tovarov krátkodobej spotreby o 0,6 % a tovarov dlhodobej spotreby o 0,9 %. Ceny v priemysle eurozóny bez započítania energií klesli o 0,5 %. 2.04.2014 TASR
Deficit po troch mesiacoch prekročil jednu miliardu eur - Kým koncom marca 2013 predstavovalo čerpanie výdavkov 22,5 %, tento rok to bolo 21,1 %. Štátny rozpočet bol v prvom štvrťroku tohto roka v schodku 1,086 miliardy eur. V samotnom marci tak rozpočtový deficit stúpol o vyše 200 miliónov eur. V medziročnom porovnaní to znamenalo nárast o 133,1 milióna eur, resp. o 14 %. Celkové príjmy štátu pritom v medziročnom porovnaní stúpli o 8,8 % na 2,587 miliardy eur pri súčasnom raste výdavkov o 10,3 % na 3,672 miliardy eur. Ako ďalej informuje ministerstvo financií, z celkových rozpočtovaných výdavkov na rok 2014 sa pritom napriek medziročnému nárastu vyčerpal menší podiel, ako v rovnakom období vlani. Z únie prišlo menej Kým koncom marca 2013 predstavovalo čerpanie výdavkov 22,5 %, tento rok to bolo 21,1 %. Príjmy sa zatiaľ naplnili na 18,3 %, kým v rovnakom období vlani to bolo 18,6 %. V rámci celkových príjmov daňové príjmy štátu stúpli o 7,6 % na 2,119 miliardy eur. Pozitívny vývoj bol podľa rezortu financií zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty s medziročným nárastom o 62,2 milióna eur, pri dani z príjmov právnických osôb o 41 miliónov eur, pri dani z príjmov fyzických osôb o 40,5 milióna eur a mierne stúpol aj výber spotrebných daní o 7,4 milióna eur. Naopak, poklesli príjmy zo zrážkovej dane o 3,2 milióna eur. Negatívny vývoj štát zaznamenal pri príjmoch z rozpočtu Európskej únie, ktoré boli oproti prvému štvrťroku vlaňajška nižšie o 201,8 milióna eur. Na druhej strane však stúpli príjmy štátneho rozpočtu z dividend o 39 miliónov eur. Štát vybral viac "Dôvodom je prijatie prvej splátky pohľadávky na dividendu od spoločnosti SEPS, a. s., o výplate ktorej rozhodlo valné zhromaždenie spoločnosti koncom decembra 2013," konštatuje ministerstvo financií. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne stúpli o takmer 224 miliónov eur. V rámci celkových výdavkov stúpli výdavky na obsluhu štátneho dlhu o 94 miliónov eur. "Ide o splátky úrokov zo štátnych dlhopisov vydaných v minulých rokoch," tvrdí ministerstvo. Čerpanie ďalších výdavkov rozpočtu medziročne vzrástlo o 154,9 milióna eur. Výraznejší nárast bol pritom zaznamenaný v transfere Sociálnej poisťovni, ktorý medziročne stúpol o 79,3 milióna eur, čo je podľa rezortu financií v súlade s návrhom rozpočtu na rok 2014. 1.04.2014 SITA
Podnikateľské fórum bilaterálne rokovanie slovenských a bosniansko-hercegovinských firiem. - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR informuje podnikateľskú verejnosť, že dňa 24. apríla 2014 sa uskutoční podnikateľské fórum a bilaterálne rokovanie slovenských a bosniansko-hercegovinských firiem. Podnikateľské fórum a B2B rokovania budú sektorovo zamerané na: strojársky, kovoobrábací, elektrotechnický, elektronický, automobilový, farmaceutický, chemický a petrochemický priemysel, ITC, moderné stavebné technológie, energetiku, poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Fórum sa bude konať pri príležitosti 1. zasadnutia Medzivládnej komisie pre rozvoj hospodárskej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Bosnou a Hercegovinou. V prílohe prikladáme dotazník, ktorý prosíme vyplniť a zaslať ho Jasne Mernik, projektovej manažérke na elektronickú adresu: jasna.mernik@sario.sk. Vyplnený dotazník bude slúžiť ako registrácia Vašej firmy a zároveň ako podklad pre vyhľadanie potenciálneho bosniansko-hercegovinského partnera. Vyplnený dotazník zašlite na uvedenú elektronickú adresu do 14. apríla 2014. Hlavný organizátor tejto akcie je SARIO a Ministerstvo hospodárstva SR. Presné miesto a konanie podnikateľského fóra a B2B Vám budú oznámené v dostatočnom časovom predstihu. 25.03.2014 MZV
Firmy budú platiť. Za zdravie - Školiť zamestnancov, ako poskytovať prvú pomoc či vypracovať posudky o rizikovosti práce. Aj takéto povinnosti budú musieť všetky firmy na Slovensku spĺňať už od júla tohto roku. Podľa návrhu nového zákona z dielne ministerstva zdravotníctva by totiž mali desiatky tisíc firiem zabezpečovať Aké povinnosti prinesie novela zamestnávateľom? Ide o rad nových povinností. Novela bude voči nim prísnejšia, aj keď opätovne nezavedie v minulosti oprávnene kritizované povinné zdravotné prehliadky pre všetkých zamestnancov. 23.03.2014 HNonline.sk
Výpis z katastra dostanete na pošte, prepis domu mierne zdražie - Katastrálne úrady majú podľa nového zákona evidovať aj ceny nehnuteľností. Nebudú verejné, dáta získajú okrem majiteľov aj daniari či policajti. Zrýchlené prepísanie nehnuteľnosti na nového majiteľa nepotrvá na budúci rok pätnásť dní ako dnes, katastre by to mali zvládnuť do desiatich dní. Poplatok za takýto expresný vklad do katastra sa zníži o šesť eur na 260 eur. Polovicu zaplatíte, keď návrh na vklad podáte cez web a bude digitálne podpísaný. Normálny návrh na vklad do katastra, ktorého vybavenie potrvá naďalej tridsať dní, mierne zdražie. Momentálne je správny poplatok 66 eur, o rok má byť o štyri eurá drahší. Aj táto taxa sa bude dať naďalej znížiť o polovicu pri podaní vkladu cez web. S týmito zmenami prišiel Úrad geodézie, kartografie a katastra v návrhu nového katastrálneho zákona, ktorý predložil do pripomienkového konania v piatok popoludní. Norma má nahradiť devätnásť rokov starý katastrálny zákon. Pokiaľ by Smer nový katastrálny zákon schválil v navrhovanej podobe, platiť by začal od 1. júla 2015. Budú evidovať ceny nehnuteľností zo zmlúv Popri type nehnuteľnosti, vlastníckom vzťahu či záložnom práve by mali katastrálne úrady po novom evidovať aj cenu nehnuteľností. „Umožní sa získať prehľad o vývoji cien nehnuteľností,“ vysvetľuje návrh kartografický úrad. Katastre vďaka tomu získajú celkom presný prehľad o vývoji trhových cien nehnuteľností, pretože podľa zákona majú evidovať ceny z kúpno-predajných zmlúv či iných listín, ktoré budú ľudia žiadať zapísať do katastra. Cena nehnuteľnosti by podľa navrhovaného zákona nemala byť súčasťou listu vlastníctva, nebude tak verejne prístupná. Získať ju bude môcť na požiadanie len majiteľ nehnuteľnosti, vlastníci by si tak časom vedeli zistiť, za aké ceny sa ich sa dom či byt obchodoval v minulosti. Okrem majiteľa bude môcť o výpis cien v katastri požiadať polícia, súdy, prokuratúra, exekútor, daniari, centrálna banka, znalcom či ľuďom, ktorí vytvárajú cenové mapy nehnuteľností. Záväzné výpisy dostanete na pošte či u notára Zákonom tiež stratia katastrálne úrady monopol na vydávanie záväzných výpisov z listu vlastníctva. Budú ich môcť vydávať aj notári, advokáti či Slovenská pošta na integrovaných obslužných miestach. 14. 3. 2014 Adam Valček SME
Slováci tankovali pätnásty najdrahší benzín v únii - Motoristi v SR tankovali v 10. týždni tohto roka 15. najdrahší benzín s daňou v EÚ za priemernú cenu 1,433 eura za liter (eura/l). "Na Slovensku čerpali motoristi 14. najdrahšiu motorovú naftu s daňou v rámci Európy, a to za 1,356 eura/l," informoval internetový portál benzin.sk. Najdrahší benzín s daňou v EÚ mali v Taliansku, kde liter stál v priemere 1,717 eura. Najlacnejší benzín s daňou v EÚ bol v Rumunsku, kde ho v priemere predávali po 1,255 eura/l. Najdrahšiu naftu s daňou v EÚ evidovali vo Veľkej Británii, stála tam v priemere 1,644 eura/l. Najlacnejšia nafta s daňou v EÚ bola v Luxembursku s priemernou cenou 1,195 eura/l. V porovnaní so Slovenskom bola v Poľsku cena benzínu nižšia o 0,157 eura/l a nafty o 0,076 eura/l. V Rakúsku bol benzín o 0,089 eura lacnejší a nafta lacnejšia o 0,027 eura/l. V Česku mali benzín lacnejší o 0,121 eura a cena nafty bola nižšia o 0,024 eura. V Maďarsku tankovali benzín o 0,104 eura lacnejšie ako na Slovensku a nafta bola drahšia o 0,024 eura. 14.03.2014
Vláda obmedzí trvanie dohôd, budú najviac na rok - Ak dnes uzavriete dohodu na neurčitý čas a neukončíte ju, môžete sa vyhnúť plateniu odvodov z nej. Na túto dieru v zákone upozornil exminister práce Jozef Mihál (SaS). Ministerstvo práce pre ňu po roku opäť mení pravidlá zamestnávania na dohody. Budú platiť najviac 12 mesiacov. Po roku sa budú musieť dohody, čo budú pokračovať, uzavrieť nanovo. Tak by sa malo zaručiť, že sa budú platiť odvody zo všetkých dohôd. Zmena, ktorú odobrila vláda, by mala platiť od júla tohto roka. Pre firmy bude znamenať väčšiu administratívnu záťaž, upozornil šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Schválené znenie je podľa neho lepšie ako dnešné, lebo neumožní niektorým firmám využívať dieru v zákone a neplatiť odvody. To im zaručilo konkurenčnú výhodu, lebo na pracovníka platili menej. Teší ho aj to, že ministerstvo ustúpilo od pôvodného návrhu, že by všetky dohody platili len do 31. decembra. To by robilo problém najmä pri výpomociach v decembri, zamestnávateľ by aj po pár dňoch musel uzavrieť novú dohodu. Asociácia ponúkla ministerstvu iné riešenie: „Navrhli sme, aby sa odvody z dohôd platili k 31. decembru. Tak by nevznikla väčšia administratíva,“ hovorí Machunka. Ministerstvo práce však ich návrh odmietlo. 26. 2. 2014 Veronika Folentová SME
Pivo Keňa - schválenie prvej zóny voľného obchodu - Kenská vláda schválila vytvorenie prvej zóny voľného obchodu v Mombase v záujme rozvoja regionálneho obchodu a podpory ekonomiky. Zóna sa má rozprestierať na ploche 330 ha s dobrým prístupom k morskému prístavu Kilindini, k železnici a hlavnej ceste do Nairobi (a ugandskej Kampaly) a k medzinárodnému letisku. Zónu majú možnosť využiť aj slovenskí podnikatelia na bezcolné skladovanie, prekládku a distribúciu tovaru určeného pre 400 miliónov obyvateľov krajín COMESA (Spoločného trhu krajín východnej a južnej Afriky). Tovar, prekladaný v zóne a určený na reexport, nebude nepodliehať inšpekcii a clu, čo v súčasnosti zdržuje a finančne zaťažuje takéto operácie. V rámci krajín EAC (Keňa, Uganda, Tanzánia, Rwanda, Burundi) platí jednotný colný systém, takže tovar preclený v jednej členskej krajine je možné distribuovať do iných krajín EAC bez ďalších colných konaní. V prípade záujmu o bližšie informácie môžete kontaktovať zastupiteľský úrad SR v Nairobi: Emil Matejka, emil.matejka2@mzv.sk, 00254202721896.
Vyberáte viac daní, znížte ich sadzby, žiadajú štát firmy - Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) je presvedčená, že na základe efektívnejšieho výberu daní a zrýchľujúceho sa rastu slovenskej ekonomiky by sa mali znížiť sadzby dane z príjmov právnických osôb. Taktiež by sa mala znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty. Asociácia tak reagovala na februárovú daňovú prognózu Ministerstva financií SR, v ktorej rezort financií zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov za rok 2013 a 2014. „Sadzba dane z príjmov právnických osôb síce bola znížená, v dôsledku kompenzácie zavedenia daňových licencií, z pôvodných 23 % na 22 %. Avšak táto sadzba je stále neprimeraná a v porovnaní s okolitými štátmi znamená pre Slovensko konkurenčnú nevýhodu. Brzdí tak prílev nových investícií a rozvoj ekonomiky z čoho by mal štát, podnikatelia aj občania väčší osoh,“ uviedol generálny sekretár AZZZ SR Oto Nevický. Ministerstvo financií SR vo februárovej daňovej prognóze informovalo, že za rok 2013 sa zvýšil odhad daňových a odvodových príjmov o 261 mil. eur, čo predstavuje 0,4 % hrubého domáceho produktu. Rezort financií zároveň zvýšil odhad týchto príjmov pre rok 2014 o 189 mil. eur. K vyššej prognóze prispel podľa ministerstva zlepšený výber dane z pridanej hodnoty a očakávaný vyšší akruálny výnos pri dani z príjmov právnických osôb. 18.02.2014 SITA
Premiér mal tajné rokovanie s Telekomom, vyhlásil Daniel Lipšic - Daniel Lipšic tvrdí, že na stretnutí bolo podpísané aj memorandum. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) sa v stredu (12.2.) neverejne stretol so zástupcami spoločnosti Deutsche Telekom a rokoval s nimi o doprivatizácii zostávajúceho 49-% podielu SR v Slovak Telekome. Na dnešnej tlačovej konferencii to vyhlásil nezaradený poslanec Daniel Lipšic (NOVA) s tým, že na stretnutí bolo podpísané aj memorandum. "Vyzývame Roberta Fica, aby memorandum zverejnil. Premiér donekonečna rozprával, že je proti privatizácii a že za jeho vlády sa nič privatizovať nebude. Ukazuje sa, že okrem Carga chce doprivatizovať aj slovenský Telekom, spôsobom, ktorý nie je veľmi transparentný," upozorňuje opozičný poslanec. Podľa jeho slov je na diskusiu, či je doprivatizácia správna alebo nie, druhá vec však je, aby bol proces transparentný. "Utajené stretnutia a utajené memorandum naznačujú, že nepôjde o transparentnú doprivatizáciu," myslí si Lipšic. Exminister hospodárstva Juraj Miškov (nezaradený) podotkol, že snaha o "privatizačnú rýchlovku" má veľmi jasné pozadie. Za obchodom vidí problémy ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD), ktorý potrebuje urýchlene naplniť deravú štátnu kasu. "Dovolím si tvrdiť, že rýchlo a utajene nie je to isté, ako dobre a výhodne. Budeme iniciovať mimoriadne rokovanie Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti k tejto téme. Predvoláme si aj ministra hospodárstva Tomáša Malatinského (nominant Smeru-SD), aby poskytol všetky relevantné informácie," avizoval Miškov. Martin Chren (nezaradený) tvrdí, že cena Slovak Telekomu by sa mohla určiť napríklad po vzore Českej republiky, kde sa nedávno predala česká Telefónica za hodnotu predstavujúcu šesťnásobok jej ročného zisku pred zdanením. Ako príklad tiež uviedol predaj českého podielu v T-Mobile, kde hodnota bola na úrovni 4,5-násobku zisku pred zdanením. Hodnota Slovak Telekomu by sa tak podľa jeho slov mala pohybovať na úrovni 800 miliónov až jednej miliardy eur. Predstavitelia hnutia NOVA tiež poukázali na to, že materiály k privatizácii vznikli na počítači spoločnosti WOOD & Company, ako aj Avocat. Firma s takýmto menom pritom v minulosti figurovala v známom nástenkovom tendri. Memorandum podpísane bolo Hovorca ministerstva hospodárstva Stanislav Jurikovič v reakcii potvrdil, že memorandum podpísané bolo. Spoločnosť Deutsche Telekom, ktorá má predkupné právo na slovenský podiel, ho podľa jeho slov zatiaľ neuplatnila ani sa ho nevzdala. "Podpis memoranda hovorí o ďalšom smerovaní a vývine možného predaja v Slovak Telekome. Prijala sa dohoda, že ak si Deutsche Telekom predkupné právo neuplatní, bude náš podiel predávaný prostredníctvom burzy," vysvetlil. Dohodlo sa tiež, že banka vyberie kvalifikovaného poradcu, ktorý do deviatich mesiacov predloží kvalifikovaný odhad ceny 49-% podielu. Čo všetko bude suma zahŕňať, je podľa Jurikoviča zatiaľ predčasné. Na margo výzvy na zverejnenie memoranda povedal, že to záleží aj od Deutsche Telekomu, či s tým bude súhlasiť. "My sme za to, aby obsah tohto memoranda bol zverejnený," dodal. 13.02.2014 TASR
Zvýšiť zamestnanosť má do roku 2020 pomôcť 1,3 mld. eur z eurofondov - Zvýšiť zamestnanosť má do roku 2020 pomôcť 1,3 mld. eur z eurofondov V návrhu Partnerskej dohody medzi SR a EÚ na najbližších sedem rokov sa uvádza, že podiel pracujúceho obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov je v SR pod priemerom EÚ a posledné roky stagnuje okolo 65 %. Zvýšenie zamestnanosti a mobility pracovnej sily sú jednými z kľúčových výziev vlády na nasledujúce programové obdobie. Z fondov Európskej únie (EÚ) by na to mala do roku 2020 dostať 1,3 miliardy eur. Ako sa uvádza v návrhu Partnerskej dohody (PD) medzi SR a EÚ na najbližších sedem rokov, podiel pracujúceho obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov je v SR pod priemerom EÚ a posledné roky stagnuje okolo 65 %. Cieľom vlády je dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť na úrovni 72 %. Najväčší problém zamestnať sa majú mladí ľudia, starší občania a ľudia s nízkou kvalifikáciou. Miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku patrí s viac ako 9 % medzi najvyššie v EÚ, výraznú väčšinu dlhodobo nezamestnaných tvoria Rómovia. Nízka úroveň pracovnej mobility v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ je podľa návrhu PD ovplyvnená najmä nízkou cenou práce, vysokými nákladmi na cestovanie a bývanie či nekvalitnými dopravnými službami. Najviac ľudí dochádza za prácou do Bratislavy a do väčších miest, vláda však očakáva rast pracovnej mobility v regiónoch susediacich so silnými ekonomickými centrami podporenými zahraničnými investíciami, ako sú Trnava, Žilina alebo Považie. Zdôrazňuje aj význam práce z domu, ktorá prispieva k lepšiemu zosúladeniu pracovného a osobného života. Problémom analyzovaným v návrhu PD je aj nižšia miera zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, vyplývajúca z nedostatočnej ekonomickej infraštruktúry a nízkej podnikateľskej hustoty. V roku 2012 bola na úrovni 17,8 % v porovnaní s celkovou 14-% nezamestnanosťou. Okrem zvýšenia zamestnanosti a mobility pracovnej sily plánuje vláda aktivizovať ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, priniesť riešenia v oblasti starostlivosti o závislého člena domácnosti, ako aj podporiť začínajúcich podnikateľov a farmárov na vidieku. V rokoch 2007 až 2013 mala SR na projekty zamerané na zamestnanosť a sociálnu inklúziu vyčlenených 941 miliónov eur z fondov EÚ, z ktorých doteraz vyčerpala približne 61 %. 12.02.2014 TASR
Vláda schválila návrh Partnerskej dohody na roky 2014 až 2020 - Vláda na svojom dnešnom rokovaní na Úrade vlády SR schválila návrh Partnerskej dohody (PD) medzi Slovenskom a Európskou úniou (EÚ) na programové obdobie 2014 až 2020. Ide o základný strategický dokument, ktorý určuje rámec obsahu a rozsahu čerpania európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcich siedmich rokoch. "Som rád, že sa nám podarilo zavŕšiť našu prácu, ktorá trvala vyše roka, lebo je to zmluva zmlúv," uviedol po skončení rokovania podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer-SD). Dokument začiatkom týždňa schválili Hospodárska a sociálna rada SR a Rada vlády SR pre Partnerskú dohodu. Sociálni partneri sa k nemu vyjadrili kladne, výhrady malo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), ktoré nebolo spokojné so sumou finančných prostriedkov vyčlenených pre samosprávy v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP). "Rozpor sme odstránili tak, že majú alokáciu v hodnote približne 1,2 miliardy eur, ktorú budú riadiť sami, ale môžu si ju navýšiť svojimi aktivitami z iných operačných programov," priblížil Vážny. Návrh v januári kritizovali mimovládne neziskové organizácie, ktoré mu vyčítali, že vylučuje aktívnu participáciu, ako aj efektívnu a nezávislú kontrolu čerpania európskych prostriedkov. Európskej komisii (EK) bude návrh Partnerskej dohody zaslaný na formálne schválenie koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa. Do roku 2020 by mala SR z fondov EÚ vyčerpať vyše 14 miliárd eur cez projekty v rámci šiestich hlavných operačných programov. 12.02.2014 TASR
Zahraničný obchod Slovenska vykázal vlani rekordný prebytok - Slovensko zaznamenalo za rok 2013 rekordný obchodný prebytok vo výške 4,43 miliardy eur. Zahraničný obchod Slovenska skončil v decembri po niekoľkých mesiacoch vysokých prebytkov v mínuse. Ako informoval Štatistický úrad SR, saldo zahraničného obchodu bolo v decembri pasívne v sume 61,3 mil. eur, kým v rovnakom období predchádzajúceho roka bola bilancia naopak prebytková na úrovni bezmála 80 mil. eur. Celkový vývoz tovaru v samotnom decembri pritom dosiahol 4,721 mld. eur pri medziročnom raste o 9 %. Celkový dovoz sa na druhej strane zvýšil o 12,5 % na 4,782 mld. eur. Napriek decembrovej miernej korekcii kumulatívneho prebytku zahraničného obchodu sa však očakávania a obchodná bilancia prepísala svoj predchádzajúci rekord. Za celý rok 2013 totiž prebytok zahraničného obchodu Slovenska dosiahol 4,43 mld. eur, kým doposiaľ najlepší výsledok z roku 2012 predstavoval 3,558 mld. eur. Celkový vývoz tovaru sa vlani medziročne zvýšil o 3,7 % na 64,466 mld. eur, kým celkový dovoz rástol o 2,5 % na 60,036 mld. eur. Slovensko sa po prevažne deficitných výsledkoch zahraničného obchodu v predkrízovom období dostalo k prebytkovej obchodnej bilancii. V posledných rokoch totiž zahraničný obchod skončil v mesačnom schodku iba výnimočne a kumulatívne ročné prebytky vykazuje už od roku 2009. V roku 2011 dosiahol podľa revidovaných údajov Štatistického úradu SR prebytok zhruba 1 mld. eur a v roku 2012 takmer 3,6 mld. eur. 7.02.2014 SITA
Priznanie DPH by mal firmám o dva roky vypracovať štát - Podnikatelia s prípravou daňových výkazov nemajú ťažkosti, robia ju za nich externí účtovníci. Finančná správa očakáva, že kontrolný výkaz poskytne Daňovému riaditeľstvu dosť údajov na vypočítanie daňovej povinnosti firiem. Výkaz zaviedol štát od začiatku tohto roka. Vypracovať ho musí každý platiteľ DPH a tento mesiac aj prvýkrát podať spolu s daňovým priznaním. Od roku 2016 by daňové priznania k DPH mali vypracovať daňové úrady, podnikatelia ich len potvrdia. Podobne to už funguje pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, ktoré za poistencov vypracuje poisťovňa. Podnikatelia sa však daňového priznania k DPH ani kontrolného výkazu neboja, malé a stredné firmy ho zväčša zadávajú externým účtovníkom. Tí majú na vypracovanie kontrolných výkazov pripravený softvér. Obavy skôr vládnu z toho, ako daňové orgány vyriešia oneskorenú faktúru od dodávateľa, prípadne dodatočne dohodnuté zľavy za chyby tovaru, ak sa zmeny nestihnú zohľadniť v kontrolnom výkaze. Služba občanovi Daňové orgány pripravujú priznania pre občanov i firmy vo viacerých krajinách sveta. Vo Švédsku napríklad občan pred termínom dostane návrh priznania dane z príjmov fyzických osôb z daňového úradu a môže sa k nemu v stanovenej lehote vyjadriť. Ak súhlasí, potvrdí ho poštou, osobne, e-mailom, SMS či telefonicky. Tesne pred termínom je dokonca pred budovou daňového úradu spomalená doprava. Na ulici stoja úradníci so škatuľami, do ktorých sa dá potvrdené daňové priznanie vhodiť z okienka auta. Vytláčanie zločinu Kontrolný výkaz by mal finančnej správe zlepšiť a zrýchliť možnosti krížovej kontroly prijatých a vydaných faktúr podnikateľov. Majú sa tým zamedziť fiktívne daňové operácie, najmä karuselové obchody s rôznymi komoditami. 4.02.2014 Peter Kremský SME
Ušli sme miliardovej arbitráži. Zatiaľ - Slovensko sa predbežne vyhlo podaniu žaloby v kauze odobratia dobývacieho priestoru na ťažbu mastenca v Gemerskej Polome. Právni zástupcovia spoločnosti EuroGas dostali deň pred vypršaním ultimáta,30. januára,listod podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra. Pre agentúru TASR to potvrdil predseda predstavenstva spoločnosti Wolfgang Rauball (na snímke). „Minister Kažimír ponúkol našim advokátom rokovanie na hľadanie možností urovnania sporu. EuroGas návrh študuje a odpovie naň neskôr,“ doplnil Rauball. EuroGas si nárokuje za zmarenú investíciu odškodnenie 1,65 miliardy dolárov. Pokiaľ by nedošlo k dohode, spoločnosť bude iniciovať žalobu na pôde Medzinárodného strediska pre riešenie investičných sporov vo Washingtone. Firma EuroGas už od roku 2010 avizuje zámer začať arbitráž so Slovenskou republikou. Jej dcérska spoločnosť Rozmin tvrdí, že ju naše úrady v roku 2004 nelegálne pripravili o ložisko v Gemerskej Polome. O banské práva vedie Rozmin spor so spoločnosťou VSK Mining. Tá na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi z roku 2008 v tejto lokalite investuje. Za zmarenie investície v Gemerskej Polome žiadala EuroGas v roku 2011 odškodné pol miliardy eur. O rok sa k nároku na odškodné pridala aj spoločnosť EuroGas Inc., ktorá je registrovaná v USA. Eurogas argumentoval porušením práv vyplývajúcich z dohody medzi ČSFR a USA o vzájomnej podpore a ochrane investícií z roku 1991. Ministerstvo financií vlani poprelo, že by nastalo akékoľvek porušenie tejto dohody. 4.2.2014 Red HNonline.sk
Slováci sú na úrade v práce v priemere 2,5 roka, najviac v OECD - Nezamestnaný Slovák strávil v roku 2012 na úrade práce v priemere až dva a pol roka. Upozorňuje na to analytický tím Poštovej banky. Spomedzi ekonomík, za ktoré boli údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dostupné, je to podľa analytikov banky jednoznačne najviac. Priemerný čas trvania nezamestnanosti v krajinách OECD je pritom 10 mesiacov. „Zaujímavo vyznieva fakt, že slovenskí muži sú v priemere na úradoch práce evidovaní o mesiac dlhšie než ženy,“ tvrdia analytici Poštovej banky. Väčšie rozdiely sú ale badateľné v porovnaní trvania nezamestnanosti medzi jednotlivými vekovými kategóriami, a to predovšetkým medzi mladšími ročníkmi. „Spomedzi nezamestnaných Slovákov sú na úradoch práce najdlhšie, až zhruba 33 mesiacov, evidovaní ľudia nad 55 rokov,“ uvádza sa v analýze. Najrýchlejšie si prácu dokážu nájsť nezamestnaní Slováci vo veku do 19 rokov. Mužom v tomto veku to trvá takmer jeden a pol roka a ženám až dva roky. Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku sa v poslednom mesiaci minulého roka medzimesačne nezmenila, zostala na úrovni 13,5 %. Úrady práce evidovali ku koncu decembra 2013 celkovo 364 225 dispo­nibilných nezamestnaných. Oproti novembru ide o osem osôb menej. Štatistiky pri medziročnom porovnaní ukazujú, že miera evidovanej nezamestnanosti bola v decembri 2013 o 0,94 p­ercentuálneho bodu nižšia ako v rovnakom období roku 2012 a počet evidovaných nezamestnaných poklesol o 25 886 osôb. 31.01.2014 SITA
Nemecko ide meniť vek odchodu do dôchodku - Zmeny, na ktorých sa dohodla veľká koalícia v Berlíne, prinesú najväčšej európskej ekonomike do roku 2030 dodatočné náklady asi 160 miliárd eur. Nemecký vládny kabinet v stredu schválil zmeny dôchodkového systému, ktoré prinesú krajine do roku 2030 dodatočné náklady v sume zhruba 160 mld. eur. Reforma počíta s možnosťou nástupu do dôchodku vo veku 63 rokov pre ľudí, ktorí odpracovali 45 rokov, alebo zvýšením dôchodkov pre matky s deťmi narodenými pred rokom 1992. Skorší nástup do dôchodku bude môcť počas nasledujúcich dvoch rokov využiť zhruba 900 tisíc zamestnancov. Po schválení v parlamente by mali zmeny nadobudnúť účinnosť k 1. júlu. Podľa agentúry Reuters bude reforma pravdepodobne najnákladnejším jednotlivým opatrením, aké schváli nemecký parlament počas funkčného obdobia súčasnej vlády kresťanských a sociálnych demokratov. Postupné zvyšovanie dôchodkového veku zo 65 na 67 rokov zaviedla predchádzajúca vláda veľkej koalície, ktorá bola pod vedením kancelárky Angely Merkelovej pri moci v rokoch 2005 až 2009. Reforma bola odpoveďou na demografické zmeny v najväčšej európskej ekonomike. Počet dôchodcov v porovnaní s aktívne pracujúcimi je v Nemecku v súčasnosti najvyšší v histórii krajiny, pričom analytici počítajú v nasledujúcich dekádach s ďalším zhoršovaním. Okrem zástupcov priemyslu a časti Merkelovej konzervatívneho bloku navrhované zmeny kritizoval aj bývalý sociálnodemokratický kancelár Gerhard Schröder. Krajine, ktorá od partnerov v EÚ vyžaduje prísnu rozpočtovú disciplínu, podľa neho hrozí, že bude čeliť obvineniam z pokrytectva. "Je to absolútne zlý signál, najmä vo vzťahu k našim európskym partnerom, od ktorých oprávnene požadujeme štrukturálne reformy," napísal Schröder v novej knihe, z ktorej v stredu citoval denník Bild. Reforma prinesie do systému dodatočné náklady a v najbližších rokoch spôsobí rast odvodov zamestnancov aj zamestnávateľov, varoval exkancelár. "Jednoducho neexistuje dosť pracujúcich, ktorí môžu financovať rastúcu skupinu dôchodcov," dodal Schröder. 30. 1. 2014 sita
Zamestnanci na Slovensku pracujú 5,3 dňa v mesiaci na zaplatenie ich odvodového a daňového zaťaženia: Česi na to potrebujú až 6,5 dňa - Slovenský zamestnanec s čistým príjmom 1 000 eur pracuje približne 5,3 dňa v mesiaci len na to, aby pokryl svoje daňové a odvodové zaťaženie. V porovnaní s krajinami z východnej a strednej Európy patríme medzi tie s nižším zaťažením, výrazne lepšie je na tom len Ukrajina s približne 3,8 dňami. Poradenská spoločnosť Accace, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti spracovania účtovníctva, miezd, pracovnoprávneho a daňového poradenstva, Vám prináša porovnanie daňového a odvodového zaťaženia zamestnancov v šiestich krajinách východnej a strednej Európy. Analýza berie do úvahy všetky sociálne a zdravotné odvody a daň z príjmu, ktoré boli platné ku koncu Novembra 2013 v 6 analyzovaných krajinách (Ukrajina, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Česká republika). Porovnávame odvodové a daňové zaťaženie pri čistom mesačnom príjme 1 000 eur, pri odpracovaní 8 hodín denne v priebehu 21 pracovných dní. Veľká časť zamestnancov vyjednáva pri pracovných pohovoroch svoj plat “v čistom”, takže si často ani neuvedomuje rozdiel medzi ich hrubým a čistým príjmom, ktorý predstavuje čas, ktorý musia mesačne odpracovať na pokrytie daňových a sociálnych povinnosti štátu. Najvyššie daňové a odvodové zaťaženie pri čistom plate 1 000 eur majú zamestnanci v susednom Maďarsku, ktorí musia pracovať dvakrát toľko dní ako ich kolegovia z Ukrajiny na to, aby pokryli povinné odvody a daň z príjmu fyzických osôb. Po nich nasleduje Česká republika a potom Rumunsko. Poľskí zamestnanci majú takmer rovnaké daňové a odvodové zaťaženie ako slovenskí. Graf č. 1: Počet dní v mesiaci, ktoré musí odpracovať zamestnanec na pokrytie jeho daňového a odvodového zaťaženia pri čisto príjme 1 000 eur vs. daň z príjmu Kým na Slovensku a v Maďarsku je výška odvodov a dani z príjmov zaplatená zamestnancom približne rovnaká, na Ukrajine a v Českej republike je pomer zaplatených odvodov a dani z príjmu výraznejší. Zamestnanec na Ukrajine zaplatí zo svojho čistého príjmu 1 000 eur daň z príjmu vo výške približne 176 eur, kým na povinné sociálne a zdravotné poistenie zabezpečujúce dávku v nezamestnanosti, dôchodok a podobne odvedie len približne 44 eur mesačne. V Poľsku je situácia podstatne odlišná. Poľský zamestnanec zaplatí pri čistom príjme 1 000 eur daň z príjmu vo výške 52 eur, kým zvyšných 288 eur ide na jeho sociálne a zdravotné poistenie. Ako je to z pohľadu zamestnávateľa? Keď sa na to pozrieme z pohľadu zamestnávateľa na Slovensku, tak na grafe č. 2 vidíme, že ak zamestnanec zarobí 1 000 eur v čistom, jeho zamestnávateľ odvedie za neho približne 472 eur na povinné sociálne a zdravotné odvody, čo je v porovnaní s Poľskom takmer dvakrát viac. Z porovnávaných krajín je na tom horšie už len český zamestnávateľ, ktorý musí odviesť za svojho zamestnanca s čistým príjmom 1 000 eur takmer 494 eur. O spoločnosti Accace Accace je poradenská spoločnosť, ktorá na Slovensku pôsobí v oblasti outsourcingu účtovníctva, spracovania miezd a daňového poradenstva. Pridanú hodnotu komplexného portfólia služieb, inovatívne a efektívne riešenia poskytované spoločnosťou Accace oceňujú slovenské a zahraničné spoločnosti, ktoré sa chcú etablovať na slovenskom i zahraničnom trhu, ale i subjekty, ktoré sa snažia zefektívniť fungovanie svojej firmy využívaním outsourcingu. Vďaka svojmu dynamickému, zodpovednému a odbornému prístupu pri plnení potrieb svojich klientov je spoločnosť Accace vhodným partnerom pre dlhodobú spoluprácu. Na medzinárodnej úrovni je Accace členom Economist Corporate Network a KS International. Spoločnosť Accace („Accounting ace“, čo môžeme preložiť ako „eso v účtovníctve“) bola na Slovensku založená v roku 2006 a dnes úspešne pôsobí prostredníctvom vlastných pobočiek v Českej republike, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, Slovensku, Ukrajine a Veľkej Británii. V ďalších 12 krajinách ponúka Accace svoje služby prostredníctvom dlhodobých partnerských firiem v Brazílii, Bulharsku, Chorvátsku, Číne, Holandsku, Indii, Luxembursku, Rakúsku, Rusku, Slovinsku, Srbsku a USA. Spoločnosť Accace momentálne zamestnáva viac ako 300 kvalifikovaných pracovníkov a neustále rozširuje svoje klientske portfólio o významné spoločnosti, čím urýchľuje svoj rast na globálnej úrovni. 24.1.2014, Zdroj: accace.com
Maďarsko odhalilo daňový podvod na cukre zo Slovenska - Maďarské orgány odhalili sieť podnikov, ktoré dovážali zo Slovenska do Maďarska cukor a jedlý olej, a to v celkovej hodnote 12 miliárd forintov (39,9 milióna eur), pričom prostredníctvom tohto tovaru vykonali podvod na dani z pridanej hodnoty v hodnote 3,5 miliardy forintov. Informoval o tom dnes maďarský spravodajský server Origo.hu. Sieť doviezla zo SR 50.000 ton cukru a 3 milióny litrov jedlého oleja. Podľa maďarského Národného úradu pre dane a clá (NAV) kontrolóri začali sledovať činnosť týchto podnikov zhruba pred rokom. Počas akcie preverovali kamióny prichádzajúce zo Slovenska a odhalili medzisklad, v ktorom našli dokumenty o fungovaní umelo vytvorenej siete. Jeden z podnikov nakupoval cukor a olej, ktorý potom špekulatívne prechádzal dvoma maďarskými podnikmi a dostal sa do štyroch obchodných reťazcov. NAV zablokoval časť financií, ktoré v rámci splatnosti reťazce ešte sieti dlžili, ako aj účty podvodníkov v rakúskych bankách. Colníci zhabali aj protihodnotu dodaného tovaru, päť nehnuteľností a šesť kamiónov. Minulý týždeň boli v maďarských médiách zverejnené informácie, že rukami podvodníkov s DPH prechádza v Maďarsku 80-90 % cukru, ktorý sa dostáva na pulty obchodov. 1 EUR = 300,55 HUF 17.1.2014 17:05 TASR
Japonská Suntory kupuje výrobcu bourbonu Jim Beam - Celková hodnota kontraktu vrátane prevzatia dlhu sa odhaduje na 16 miliárd USD. Japonská spoločnosť Suntory Holdings kupuje americkú firmu Beam, producenta bourbonov Jim Beam a Maker's Mark, za 13,62 miliardy USD (10,02 miliardy eur). Celková hodnota kontraktu vrátane prevzatia dlhu sa odhaduje na 16 miliárd USD. Informovala o tom agentúra AP. Za jednu akciu americkej spoločnosti zaplatí Suntory 83,50 USD. To predstavuje 25-% prémiu oproti piatkovej (10.1.) uzatváracej cene akcií firmy Beam. Kombinovaná spoločnosť, na čele ktorej bude stáť súčasný šéf firmy Beam Matt Shattock, by mala ročne dosiahnuť tržby na úrovni 4,3 miliardy USD. Transakcia by sa mala dokončiť v 2. štvrťroku tohto roka. Do portfólia Suntory patria okrem iného whisky Yamazaki a Hakushu či likér Midori. Už teraz je Suntory distribútorom produktov firmy Beam na japonskom trhu. Beam zasa distribuuje výrobky japonskej spoločnosti v Singapure a na iných ázijských trhoch. Deerfield 13. januára TASR
Niektoré banky obmedzujú úvery, aby lepšie skončili v testoch - Existujú obavy, že európske banky utlmujú poskytovanie úverov, aby lepšie vyzneli v sprísnených stresových testoch, uviedol člen Rady guvernérov ECB Patrick Honohan. Niektoré banky v eurozóne utlmujú poskytovanie úverov s cieľom zlepšiť svoje bilancie pred tohtoročnými stresovými testami. Uviedol to v piatok člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) Patrick Honohan. Výsledky testov zdravia bánk ECB zverejní pred tým, ako v novembri prevezme úlohu bankového dohľadu v eurozóne. Podľa agentúry Reuters existujú obavy, že úverová aktivita zostane dovtedy utlmená, čo poškodí krehké zotavenie ekonomiky menovej únie. "V tejto chvíli sú v Európe veľké obavy, že banky obmedzujú úverovanie, aby dobre vyzerali v prísnejších stresových testoch," uviedol Honohan. "V určitom rozsahu to niektoré banky robia, hoci v Írsku to neevidujem," dodal Honohan, ktorý zároveň šéfuje írskej centrálnej banke. ECB vo štvrtok ponechala úrokové sadzby na rekordných minimách a zopakovala, že ak to bude potrebné, pristúpi k ďalším opatreniam. Úverovú aktivitu by mohli podporiť lacné dlhodobé pôžičky, ktoré ECB komerčným bankám poskytovala na prelome rokov 2011 a 2012. Člen Výkonnej rady ECB Peter Praet minulý mesiac podľa agentúry Reuters naznačil, že program známy pod skratkou LTRO by mohla ECB zopakovať, ak by stresové testy ochromili úverovanie. 10. 1. 2014 sita
Podnikatelia, do konca januára 2014 - Podnikatelia a zamestnanci Do 31. januára Podnikatelia, do konca januára by ste nemali zabudnúť ani na vrátenie minuloročných stravných lístkov za svojich zamestnancov. Tie s označením 2013 platili len do konca decembra minulého roku, ešte stále však máte možnosť ich vrátiť. Vypíšte žiadosť o dobropis a spolu s poukážkami ich pošlite poštou, kuriérom alebo prineste osobne do spoločnosti, od ktorej poukážky máte. Lehota na ich vrátenie sa však líši od dodávateľa. Napríklad poukážky s označením Chèque Déjeuner môžete vrátiť až do 31. januára, poukážky spoločnosti Edenred by ste mali vrátiť najneskôr do 20. januára. Ak tak neurobíte, hodnota poukážok prepadne. Do 31. januára (piatok) Do konca januára by mal každý zamestnanec podpísať tlačivo Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Ide o tlačivo, v ktorom zamestnanec vyplní, či si bude v roku 2014 uplatňovať nezdaniteľnú časť na daňovníka alebo nie. Taktiež vypĺňa uplatnenie daňového bonusu na dieťa, o ktorý sa mu bude mesačne znižovať daň z príjmov. Nezdaniteľná časť základu dane je v roku 2014 vo výške 316,94 eura, daňový bonus na dieťa 21,41 eur. Výška bonusu sa mení vždy k 1. júlu. Ak takéto tlačivo nepodpíšete, zamestnávateľ vám automaticky stopne uplatňovanie nezdaniteľnej časti. Rozdiel sa vám však vráti v zúčtovaní na konci obdobia. Živnostníci Do 8. januára (streda) Ak ste živnostník, do 8. januára máte povinnosť zaplatiť odvody do sociálnej poisťovni za mesiac december. Posledný krát tak zaplatíte nižšie odvody, pretože maximálny vymeriavací základ sa od januára zvyšuje o rovných 95 eur. Taktiež by ste nemali zabudnúť zaplatiť preddavky na zdravotné poistenie za december vo výške najmenej 14 percent zo svojho príjmu. Maximálny vymeriavací základ sa od nového roka zvyšuje rovnako ako na sociálne poistenie. Do 8. januára (streda) a 15. januára (streda) Ukončili ste svoju živnosť k 31. decembru? Sociálnej a zdravotnej poisťovni by ste to mali oznámiť do 8. januára. Stačí, ak do oboch zašlete kópiu oznámenia o zrušení živnosti a, samozrejme, odhlášku poistenca. Ukončenie činnosti máte povinnosť oznámiť aj daňovému úradu do 15. januára. Stačí poslať kópiu o zrušení živnosti a žiadosť o zrušenie registrácie. Do 31. januára (piatok) Hoci výmena starého občianskeho preukazu za nový s čipom nie je povinná, podnikatelia a živnostníci by si to mali rozmyslieť. Ak si stihnú do konca mesiaca vybaviť elektronický občiansky, od februára budú môcť väčšinu administratívy robiť cez web, napríklad zakladať firmy, rozširovať predmet podnikania, meniť základné údaje či sa odvolávať voči exekúcii. S novým občianskym môžu zároveň podať daňové priznania, konatelia firiem môžu zasa posielať cez web kontrolné výkazy. Výmena preukazu stojí 4,50 eur, čipový doklad bude hotový približne do dvoch týždňov. Za príplatok 20 eur bude nový občiansky vybavený do dvoch dní. 5.01.2014 Martina Raábová HN
Firmám sa znižuje daň z 23 na 22 percent - Od 1. januára 2014 platí pre slovenských podnikateľov, ktorí vykonávajú svoju činnosť ako právnické osoby, nová sadzba dane. Daň z príjmu právnických osôb sa znížila z 23 % na 22 %. Vyplýva to z novely zákona o dani z príjmov. Daňovníci, ktorých účtovné obdobie presahuje koniec minulého roka, si tak daňovú povinnosť do konca decembra 2013 vypočítajú so starou sadzbou 23 % a od 1. januára 2014 s novou sadzbou na úrovni 22 %. Zníženie korporátnej dane z 23 % o jedno percento navrhol vládny kabinet v októbri uplynulého roku spolu s predstavením tohtoročného rozpočtu. Ako ešte v októbri uviedol rezort financií, firmám by vďaka poklesu sadzby dane z príjmu právnických osôb malo zostať o 90 mil. eur viac. Predseda vlády Robert Fico v decembri avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia sadzby dane pre právnické osoby. Pokiaľ sa podľa neho bude na Slovensku dobre vyvíjať ekonomická a finančná situácia, je tu možnosť poklesu sadzby na 21 %, ba dokonca na hodnotu 20 %. Ani zníženie dane z príjmov právnických osôb o jedno percento však veľký posun v rebríčku krajín Európskej únie neprinieslo. Podľa údajov Eurostatu slovenské subjekty aj naďalej štátu odvádzajú najväčší podiel v rámci krajín Visegrádskej štvorky. V Českej republike a Poľsku sa sadzba dane pohybuje na úrovni 19 % a v Maďarsku na 20,6 %. Spomedzi susediacich krajín tak má v porovnaní so Slovenskom vyššiu daň pre firmy len Rakúsko, a to na úrovni 25 %. Slovensko v roku 2004 pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby z 25 % na 19 %. Následne však od začiatku roka 2013 došlo k jej zvýšeniu na minuloročnú hodnotu 23 %. Spolu so znížením sadzby dane pre firmy sa od nového roka pre podnikateľské subjekty zavádza aj inštitút daňových licencií. 1.01.2014 SITA
Biznis v novom roku zdražie. Pokuty budú vyššie a je ich viac - Štát hrozí podnikateľom ďalšími pokutami. Pribudnú za nesprávne vyplnený kontrolný výkaz k DPH, chyby pri používaní registračných pokladníc, ale aj za čiernu prácu a ďalšie prehrešky. Daňové priznania, odvolania, žiadosti, námietky a ďalšie doklady prijímame od januára už len elektronicky. Tak znie odkaz Finančnej správy firmám a živnostníkom. Kto to nebude rešpektovať, môže dostať vysokú pokutu. 30 000 firiem elektronicky nekomunikuje Hoci firmy mali dosť času pripraviť sa na elektronickú komunikáciu s daniarmi, z 200-tisíc platiteľov DPH ešte zhruba 30-tisíc nedokáže doklady zasielať cez počítač. Nevybavili si totiž zaručený elektronický podpis, alebo nepodpísali s daňovým úradom dohodu o elektronickej komunikácii. „Ak firma pošle daňové priznanie v papierovej forme, daňový úrad ju vyzve, aby ho doplnila elektronicky. Ak príde elektronické podanie po zákonom stanovej lehote, podnikateľ sa vystavuje riziku pokuty od 30 eur do 16-tisíc eur,“ upozorňuje podnikateľov Finančná správa. Podpísať dohodu o elektronickej komunikácii sa v tomto roku dalo do 23. decembra. Zábudlivci ju môžu ešte uzatvoriť od 2. januára 2014, keď v podpisovaní zmlúv budú daňové úrady pokračovať. Pokutu dať musia Uvedená pokuta však patrí medzi „priemerné,“ ktoré hrozia podnikateľom za nedodržanie daňových a iných predpisov. Oveľa väčšiu pokutu, a to až jeden milión eur, môže dostať podnikateľ, ktorý nezostaví účtovnú závierku. Do 300-tisíc eur hrozí firme, ak nepripraví napríklad bezpečnostný projekt na ochranu osobných údajov. Ani novinka - kontrolný výkaz k DPH, ktorý budú platitelia dane vyplňovať od nového roku, sa nezaobíde bez prípadných sankcií. Zákon je totiž veľmi prísny. Daniarom prikazuje pokutu dať, takže nemajú možnosť si vybrať či pokutu dajú, alebo nie. Ak firma kontrolný výkaz nepodá, alebo ho pošle oneskorene, či uvedie v ňom neúplné, alebo nesprávne údaje a po výzve úradu nedostatky neodstráni, musí zaplatiť pokutu do 10-tisíc eur. Za opakovanú chybu až do 100-tisíc eur. „Prihliada sa však na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu,“ hovoria predpisy. Pozor na pokladnicu Vyššie pokuty ako doteraz budú aj za nedostatky pri používaní registračných pokladníc. Ak predajca nedá zákazníkovi bloček, hrozí mu pokuta 330 až 3 300 eur. V prípade nezaevidovania platby, či neohlásenia poruchy pokladnice servisu, je pokuta tiež do 3 300 eur. Ale ak podnikateľ naďalej predáva tovar, ktorý mu daniari zakázali, vystavuje sa hrozbe pokuty až do 40-tisíc eur. 29.12.2013 Vladimír Turanský HN
Väznice riadia dobre platení penzisti - Do vedenia väzníc sa dostali siedmi výsluhoví penzisti. Jedného už prepustili pre alkohol za volantom. Zbor väzenskej a justičnej stráže riadia penzisti. Od začiatku uplynulého roka prijalo ministerstvo spravodlivosti na generálne riaditeľstvo zboru sedem výsluhových dôchodcov, prevažne na riadiace posty, patrí k nim aj generálny riaditeľ a jeho námestníci. „To, čo sa teraz odohráva v zbore, nemá v doterajšej histórii väzenstva obdobu. Riadia ho dôchodcovia. Buď je to zlá personálna politika, alebo to urobili účelovo, aby im vylepšili výsluhové dôchodky. Bude zaujímavé sledovať, koľko zostanú v službe,“ vraví bývalý príslušník zboru, ktorý požiadal o anonymitu. Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že dôchodcov prijímali pre zlú personálnu situáciu. Najmä v roku 2012 vraj odišlo veľa skúsených funkcionárov. „Absentujúca systematická práca s personálnymi rezervami neumožňovala adekvátne obsadenie funkčných miest z radov aktívnych príslušníkov zboru,“ povedala hovorkyňa ministerstva Alexandra Donevová. Generálny riaditeľ zboru Eugen Balko (55 rokov) je v zbore 27 rokov. Pred odchodom do dôchodku pracoval vo väznici v Leopoldove. Zarobia Plat Koľko dostáva šéf väzníc základný plat 950 eur, príplatok za výsluhu rokov vyše 500 eur, rizikový príplatok 200 eur, príplatok za riadenie 1100 eur, osobný príplatok asi 800 eur. Okamžite po nástupe Balkovi minister spravodlivosti Tomáš Borec zvýšil mesačné osobné ohodnotenie na 782 eur, teda o takmer 235 eur oproti predchodcovi. Hrubý mesačný plat má 3 650 eur, viac ako predseda či podpredsedovia vlády. Námestníci riaditeľa pre služobné veci a ekonomiku Daniel Foldeši a Milan Ivan sa tiež vrátili z výsluhového dôchodku. Zarábajú len o asi sto eur menej ako ich šéf Balko, ktorý im zvýšil osobné príplatky o vyše 310 eur oproti ich predchodcom. Príplatok zdvihol aj ďalšiemu bývalému dôchodcovi, riaditeľovi personálneho odboru riaditeľstva Ladislavovi Resekovi. „Príslušníkom s pištoľou alebo obuškom znižujú platy, nepreplácajú nadčasy a kávičkári sú vysmiati,“ hovoria radoví príslušníci. Zvýšený plat šéfov je zárukou lepšieho dôchodku. Kým sú vo funkciách, výsluhové penzie nedostávajú. Stačí im však odslúžiť jeden kalendárny rok a zvýšia sa im o 200 až 500 eur mesačne na 1 650 a 2 100 eur. Mnoho problémov Borec tvrdí, že aj vďaka novému vedeniu sa darí riešiť dlhodobo nepriaznivú situáciu vo väzenstve. Za prvej vlády Roberta Fica čelila šéfka väzníc Mária Kreslová niekoľkým škandálom od alkoholu na pracovisku až po prácu väzňov pre jej rodinu. Kauzy sa nevyhýbajú ani tomuto vedeniu, video z cvičenia v košickej väznici z októbra 2012 ukázalo, že príslušníci cvičili zásah so psom priamo na väzňoch. Jedného z prijatých riadiacich dôchodcov už prepustili pre jazdu pod vplyvom alkoholu. Nespokojní príslušníci tiež poukazujú na nepriehľadné obsadzovanie niektorých postov v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. „Vedenie prijalo tretí raz za sebou toho istého človeka do priameho výkonu služby s hraničným zdravotným stavom. Prijali mladú príslušníčku krátko po vysokej škole do prípravnej štátnej služby. V jeden deň ju z nej prepustili a na druhý deň prijali do dočasnej štátnej služby na pozíciu vedúcej personálnej skupiny, čo odporuje zákonu,“ hovorí bývalý príslušník. Ministerstvo tvrdí, že kandidátka bola vhodná a riaditeľ ju vymenoval v súlade so zákonom. Zmeny neplánujú Ministerstvo spravodlivosti neuvažuje o zrušení generálneho riaditeľstva zboru, hoci personalistiku, ekonomiku, obstarávania či komunikáciu by mohli riešiť existujúce útvary ministerstva. „Vzhľadom na rozsah činností a úloh, ktoré plní generálne riaditeľstvo zboru, je naďalej potrebná jeho plná funkcionalita v súčasnej podobe,“ povedala Donevová. Riaditeľstvo sa pod novým vedením dokonca rozrastá, vytvorilo osemnásť nových miest. Balko vytvoril kanceláriu generálneho riaditeľa. „Veľký“ nárast práce spôsobilo údajne okrem iného poskytovanie informácií médiám a „enormný“ nárast žiadostí podľa infozákona. V Zbore väzenskej a justičnej stráže pracuje vyše 4 500 ľudí s priemerným platom 1 195 eur. Do priemeru sú započítané aj platy vedenia. Ministerstvo vraj nemá k dispozícii platy radových strážcov vo väzniciach. 26. 12. 2013| Daniel Vražda
Spotrebné úvery idú nielen na rekonštrukciu domu, ale aj na zuby - Slováci prejavujú záujem o úvery najviac v závere roka. Až tretinu spotrebných úverov používajú na zlepšenie bývania. Nasleduje vybavenie domácnosti, primárne čierna a biela technika, či nábytok. Naopak, čerpanie úverov na nové darčeky skončilo na chvoste. Tvrdia to údaje z prieskumu Poštovej banky, na ktorom sa zúčastnilo 500 klientov čerpajúcich úver v predvianočnom období. "Dohady, že ľudia využívajú zvýhodnené úvery ku koncu roka najmä na nákup vianočných darčekov, sa podľa prieskumu Poštovej banky nepotvrdili. Aj v predvianočnom čase prevláda čerpanie úverov na nevyhnutné veci spojené s bývaním," povedala jej hovorkyňa Naďa Urbanová. O úvery majú Slováci záujem aj z menej zvyčajných dôvodov. Pred Vianocami si požičali napr. na zaplatenie vstupného poplatku do investičnej spoločnosti i na opravu zubov. Pôžičky si pred sviatkami berieme aj na príjemnejšie účely, ako napríklad na svadby či veľké rodinné oslavy. 19.12.2013 TASR
Slovenské firmy pomôžu Indonézii stavať elektrárne - Úrad jadrového dozoru a trnavská firma VUJE rokujú so svojimi indonézskymi partnermi o možnej spolupráci pri príprave a realizácii výstavby prvej jadrovej elektrárne v Indonézii. Slovenské spoločnosti pomôžu Indonézii s výstavbou viacerých elektrární. Ako informovalo Ministerstvo hospodárstva, slovenská firma už podpísala kontrakt na dodávku stavby elektrárne 2x60 megawattov v indonézskom Batame. Malo by ísť o levickú spoločnosť Istroenergo. S výstavbou vodnej elektrárne na indonézskom ostrove by sa malo začať v prvom polroku budúceho roka. Spoluprácu s ázijskou krajinou by sme mali nadviazať aj v oblasti jadrovej energetiky. Úrad jadrového dozoru a trnavská firma VUJE už podľa rezortu hospodárstva rokujú so svojimi indonézskymi partnermi o možnej spolupráci pri príprave a realizácii výstavby prvej jadrovej elektrárne v Indonézii a pri likvidácii starých jadrových reaktorov používaných pre vedecké účely. "Črtajú sa aj iné projekty ako výstavba priemyselnej elektrárne s výkonom 60 megawattov, ďalšej 40 megawattovej elektrárne, 2x25 megawattovej elektrárne Karimun či elektrárne 2x100 megawattov Angana,“ dodalo ministerstvo. Slovenské firmy by sa mohli zúčastniť aj na výstavbe 160-kilometrového vedenia vysokého napätia. "Indonézia ako krajina so zdravou ekonomikou a rastom HDP na úrovni 6,5 % je perspektívnym partnerom na spoluprácu. Nedostatočne vyvinutá infraštruktúra krajiny vytvára reálne predpoklady na slovenskú účasť pri jej rozvoji. Perspektívne sa javí aj rozvinutie spolupráce v oblasti vedy a výskumu či výmeny študentov univerzít,“ myslí si o spolupráci medzi Slovenskom a Indonéziou minister hospodárstva Tomáš Malatinský. 11.12.2013 SITA
Zmenu trvalého pobytu bude od januára možné nahlásiť cez internet - O nové občianske preukazy s čipom požiadalo vyše desaťtisíc ľudí, tretina z nich má záujem aj o elektronický podpis. Už o mesiac bude možné nahlásenie či odhlásenie trvalého a prechodného pobytu prostredníctvom internetu, predpokladá ministerstvo vnútra. Umožniť to má nový typ občianskeho preukazu s čipom, takzvaná elektronická identifikačná karta (eID), ktorý začali vydávať od 2. decembra. Ak občan požiada, aby k nemu získal aj zaručený elektronický podpis (ZEP), bude môcť od 2. januára využívať na komunikáciu s úradmi internet. Služby majú pribúdať "Tento občiansky preukaz je kľúčom do dverí elektronických služieb, uvidíme akým spôsobom sa bude rozširovať. Je to prvá možnosť mať zaručený elektronický podpis de facto bezplatne," povedal minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). V priebehu budúceho roku by mali postupne pribúdať služby, ktoré budú využívať elektronický podpis pri komunikácii so štátnymi úradmi. V prvej polovici by to mali podľa Kaliňáka byť napríklad záležitosti okolo evidencie motorových vozidiel. Projekt za 46,5 milióna eur Od začiatku decembra požiadalo o nový občiansky preukaz približne 10-tisíc ľudí, približne 32 percent z nich aj o zaručený elektronický podpis. Momentálne má pri sebe takýto občiansky preukaz vyše 160 občanov Slovenska. Celý projekt v hodnote 46,5 milióna eur bol podľa informácií z ministerstva vnútra hradený z Operačného programu informatizácia spoločnosti, jeho ďalšiu prevádzku už bude rezort platiť sám. "Bezpečnosť je riešená na viacerých úrovniach najmodernejšími a najdostupnejšími technológiami a infraštruktúrou, ktorá je dnes na svetovom trhu," povedal zástupca šéfa sekcie informatiky na ministerstve vnútra Pavol Maliarik. 6. 12. 2013 14:51 tasr
Malé a stredné podniky už čerpajú zvýhodnené úvery - Zastupiteľský úrad Slovenskej Republiky v Tokiu informuje odbornú verejnosť o Globálnej databáze na hľadanie obchodných partnerov (Trade Tie-up Promotion Program - TTPP), ktorú zriadila Japonská organizácia pre zahraničný obchod (JETRO) na svojich stránkach http://www.jetro.go.jp/ttppoas/index.html. Firmy tu môžu nájsť v anglickom a japonskom jazyku obchodných partnerov takmer z celého sveta, vo viacerých registrovaných sektoroch: „export a import produktov a súčiastok“, „obchodné prepojenie“, alebo „transfer technológií“. Systém sa dá využívať bezplatne. 21,11,2013 MZV
Rast slovenskej ekonomiky v 3. štvrťroku potiahol zahraničný dopyt - V najbližších mesiacoch tohto roka podľa analytikov bude na výkonnosť slovenskej ekonomiky vplývať najmä silnejúci rast ekonomík eurozóny. Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2013 medziročne vzrástla o 0,9 %. Podľa analytikov za tým stojí najmä zahraničný dopyt, ako aj mierny rast domácej spotreby. "Rast ekonomiky bol naďalej ťahaný najmä zahraničím. Príspevok čistého exportu k rastu HDP sa však zmiernil na 2,1 percentuálneho bodu," konštatoval analytik UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia Ľubomír Koršňák. K rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska prispel aj rast spotreby domácností, ako aj verejnej správy. "Kľúčová časť ekonomiky, ktorou je spotreba domácností, vzrástla medziročne o 0,1 %. Napriek tomu, že nejde o zásadný rast, ktorý by poslal ekonomiku raketovým tempom nahor, stavia ju to na pevné základy," domnieva sa analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub. Podľa jeho slov totiž objemom tvorí spotreba domácností takmer polovicu celého hrubého produktu Slovenska. "Pokiaľ je spotreba stabilná, dovoľuje to ekonomike lepšie dýchať, a tým aj rásť. Klesajúca inflácia spotrebiteľských cien ľudí motivuje k tomu, aby nakupovali o niečo viac, čím držia spotrebu v rastovom trende," dodal Kozub. Podľa odborníkov aktuálne zrýchlenie rastu slovenského HDP brzdia len klesajúce investície. "Klesajúce investície boli hlavnou a jedinou zložkou domáceho dopytu, ktorá v 3. štvrťroku medziročne klesala. Chýbajúce investície sú tak hlavnou „boľačkou“ slovenskej ekonomiky," povedal Koršňák. V najbližších mesiacoch tohto roka podľa analytikov bude na výkonnosť slovenskej ekonomiky vplývať najmä silnejúci rast ekonomík eurozóny. "Štruktúra HDP na Slovensku za 3. štvrťrok je v súlade s naším odhadom vývoja HDP v tomto roku, keď očakávame rast o 0,7 % medziročne," tvrdí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž. O tom, že posledný kvartál 2013 by mohol byť pre slovenskú ekonomiku najlepší, je presvedčený aj hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto. "Posledný štvrťrok môže byť najlepší v roku, čo sa týka rastu, na základe signálov predstihových ukazovateľov ekonomického sentimentu, vrátane spotrebiteľskej dôvery. Celoročný reálny rast HDP by sa mohol dostať na úroveň 0,8 % až 0,9 %," odhadol Barto. MF SR: Slovenská ekonomika v 3. štvrťroku 2013 rástla najrýchlejšie v eurozóne Slovenská ekonomika rástla v 3. štvrťroku 2013 najrýchlejšie v eurozóne. Vyplýva to z dnešných spresnených údajov Eurostatu. Podľa nich predstavoval rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska 0,7 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. "V medzikvartálnom vyjadrení dosiahlo Slovensko rast 0,2 %, čo bol piaty najrýchlejší rast spomedzi krajín eurozóny," uviedol aj tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR. V 3. kvartáli sa podľa spresneného odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR rast HDP Slovenska udržuje približne na hodnotách z minulých štvrťrokov. "Hlavným faktorom celkovo pozitívneho vývoja ekonomickej aktivity je príspevok čistého exportu. Ten je výsledkom pretrvávajúceho rastu exportu a poklesu importu," dodal tlačový odbor rezortu financií. 4.12.2013 TASR
Vznik Grécko-slovenského obchodného a priemyselného združenia - ZÚ SR Atény informuje, že v októbri 2013 na základe iniciatívy skupiny podnikateľov vzniklo Grécko-slovenské obchodné a priemyselné združenie so sídlom v Aténach. Nariadením 391/2013 prvostupňového súdu v Aténach z 8. októbra 2013 ho pod spomínaným názvom zaregistrovali a 6. novembra 2013 bolo v súlade s platnou gréckou legislatívou zverejnené zhrnutie jeho stanov v gréckom denníku Estia. Grécko-slovenské obchodné a priemyselné združenie má 31 zakladajúcich členov, medzi ktorými sú grécki i slovenskí podnikatelia a jeho predsedom je Nikolaos Samaras. Predbežné kontaktné údaje: Grécko-slovenské obchodné a priemyselné združenie Stratiotikou Syndesmou 14A, 106 73 Athens, Greece 22.11.2013 MZV
Minister hospodárstva ide rokovať aj so Samsungom - Minister hospodárstva Tomáš Malatinský v nedeľu odchádza na služobnú cestu do Južnej Kórey. „Cieľom je rozvoj spolupráce s najväčšími investormi z tejto krajiny na Slovensku,“ informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH), s tým, že pracovnej ceste predchádzali intenzívne rokovania s investormi na Slovensku.Minister bude rokovať s vedením spoločnosti Samsung Elektrononics. Kórejská spoločnosť Samsung Electronics má na Slovensku v Galante najväčší závod na výrobu LCD televízorov v Európe. Celkovo vytvára so svojimi dodávateľmi takmer 10 tisíc pracovných miest v elektrotechnickom priemysle na Slovensku. Ďalšie rokovanie je naplánované s predstaviteľmi Kia Motors. Automobilka má svoj výrobný závod pri Žiline, ktorý zamestnáva takmer 4 000 ľudí a v regióne patrí medzi najväčších zamestnávateľov. V minulom roku spoločnosť vyrobila 292 050 automobilov a zmontovala 464 467 motorov, čo predstavovalo rekordnú produkciu. Malatinský sa stretne aj s vedením spoločnosti Nexen Tire, popredného výrobcu pneumatík. Pracovnú návštevu minister ukončí v stredu rokovaním s vedením spoločnosti Hyundai Mobis, ktorá kooperuje so spoločnosťou Kia Motors. Mobis, jeden z najväčších kórejských dodávateľov pre automobilový priemysel, sídli spoločne s Kia Motors Slovakia pri Žiline, kde kompletizuje štyri typy auto-modulov. 23.11.2013 (SITA)
Merkelová ustúpila, Nemecko zavedie minimálnu mzdu - Kancelárka prijala požiadavku sociálnych demokratov, s ktorými rokuje o vytvorení koaličnej vlády. Nemecko zavedie všeobecnú minimálnu mzdu. Oznámila to kancelárka Angela Merkelová. Ustúpila tým kľúčovej požiadavke sociálnych demokratov, s ktorými rokuje o zostavení koaličnej vlády. "Sociálni demokrati neukončia rokovania bez dohody o všeobecnej minimálne mzde," vysvetlila Merkelová. Zdôraznila, že jej Kresťansko-demokratická únia (CDU) tento krok odmietala a dodala, že urobí všetko pre to, aby "zabránila strate pracovných miest v dôsledku tohto opatrenia". Merkelovej blok napriek presvedčivému víťazstvu v septembrových parlamentných voľbách nezískal dostatočný počet hlasov na zostavenie vládnej väčšiny. CDU a jej sesterská bavorská Kresťansko-sociálna únia (CSU) preto rokujú o veľkej koalícii s opozičnou Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD). Šéf SPD a nádejný vicekancelár Sigmar Gabriel v rozhovoroch trval na zavedení plošnej minimálnej mzdy 8,5 eur za hodinu. Merkelovej strana podporovala zachovanie súčasného systému, ktorý umožňuje mzdové dohody v rámci jednotlivých priemyselných odvetví a regiónov. 21.11.2013 SITA
Ako žijú ľudia s minimálnou mzdou a čo si myslia o svojich platoch - Zamestnanci, ktorí zarábajú minimálny plat, si uvedomujú, že ich môžu nahradiť robotníci z cudziny alebo môže majiteľ fabriku zavrieť. Tisícky ľudí v textilných závodoch, reštauráciách či obchode, ktorí robia za minimálnu mzdu, dostanú na budúci rok o 14 eur mesačne viac. Namiesto 338 eur sa im tak na výplatnej páske objaví suma 352 eur. Ako to pocítia? „Ťažko odhadnúť, ako sa ma zvýšenie minimálnej mzdy dotkne, no už nám povedali, že začiatkom budúceho roka v závode končíme,“ hovorí Zdena. Takmer dvadsať rokov pracuje ako šička paplónov a diek v podniku Bettex v Nitrianskom Pravne. Má po päťdesiatke a žije s manželom, ktorý je už na penzii. Vychovali štyri deti, o jedno z nich sa ešte starajú. Zdena nemá predstavu, kde by sa v regióne zamestnala. „Závody, kde sa šije, si často na seba ledva zarobia. Vždy keď sa riešilo zvýšenie minimálnej mzdy, som to vnímala tak, že podniky, čo nedokážu dostatočne zarobiť a vyplatiť ju, zrušia prevádzky,“ vraví. Niekoľko podnikov v okolí už zatvorili. „Ale uvidíme, možno prežijeme aj toto, “ dodáva. Na jednej strane si hovorí, že zarába málo peňazí, na druhej si však uvedomuje, že majiteľ sa môže skôr ako pre zvýšenie miezd rozhodnúť pre zatvorenie podniku. Zvýšenie minimálnej mzdy o štrnásť eur považuje za malú pomoc. „Pre jednotlivca to nie je bohviečo, akurát na týždenné cestovné. No podniku sa to môže zdať dosť veľké zvýšenie,“ vraví. Bojujeme proti kapitalistom, ale tí nás majú dosť na háku, myslí si František Múčka Na Západe trikrát vyššia V inej situácii ako Zdena je dvadsaťštyriročný Emil, ktorý pracuje ako strojár neďaleko Komárna. Minimálnu mzdu dostáva len na papieri. V skutočnosti dostane okolo 650 eur, časť peňazí mu zamestnávateľ dáva „na ruku“. „Po zvýšení minimálnej mzdy mi vyplatia asi o 10 až 20 eur menej pomimo,“ odhaduje Emil a vraví, že štát si zvýšením minimálnej mzdy robí napriek. „Bude viac ľudí zamestnaných načierno alebo na dohodu, “ dodáva. Emilove mesačné výdavky dosahujú do 400 eur, z minimálnej mzdy by tak nevyžil. Býva s nezamestnanou priateľkou a platí hypotéku. Za prijateľnú výšku minimálnej mzdy by považoval takú, aká je na Západe, 800 až 1200 eur. Minimálnu mzdu, aká je vo Francúzsku, by chcela aj dvadsaťtriročná Lenka. Po zlých skúsenostiach s prácou u nás sa chystá odísť do zahraničia. „Som ešte mladá, nájdem si prácu vonku,“ tvrdí. Zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré odklepla Ficova vláda, pre ňu veľa neznamená. „V zahraničí je minimálna mzda aj 1100 eur. To len Slováci žobračia. Tých 14 eur ľudia ani nepocítia,“ hodnotí. Robila v kórejskej fabrike Shin Heung v Šali. To, čo zarábala, nebola podľa nej ani minimálna mzda. „Nikdy som nevedela, koľko mám na hodinu, ani výplatné pásky sme si nemohli porovnávať,“ vraví. Podľa nej jej pomáhal len „prítomnostný“ bonus 50 eur za dobrú dochádzku. „Inak tam boli strašné podmienky, nechávali nás čistiť s chemikáliami bez respirátora a rukavíc, všetky sme boli vyhádzané, kolegyňa vykašliavala krv,“ vraví. Napriek zlým podmienkam tam ľudia ťahajú aj dlhšie šichty a víkendy. „Sťažovať sa nemá zmysel, každého dokážu nahradiť Rumunmi. Tí sú ochotní robiť aj za menej,“ vraví. Vyšší plat s príplatkami V Shin Heung pracuje aj dvadsaťšesťročná Dana, ktorá teraz býva s mamou, bratom a priateľom v jednom byte. „Keby som bola sama, tak určite nevyžijem. Neutiahla by som ani nájomné,“ hovorí. O pár eur vyššia minimálna mzda ju podľa jej slov z biedy nevytrhne. S bonusmi zarobí mesačne 400 eur, ale chcela by aspoň 500 eur. „Keby som nemala príplatky za sťažené pracovné prostredie a za nočné, nezarobím ani minimálnu mzdu,“ tvrdí. Nebojí sa toho, že by fabrika ľudí prepúšťala preto, že im musí dať vyššiu minimálnu mzdu. „Skôr nebude brať toľko nových kmeňových zamestnancov ako doteraz, ale len brigádnikov,“ vraví. Na zlepšenie ohodnotenia ľudí zamestnávateľ podľa nej peniaze má. „Myslím, že majú dobré zisky. Veľké podniky si môžu dovoliť dať vyššie platy. Veď v iných krajinách sa zarobí oveľa viac. Ale Kórejčania sú dosť šetrní, aj teplú vodu nám odpojili,“ sťažuje sa. 30. 10. 2013Veronika Sokolová SME
Inflácia na Slovensku bude ďalej klesať - Spomaľovanie rastu cien pokračovalo aj v septembri. Medziročne dosiahla inflácia úroveň jedného percenta. Spomaľovanie rastu cien pokračovalo aj v septembri. Medziročne dosiahla inflácia úroveň 1 %. Išlo už o dvanáste spomalenie rastu cien za sebou, pripomína Ministerstvo financií (MF) SR. Analytici očakávajú, že tento trend bude pokračovať až do konca roka. V medzimesačnom porovnaní inflácia stagnovala. Výrazne sa v septembri spomalil rast cien potravín, ktoré medzimesačne poklesli o 0,4 % a v medziročnom porovnaní sa ich rast znížil na 3,5 %. Podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri ministerstve financií prevažujú pri vývoji cien potravín pozitívne riziká, preto v nasledujúcich mesiacoch dôjde k ďalšiemu spomaleniu ich medziročného rastu. V porovnaní s augustom došlo k poklesu cien ovocia o 4,6 % a zeleniny o 3,4 %. V medzimesačnom porovnaní poklesli aj ceny pečiva, mlieka, syrov a vajec zhodne o 0,3 %. 2.11.2013 TASR
Amerika odkazuje Nemecku: Vaša politika poškodzuje svet - USA vydali správu, podľa ktorej Nemecko škodí globálnej ekonomike a rastu eurozóny. Ako keby verejne prepieraných kontroverzných tém medzi Berlínom a Washingtonom nebolo dosť. Spojené štáty sa vo vydanej správe zverejnenej tento týždeň nezvyčajne ostrým tónom opreli do nemeckej hospodárskej politiky, ktorá vraj vysáva európskych susedov a škodí svetovej ekonomike. Nemci sa obratom ohradili. Americkému ministerstvu financií, ktoré hodnotiacu správu vydáva každých šesť mesiacov, prekáža najmä nemecká exportná orientácia, ktorej vinou je vraj zotavenie eurozóny tak mdlé. Nemecko tak na stupnici kritizovaných krajín predstihlo Čínu, ktorá je tradičným cieľom kvôli údajnému podhodnoteniu meny, aj Japonsko, ktoré začalo svoju menu radikálne stláčať pred rokom. Trojica pranierovaných je v rebríčku najväčších ekonomík sveta hneď za Spojenými štátmi - na druhom až štvrtom mieste. Zameraním sa na Nemecko, hospodárskeho i politického hegemóna eurozóny, sa administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu výrazne odkláňa od pôvodného kurzu voči jednému zo svojich najdôležitejších spojencov. Washington sa od prvopočiatkov európskej dlhovej krízy v roku 2010 často vyhýbal verejnej ostrakizácii Berlína, ktorému pripadla v boji za záchranu eurozóny kľúčová rola. Obama a jeho poradcovia sa v snahe o usmernenie nemeckých partnerov spoliehali na dôverné komunikačné kanály. "Pomalý rast domáceho dopytu v Nemecku a jeho závislosť na exportoch narušili vyrovnávanie nerovnováh v dobe, kedy sa mnoho iných členov eurozóny ocitlo pod vážnym tlakom na obmedzenie dopytu aj importov," uvádza sa v správe s tým, že výsledkom sú deflačné tendencie (tlak na pokles platov aj cien) v eurozóne aj vo svetovej ekonomike. Dokument tiež výrečne poukazuje na skutočnosť, že v čistom vývoze tovaru, služieb a kapitálu Nemecko vlani predbehlo Čínu. Hovorca nemeckého ministerstva financií vyhlásil, že medzinárodné organizácie, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácia pre spoluprácu a rozvoj (OECD) aj Európska komisia, hodnotí nemeckú hospodársku politiku priaznivo. Nemecký rast vraj ženie silný domáci dopyt. MMF, ktorý sídli vo Washingtone a na ktorý majú najväčší vplyv práve Američania, však pravidelne Berlín vyzýva k podpore domáceho dopytu s tým, že veľkého obchodného prebytku krajiny dosahuje na úkor južných susedov. Podľa niektorých pozorovateľov je americká kritika, vyjadrená v správe tradične sa venujúcej menovým záležitostiam, bezzubým pokusom ovplyvniť hospodársku politiku významného obchodného partnera. Povaha výčitiek je dobre známa a bola americkými zástupcami v posledných rokoch opakovane tlmočená. Za neobvyklú je považovaná iba nová forma odkazu. Denník Wall Street Journal (WSJ) si všíma, že euro od začiatku roka vďaka postupnému oživeniu v Európe posilnilo o 4% a že na dolár naopak doľahli signály pokračovania stimulačných nákupov Fedu. Silnejšie euro pomáha americkej ekonomike, pretože zvýhodňuje tamojších exportérov voči európskej konkurencii. Americkí predstavitelia majú podľa WSJ väčšiu obavu z dlhodobého vplyvu nemeckej hospodárskej politiky. Keďže Berlín prakticky diktuje kurz zvyšku eurozóny, Washington by sa chcel vyhnúť scenáru, kedy na export začne spoliehať celý eurový blok. Podľa Jacoba Kirkegaarda z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu je správa načasovaná tak, aby ovplyvnila rokovania o vzniku nemeckej koalície a jej hospodárskej agende. Snahy o zostavenie koaličného kabinetu a programového vyhlásenia v Berlíne trvajú už viac ako mesiac. Parlamentné voľby sa v Nemecku uskutočnili na konci septembra. To tuší aj nemecká strana, ktorá sa obratom ohradila. Konzervatívci Angely Merkelovej aj SPD dali najavo, že Nemecko chce aj naďalej usilovať o čo najvyššiu konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. "Vždy sme boli silnou exportnou krajinou a sme na to hrdí," povedala agentúre Reuters Ilse Aigner, ktorá rokuje za CDU-CSU v koaličných rozhovoroch o ekonomických otázkach. Jej náprotivok z SPD Hubertus Heil však vyhlásil, že Nemecko si musí byť vedomé svojej "povinnosti" posilniť domáci dopyt. Podľa neho to znamená presadzovať rast miezd a podnecovať k domácim investíciám. Nemecko v rokoch po zjednotení v roku 1990 získalo nálepku "chorého muža Európy". V ďalších desaťročiach sa jej zbavilo zvyšovaním konkurencieschopnosti, hlavne pomocou obmedzenia rastu miezd. Teraz jeho ekonomika vysoko vyčnieva nad ostatnými krajinami eurozóny. Berlín sa ale po globálnej finančnej kríze a v čase dlhovej krízy eurozóny ocitol pod tlakom na stimuláciu domáceho dopytu, tak, aby nasával viac dovozu, a pomáhal tým ekonomikám zvyšku menovej únie. 2.11.2013 (Zdroje: WSJ, Reuters, čtk) hnonline.sk
Zákon zakáže, aby pre malú pôžičku zhabali dom - Minister hospodárstva Tomáš Malatinský chce viac práv pre zákazníkov a dlžníkov. Internetové obchody by si napríklad už nemali pýtať poplatok za platbu v hotovosti či na dobierku. BRATISLAVA. Keď si o rok budete brať menší úver od pôžičkovej firmy, nebude môcť už od vás žiadať, aby ste podpísali papier, že vám zoberie dom v hodnote niekoľkých desiatok tisíc eur, keď prestanete pôžičku splácať. Navrhol to minister hospodárstva Tomáš Malatinský (nominant Smeru) vo veľkej reforme spotrebiteľských kódexov. Momentálne ju môžu pripomienkovať úrady aj široká verejnosť. Okrem problémov s pôžičkovými firmami chce ministerstvo reformou riešiť aj vysoké poplatky za platby kartou či extra poplatok za využitie dobierky. 1.Pre drobný úver o dom neprídete Pôžičkovým firmám, ale aj bankám by mal nový zákon od januára 2014 zakázať, aby si splácanie úveru poistili majetkom, ktorého hodnota je „neprimerane vyššia“ oproti poskytnutému úveru. Zákon tiež zakáže, aby sa ľudia cez úverovú zmluvu vzdávali svojej mzdy v prospech pôžičkovej firmy ešte predtým, ako vôbec prestanú úver splácať. Pôžičky si nebudú môcť firmy poistiť ani zmenkou. „S tým sa dá iba súhlasiť, pretože zmenka je nástrojom určeným na obchodný styk,“ súhlasí so sprísnením advokát Radovan Pala z kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Aj v biznise považuje zmenky za prekonané. Podnikatelia totiž môžu podľa Palu siahnuť po bezpečnejších nástrojoch na zabezpečenie rizika. Malatinský reformou reaguje na kritiku Bruselu, ktorý nám vyčíta aj to, že niektoré pôžičkové firmy sa snažili zákony obchádzať. Do zmluvy napríklad klientom napísali, že zmenku či prevod nehnuteľnosti za nich môže podpísať cudzí človek. Aj takéto praktiky reforma stopne. Nové pravidlá budú platiť iba na bežných ľudí. Podnikatelia vrátane živnostníkov, od ktorých sa očakáva vyššia znalosť zákonov a finančného trhu, si stále budú môcť zabezpečiť drobnú pôžičku zmenkou či celou nehnuteľnosťou. 2.Strop za poplatok pri platbe kartou Malatinský tiež navrhol, aby sa zaviedol limit na poplatky, ktoré žiadajú napríklad reštaurácie pri platbe kartou. Budú si ich môcť ďalej účtovať, no nemôžu na nich zarábať. Môžu si pýtať najviac toľko, koľko platia bankám za spracovanie platby. Ministerstvo hospodárstva navrhuje aj zákaz extra poplatkov, ktoré si obchodníci pýtajú za nákup tovaru na dobierku, použitie darčekových poukážok alebo platbu v hotovosti. Tento zákaz sa netýka platby kartou či platby cez internetové bankovníctvo. 3.Zákaznícka linka nemá mať extra poplatky Keď obchodná sieť či mobilný operátor ponúkajú zákazníkom možnosť, aby sa telefonicky mohli pýtať na podmienky reklamácie kúpeného tovaru či služieb, môžu si dnes hovor na takúto linku extra spoplatniť. Aj to má zákon zakázať. „Ak spotrebiteľ zavolá na túto linku, mal by platiť iba cenu za uskutočnenie hovoru, ktorú by platil pri volaní na linku rovnakého druhu,“ vysvetľuje ministerstvo. Zmena sa dotkne aj telekomunikačných operátorov, ktorí spoplatňujú volania na zákaznícku linku extra poplatkom. Zmena má platiť od júna 2014. 4.Skryté objednávky majú zmiznúť Objednávate si model autíčka na dobierku, no predávajúci drobnými písmenkami do obchodných podmienok vyplnil, že objednávkou jedného autíčka sa zaväzujete odoberať ich modely celý rok. A nebudú stáť päť eur ako prvá dobierka, ale každé ďalšie autíčko vyjde na 20 eur. Dnes ide o bežnú prax, od júna 2014 chce Malatinský takéto praktiky úplne zakázať. Zákaz by mal postihnúť napríklad aj operátorov, ktorí na odmietnutie zvýšenia cien za služby vyžadujú aktívny nesúhlas. „Už dnes sú takéto obchodné praktiky jednoznačne považované za nekalé a spotrebitelia sa môžu pred nimi úspešné brániť na súde a tiež požadovať uloženie pokút orgánmi dozoru,“ vraví Pala. Špeciálny paragraf pre akýkoľvek konkrétny typ nekalých praktík ako podnikateľského neduhu považuje za nesprávny. „Vytvárať osobitnú úpravu pre jeden druh klamlivej praktiky je kontraproduktívne. Jednak vedie k duplicitným a ťažko interpretovateľným úpravám a čo je horšie, vytvára falošný dojem, že iná praktika, ktorú ešte zákonodarca „neodhalil“ a osobitne nezakázal, je povolená,“ vraví advokát. Pozrite si, ako sa zmenia práva pre zákazníkov •bude nový zákon o právach pri webovom a katalógovom predaji, •e­shopy budú musieť dávať ku každej objednávke formulár na odstúpenie od zmluvy do 14 dní, •obmedzia sa poplatky za dobierku, poukážky či platbu v hotovosti, •do všeobecného spotrebiteľského zákona pribudnú podmienky, ktoré sa v zmluvách považujú za neplatné. 25. 9. 2013 Adam Valček SME
Čo bude so strategickými zásobníkmi plynu? - Strategické zásobníky plynu na Záhorí majú nejasnú budúcnosť. Zásobníky patria pod spoločnosť Nafta, v ktorej má väčšinový podiel Slovenský plynárenský priemysel. Po tom, čo podnik prevzali finančné skupiny, sa objavili úvahy, že z niektorých podzemných zásobníkov plynu na Záhorí sa vyťaží aj takzvaná poduška a nahradí sa iným plynom. Kto by do tohto išiel, mohol by zarobiť na získanom plyne, ale riskoval by, že pri poklese tlaku by zásobník mohla zaliať voda, ktorú by už nebolo možné odčerpať. O kapacity podzemných zásobníkov je teraz menší záujem. V budúcnosti sa však opäť môžu stať vysoko ziskovým majetkom, ktorý si prenajímajú európske plynárenské koncerny. Zásobníky sú potrebné aj pre prípad, ak by sa zopakovala situácia z roku 2009, keď Rusko úplne zastavilo dodávky plynu na Slovensko. Ekonomika krajiny počas desiatich dní vtedy stratila desiatky miliónov eur. Spoločnosť Nafta odpovedala na otázky, či uvažuje o vyťažení technologického minima a ako chce zabezpečiť, aby sa zásobník dal ďalej využívať, vyhýbavo. „Spoločnosť Nafta sa snaží o optimálne využitie svojej skladovacej kapacity zohľadňujúc technologické možnosti zásobníka a platnú legislatívu,“ vyhlásila hovorkyňa Nafty Monika Feráková. 2.09.2013 Michal Holeš Pravda
Seminár Trade with the EU 2013 - Tohtoročný seminár Trade with the EU sa uskutoční 3. októbra 2013 v International Convention Center v Taipei. Seminár nestanovuje žiadne preferencie v oblasti priemyslu, či priemyselného odvetvia. Pre túto príležitosť bola založená webová stránka – Trade with the EU 2013. Hlavnou motiváciou prečo sa na tomto seminári zúčastniť je rast podnikania v medzinárodnom meradle. Seminár je špeciálne určený pre podnikateľské subjekty z 18 členských štátov EÚ na Taiwane, ktoré majú záujem o nové obchodné príležitosti a rast ich podnikania v medzinárodnom meradle. Seminár ponúka efektívne a kvalifikované služby, ktoré umožňujú získať najmä: • 80 dovozcov a 30 vývozcov z 18 členských štátov EÚ • 400 dodávateľov a 50 kupujúcich, ktorí sú z Taiwanu • všetko je motivované k podnikaniu • až 800 odvetví orientovaných na stretnutia, ktoré budú organizované v 2 dňoch • prístup k bohatej sieti kontaktov na Taiwane • dojednanie stretnutí je možné aj pomocou webovej stránky – Trade with the EU 2013. Seminár je určený pre dovozcov, vývozcov, distribútorov, spoločnosti, ktoré hľadajú alternatívne spoľahlivých dodávateľov, nové výrobky alebo materiály, spoločnosti, ktoré chcú znížiť vlastné náklady. Prednosť majú tie spoločnosti, ktoré podnikajú v týchto oblastiach: plasty, textil, dopravné prostriedky, stroje, výrobky z kovu, ploché panelové displeje, počítačové komponenty a príslušenstvo, solárne panely, mobilné telefóny, prenosné počítače, rádio-navigačné prístroje, statické meniče. Taktiež majú prednosť spoločnosti, ktoré nezískali dotácie z organizácie TAITRA na výkon verejného obstarávania na Taiwane v posledných 2 rokoch, spoločnosti s ročným obratom dosahujúcim 10 mil. USD, alebo spoločnosti, ktoré sa umiestnili v prvej 50-tke v ich špecializovaných odvetviach z rozvíjajúcich sa členských štátov EÚ, vrátane Poľska, Maďarska, Rumunska, Bulharska, Grécka, Českej republiky a Slovenska. 24.07.2013 MZV
Štátny tajomník Peter Burian prijal indického veľvyslanca R. Misru - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Peter Burian prijal v pondelok 8. júla 2013 indického veľvyslanca v Slovenskej republike Rajiva Misru. Stretnutie sa uskutočnilo v súvislosti s plánovanou návštevou indickej delegácie pri príležitosti 7. zasadnutia spoločného Slovensko-indického výboru pre hospodársku spoluprácu. Štátny tajomník Peter Burian počas stretnutia ocenil tradične priateľské vzťahy medzi oboma krajinami a tlmočil záujem SR pokračovať v upevňovaní spolupráce s Indiou, ktorá sa stáva dôležitým svetovým hráčom. Rovnako vyjadril podporu pokračujúcemu a pravidelnému dialógu medzi ministerstvami zahraničných vecí krajín na politickej aj expertnej úrovni. Peter Burian osobitne zdôraznil záujem Slovenska o rozvoj spoločného obchodu, ambíciu vytvárať priaznivé podmienky pre investorov, vrátane indických investícií na Slovensku. Hlavnými sférami obchodnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Indiou by mohli byť predovšetkým oblasti energetiky, životného prostredia, automobilového a strojárenského priemyslu ako aj vodného hospodárstva, ktoré sú tradične silno zastúpené medzi slovenskými firmami. „Naša spolupráca sa musí zamerať na vytváranie vhodných podmienok pre dialóg podnikateľskej sféry a na to, aby tieto rokovania prinášali konkrétne výsledky a konkrétne projekty,“ uviedol štátny tajomník. Vyjadril tiež presvedčenie, že Slovensko ponúka ideálnu logistickú základňu, vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, dobré podnikateľské prostredie a optimálnu dopravnú infraštruktúru. V závere stretnutia sa partneri zhodli, že nadchádzajúce 7. zasadnutie Slovensko-indického výboru pre hospodársku spoluprácu v Bratislave je ideálnou príležitosťou pre naplnenie ambícií oboch krajín nadviazať užšiu ekonomickú spoluprácu a prispeje k upevneniu našich obchodných a ekonomických vzťahov. 8.07.2013 MZV
Zavedenie elektronického mýta v Maďarsku - V Maďarsku na diaľniciach, cestách pre motorové vozidlá a cestách prvej triedy sa od 1. júla 2013 zavádza elektronické mýto pre vozidlá nad 3,5 tony. Právo na použitie spoplatnených úsekov je možné získať prostredníctvom registrácie na mýtnom úrade (Štátna spoločnosť pre správu diaľnic a.s. – ÁAK Zrt.) a použitím palubného zariadenia alebo zakúpením lístka na konkrétnu trasu. Zaplatenie mýta sa bude kontrolovať buď na kontrolných staniciach alebo pomocou mobilných zariadení. Za neoprávnené použitie cesty sa ukladá pokuta, pričom v prípade zahraničných subjektov môže byť vybratá aj pri nasledujúcej ceste do Maďarska. V prílohe nájdete základnú informáciu, ktorú poskytlo ministerstvo národného rozvoja. Podrobné údaje je možné nájsť na portáli www.hu-go-hu. 19.06.2013
Rusi majú dať úver na dostavbu Mochoviec - V Bratislave včera ruské inštitúcie podpisovali úvery pre ruský export. Môže ísť o financie pre dodávateľa atómky, ktorá sa stavia v Mochovciach. Pomôžu so zafinancovaním dostavby Mochoviec zdroje z Ruska? Áno. Aspoň tak to včera na oficiálnej tlačovej besede tvrdil štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák. Povedal, že na financovanie výstavby Mochoviec sa použije úver vo výške 70 miliónov eur. Ruská štátna spoločnosť Atomstrojexport za ne dodá svoju časť prác na treťom a štvrtom bloku atómovej elektrárne. Moskovská Medzinárodná investičná banka poskytne prvých 20 miliónov eur. Podiely v nej máme okrem Ruska aj my, Česko, Vietnam, Kuba, Mongolsko, Bulharsko a Rumunsko. Ručiteľom má byť Ruská exportná poisťovacia agentúra. Včera inštitúcie tento prísľub spečatili podpisom, hovoril Hudák. Agentúra TASR, ktorá informáciu priniesla, ju neskôr stiahla na žiadosť ministerstva financií s tým, že išlo o nepotvrdené informácie. Je to pravda alebo nie? Keď sme sa na financie pre Mochovce pýtali na ministerstve hospodárstva, povedali, že štátny tajomník Hudák nehovoril pravdu. Neoficiálne zdroje hovoria, že Hudák sa nepomýlil. Informácie však žiadal stiahnuť taliansky Enel, ktorý ako hlavný investor spoločne so štátom dostavuje Mochovce. História Pôvodne sa hovorilo, že dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec vyjde na necelé tri miliardy eur. Neskôr sa ukázalo, že to nebude stačiť, nové odhady hovoria o 3,7 mld. eur. Majú za tým byť napríklad náklady navyše, ktoré priniesli záťažové testy po havárii vo Fukušime. Výstavbu financujú Slovenské elektrárne, kde má 66 percent Enel a zvyšok štát, zatiaľ sa nedohodli o zvýšení rozpočtu. O podpise dohôd na Slovensku informovala na svojej stránke aj Medzinárodná investičná banka. „Dohoda s Ruskou exportnou poisťovacou agentúrou zahŕňa spoločné financovanie a poistenie ruských exportérov, vrátane exportov významných ruských výrobcov vyspelých technológií,“ píše banka na svojej stránke. Atomstrojexport, ktorý by takto mohol získať úver, je zo skupiny ruského Rosatomu. Ten má na Slovensku stavať nový jadrový blok v Jaslovských Bohuniciach. V kuloároch sa hovorí o tom, že taliansky Enel premýšľa, ktoré svoje aktíva predá. Talianske médiá informovali, že ak by išli do predaja Slovenské elektrárne, cez ktoré Enel dostavuje Mochovce, záujem by mohol mať práve Rosatom. 7.06.2013 Daniela Krajanová Sme
Roaming v Európskej únii zrušia, ceny volaní budú rovnaké - O dva alebo tri roky by telefonovanie či surfovanie na webe v inom štáte Európskej únie nemalo stáť viac než doma. Návrh na zrušenie roamingu chce eurokomisárka pre digitálnu agendu Neelie Kroesová ukázať pred budúcou Veľkou nocou, tvrdí agentúra Reuters. V regulačných predpisoch plánuje zakotviť technickú neutralitu internetu. Firmy tak nebudú môcť zákazníkov limitovať pri volaní cez web alebo obmedzovať funkčnosť sietí na šírenie filmov a hudby (P2P). Zmenou má prejsť aj systém prideľovania licencií na mobilné siete, ktoré by mohla predávať Európska komisia. Reforma má podľa Kroesovej priniesť spoločný telekomunikačný trh naprieč Úniou. Zmenu v predpisoch Brusel chystá preto, že budúci rok bude posledný, keď na jeho pokyn budú klesať ceny hovorov a internetu v roamingu. Od roku 2012 sa ceny každoročne menia, napríklad za megabajt dát si vlani mohli účtovať operátori najviac 70 centov, dnes 45 centov a o rok 20 centov bez dane. O rok by mal mať napríklad zákazník tunajšieho Orangeu možnosť kúpiť si voľné minúty či dáta od francúzskeho operátora bez zmeny svojho telefónneho čísla či SIM karty. 2.06.2013 Adam Valček SME
Ekonomické fórum, 14. - 15. júna 2013 na Ukrajine - Zastupiteľský úrad SR v Kyjeve ponúka slovenským podnikateľským subjektom možnosť účasti na ekonomickom fóre, ktoré sa uskutoční od 14. do 15. júna 2013 v Lazurnom v Chersonskej oblasti Ukrajiny. Hlavným cieľom fóra je prezentácia investičných možností regiónov, nadviazanie spolupráce v oblasti inovačných a investičných a logistických klasterov. Pozvánka a program fóra je uvedený v prílohe. V prípade záujmu o bližšie informácie môžete kontaktovať aj zastupiteľský úrad SR v Kyjeve: Soňa Krajčová, sona.krajcova@mzv.sk, 00380442720985. 28.05.2013 MZV
OECD nabáda ECB, aby viac podporovala rast - BERLÍN. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podporuje voľnejšiu peňažnú politiku mnohých centrálnych bánk a k rovnakému kroku nabáda aj Európsku centrálnu banku (ECB). DPA to cituje z vyjadrenia generálneho tajomníka organizácie Josého Ángela Gurríu pre dnešné vydanie berlínskeho denníka Tagesspiegel, že ak sa hospodárska situácia v Európe nezlepší, "aj ECB musí byť pripravená na aktívnejšiu rolu". OECD vystríha pred tým, aby sa z veľmi agresívnej peňažnej politiky početných centrálnych bánk robil strašiak. "USA, Veľká Británia alebo Japonsko siahajú po všetkých prostriedkoch, ktoré sú k dispozícii, aby sa prepracovali k hospodárskemu rastu. Určitý úžitok bude mať z úsilia každý," povedal Gurría. Dodal, že "ak tieto krajiny dosiahnu obrat, budú si objednávať tovary po celom svete, potom sa krivka konjunktúry znovu začne dvíhať". V súvislosti s rekordnou nezamestnanosťou v Európe šéf OECD žiada, aby sa pri riešení problému viac angažovali vlády. Paradoxom je, že na jednej strane chýbajú kvalifikovaní pracovníci a na druhej strane stúpa počet dlhodobo nezamestnaných. Gurría poznamenal, že "to poukazuje na obrovské problémy vzdelávacieho systému". V prechodnom období treba, aby sa objavili iniciatívy zamerané na tvorbu pracovných miest a získavanie kvalifikácie nezamestnaných; aby sa ponuka a dopyt po odborníkoch dostali do súladu. Mnohé krajiny zápasiace s krízou sa podľa Gurríu môžu poučiť od Nemecka - ako si počínajú zamestnávatelia a odbory pri vzdelávaní, pri celoživotnom zvyšovaní si vedomostí zamestnancov. "Tu sú Nemci ozaj veľmi dobrí," dodal Gurría. TASR
Dvadsať rokov spolupráce - V tomto roku si pripomíname dvadsiate výročie americko-slovenských diplomatických vzťahov. Je čas zastaviť sa a uvedomiť si, aké hlboké a široké sú väzby medi oboma krajinami. Po nadobudnutí nezávislosti Slovenskom sa Spojené štáty zamerali na podporu rozvoja pevnej občianskej spoločnosti, otvoreného trhového hospodárstva a silných demokratických hodnôt vo vašej krajine. Mnoho mimovládnych organizácií, s ktorými sme spočiatku spolupracovali, sa rozvinulo takým spôsobom, že sa dnes Slovensko môže podeliť so svojimi úspešnými skúsenosťami z prechodnej fázy s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva aj Tuniska. Minulý rok minister zahraničných vecí Lajčák v tejto súvislosti povedal ministerke Clintonovej, že Slovensko tak „spláca“ to, čo dostalo od Spojených štátov. Americké investície na Slovensku sú stabilné a hospodárske väzby medzi krajinami pokračujú v rozširovaní sa. Okrem toho, že Slovensko hostí hlavné priemyselné koncerny ako U.S. Steel, Johnson Controls a Honeywell. Bratislava sa stala skutočným technologickým centrom, v ktorom sídli každá významná americká IT spoločnosť. Naposledy sem prišli spoločnosti Google a Amazon. Obchod medzi Slovenskom a USA sa len za posledné dva roky zvýšil takmer o 60 percent. Americké veľvyslanectvo prispieva k ekonomickému rastu pokračujúcou spoluprácou s Americkou obchodnou komorou a so slovenskými spoločnosťami pri propagácii podnikania, najmä medzi ženami, podpore rozvíjajúcich sa začínajúcich podnikov a presadzovaní vzdelávacích programov. Vo vojenskej oblasti je Slovensko dôležitým americkým partnerom. Slovenská a americká armáda sú silnými spojencami, ktorí spolupracujú na celom svete. Slovenské jednotky plnia množstvo dôležitých úloh v Afganistane, pričom sú dôležitým partnerom amerických útvarov Special Forces. Na schengenskej hranici s Ukrajinou je Slovensko kľúčovým spolupracovníkom pri predchádzaní pašovaniu jadrových materiálov, čo potvrdzuje aj podpísanie základnej dohody s USA. Tak, ako v iných oblastiach sa Slovensko delí o svoje pozoruhodné odborné názory s inými krajinami Schengenu, ako aj Afriky a Strednej Ázie. O dva roky si pripomenieme sté výročie Clevelandskej dohody z roku 1915, ktorú navrhli Slovakoameričania a Čechoameričania. Dokument volá po nezávislosti Česka a Slovenska. Viem, že Slovakoameričania, ktorí dohodu takmer pred sto rokmi podpísali, by boli hrdí na to, že ich sen sa uskutočnil v podobe úspešného a nezávislého Slovenska, ktoré má také úzke a vzájomne výhodné vzťahy so Spojenými štátmi. Autor je veľvyslanec USA na Slovensku 17.05.2013 Theodore Sedgwick HN
Zamestnanosť v priemysle klesá už rok - Zamestnanosť v priemysle sa v marci medziročne znížila o 1,7 %. Klesla tak dvanásty mesiac po sebe. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR, zamestnanosť medziročne najviac klesla v stavebníctve, a to o 5,3 %. Medziročný pokles zamestnanosti o 0,7 % zaznamenal predaj a oprava motorových vozidiel, počet ľudí zamestnaných vo veľkoobchode sa znížil o 0,6 % a v maloobchode o 0,4 %. Najvýraznejšie tretí mesiac tohto roka vzrástol počet zamestnancov vo vybraných trhových službách, keď sa v porovnaní s marcom minulého roka zvýšil o 9,1 %. Zamestnanosť sa v marci tiež medziročne zvýšila v informačných a komunikačných činnostiach o 5,4 %, doprave a skladovaní o 4,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,4 % a v ubytovaní o 0,6 %. V priemere za prvé tri mesiace tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla zamestnanosť vo vybraných trhových službách o 9,5 %, v doprave a skladovaní o 4,5 %, informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,1 % a v ubytovaní o 0,6 %. Klesla v stavebníctve o 5 %, v priemysle o 1,8 %, v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,2 %, v maloobchode o 0,5 % a vo veľkoobchode o 0,4 %. 13.05.2013 SITA
Workshop pre slovenských podnikateľov na slovenskom veľvyslanectve - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Ríme zorganizovalo 26. marca 2013 v spolupráci s Taliansko-Slovenskou obchodnou komorou a Taliansko-slovenským konzorciom pre energetický priemysel workshop pre slovenských podnikateľov na tému: „Projekt LDPE-4 na Slovensku“. Cieľom bolo poskytnúť priestor slovenským zástupcom firiem pre získanie podrobných informácií o možnostiach novej spolupráce. Talianska spoločnosť Maire Tecnimont, ktorá je na Slovensku generálnym dodávateľom spoločnosti Slovnaft pre projekt LDPE-4, prezentovala prítomným zástupcom slovenských firiem záujem o strategickú spoluprácu pri realizácii nového projektu – výstavby novej jednotky na výrobu polyetylénu pre závod Slovnaft v Bratislave. Predstavitelia spoločnosti oboznámili slovenské firmy s jednotlivými fázami projektu a informovali o súčasnej situácii príprav pre výstavbu linky v areáli závodu Slovnaft, predstavili politiku a nástroje zadávania zákaziek, proces výberu subdodávateľov, riadenia kontraktov a obstarávania tovarov a vysvetlili možnosti kvalifikácie sa firiem na tzv. "contractual vendor list". Workshopu sa zúčastnilo 30 zástupcov zainteresovaných slovenských firiem, ktorí v diskusii s talianskymi zástupcami Maire Tecnimont nadviazali osobné kontakty a získali potrebné informácie. 3.04.2013 MZV
Za mzdu pod hranicou chudoby pracuje v SR asi 150.000 ľudí - Pri porovnaní s krajinami EÚ vzniká paradox, keď v SR dosahujeme produktivitu práce na úrovni 80 % krajín EÚ, pritom však máme tretie najnižšie mzdy, dodáva KOZ. Približne 150.000 zamestnancov na Slovensku má také nízke príjmy, že sa dostáva na hranicu respektíve pod hranicu chudoby. Uviedli to na dnešnej tlačovej besede v Bratislave predstavitelia Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR. Aj touto témou sa zaoberali delegáti ostatného snemu KOZ. Ako uviedol prezident KOZ Jozef Kollár, "chceme na pôde konfederácie intenzívnejšie riešiť otázku chudoby. Trápi nás, že aj ľudia, ktorí riadne odpracujú osem hodín v zamestnaní, sa prepadajú do pásma chudoby, lebo pracujú za minimálnu mzdu. Pri porovnaní s krajinami EÚ vzniká paradox, keď v SR dosahujeme produktivitu práce na úrovni 80 % krajín EÚ, pritom však máme tretie najnižšie mzdy". Tento stav chcú odbory zmeniť. "V prvom rade pôjde o kolektívne vyjednávanie a rokovania sociálnych partnerov na tripartitnej úrovni. Našou ambíciou je zvýšiť minimálnu mzdu na úroveň približne 460 eur. Tým sa zvýšia aj ďalšie mzdové tarify," dodal Kollár. Novela Zákonníka práce Podľa prezidenta KOZ novela Zákonníka práce neovplyvnila zamestnanosť. "Zatiaľ sme nezaregistrovali žiadne hromadné prepúšťania, ktoré by boli z dôvodu novely Zákonníka práce. Prepúšťanie ovplyvnila ekonomická situácia v podnikoch, teda predovšetkým pokles zákaziek a objednávok," doplnil Kollár. Sprostredkovateľské agentúry Na tlačovej besede sa predseda Odborového zväzu KOVO Emil Machyna vyjadril aj k sprostredkovateľským agentúram práce. "Mnohé takéto agentúry vytvárajú podmienky novodobého nevoľníctva tým, že najímajú ľudí do práce na dobu určitú s minimálnou mzdou, dokonca pracujú za rôzne náhrady mzdy. Takýto pracovníci nemajú rovnaké sociálne práva ako kmeňoví zamestnanci." Machyna v tejto súvislosti ocenil novelu zákona, ktorá agentúrnych zamestnancov postaví na rovnakú úroveň ako riadnych zamestnancov. "Na Slovensku pôsobí okolo 800 agentúr. Tým, že ponúkajú prácu relatívne pre malé množstvo ľudí, nevytvárajú prirodzené trhové prostredie. Niektoré podniky si dokonca vytvorili vlastné sprostredkovateľské agentúry práce len preto, aby prijali zamestnancov za zhoršených sociálnych podmienok a za nižšiu mzdu, než akú majú kmeňoví zamestnanci," dodal Machyna. 27.03.2013 TASR
Slovensko už nie je favoritom obchodných komôr, lídrom je Česko - Zahraniční investori na Slovensku už nepokladajú krajinu pod Tatrami za najatraktívnejšie miesto na podnikanie v strednej a východnej Európe. Na čelo rebríčka zaradili Českú republiku. Vyplýva to z prieskumu zahraničných obchodných komôr na Slovensku, ktoré oslovili 187 firiem. Atraktivitu Slovenska výrazne znížili najmä zmeny v daňovom a pracovnom práve. Obzvlášť kriticky investori hodnotia zrušenie rovnej dane z príjmov a zvýšenie sadzby dane zo ziskov firiem. Od tohto roku je firemná daň 23 percent, doteraz bola 19 percent. „Daňový systém, ako aj daňové zaťaženie, sa pre investorov z pôvodného pozitívneho lokálneho faktora zmenil na negatívny,“ podotkol šéf Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Vladimír Slezák. Zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb, ktorá je na Slovensku najvyššia zo všetkých krajín višegrádskej štvorky, bolo jedným z opatrení kabinetu premiéra Roberta Fica na ozdravenie štátnych financií. V Česku platia firmy zo zisku daň 19 percent. Zahraničným investorom na Slovensku sa nepozdáva ani zvýšenie povinných odvodov pre zamestnancov s vysokými príjmami alebo zmeny v Zákonníku práce, ktorými ľavicová vláda okrem iného posilnila práva zamestnancov a odborov. Napriek tomu však štyri pätiny zahraničných investorov v prieskume z tohtoročného februára uviedli, že by aj za súčasných podmienok znovu investovali na Slovensku. Za výhodu Slovenska okrem členstva krajiny v EÚ pokladajú aj to, že Slovensko ponúka lacnú a produktívnu pracovnú silu. 27.03.2013 ČTK
Dokumenty potrebné pri preprave tovarov cez územie Uzbekistanu - Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Taškente informuje slovenskú podnikateľskú verejnosť o novom nariadení Kabinetu ministrov Uzbekistanu č. 63 zo dňa 4. marca 2013 pod názvom„Opatrenia na ďalšie zlepšenie regulácie presunu tovarov a transportných prostriedkov cez colnú hranicu Uzbeckej republiky“, ktoré vstupuje do platnosti 1. apríla 2013. V zmysle nového nariadenia musí každý prepravca predložiť colným orgánom Uzbeckej republiky pri presune tovarov a dopravných prostriedkov (leteckou, železničnou, automobilovou a vodnou dopravou) zoznam dokumentov, ktorý sa nachádza v prílohe tejto správy. 15.03.2013
Banky pridali do cenníkov úplne nové poplatky - Poplatky odôvodňujú rastúcimi nákladmi na byrokratické úkony. Banky zavádzajú nové poplatky. Klienti sa o nich dozvedia väčšinou, až keď ich zaplatia. BRATISLAVA. Cenníky s poplatkami banky opäť menia. Okrem zdražovania do nich banky pridali aj nové poplatky, s ktorými sa ich klienti doteraz nestretli. „Pravdou je, že ide o poplatky, ktoré sa klientov dotknú skôr výnimočne. Na druhej strane sa im ľudia nebudú vedieť vyhnúť, pretože o nich ani netušia,“ tvrdí analytik portálu Finančná hitparáda Maroš Ovčarik. „Tieto poplatky sú pre klientov istou výstrahou, ktorou chcú banky eliminovať najčastejšie situácie z praxe, ktoré robili bankám byrokratické problémy,“ dodal analytik Fincentra Ján Porázik. Štyri banky, štyri poplatky Nové poplatky Fakty •UniCredit Bank: vyčíslenie zostatku na úverovej pohľadávke a upomienky pri nesplácaní prečerpania úveru. •Prima Banka: zrušenie účtu a platobnej karty do roka. •VÚB banka: zrušenie kreditnej karty do jedného roka •OTP banka: pokuta za nerealizovanie mimoriadnej alebo predčasnej splátky v dohodnutý termín. Len v priebehu marca a apríla zmenilo svoje cenníky sedem bánk, z toho OTP banka, UniCredit Bank, Prima Banka a VÚB svoje sadzobníky obohatili o nové položky. Ak ste si zobrali spotrebný úver z UniCredit Bank a budete potrebovať po apríli vedieť, koľko ešte z úveru potrebujete splatiť, banka vám túto informáciu poskytne za 20 eur. „Vyčíslenie zostatku úverovej pohľadávky realizujeme na základe písomnej žiadosti klienta formou oficiálneho potvrdenia ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti. Touto službou banke vznikajú dodatočné administratívne náklady,“ napísala UniCredit. Banka zaviedla poplatky za upomienky za nesplácanie a omeškanie pri prečerpaní účtu: prvá upomienka bude stáť 10 eur, druhá už 20 eur. Ak chcete do jedného roka odísť z Prima Banky a zrušiť si u nej bežný účet, nebude do zadarmo ako doteraz. Banka si za odchod od mája vyfakturuje päť eur. Ak ste k účtu mali štandardne aj platobnú kartu, počítajte s ďalšími piatimi eurami navyše. Prima Banka zdražela aj samotné vedenie bežného účtu z 1,89 na 2,50 eura. Chceli, potom odstúpili Novým poplatkom sa už od začiatku marca nevyhla ani VÚB banka. Spoplatnila zrušenie kreditnej karty do roka od jej vydania. Ide o MasterCard a Flexikartu. „Týka sa to však len nových kariet - ak mal klient kartu, ktorej platnosť už vypršala a banka mu vystavila obnovenú kartu, tú môže zrušiť kedykoľvek bez poplatku,“ vysvetľuje hovorkyňa VÚB Alena Walterová. Poplatok sa týka aj dodatkovej karty, ktorá sa vydáva k hlavnej kreditnej karte a má ten istý úverový limit. Keďže je viazaná na schválený úverový limit, nie je pri jej vydávaní potrebné prechádzať schvaľovacím procesom. Umožňuje kartu používať s manželkou či dieťaťom. Jedinečný poplatok zavedie od 15. marca aj OTP banka. Ide o 50­-eurovú pokutu, ak klient nevyplatí mimoriadnu alebo predčasnú splátku úveru, respektíve nemá dostatok peňazí na účte. Vedúca oddelenia úverových produktov OTP Banky Zdenka Dobreová tvrdí, že sa im množili prípady, keď klienti požiadali o predčasné splatenie, ale v dohodnutom termíne nemali na účte dosť peňazí. Pre banky to znamená ďalšie náklady: pripraví klientovi k predčasnému splateniu podklady, vyčísli zostatok, prípadne mu pripraví súhlas so zriadením záložného práva. 5.03.2013 Jozef Tvardzík Sme.sk
Záujem Číňanov o Slovensko narastá - Dňa 27.2.2013 sa v Pekingu uskutočnil prvý zo série investičných seminárov v Číne, ktorých cieľom je oboznámiť potenciálnych čínskych investorov s investičným prostredím a s možnosťami podnikania na Slovensku. Podujatia pripravili Veľvyslanectvo SR v Pekingu, v spolupráci s agentúrou SARIO a Slovensko-čínskou obchodnou komorou. Veľvyslanec SR p. F. Dlhopolček vo svojej úvodnej prezentácii ocenil zvyšujúci sa záujem čínskych spoločností o investície na Slovensku, ako aj pragmatické zameranie medzištátnych stykov, ktoré napomáhajú k rozvoju investičnej spolupráce medzi oboma krajinami (návšteva podpredsedu vlády ČĽR p. Hui Liangyu v SR). Zároveň informoval o konkrétnych možnostiach podpory rozvoja hospodárskych vzťahov v oblasti investícií zo strany zastupiteľského úradu ako miesta „prvého kontaktu“ a následnú koordináciu aktivít smerom k potenciálnym investorom. Predseda Slovensko-čínskej obchodnej komory vo svojom vstupe rovnako predstavil aktivity komory v oblasti podpory vstupu čínskych firiem prichádzajúcich na Slovensko, ako aj o asistencii pri presadzovaní sa slovenských firiem na čínskom trhu. ZástupcoviaSARIO odprezentovali zúčastneným podnikateľom podrobne legislatívne prostredie v oblasti zahraničných investícií na Slovensku, dopravnú infraštruktúru, vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva, ako aj možnosti investovania v oblasti vedy a výskumu. Zástupcovia KPMG sa v rámci samostatného prezentačného bloku podrobnejšie venovali problematike akvizícií spoločností na Slovensku a predstavitelia spoločnosti IPEC prezentovali projekt čínskeho ekonomického centra pre Európu (European China Centre)pri Senci. Súčasťou podujatia boli bilaterálne rozhovory s jednotlivými účastníkmi podujatia, počas ktorýchčínski zástupcovia prejavili záujem o spoluprácu najmä v oblasti energetiky a teplárenstva, stavebníctva, železničnej infraštruktúry, automobilového priemyslu a informačno-komunikačných technológií. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 140 zástupcov významných spoločností, ako napríklad China State Construction Engineering Corporation Ltd., ENN, LENOVO, Maslink, China International Exchange Association, China National Offshore Oil Corporation, Sined, Longda Bone China, Civil Engineering Construction Corporation. Vysoká účasť na seminári, ako aj konkrétne dopyty potvrdzujú, že v čínskych kruhoch je veľký záujem o investovanie v priestore EÚ, vrátane Slovenskej republiky. Veľvyslanectvo SR v Pekingupreto plánuje aj v budúcnosti organizovať obdobné podujatia. Sario
Seychely či Cyprus. Daňové raje lákajú české firmy - Za jeden rok sa zvýšil počet firiem, ktoré odišli z Česka do niektorého z daňových rajov, až o päťsto. Pláž na Seycheloch.Počet českých spoločností, ktorých vlastník má centrálu v niektorom z daňových rajov, vzrástol vlani o 4 % na 12.554. Denník E15 uvádza, že z rajov sa aktuálne kontroluje 3,43 % z 366.500 firiem registrovaných v Česku. Vlani sa najviac sťahovali podnikatelia z krajiny na Cyprus, Seychely, Bermudy a do Belize. Z výskumu Českej kapitálovej informačnej agentúry (Čekia) vyplýva, že záujem o usadzovanie sa firiem v Holandsku a Luxembursku klesá. Nad daňovými rajmi sa však zaťahuje obloha. Finančná kríza priniesla silný medzinárodný tlak na ne a hoci nechcú, musia sprísňovať pravidlá pre pôsobenie zahraničných subjektov na svojom území. Silnému tlaku ako posledné podľahli karibské Kajmanské ostrovy, ktoré sú svetovou centrálou pre sektor hedžových fondov. Ich daňové zaťaženie zostane nízke, ale fondy registrované na ostrovoch budú musieť vystúpiť z prítmia a odhaliť ľudí, ktorí za nimi stoja. Kajmanské ostrovy sú územím s 56.000 obyvateľmi, ale stali sa šiestym najväčším svetovým finančným centrom. Dôsledky pôsobenia daňových rajov na európsku ekonomiku si uvedomuje aj Európska komisia (EK). Úniky firiem do nich pripravujú štátne pokladnice spoločenstva ročne asi o bilión eur. Denník Financial Times nedávno informoval, že sa má sprísniť definícia daňových rajov a následne by malo dôjsť k vypovedaniu bilaterálnych dohôd s rajmi o zamedzení dvojitého zdanenia. Diskusia o charakteristických črtách daňových rajov by nemala trvať dlho. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ju už má. Podľa OECD daňovým rajom je územie, na ktorom sa vyberá takmer nulová daň. Výber je neprehľadný. To znamená, že vláda nevyžaduje informácie o účtovníctve. Daňový raj len slabo alebo vôbec nespolupracuje s vládami pri výmene finančných informácií. A napokon, platca dane nemusí byť v danej krajine väčšinu roka a nemusí v nej podnikať. Medzi ďalšie svojou podstatou radikálne opatrenie by v EÚ mohol patriť zákon, ktorý zamedzí poukazovaniu vysokých poplatkov sesterským divíziám firiem v daňových rajoch. Spoločnosti využívajú transfery napríklad na vysoké platby za sporné služby, medzi ktoré patria správa počítačových systémov alebo poradenstvo. Česká vláda sa už vlani opatreniami proti úniku ziskov do zahraničia zaoberala. Od začiatku tohto roka sa zvýšila takzvaná zrážková daň. Za nezdanený prevod peňazí, napríklad na účet na Seychelách, za ťažko preukázateľné služby sa platí namiesto predchádzajúcich 15 % daň 35 %. Ministerstvo financií očakáva, že vďaka opatreniu príde do štátneho rozpočtu ročne o 1 miliardu Kč (39,23 milióna eur) viac. (1 EUR = 25,492 CZK) 25.02.2013 TASR
Veľká či malá firma, zamestnancom dá rovnako - Ak si zamestnanci Volkswagenu či inej veľkej firmy presadia v kolektívnej zmluve vyššie mzdy či dlhšie dovolenky, na tie isté benefity získajú nárok aj pracovníci stoviek stredných a malých firiem rovnakého sektora. Takýto návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v stredu (20.2.) schválila vláda, píše na šiestej strane denník PRAVDA v článku "Veľká či malá firma, zamestnancom dá rovnako". Takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa presadil už prvý Ficov kabinet, nestihol ich zaviesť do praxe. Dosiaľ ich mohli uzatvárať len podniky združené v zamestnávateľských zväzoch. Ak však nový vládny návrh podporí parlament, nové pravidlá budú platiť pre všetky firmy v sektore s viac ako 20 zamestnancami. Podmienkou už nebude ani súhlas zamestnávateľa. Novelu odborári vítajú, opozíciu a zamestnávateľov však jej návrh pobúril. Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa, na základe ktorej majú napríklad o týždeň dlhšiu dovolenku oproti Zákonníku práce, sa však aj za pravicovej vlády riadili všetci zamestnanci štátnej a verejnej správy. 22.02.2013 TASR
Nový register osôb má podľa vlády odbúrať byrokraciu na úradoch - Menej byrokracie a zrýchlenie vybavovania žiadostí na úradoch by mal priniesť nový register fyzických osôb. Ten by mal vzniknúť na základe novely zákona o hlásení pobytu a registri obyvateľov, ktorú v stredu prerokuje vláda. Register fyzických osôb podľa ministerstva vnútra zbaví občanov povinnosti opakovane predkladať doklady o ich údajoch. „Občan svoje údaje predloží orgánu verejnej správy iba raz a prostredníctvom registra fyzických osôb sa jeho údaje dostanú do ďalších informačných systémov verejnej správy,“ vysvetľuje rezort vnútra, ktorý novelu pripravil. Cieľom legislatívy je premena súčasného systému, v ktorom sú údaje roztrieštené v rôznych registroch a evidenciách v nový systém, ktorý umožní informácie zbierať a využívať v celej verejnej správe. Právna norma má vytvoriť základ pre elektronizáciu služieb verejnej správy. V registri majú byť osobné údaje o občanoch a obyvateľoch Slovenska s pobytom na území i mimo územia republiky. Orgány verejnej správy už nebudú musieť zisťovať pravosť a hodnovernosť údajov pre svoje potreby z rôznych dostupných zdrojov, ale iba z jedného registra fyzických osôb. Má sa tak vytvoriť základ pre elektronizáciu služieb verejnej správy na centrálnej úrovni a tiež pre služby eGovernmentu. Ďalšou novinkou, s ktorou počíta novela, je centrálna ohlasovňa. Pôjde o elektronickú službu, ktorá umožní občanom prihlasovanie a odhlasovanie z pobytu cez internet. „Pri hlásení pobytu prostredníctvom centrálnej ohlasovne bude občan povinný vyplniť požadované elektronické dokumenty a podpísať ich zaručeným elektronickým podpisom,“ uvádza rezort. Novelizovaný zákon obsahuje aj viaceré zmeny, ktoré vyplynuli z praxe. Napríklad pri hlásení trvalého pobytu sa upravuje vek dieťaťa, za ktorého hlási trvalý pobyt jeho zákonný zástupca, a to z 15 na 18 rokov. Zavádza sa tiež povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu. Nesplnenie tejto povinnosti sa bude pokladať za priestupok. Vytvorenie registra fyzických osôb a centrálnej ohlasovne si v roku 2013 vyžiada 3,62 milióna eur, a v rokoch 2014 a 2015 po 3,59 milióna eur. Právna norma by mala nadobudnúť účinnosť 1. júla 2013, register a ohlasovňa by mali začať fungovať od 1. januára 2014. 17.02.2013 SITA
Platba na účet do zahraničia bude stáť toľko, čo domáca - Banky si už o rok nebudú môcť účtovať rôzne ceny za zahraničné a domáce platby. Od februára budúceho roku sa začnú rúcať hranice medzi bankami rôznych štátov. Väčšia konkurencia môže znížiť aj poplatky. BRATISLAVA. Už o rok by mohol bežným klientom aj firmám banky stačiť jeden bankový účet a platobná karta pre celú Európu. Hranice pre platby v bankách sa postupne stratia. Nebude záležať na tom, či majiteľ využíva služby k účtu doma, alebo v zahraničí. Banky si nebudú môcť účtovať vyššie ceny za služby, ktoré urobia klienti v cudzine. Služby sa spoplatnia ako pri platbách v rámci jednej krajiny. Revolúcia v bankách Zatiaľ je bankovníctvo pre firmy a bežných klientov rozštiepené. Pre charakter služieb aj výšku poplatkov sú dôležité štátne hranice. Projekt SEPA Fakty •znamená zrušenie hraníc pre bezhotovostné platby v eurách od 1. februára 2014, •hraničným dátumom pre klientov bude 1. február 2016, keď skončí prechodné obdobie, •do projektu sa zapoja krajiny EÚ 27, Island, Nórsko, Lichtenštajnsko, •Švajčiarsko a Monako. Od budúceho roku sa však vytvorí spoločný platobný trh pre celú Úniu, projekt má názov SEPA. „Pre banky znamená revolúciu s nákladmi za milióny eur, ktorou sa mení ich základná filozofia,“ tvrdí Ladislav Unčovský zo Slovenskej bankovej asociácie. Najväčšie zmeny zasiahnu inkasné príkazy. Klient dnes dáva banke oprávnenie na to, aby vyplatila z jeho účtu faktúry za elektrinu, plyn či telekomunikačné služby. Po zavedení projektu SEPA banky a klienti prijmú prax zo západnej Európy. Ak klienti podpíšu zmluvu napríklad s mobilným operátorom, dajú mu právomoc inkasovať mesačné platby z jeho účtu. Banka už bude vystupovať len ako nestranný sprostredkovateľ. Aby mali banky jasno v tom, že klient súhlasí s inkasom a zachovali aj bezpečnosť platieb, dajú klientovi vybrať z troch druhov účtov. Z prvého nebude možné platiť žiadne inkasá, druhý účet nebude banka overovať a regulovať. Tretí, pre klientov asi najpraktickejší, má byť podmienený účet, pri ktorom bude banka na uzatvorené inkasá dozerať. Ak bude operátor potrebovať stiahnuť z účtu nového klienta prvú splátku za služby, banka sa ho spýta SMS alebo mailom, či o požiadavke vie a či s inkasom súhlasí. Detaily sa majú podľa Unčovského dolaďovať. Nie je vylúčené, že na povolenie inkasa bude potrebný písomný súhlas a návšteva pobočky. Banka o každom povolení inkasa od klienta bude viesť detailnú databázu. Operátorovi, plynárniam či elektrárňam pridelí Národná banka Slovenska identifikačný kód creditor identifier CID. Prinesie nižšie poplatky? SEPA má zabezpečiť jednoduchšie a rýchlejšie platby, väčšiu konkurenciu a nakoniec aj nižšie poplatky, ktoré bude regulovať len trh. Klient si bude môcť otvoriť účet v krajine, kde mu to cenovo vyhovuje aj keď ho bude využívať v inej krajine. Kým na Slovensku sa ročné poplatky za vedenie bežného účtu podľa Európskej komisie pohybujú okolo 75 eur, v Bulharsku sú vo výške 27 eur, v Holandsku 46 eur. Naopak, v Taliansku zaplatí klient 253 eur. Ušetriť môžu aj slovenskí dovolenkári, ktorí v zahraničí na výberoch z bankomatov alebo platbou kartou zaplatia rovnako ako doma.
 11.02.2013 Jozef Tvardzík SME
Nemecká ľavica má plán: 100-percentnú daň - Nemecká strana Die Linke (na snímke jej šéfka Katja Kippingová) vie, ako zrovnoprávniť ľudí. Ak by v jesenných parlamentných voľbách v Nemecku uspela opozičná strana Ľavica, chcela by uvaliť na príjmy najbohatších Nemcov stopercentnú daň. Všetko, čo ktokoľvek zarobí nad 500 tisíc eur ročne, by mal podľa nej odovzdávať štátu. Podľa piatkového vydania denníka Mitteldeutsche Zeitung to strana vzniknutá z bývalých komunistov a odborárov plánuje zaradiť do svojho volebného programu. "Navrhujeme, aby nikto nezarábal viac, než je štyridsaťnásobok spoločenského minima, čo je aj tak 40 tisíc mesačne," stojí podľa denníka v návrhu, s ktorým prišla spolupredsedníčka Ľavice Katja Kippingová. Šéfka nemeckej strany Ľavica Katja Kippingová Plánovanú novinku podporil aj druhý predseda Bernd Riexinger. "Volebná kampaň v roku 2013 bude o rozdeľovaní peňazí. Peniaze tých superbohatých budú potrebné na financovanie sociálnych výdavkov a investícií do budúcnosti. Chceme, aby sa občania vzbúrili proti hromadeniu obrovského bohatstva v rukách pár jedincov," vysvetlil Riexinger. Šanca na presadenie takejto požiadavky je však veľmi malá. Ľavica sa v predvolebných prieskumoch pohybuje pod desiatimi percentami voličskej priazne a ani jedna zo zvyšných opozičných ľavicových strán, sociálni demokrati a Zelení, s ňou nechcú na celoštátnej úrovni spolupracovať. V susednom Francúzsku s podobným radikálnym opatrením prišla tamojšia socialistická vláda prezidenta Françoisa Hollanda, ktorá zaviedla 75-percentnú daň na príjmy najbohatších. Tí potom pred touto "milionársku daňou" začali krajinu húfne opúšťať. Mnoho sa ich usadilo v susednom Belgicku a napríklad herec Gérard Depardieu demonštratívne prijal ruské občianstvo. 2.02.2013 Zdroj: iHNed.cz hnonline.sk
Z peňazí na ľudí bez práce kúpia perá - Rezort práce chce nakúpiť reklamné predmety za takmer stotisíc eur z eurofondov. Pršiplášťami proti nezamestnanosti Minister práce Ján Richter. Snímka: HN/Peter MayerČo majú spoločné tisíce pier, pršiplášťov či igelitiek a tisíce nezamestnaných, ktoré atakujú deväťročné rekordy? Rezort práce dáva na tento rébus svojskú odpoveď. Plánuje nakúpiť reklamné predmety za takmer stotisíc eur z eurofondov, a tak pomôcť zviditeľniť projekty na zamestnávanie. Odborníkom sa to zdá minimálne neobvyklé. Ministerstvo argumentuje, že propagácia projektov je nevyhnutná, ak chce štát získať peniaze z Bruselu. Štát: Musí to byť „Predmety sú štandardnou súčasťou nástrojov publicity projektov v krajinách Európskej únie,“ tvrdí hovorca rezortu Michal Stuška. Upozorňuje, že súčasťou publicity je aj informačná kampaň či odborné konferencie. Predsedníčka Asociácie PR agentúr Silvia Kušnírová je k efektívnosti takýchto predmetov skeptická. „Existujú účinnejšie nástroje, ktorými vieme osloviť cieľové skupiny.“ Šéfka Aliancie Fair-play Zuzana Wienk sa pozastavuje aj nad sumou, ktorá sa jej zdá privysoká. „Taký rozsiahly nákup pier, pršiplášťov a iných predmetov vôbec nepomôže ani Európskej únii, ani projektom, ani našej verejnej správe a už vôbec nie pocitu občanov, že je pomoc míňaná zmysluplne,“ poznamenala Wienk. O projektoch vedia Propagovať perami sa má podľa oznámenia z vestníka verejného obstarávania päť národných projektov pre nezamestnaných za približne 200 miliónov eur. Napríklad na rekvalifikačné kurzy či obnovu hradov a zámkov. Ten spustil ešte exminister kultúry Daniel Krajcer a už od začiatku mal úspech. Len vlani v lete sa do neho zapojilo okolo 300 evidovaných na úrade práce. „Projekt je populárny a očakávame vyšší záujem uchádzačov,“ priznáva hovorca Ústredia práce Peter Zeman. Na projekt na obnovu hradov a zámkov je vyčlenených viac ako 140 miliónov eur, prebiehať by mal do roku 2014. Jeho cieľom je vytvoriť pre nezamestnaných krátkodobé pracovné miesta pri obnove hradov, kaštieľov či kláštorov s perspektívou dlhodobého zamestnania sa. Propagujú zastavené kurzy Veľký záujem mali v minulosti nezamestananí aj o rekvalifikačné kurzy, ktoré plánuje ministerstvo rovnako propagovať reklamnými predmetmi. „Patria medzi úspešnejšie a žiadanejšie projekty úradu práce,“ hovorí riaditeľka odboru služieb zamestnanosti úradu práce v Banskej Bystrici Jana Filipčíková. Wienk tvrdí, že vláda by mala propagáciu využívať len na to, aby sa o projektoch dozvedeli potenciálni záujemcovia a aby verejnosť vedela zhodnotiť ich zmysluplnosť. V prípade dobre rozbehnutých projektov však tento zámer už chýba. Stuška nesúhlasí, tvrdí, že „finančne náročné projekty by bez publicity stratili význam a nenaplnili by stanovené ciele“. Ak by sa však nezamestnaní aj chceli na kurzy prihlásiť, možnosť nemajú. Sú totiž zrušené. Tendre na rekvalifikačné kurzy, ako HN pred časom upozornili, zastavil Úrad pre verejné obstarávanie. Dôvodom mala byť diskriminácia potencionálnych uchádzačov. Deväť tendrov za viac ako desať miliónov eur vypísalo ešte bývalé vedenie ústredia práce koncom roka 2011, za vlády exministra práce Jozefa Mihála (SaS). Súčasnému vedeniu rezortu práce sa tendre nepozdávali. Podalo podnet na ich prešetrenie. Zapájajú dielne To sa však podľa odborníkov dotkne najmä samotných nezamestnaných. Rekvalifikačné kurzy sú totiž podľa šéfky personálnej agentúry Index Nosluš Dariny Mokráňovej veľmi nápomocné, keďže reagujú na reálne potreby trhu. A nezamestnaných preškoľujú na prácu v odvetví, v ktorom je to potrebné. Okrem týchto projektov plánuje ministerstvo propagovať reklamnými predmetmi aj podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím. Do samotnej súťaže na propagáciu sa môžu zapojiť len chránené dielne. 30.01.2013 Michaela Kušnírová hnonline.sk
Maďarsko chce brániť vývozu peňazí do zahraničia - Nie je vylúčené, že maďarská vláda sprísni právne normy týkajúce sa zdaňovania, vyhlásil v Budapešti maďarský štátny tajomník úradu vlády János Lázár. Podľa odhadov na zahraničné účty uložia Maďari ročne 275 miliárd forintov (934,4 milióna eur), cieľom kabinetu je pribrzdiť tento proces, napísal dnes maďarský hospodársky server Világgazdaság Online. V súvislosti s bankovými účtami Maďarov vo Švajčiarsku hovorca vlády András Giró-Szász konštatoval, že existujú krajiny, v ktorých je potrebné uviesť v daňovom priznaní aj účty vedené v zahraničí, podobné opatrenie nie je vylúčené ani v Maďarsku. Okrem toho podľa hovorcu je možné zmeniť aj premlčaciu lehotu. V súčasnosti sa príslušné opatrenia nevzťahujú na transakcie staršie než päť rokov. Lázár 16. januára povedal, že vláda chce oficiálnou cestou požiadať Švajčiarsko, aby jej tamojšie banky poskytli údaje o maďarských bežných účtoch. Sumy, ktoré by sa potom dostali späť do Maďarska, by zdanili 35-% daňou. Rezort hospodárstva odhaduje, že v zahraničí môže byť ešte najmenej bilión forintov (3,39 miliardy eur). Koncom minulého roka sa skončila daňová amnestia, ktorú vyhlásili v Maďarsku pred dvoma rokmi, preto ďalšie financie, ktoré sa dostanú späť, už nebudú zdanené 10-% daňou, ale 35-%. Okrem Švajčiarska chce maďarská vláda v tejto záležitosti osloviť aj ďalšie európske krajiny, napríklad Cyprus, uzavrel Lázár. 23.01.2013 TASR
Exportné možnosti - Španielsko - Veľvyslanectvo Slovenskej republike v Madride informuje o dopytoch španielskych firiem, ktoré sa zaujímajú o dovozy nasledovných komodít : elektromotorov, oceľových odliatkov, obrábacie stroje na výrobu nástrojov pre spracovanie kompozitových dielov, drôty, pletivá a kovové dopravné pásy. Bližšie informácie ku všetkým dopytom sa nachádzajú v prílohe. Záujemcovia o spoluprácu môžu priamo kontaktovať španielske firmy, ktorých kontaktné údaje sa nachádzajú v prílohách, alebo slovenského ekonomického diplomata v Madride Rastislava Hindického (email: rastislav.hindicky@mzv.sk, tel: 0034915903861). pdf 01 ES dopyt striedave elektromotory (pdf; 13,62 kB) pdf 01 foto elektromotora 104427 (pdf; 128,93 kB) pdf 01 plany elektromotora 104427 (pdf; 547,41 kB) pdf 02 ES dopyt oceľové odliatky (pdf; 22,2 kB) pdf 02 ocelove odliatky C0089MT (pdf; 288,9 kB) pdf 02 ocelove odliatky C0088MT (pdf; 283,19 kB) pdf 03 ES dopyt obrabacie stroje na diely pre letectvo (pdf; 14,68 kB) pdf 04 ES dopyt droty, kovove tkaniva, kovove dopravnikove pasy (pdf; 12,65 kB) 17.01.2013 MZV
Slovensko a Chorvátsko spájajú aj spoločné projekty - Minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský prijal nového mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Chorvátskej republiky na Slovensku Jakšu Muljačića. Cieľom stretnutia bolo zhodnotenie bilaterálnej hospodárskej spolupráce medzi Slovenskom a Chorvátskom a posúdenie možností jej intenzívnejšieho rozvoja v oblasti energetiky, vzájomných investícií a vytvárania kooperačných väzieb medzi podnikateľskými subjektmi. Prioritnou oblasťou bilaterálnych rozhovorov bola realizácia energetických projektov zameraných na diverzifikáciu energetických zdrojov a prepravných trás zemného plynu a ropy, s akcentom na severo – južné prepojenie a projekty, do ktorých sú priamo zapojené obidve krajiny. Minister T. Malatinský ocenil vývoj v oblasti vzájomného obchodu. Bilaterálna zahranično-obchodná výmena dosiahla v roku 2011 svoje najvyššie hodnoty v rámci ostatných 10 rokov. Veľvyslanec upozornil na skutočnosť, že Slovensko sa pomaly stáva aj významným investorom. V rokoch 1993 - 2011 preinvestovali slovenské firmy v Chorvatsku celkovo 31,2 mil. Eur, čím sme sa zaradili na 28. miesto medzi zahraničnými investormi. Medzi najväčšie slovenské investície patrí Hotelový komplex Božava na ostrove Dugi Otok, Hotel Krk na ostrove Krk , Water-Ski centrum na ostrove Rab či ELKO, d.o.o Zagreb. V apríli 2012 bola úspešne zrealizovaná slovenská akvizícia vo forme zakúpenia firmy Biodizel Vukovar v hodnote 10 mil. eur na spracovanie repky olejnej. Partneri dohodli aj prípravu 3. zasadnutia konzultačnej komisie pre hospodársku spoluprácu medzi ministerstvami hospodárstva obidvoch krajín, ktoré by sa malo uskutočniť v II. polroku 2013 v Záhrebe. 10.01.2013 MH
Rovnováha medzi financiami a ekonomikou sa narušila, tvrdí Edererová - Miera nezamestnanosti mladých ľudí v juhoeurópskych krízových štátoch, okolo 50 %, veľmi znepokojuje bývalú významnú rakúsku političku, v súčasnosti personálnu šéfku koncernu Siemens, Brigitte Edererovú. Rakúska APA cituje z jej rozhovoru pre dnešné vydanie denníka Standard, že "vysoká nezamestnanosť mladých ľudí predstavuje pre spoločnosť výbušnú látku. Formuje sa tu generácia, ktorá nedostáva prístup k blahobytu a to napriek jej dobrému vzdelaniu a dokonca aj skončeniu univerzity". Pokiaľ ide o spornú pomoc Grécku, Edererová žiada, aby sa stlmil populizmus. Napríklad v Rakúsku nemá nikto problém s tým, keď sa výdatne pomáha spolkovej krajine Korutánsko; ale v prípade Grécka dochádza k hystérii. Žiada sa viac imunity voči populizmu. Sever mal predsa tiež úžitok z dopytu Juhu. V minulosti sa však politika dopustila zásadných chýb. "Žiaľ," pokračovala Edererová, "rovnováha medzi finančným sektorom a reálnou ekonomikou sa narušila. Európska politika zanedbala priemysel a priveľmi uvoľnila dereguláciu finančných trhov. Namiesto toho, aby sa investovalo do reálnej ekonomiky, naháňala sa miera zisku. V čase krízy sa ukázalo, že je to ilúzia. Je najvyšší čas, aby sa o politike a bankách znovu popremýšľalo". 12.01.2013 TASR
Výdavky v rozpočte budeme musieť prispôsobiť príjmom - Kľúčovým rizikom pre rozpočet v tomto roku bude vývoj externého prostredia. Upozorňuje na to minister financií Peter Kažimír Možný prepad ekonomického rastu v krajinách našich obchodných partnerov sa totiž automaticky prenáša do poklesu rastu slovenskej ekonomiky, pričom rast nižší o 1 % znamená výpadok príjmov štátu v objeme približne 200 miliónov eur. "Hovorím to veľmi otvorene, hlavne v prvom polroku budeme veľmi netrpezlivo čakať na nové prognózy a na základe týchto prognóz budeme musieť prispôsobiť naše ďalšie správanie a realizáciu štátneho rozpočtu. Kľúčový je vývoj príjmov a tomuto budeme musieť prispôsobiť výdavky," avizoval v rozhovore pre TASR. Kažimír je v tejto súvislosti pripravený pristúpiť v priebehu roka ku kráteniu výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol tak, ako to spravil aj vlani. Okrem toho, že SR musí v tomto roku stlačiť deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), znižovanie schodku musí pokračovať aj v ďalších rokoch, a to tempom 0,5 % ročne. Tento proces bude podľa Kažimíra postavený na troch pilieroch. "Prvým je zlepšenie výberu daní. Podľa štatistík, ktoré sú sledované posledných 5-6 rokov, máme jeden z najhorších výberov DPH v Európe. Keby sa nám v tejto oblasti podarila pozitívna zmena, nepotrebujeme veľa ďalšieho úsilia na to, aby sme dokázali znižovať deficit," vysvetlil. Ďalším krokom má byť zefektívnenie a teda aj zlacnenie fungovania aparátu štátu, zastrešené projektom ESO. V rámci neho pôjde o zníženie počtu príspevkových organizácií, revíziu ich agend či racionalizáciu obslužných činností na jedno miesto. "Tretia oblasť je samospráva. Čaká nás veľká inventúra, audit verejnej správy, súčasťou čoho je aj okruh samosprávy. Je tu veľká ambícia ukončiť nekonečné hádky o tom, kto na koho dopláca a či fiškálna decentralizácia znamenala zdraženie alebo zlacnenie verejných služieb," doplnil Kažimír. Ministerstvo financií v spolupráci s ďalšími rezortmi pracuje podľa neho aj na zlepšení adresnosti sociálnych dávok, čo by malo tiež dlhodobo pomôcť štátnemu rozpočtu. "Potrebujeme sa sústrediť na systém zdaňovania rodín, schopnosť merania príjmov na jedného člena rodiny a na základe toho rozhodovať o potrebe tej-ktorej dávky," konštatoval s tým, že túto prácu sťažujú viaceré neprepojené informačné systémy. Dlhodobejšou otázkou je tiež téma dane z nehnuteľností. V tejto oblasti sa momentálne pracuje na vytvorení dátovej základne, tzv. cenových máp. "Potrebujeme aj dohodu so samosprávou na tom, či vytvoríme majetkovú daň, ktorá by mala byť príjmom štátu, alebo urobíme zásadnú reformu zdaňovania nehnuteľností, ktoré je dnes originálnym príjmom samospráv," dodal Kažimír. 1.01.2013 TASR
Za 20 rokov zdraželi pohonné látky približne o 200 percent - Minulý rok bol z hľadiska cien pohonných látok najdrahší v histórii Slovenska. Najpredávanejší benzín, 95 Natural, prekonal v priemere 1,6 eura za liter, nafta sa predávala takmer za 1,5 eura za liter. BRATISLAVA. Dnes (v stredu) sa benzín 95 Natural predáva približne za 1,5 eura za liter, nafta za 1,43 eura za liter. Na konci roku 2012 boli benzíny približne o 5,5 centu za liter drahšie, ako koncom roku 2011. Nafta bola pred rokom lacnejšia o 4 centy za liter. Drahé pohonné látky nikomu neprospievajú Predpokladáme, že tento rok budú ceny pohonných látok skôr stagnovať. Prípadne viac klesať ako rásť. Ak sa vo svete neukážu hrozby, ktoré by mohli znamenať obmedzenie ťažby či dodávok ropy alebo menej pohonných látok na trhu, ceny pohonných látok by mohli prirodzene klesnúť. Tohtoročné cenové rekordy ukázali, že ďalšie zdražovanie by mohlo ohroziť samotných producentov a predajcov pohonných látok. Rast cien by už totiž nemusel kompenzovať pokles predaja, čo by mohlo znamenať nechcené finančné straty. Zaznamenali sme výrazne viac marketingových aktivít i vyššiu flexibilitu predajcov pohonných látok v reagovaní na konkurenciu. Pre spotrebiteľa to v konečnom dôsledku znamenalo dodatočné zlacnenie pohonných látok nezávislé od vývoja na medzinárodných trhoch. Takýto trend bude podľa nás pokračovať aj v roku 2013. Hlavné faktory vplývajúce na vývoj cien PHM na Slovensku v roku 2012 Aj na burze v Rotterdame, ktorá je rozhodujúca pre vývoj cien pohonných látok na Slovensku, prekonali minulý rok ceny benzínov historicky najvyššie hodnoty. Nasledujúce grafy ukazujú, ako sa vyvíjali ceny v Rotterdame, ceny bez daní na Slovensku a ceny ropy (prepočítané na eurá za liter) v minulom roku. Vidno, že Slovensko v podstate kopírovalo vývoj cien ropy a ropných produktov vo svete. Či už v prípade rastu cien alebo ich poklesu badať časový posun a aj miernejšie zmeny cien na Slovensku v porovnaní so svetovými trhmi. Ceny pohonných látok a ropy vo svete väčšinou reagovali na optimistické a negatívne informácie súvisiace s dlhovou krízou v Európe. Dobré správy ceny benzínov a nafty zvyšovali, zlé ich posialali nadol Občas zohral svoju úlohu aj Iránsky jadrový program, ropné embargo a hrozba uzavretia Hormuzského prielivu. Eskalácia pôsobila na rast cien, keďže sa všetci obávali nedostatku ropy. Vplyv na rast cien mali aj suchá vo svete, ktoré zvýšili ceny poľnohospodárskych plodín. Z nich sa vyrábajú aj biopalivá, ktoré sa musia povinne primiešavať do pohonných látok. Ceny benzínov a nafty na Slovensku boli v roku 2012 ako na hojdačke Vývoj cien benzínov a nafty na Slovensku rozdelil rok 2012 na 4 etapy. Takmer presne kopírovali jednotlivé štvrťroky. V prvej štvrtine ceny pohonných látok na Slovensku iba rástli. Benzíny zdraželi 7-krát, celkovo v priemere o 15 centov za liter. Ceny nafty sa zdvihli 5-krát, dohromady o 9 centov za liter. V oboch prípadoch sa na prelome marca a apríla tankovalo drahšie ako kedykoľvek predtým. Do konca júna ale benzíny a nafta zlacneli. Svorne ich ceny klesli 8-krát o celkových 9 centov za liter v priemere. Tretia štvrtina roka znovu na Slovensku zdvíhala ceny pohonných látok. Benzíny zdraželi 5-krát o 9,5 centu za liter, nafta 6-krát o 11,5 centu za liter. Posledná časť roka stiahla ceny benzínov približne o 10 centov za liter, zlacňovalo sa 7-krát. Nafta zlacnela v priemere o 6,5 centu za liter (6 poklesov cien). Slabší predaj benzínov stláča rozdiel v cenách benzínov a nafty Prepad predaja pohonných látok, najmä benzínov (viac v článku Slováci tankujú čoraz menej benzínov), spôsobil, že benzíny na Slovensku v druhej polovici minulého roku draželi menej ako nafta a lacneli viac ako nafta. Rozdiel v ich cenách sa vrátil naspäť k hodnotám zo začiatku minulého roka. Najpredávanejší benzín je síce naďalej o viac ako 7 centov za liter v priemere drahší, ako nafta, ale už to nie je 13 centov z leta tohto roku. Najväčší rozdiel medzi drahšou 95-kou a lacnejšou naftou sme na Slovensku zaznamenali vo februári 2010 (rozdiel 19 centov za liter). Spôsobilo to predovšetkým zníženie spotrebnej dane na naftu. Naopak najväčší rozdiel medzi lacnejším benzínom a drahšou naftou nastal koncom roku 2008 a mal hodnotu 16 centov za liter. Veľký rozdiel v cenách konkurenčných pohonných látok, úspornejšie naftové motory, rekordne vysoké ceny pohonných látok a problémy s prebytkom benzínov v rafinériách tlačia trhy a predajcov pohonných látok zmenšovať rozdiel v cenách benzínov a nafty. Ceny pohonných látok počas 20 rokov existencie Slovenska Od vzniku Slovenska zdraželi v eurách za liter benzíny v našej krajine približne o 192 %, nafta cca o 233 %. Hranicu 20 korún prekonali benzín 95 Natural a nafta prvýkrát v roku 1996. O štyri roky neskôr pokorili 30-korunovú hranicu. Ďalšie 4 roky, až do roku 2004, akoby ceny pohonných látok stagnovali. V tom roku ale prišiel rast, ktorý v lete 2005 pod vplyvom škôd napáchaných hurikánom Katrina v Mexickom zálive vyvrcholil a vytlačil ceny 95-ky a nafty nad 40 korún za liter. Niekoľko nasledujúcich rokov sa ceny pohonných látok pohybovali takmer výlučne v rozmedzí 35 až 42 korún za liter. Až do roku 2009. S eurom prišla kríza, špekulácie na trhoch a prudký rast cien V roku 2006 sa ceny najpredávanejších pohonných látok dostali prvýkrát nad hranicu 1 euro za liter. Začiatkom nasledujúceho roku sa na pár dní vrátili pod 1 euro, no odvtedy už benzíny a nafta lacnejšie neboli. Výnimkou je len niekoľko týždňov na prelome rokov 2008 a 2009, kedy ekonomická kríza zrazila ceny benzínov na priemernú hodnotu 0,98 eura za liter. S príchodom eura na Slovensko v roku 2009 sa naplno prejavovala kríza, čo pre nás znamenalo rekordne lacné benzíny a naftu. 95-ka stála na pumpách v prepočte menej ako 30 korún za liter, nafta sa predávala v priemere za menej ako 33 korún za liter (1,08 eura za liter). Odvtedy ale pre turbulentný vývoj na svetových trhoch benzíny a nafta na Slovensku takmer nepretržite draželi, čo v minulom roku vyvrcholilo cenovými rekordmi. 3.01.2013 Tomáš Novotný SME
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyvolal v bankách chaos - Od januára bude možné predčasne splatiť spotrebný úver zadarmo. Táto možnosť je v novele zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorú schválil parlament v októbri. „Veriteľ má nárok na náhradu nákladov, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje 10-tisíc eur počas obdobia 12 mesiacov,“ píše sa v ustanovení, ktoré do novely navrhla poslankyňa Helena Mezenská (OĽaNO). Jej návrh prijali poslanci bez pripomienkovania. Tri až štyri vysvetlenia Pôžičky Novela zákona •od 1. januára 2013 platí novela zákona o spotrebiteľských úveroch pre banky aj nebankové inštitúcie, •zruší poplatky za predčasné splatenie úveru do 10­tisíc eur, •do 31. decembra 2012 majú banky poplatok vo výške 1 % z dlžnej sumy, prípadne 0,5 % pri čase kratšom ako rok do konca splatnosti. Niekoľko dní pred tým, ako novela nadobudne účinnosť, však toto ustanovenie vyvoláva chaos. Banky a ministerstvo financií nemajú naň jednotné vysvetlenie. „Súčasné znenie nie je jasné, umožňuje tri až štyri právne výklady. S ministerstvom financií sme sa zhodli, že nepresne napísaný článok spresníme,“ povedal Vladimír Hrtko zo Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Nejasné ustanovenie plánujú už v januári spresniť cez novelu zákona o bankách. Kým ČSOB si zmenu vysvetlila tak, že klient môže urobiť mimoriadnu splátku aj nad 10­tisíc eur počas jedného roku, VÚB mimoriadnu splátku do 10­tisíc umožní len počas posledných 12 mesiacov pred lehotou splatnosti. OTP na webe opísala znenie zákona, bez vysvetlenia. Zo zákona nie je jasné ani to, či sa možnosť splatenia spotrebného úveru bez poplatku má týkať pôžičiek poskytnutých po januári 2013, alebo aj úverov z minulosti. Zmätočné znenie ustanovenia zákona si uvedomuje aj jeho predkladateľka. „Mal pomôcť hlavne klientom nebankoviek, aby splatili nevýhodné pôžičky lacnejšie, to bolo posolstvo,“ dodala Mezenská. Zle pochopená smernica Sporným článkom sa mala do našej legislatívy zapracovať európska smernica, ktorá určila strop predčasného splatenia na 10-tisíc eur počas roka. Každý štát si mal limit nastaviť individuálne, na základe priemernej výšky spotrebného úveru. „Kým v Rakúsku je priemerná výška spotrebného úveru 12-tisíc, u nás je 5500 eur,“ tvrdí Hrtko. Zo zákona by sa tak do limitu zmestili u nás takmer všetky spotrebné pôžičky. Nastala by situácia ako v Taliansku, kde je možné predčasne splatiť úver kedykoľvek bez poplatkov. Banky si tak poplatky premietli do vyššieho úroku o jeden až 1,5 percentuálneho bodu, tvrdí analytik SBA Marcel Laznia. Asociácia navrhla, aby namiesto limitu 10­tisíc eur v zákone mohol klient každý rok bez poplatku mimoriadne vyplatiť 20 percent z úveru. Tento limit vychádza zo štatistík za posledné štyri roky. Banková asociácia chcela obmedziť aj počet mimoriadnych splátok. Dnes zákon umožňuje mimoriadne splátky aj každý deň po eure. Ministerstvo financií sa k rokovaniam s asociáciou nevyjadrilo. 21.12.2012 Jozef Tvardzík SME
Dvadsať rokov Slovenskej republiky - Sviatky sú už tu a ako sa blíži koniec roka 2012, blíži sa aj dvadsiate výročie samostatnej Slovenskej republiky. Pri tejto mimoriadnej príležitosti považujem za vhodné pripomenúť významný pokrok, ktorý Slovensko za tento krátky čas dosiahlo. Z umierajúcej komunistickej ekonomiky neschopnej konkurovať na rozrastajúcom sa globálnom trhu sa transformovalo na krajinu, ktorá je lídrom v počte vyrobených automobilov na jedného obyvateľa a stala sa magnetom pre popredné svetové technologické firmy. Slovenský politický systém sa zmenil na modernú demokraciu, ktorú charakterizuje čulá politická rozprava medzi súťažiacimi politickými stranami. Dnešné Slovensko sa môže pochváliť energickou slobodnou tlačou a silnou občianskou spoločnosťou. Je váženým členom NATO, OECD a EÚ. Počas uplynulých dvadsiatich rokov sa USA s hrdosťou spájali so Slovenskom, aby ho podporili v tejto pôsobivej transformácii. Vyslali sme približne 800 Slovákov do Spojených štátov v rámci rôznych programov. Ktorých cieľom bolo rozvíjať ich schopnosti v kľúčových oblastiach, ako je budovanie demokracie, presadzovanie práva. Žurnalistika a občianska spoločnosť. Do roku 2002 slúžilo na Slovensku približne 350 dobrovoľníkov z Mierových zborov, ktorí tu učili angličtinu, pracovali pri ochrane životného prostredia a pomáhali rozvíjať zručnosti malých firiem a mimovládnych organizácií. Viac ako 270 Slovákov študovalo alebo sa zúčastňovalo na výskume v rámci nášho Fulbrightovho, ktorý zároveň priviedol na Slovensko 270 Američanov, aby sa podelili o svoje poznatky a venovali sa tu svojej oblasti štúdia. Dnes je Slovensko kľúčový medzinárodný partner, ktorý prispieva svojimi schopnými vojenskými jednotkami v dôležitých misiách v Afganistane, na Balkáne, Cypre, v Gruzínsku a prispieva svojimi skúsenosťami s prechodom k demokracii v Tunisku a vo východnej Európe. Iste, na Slovensku ešte ostávajú oblasti, ktoré predstavujú výzvy. Dôvera verejnosti k súdnictvu je zarážajúco nízka, nezamestnanosť je v niektorých častiach krajiny chronicky vysoká a korupcia tvrdohlavo pretrvávajúca. Tak, ako aj uplynulých dvadsať rokov, budú Spojené štáty podporovať Slovensko pri riešení týchto problémov a budeme s ním na celom svete spolupracovať pri napĺňaní našich spoločných cieľov v oblasti mieru a bezpečnosti. Autor je veľvyslanec USA na Slovensku 21.12.2012 Theodore Sedgwick
Na právnikov dáva štát veľa - Advokát Martin Kluch z firmy Hamala Kluch Víglaský v rozhovore pre HN: Považujete sumu, ktorá bola vyplatená právnikom zastupujúcim Slovensko v arbitrážach za primeranú? Zrejme nie. Podľa medializovaných informácií sa javí, že Slovenská republika vynakladá na právnikov pri investičných súdnych sporoch 4- až 6-násobne viac ako zahraniční súkromní investori, a to sa mi zdá aj na pomery medzinárodnej arbitráže príliš „silná káva“. Podobný názor mal podľa predložených informácií z odbornej publikácie Global Arbitraton Review aj arbitrážny súd v kauze Oostergetel. Je bežné, že pri takýchto dôležitých sporoch sa právny zástupca vyberá priamym rokovacím konaním? Je to dostatočne transparentný spôsob? Podľa zákonnej úpravy platnej do marca 2012 nebolo potrebné, aby sa pri rozhodcovských sporoch vôbec robilo verejné obstarávanie. Od marca 2012 to už nutné je, avšak teoreticky je možné zadať zákazku priamo len v prípade tzv. „časovej tiesne“. Typicky ide o prípad živelnej pohromy, kedy musí štát okamžite zabezpečiť potraviny, zdravotnú pomoc alebo stavebné práce, lebo sú ohrozené životy alebo zdravie občanov alebo veľké majetky. V takomto prípade naozaj nie je čas na niekoľkotýždňové výberové konanie. V prípade právnych služieb si takúto situáciu neviem predstaviť, pretože o tom, že bude spor, viete minimálne niekoľko mesiacov vopred. Dá sa zhodnotiť, či je objednanie si zahraničnej firmy ako spolupracovníka pohodlný spôsob ako vytiahnuť zo štátu viac peňazí? Toto neviem posúdiť. V Holandsku, Nemecku alebo Londýne sú na korupčné správanie obvykle omnoho citlivejší ako na Slovensku. Je potrebné posudzovať len fakty a nie špekulácie. Myslím si, že nie je fér špekulovať, ale dať priestor na vyjadrenie aj ministerstvu financií a Rowan Legal, aby mohli obhájiť poskytnuté právne služby a ich cenu. (hu) 17.12.2012 hnonline.sk
Slováci investujú na Ukrajine - V ukrajinskej Novej Kachovke v Chersonskej oblasti včera položili základný kameň slovenského projektu – fotovoltického parku za 200 miliónov eur. Ide o najväčšiu slovenskú investíciu na Ukrajine. Projekt a výstavbu realizuje spoločný slovensko-ukrajinský podnik Star Juh Energo, ktorého 90-percentným akcionárom je slovenská spoločnosť Star EU. Prvá etapa sa má zrealizovať do konca marca budúceho roka. Jej celková kapacita bude 120 MW. Nasleduje výstavba fotovoltickej elektrárne s kapacitou 20 MW vo Vinogradove. Jej realizátorom je slovenský Strabag s 200 pracovníkmi zo Slovenska. 14.12.2012 TASR
Daniari poslali heslá na podávanie daňových priznaní emailom - Daňová správa, ktorá momentálne presúva klientov využívajúcich systém elektronického zberu údajov EZU do systému eDane, mohla podľa právnikov pri tejto akcii porušiť zákon. Vyplýva to z právnej analýzy, ktorú má k dispozícii portál Podnikam.sk. Aplikácia EZU slúži daňovníkom na zasielanie daňových dokumentov zhruba rok a využívalo ju takmer 100 tisíc klientov. Tí však na základe oznamu Finančného riaditeľstva SR musia začať používať nový systém eDane a pre prístup do neho im daniari poslali mailom aj meno a heslo. "Postup Finančného riaditeľstva SR, spočívajúci v tom, že nové ID a nové heslo bolo zaslané na bežnú tzv. e-mailovú adresu daňového subjektu, môže spôsobiť závažné porušenie listového tajomstva a s tým súvisiacich právnych predpisov,” uvádza sa v právnej analýze. Okrem toho, že právnici varovali pred možným zneužitím prístupových kódov, sa im nepozdáva ani to, že Finančná správa SR zmenila systém vytvárania hesiel bez vedomia daňovníkov. Aby klienti mohli EZU na posielanie výkazov a ďalších dokumentov daniarom používať, museli s finančnou správou podpísať dohodu o elektronickom doručovaní, ktorej súčasťou boli aj podmienky špecifikujúce postup pri vytváraní prístupových údajov. Daňovníci museli ísť osobne na daňový úrad a po overení totožnosti si sami vytvorili heslá. "Akékoľvek zásahy do tejto dohody (napr. jej ukončenie, modifikácia, zmena jej súčastí – nedeliteľných príloh) musí byť uskutočnená písomne, a to buď formou dohody o ukončení, alebo výpoveďou jednou zo strán,“ uvádza sa ďalej podľa portálu Podnikam.sk v právnej analýze. To sa však pri presune klientov do systému eDane nestalo. Finančná správa na otázky zatiaľ neodpovedala. Finančné riaditeľstvo SR chce postupne zjednotiť spôsob elektronickej komunikácie a spôsob elektronického podávania dokumentov. S cieľom prejsť na systém, ktorý bude podľa daniarov stabilný a ktorý je už overený v colnej časti finančnej správy, podpísalo Finančné riaditeľstvo SR koncom októbra aj dodatok k zmluve v hodnote 540 tis. eur so spoločnosťou DITEC, a. s. Tá vybudovala na bývalom Colnom riaditeľstve SR elektronické komunikačné rozhranie, cez ktoré podnikatelia komunikujú s bývalou colnou správou. Tvorca systému EZU, spoločnosť Factory 4 Solutions (F4S) a.s., je však podľa zverejneného stanoviska prekvapená z rozhodnutia finančnej správy. „Systém EZU bol optimalizovaný na vysokú priepustnosť, ktorá dosiahla vo výkonových testoch špičkovú úroveň 12 miliónov podaní za deň, čím sa malo zabrániť výpadkom a dlhým odozvám v čase špičiek, ktoré boli známe u predchádzajúcich systémoch eTax či eDane,“ uviedla F4S. Finančná správa sprístupnila fyzickým a právnickým osobám novú možnosť plnohodnotne elektronicky komunikovať so správcom dane, a to prostredníctvom bezplatného identifikátora v rámci aplikácie EZU, začiatkom tohto roka. 7.12.2012 SITA
Hotelový holding J&T naletel špekulantom - Keď kupovali internetovú doménu bhp.sk, netušili, aký problém im to spôsobí. Holding Best Hotel Properties, kde majú podiel aj finančníci z J&T, totiž narazili na špekulantov. Zaplatili za adresu, no zistili, že predajca ju vôbec nevlastnil. Využil pravidlá, podľa ktorých si môžu záujemcovia domény zadarmo prenajímať dva a pol mesiaca. Po uplynutí tohto času názov stránky preregistrujú na rodinného príslušníka či ďalšiu zo svojich firiem a využívajú ďalšie bezplatné obdobie. Lukratívnu doménu takto blokujú aj viac ako rok. Nič im nebráni v tom, aby domény v tom čase predávali, hoci vôbec nie sú ich. Nový majiteľ stránky môže po čase zistiť, že hoci zaplatil, stránka zanikla. PR manažérka holdingu Katarína Ferenčíková hovorí, že na poslednú chvíľu sa im doménu podarilo zachrániť. „Špekulantov pribúda. Okupujú tisícky názvov, ktoré sú lukratívne, a často neplatia až za 80 percent z nich,“ upozorňuje na trend Ján Pavlík, konateľ webhostingovej firmy Premium Hosting. Predstieraní majitelia podľa neho bežne ponúkajú názvy stránok aj za 1 800 eur, čo je stonásobok jej ceny. Správca slovenských domén SK-nic tvrdí, že pravidlá zmení. Registrátori budú za domény platiť vopred. 28.11.2012 Tomáš Lemešani www.hnonline.sk
Výsluhové dôchodky nezdania desiatimi percentami - Minister Kaliňák hovorí, že ich návrhy zmeny zabezpečia udržateľnosť celého systému na ďalších 50 rokov. BRATISLAVA. Výsluhové dôchodky bývalých vojakov, policajtov a ostatných ozbrojených zborov asi nezaťažia 10-percentným odvodom tak, ako to pôvodne zvažovali rezorty obrany a vnútra. „Podľa tohto návrhu asi nie,“ naznačil po rokovaní vlády minister obrany Martin Glváč (Smer). Záverečný návrh už rezorty vnútra a obrany predstavili ministerstvu financií, ktoré ho prepočítava. Aj minister vnútra Robert Kaliňák potvrdzuje, že táto verzia nie je taká ako pôvodná, v ktorej figuroval 10-percentný odvod. „Je trochu iná,“ povedal Kaliňák. Kažimír chce stabilitu Šéf rezortu financií Peter Kažimír od silových rezortov požadoval, aby navrhli také zmeny, že systém sociálneho zabezpečenia bude stabilný na dlhé roky. Teraz sú totiž osobitné účty, z ktorých výsluhové dôchodky vyplácajú, vo vysokej strate. Ak by silové rezorty neprišli s riešením, Kažimír by presadzoval zdanenie výsluhových dôchodkov tak ako ostatných príjmov, teda 19-percentnou daňou. Minister Kaliňák hovorí, že ich návrhy zmeny zabezpečia udržateľnosť celého systému na ďalších 50 rokov. Naznačuje, že veľa sa vyrieši šetrením. „V mnohých oblastiach, najmä u nás na ministerstve vnútra, sa podarilo rôznymi vnútornými opatreniami usporiť pomerne veľa peňazí, u nás to teda bolo až na úrovni 18 miliónov,“ uviedol Kaliňák. V jeho rezorte je tento rok aj historicky najnižšia odchodovosť policajtov zo služby do výsluhového dôchodku. Konkrétne opatrenia ministri chcú predstaviť až po ich definitívnom schválení. „Minister financií nám povedal, že tie čísla vyzerajú dobre,“ uisťuje Glváč. Na dôchodok sa má pracovať dlhšie V pôvodnom návrhu okrem 10-percentného odvodu z výsluhového dôchodku, ktorý napokon asi nebude, plánovali aj celý balík ďalších opatrení. Napríklad doba, po ktorej bude mať policajt alebo vojak nárok na výsluhový dôchodok, sa má predĺžiť z dnešných 15 na 25 odslúžených rokov. Výnimkou by boli len tí, ktorí podmienku odslúžených 15 rokov splnili už do dňa účinnosti novely zákona. Tým, čo túto podmienku do dňa účinnosti novely nesplnia, by sa základná výmera výsluhového dôchodku progresívne zvyšovala so zvyšujúcim sa počtom rokov trvania služobného pomeru. Meniť sa mal tiež mechanizmus valorizácie dôchodkov z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov tak, že zvyšovanie bude podmienené zvýšením funkčných platov policajtov, hasičov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby, Horskej záchrannej služby, funkčných platov colníkov či hodnostných platov profesionálnych vojakov. Príslušníkom ozbrojených zložiek by sa malo zvýšiť aj poistné, ktoré do systému sociálneho zabezpečenia platia. 21.11.2012 SITA
T. Malatinský: Holandsko je pre Slovensko ako starší spolužiak - Holanďania sú Slovensku v mnohom blízki aj podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý rovnako sprevádza slovenskú hlavu štátu na návšteve Holandska. Holandsko je pre Slovensko akýmsi starším spolužiakom, ktorý mu môže v mnohom pomôcť. A Slovensko môže byť zase preň inšpiráciou a závanom novej krvi plnej nápadov. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský to dnes povedal v Amsterdame počas oficiálnej návštevy Holandského kráľovstva, kde sprevádza prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Spolupráca s Holandskom sa pre Slovensko podľa Malatinského prelína cez všetky rezorty. Krajina je pre SR jedným z najvýraznejších ekonomických partnerov. Okrem toho, Slovensko bude predsedajúcou krajinou EÚ v druhej polovici roka 2016 práve po Holandsku. "Takto sme posadení aj na radách ministrov, takže sedíme vždy s holandskými ministrami vedľa seba. Sú nám najbližší partneri, ako keď máte spolužiaka v škole," opísal Malatinský. Slovensko má však Holandsku podľa jeho slov tiež čo ponúknuť. "Každá nová krajina EÚ je príležitosťou pre krajiny, ktoré už majú mnohé oblasti hospodárstva rozvinutejšie," podotkol. Čo by sa mohlo Slovensko od Holandska učiť, je podľa Malatinského poľnohospodárstvo. Holanďania sú Slovensku v mnohom blízki aj podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý rovnako sprevádza slovenskú hlavu štátu na návšteve Holandska. "Sú nám blízki v zdôrazňovaní zodpovednosti. V tom, že si nikto nemôže dovoliť žiť na úkor niekoho iného alebo na úkor budúcich generácií," priblížil. Takáto filozofia Slovenska a Holandska je podľa jeho slov podobná aj pri rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ. 21.11.2012 TASR
Dohodári sa od januára čiastočne vyrovnajú výhodami zamestnancom - Podpísaním novely Zákonníka práce (ZP) dal prezident SR Ivan Gašparovič tejto zmene legislatívy zelenú. Nové pravidlá sa tak od januára budúceho roka dotknú dohodárov, odborárov či ustanovení o práci nadčas, ako aj výpovedných lehôt. Podľa rezortu práce sa posilňujú práva zamestnancov a podľa opozície iba odborárov. Podľa schválených zmien sa má niekoľko stotisíc dohodárov čiastočne vyrovnať výhodami a svojím pracovným postavením zamestnancom. Podľa predkladateľa, ministerstva práce, sa tak rozšíri pokrytie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru o viaceré ustanovenia. Na dohodárov sa budú primerane vzťahovať ustanovenia o pracovnom čase, teda o nadčasovej práci či pracovnej pohotovosti. Tiež budú mať možnosť ospravedlnenia v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov. Dohodárov sa budú týkať aj ustanovenia o minimálnej mzde, keďže sa dohody stanú pracovným pomerom. Nebudú však mať nárok na dovolenku, aj keď to pôvodne rezort plánoval zaviesť. "Nie je totiž možné túto otázku riešiť pri viacerých súbežných dohodách," zdôvodnil minister práce Ján Richter (Smer-SD). Ostatné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, ako napríklad nárok na stravné, sa na nich tiež nebudú vzťahovať. Zákonník však umožňuje, aby sa na nich odbory a firmy dohodli v kolektívnej zmluve. Novela pracovného kódexu prináša aj zmeny vo výplate odstupného. "Budú mať naň nárok zamestnanci, ktorí odpracovali vo firme nepretržite aspoň dva roky," povedal štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš. Maximálna hranica bude štvormesačné odstupné pre zamestnancov, ktorí robili pre jednu spoločnosť celkovo viac ako 20 rokov. Práca nadčas Po novom už nebude možné dohodnúť v kolektívnej zmluve, aby zamestnávateľ mohol nariadiť alebo dohodnúť rozsah práce nadčas nad limit ustanovený v zákone, teda 400 hodín ročne. "Tým sa ruší možnosť dohodnúť v kolektívnej zmluve úpravu, ktorá je pre zamestnanca nevýhodnejšia, než ustanovuje zákon," vysvetlil rezort. Pracovníci tak budú môcť ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov, pričom 150 z nich im môže nariadiť zamestnávateľ bez ich predošlého súhlasu. Výnimkou je zdravotnícky personál, ktorý bude môcť podľa zákona odpracovať až 250 hodín nariadených zamestnávateľom. Predĺžiť zmluvu už iba dvakrát v priebehu 24 mesiacov Zmenou prejde aj reťazenie pracovných pomerov. Doteraz možné predĺženie zmluvy maximálne trikrát v priebehu troch rokov sa znižuje na maximálne dvakrát v priebehu 24 mesiacov. "Účelom je zvýšiť kvalitu práce na určitú dobu zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného opakovaného uzatvárania takýchto zmlúv," konštatovalo ministerstvo. Novela prináša aj zmenu pri náhrade mzdy pre zamestnanca v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru. Táto bola minulou vládou obmedzená maximálne na 12 mesiacov. "Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení respektíve nepriznaní náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov," uvádza nové znenie. Novela sa týka aj sľúbených zmien v prípade odborových organizácií. Po novom už nebudú musieť tieto orgány preukazovať svoju členskú základňu, teda reprezentatívnosť v podniku. Zároveň sa zavádza pre firmy povinnosť vytvoriť zástupcom zamestnancov podmienky na výkon ich činnosti, pričom rozsah poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy sa ponecháva na dohodu medzi oboma stranami. 19.11.2012 TASR
Slovensko stráca príťažlivosť - Pre firmy zlepšili podmienky, znížili dane, zákony nemenili každý rok a nezadlžovali sa. Toto sú opatrenia, ktoré zabezpečili Novému Zélandu prvé miesto v prestížnom rebríčku magazínu Forbes Najlepšia krajina pre biznis. Nasleduje ho Dánsko a ázijské krajiny Hongkong a Singapur. Naopak, Slovensko oproti minulému roku padlo až o desať miest a v rámci regiónu sa dokonca prepadlo najviac. Pohoršili sme si najmä kvôli vysokej administratívnej záťaži, dlhé roky neriešenej nízkej vymožiteľnosti práva a zaostávame aj v inováciách. Na rozdiel od Nového Zélandu, ktorý sa aj v týchto oblastiach zlepšil. Podnikatelia však očakávajú, že v budúcom roku budú podmienky na podnikanie u nás ešte horšie. Rebríček Forbes totiž ešte nerátal s tým, že sa tu výrazne zvýšia dane pre firmy. „Od januára sa zvýšia dane a sprísnilo sa aj pracovné právo. Tento balík bude veľkou záťažou pre podniky,“ vyhlásil hovorca Nemecko-slovenskej obchodnej komory Markus Halt. 16.11.2012 www.hnonline.sk
Košické oceliarne údajne kúpili Ukrajinci - Novým vlastníkom U.S.Steel Košice sa stala ukrajinská spoločnosť Metinvest. Americký gigant sa balí z Košíc Východoslovenské železiarne U.S.Steel Košice už podľa našich informácií zmenili vlastníka. Ako nás informoval zdroj oboznámený so situáciou, k podpisu kúpno-predajnej zmluvy došlo dnes večer vo Viedni. Novým vlastníkom sa stala ukrajinská spoločnosť Metinvest patriaca najbohatšiemu Ukrajincovi Rinatovi Achmetovi. Cena, za akú železiarne Američania ukrajinskému investorovi predali, zatiaľ nie je známa. Signálom môže byť aj to, že nikto z Američanov nepredĺžil svoju zmluvu na prenájom na budúci rok. Snímka: ReutersBoj miliardárov HN ako prví priniesli tento týždeň informáciu o tom, že košické železiarne už čoskoro zmenia vlastníka. Tie nám to napokon aj priznali. „Dostali sme niekoľko ponúk. Predaj je reálny,“ poznamenal v pondelok hovorca železiarní Ján Bača. Dnes sa však k novému majiteľovi vyjadrovať ešte nechcel. „Nebudeme to komentovať,“ znela jeho prvá reakcia. V prípade nového inestora do stratových košických železiarní sa spomínalo niekoľko mien, poväčšine oceliarskych magnátov, ktorí patria zároveň medzi najbohaších ľudí sveta. Či už ide o ArcelorMittal patriaci pôvodom indickému miliardárovi Lakšmímu Mittalovi, alebo Evraz patriaci ruskému miliardárovi a vlastníkovi klubu Chelsea Romanovi Abramovičovi. Obaja dnes žijú v Británii. Boj mal napokon podľa našich informácií vyhrať najbohatší človek Ukrajiny Rinat Achmetov. Oceliarsky magnát a uhľobarón Achmetov mal kúpiť východoslovenské železiarne prostredníctvom svojej firmy Metinvest. Tá patrí do jeho skupiny System Capital Management. Jeho ľudia mali už v júni navštíviť košický podnik. „Prechádzali sa po fabrike a všetko sledovali s detailným záujmom,“ opisoval pre HN jeden zo zamestnancov, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa analytikov by majiteľ z východu Európy mohol košickým železiarňam zabezpečiť lacnejšie suroviny, najmä pri nákupe železnej rudy. Achmetov je u nás známejší ako prezident futbalového klubu Šachťor Doneck, kde pôsobil ako tréner aj náš Ľuboš Micheľ. Na jeho konte je podľa Forbesu 16 miliárd dolárov a je 39. najbohatším človekom na zemi. Američania mali problémy Len pripomeňme, že americký investor v poslednom období dopláca na krízu. Len vlani sa strata vyšplhala na 25 miliónov eur. Američanom sa u nás skončili daňové prádzniny pred dvoma rokmi. Zmena vlastníka by zatiaľ pre vyše 11-tisíc zamestnancov nemala znamenať hrozbu. Podľa podpísanej kolektívnej zmluvy totiž majiteľ nesmie prepúšťať do roku 2014. Finančná kondícia U.S. Steel Košice je však otázna. Zrejme nebude taká, ako si ju súčasní majitelia predstavujú. Podľa informácií HN sa totiž podnik pokúšal získať 300-miliónový úver v slovenských bankách, avšak neuspel. Kto je Rinat Achmetov Ukrajinský podnikateľ a donedávna aj politik Rinat Achmetov pôsobí hlavne v ťažobnom priemysle, a to železná ruda a uhlie. Firmy, vrátane Metinvestu, kontroluje cez System Capital Management. Niekdajší boxer sprivatizoval v minulosti oceliarne Krivorožstaľ so švagrom niekdajšieho prezidenta Ukrajiny Leonida Kučmu Viktorom Pinčukom. Transakcia prebehla za polovičnú cenu, než núkali zahraničné spoločnosti. Achmetov je u nás známejší ako prezident futbalového klubu Šachťor Doneck, kde pôsobil ako tréner aj náš Ľuboš Micheľ. Na jeho konte je podľa Forbesu 16 miliárd dolárov a je 39. najbohatším človekom na zemi. 16.11.2012 Slávka Boldocká www.hnonline.sk
Rokovanie tureckej misie podnikateľov na MZVaEZ SR - Dňa 15.11.2012 o 14.00 sa uskutoční na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky prijatie 50 tureckých podnikateľov. Misiu povedie honorárny konzul SR v Turecku, p. S. Vural. Delegáciu príjme na MZVaEZ SR generálna riaditeľka sekcie hospodárskej spolupráce p. D. Repčeková. Na stretnutí vystúpia zástupcovia agentúr SACR a SARIO. Rokovania sa zamerajú na možnosti prehĺbenia vzájomnej hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami 15.11.2012 MZV
Československú legendu kúpili Fíni - Výrobcu žuvačiek Pedro kupuje fínska potravinárska spoločnosť Raisio. Jedna z ikon socialistických cukroviniek, žuvačky Pedro, mieri do zahraničných rúk. Výrobcu cukroviniek Candy Plus sa rozhodla kúpiť fínska potravinárska spoločnosť Raisio. Za český podnik zaplatili Fíni približne 20,5 milióna eur (vyše pol miliardy českých korún). Medzi sladkosti, ktoré Candy Plus vyrába, patria popri lízatkách, želatínových cukríkoch a pelendrekoch práve žuvačky Pedro, ktoré boli populárne hlavne v 70. a 80. rokoch dvadsiateho storočia. Po revolúcii ich výrobu vtedajší vlastník Nestlé ukončil, v roku 2011 sa však vďaka Candy Plus chlapec v sombrere na pulty obchodov opäť vrátil. Opätovné uvedenie značky však sprevádzali spory o ochrannú známku. Podobné žuvačky s originálnym obrázkom, avšak pod názvom Pedrino predávala od roku 2008 firma IN Trading. Názov nakoniec zmenila v roku 2011 na Kengino. Aj s novým vlastníkom však české žuvačky Pedro zostanú zrejme len lokálnym výrobkom. Podľa vyjadrenia spoločnosti Raisio je totiž dôvodom akvizície najmä silná pozícia českého výrobcu na existujúcich trhoch. Ako povedal Paul Simmonds, viceprezident oddelenia Consumer Brands v Raisio, hlavnou výhodou Candy Plus je predovšetkým široká sieť zákazníkov vo východnej aj západnej Európe. "To pre nás predstavuje zaujímavé možnosti rastu," myslí si. ihned.cz Filip Sýkora www.hnonline.sk
Podnikatelia: Fico zhoršil prostredie pre biznis - Podnikateľské prostredie sa u nás opäť zhoršilo. Biznesmeni za tým vidia kroky vlády. Martin BaumannPodnikateľské prostredie na Slovensku sa v treťom kvartáli tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom opätovne zhoršilo. Vyplýva to z medzikvartálneho poklesu Indexu podnikateľského prostredia (IPP), ktorý zostavuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), a to takmer o 4 % na 79,1 bodu. Negatívne hodnotenia podnikateľov vyvolalo najmä zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia a zmeny v Zákonníku práce. "Slovenskí podnikatelia chápu nutnosť konsolidácie verejných financií, no spôsob, pri ktorom vláda prenáša väčšinu konsolidačného bremena na plecia firiem a živnostníkov, bude mať podľa nich destabilizačný vplyv na podnikateľské prostredie," konštatuje PAS. V prípade konkrétnych ukazovateľov zaznamenala najvýraznejší pokles položka legislatíva upravujúca dane, poplatky a investície. Jej hodnotenie kleslo oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 11,1 % na 77,3 bodu. "Podnikatelia veľmi citlivo reagujú na zvyšovanie daní, pokiaľ im nie je zo strany štátu kompenzované lepšími verejnými službami a lepším podnikateľským prostredím," vysvetľuje aliancia. Druhé najnegatívnejšie hodnotenia pripísali podnikatelia položke legislatíva upravujúca odvody. Rating tejto položky klesol na úroveň 68,1 bodu, čo v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom predstavuje pokles o 10,2 %. Podnikateľom sa nepáči novela zákona o sociálnom poistení zavádzajúca zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia, ktorého výška je dlhodobo jednou z hlavných bariér pri tvorbe nových pracovných miest. S poklesom ratingu o 10,1 % sa treťou najnegatívnejšie hodnotenou stala položka pracovnoprávna legislatíva s aktuálnou hodnotou 57,7 bodu. Podnikatelia ostro kritizujú novelu Zákonníka práce, ktorá podľa nich spomalí tvorbu nových pracovných miest, v horšom prípade bude mať za následok pokles zamestnanosti. Zmeny v zákonníku považujú za krok späť. Medzi ukazovatele, ktoré v treťom štvrťroku zaznamenali výrazné poklesy, patria tiež vymožiteľnosť práva, funkčnosť súdnictva, efektívnosť hospodárenia štátu, prístup k štátnej pomoci, uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom, ako aj zrozumiteľnosť, použiteľnosť a stálosť právnych predpisov. "Najmä zle fungujúca justícia patrí dlhodobo k hlavným prekážkam zlepšenia podnikateľského prostredia," dodáva. Rast v poslednom sledovanom období zaznamenalo podľa PAS len šesť z 33 hodnotených položiek indexu podnikateľského prostredia. Tieto sa týkajú vlastného fungovania podnikov. Podľa podnikateľov sa zlepšila informačná otvorenosť firiem, ich vzťah k životnému prostrediu, vystupovanie voči obchodným partnerom, systém riadenia a manažment ľudských zdrojov, úroveň technológií či kvalita produkcie. Základným obdobím na výpočet IPP, s referenčnou hodnotou indexu 100 bodov, bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. Podnikatelia združení v PAS sa snažia presadzovať princípy zákonnosti, etickosti, solidárnosti a transparentnosti v podnikaní. Členovia aliancie dosahujú ročné tržby na úrovni 16,93 miliardy eur a zamestnávajú približne 64.000 pracovníkov. 15.11.2012 TASR
Podnikateľ dostáva viac štátnych zákaziek, odkedy radí Malatinskému - Firma Viliama Kupca dostáva viac štátnych zákaziek, odkedy radí ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému. Zarobiť mu dávajú firmy, ktoré patria pod ministerstvo. Napísal denník SME. Hoci je podľa ministerstva Kupec "poradcom bez nároku na odmenu", firma Tax Audit Slovensko, ktorej polovicu vlastní, dostáva za poradenstvo 60 eur na hodinu. V spoločnosti MH Invest, ktorá je stopercentnou dcérskou spoločnosťou ministerstva, firma dostala dve zákazky – v júni za 5300 eur a v októbri za 9900 eur bez DPH. Štátna firma musí robiť štandardnú verejnú súťaž až od nákupov nad desaťtisíc eur. Kupcove firmy dostali štátne zákazky aj inde. Podľa denníka zákazku na audit za 144-tisíc eur získala aj v Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave (SEPS). Kupec ako fyzická osoba radí štátnej Bratislavskej teplárenskej za 1300 eur mesačne a pokiaľ bude radiť nad rámec nezverejnenej tabuľky, dostane ďalších 130 eur na hodinu. Kupcova firma Ekopraktik získala najnovšie aj jednorazovú zákazku za 1200 eur v Slovenskom pozemkovom fonde. Kupcovi sa v podnikaní so štátom úspešne darilo aj za prvej Ficovej vlády, keď ho vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek vymenoval za člena predstavenstva Slovenských elektrární. Tým sa stal opäť aj za Malatinského. Neskôr poradca požičal 70­tisíc eur SNS na predvolebnú kampaň a v roku 2007 Tax Audit Slovensko robil audit hospodárenia strany Smer. Preveroval aj financovanie SNS a KDH. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že Tax Audit v MH Investe uspel "s prihliadnutím na referencie a najnižšiu cenu". Kupec kontroloval v SEPS účtovníctvo viac ako šesť rokov s výnimkou roku 2011, počas vlády Ivety Radičovej. Vtedy sa Kupcovi nedarilo ani v Bratislavskej teplárenskej. "Ak sa podnikateľovi darí, malo by sa mu dariť za každej vlády. Ak je jeho úspech ohraničený voľbami, je to nepriamy dôkaz, že proces výberu nebol podľa zásad, ktoré vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní," uviedol Pavel Nechala z Transparency International. Zákazky poradcu vo firmách blízkym ministerstvu Nechala považuje za konflikt záujmov. "Z titulu výkonu funkcie poradcu sa dostáva k exkluzívnym informáciám, ktoré potom môže zúročiť." Kupec si však nemyslí, že by bol v konflikte záujmov. "Dávno predtým, ako som sa stal poradcom ministra, som už spolupracoval aj s týmito firmami," reagoval písomne. 10.11.2012 Pravda/SITA
Babiš: Reťazce sa správajú podobne ako teroristi - Miliardár Andrej Babiš, ktorému patrí impérium Agrofert, ostro kritizoval obchodné reťazce. Ich správanie voči dodávateľom prirovnal k terorizmu. Babiš reagoval na nedávne rozhodnutie siete Albert, ktorá prestala odoberať pečivo od najväčších českých pekární United Bakeries a Penam. Albert od nich už nekupuje pečivo od 10. októbra a dal prednosť regionálnym dodávateľom. Pekárne Penam patria do skupiny Agrofert. Babiš v piatok (2.11.) povedal v Olomouci na podujatí zameranom na biotechnológie, potravinárstvo a poľnohospodárstvo, že pôsobenie reťazcov je skutočne v rovine terorizmu. Zo dňa na deň "sme prestali zásobovať 246 predajní Alberta, lebo sme sa nedohodli na cene, aj keď cena obilia vzrástla", povedal veľkopodnikateľ a pokračoval: "Nahradilo nás 30 iných pekární, ktoré na to samozrejme po cenovej vojne, ktorá bude nasledovať, doplatia". Obchodný reťazec Albert zmenu dodávateľa čerstvého pečiva odôvodnil rastúcou obľubou produktov miestnych výrobcov. Dve najväčšie pekárne však budú do obchodov siete aj ďalej dodávať balený chlieb, jemné pečivo a niektoré výrobky špeciálnych značiek. Babiš poukázal na to, že české potravinárstvo je pre podnikanie veľmi problematickou oblasťou, pretože nejestvuje európsky trh a potraviny sa zo zahraničia do Česka len dovážajú. "Máme obrovskú nevýhodu", uviedol Babiš, "v dani z pridanej hodnoty. Napríklad v Poľsku je DPH na mäso len 3 %. Potravinárstvo je u nás azda najhoršie a veľmi neefektívnou oblasťou, aká vôbec môže v krajine byť. Nemohli by sme v ňom podnikať, ak by sme nemali zisk z chémie". Babiš býva označovaný za jedného z najvplyvnejších a najbohatších podnikateľov v Česku. Vlani ho americký časopis Forbes vo svojom rebríčku svetových miliardárov zaradil na 937. miesto. Jeho majetok odhadol na miliardu USD (778,211 milióna eur). Babiš vlani založil politické hnutie ANO 2011, s ktorým sa chce zúčastniť na parlamentných voľbách v roku 2014. Informoval o tom český denník iDNES na svojom internetovom portáli. 5.11.2012 TASR
Chcete trvalý pobyt? V Maďarsku ho Orbán núka za štvrť milióna - Maďarská vláda chce ponukou trvalého pobytu za kúpu štátnych bondov prilákať do krajiny najmä bohatých Číňanov. BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Kúpte si maďarské štátne dlhopisy a dostanete trvalý pobyt a neskôr „preferenčný postup“ na imigračnom úrade. Touto ponukou chce maďarský premiér Viktor Orbán získať zahraničných investorov. Ráta s tým, že vznikne štatút „investorského pobytu“. Po splnení podmienok tak bude môcť investor z cudziny získať maďarské štátne občianstvo, ktoré ho oprávni žiť a pracovať v Európskej únii. „Podmienkou preferenčného procesu je nákup päťročných dlhopisov v hodnote 250-tisíc eur,“ povedal pre denník Népszabadság poslanec vládnej strany Fidesz Mihály Babák. Poradí si aj bez úveru? Vláda v Budapešti chce získať peniaze a rýchlejšie znížiť dlh. Maďarsko sa totiž stále nedohodlo na podmienkach pomoci s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Novým plánom chce osloviť najmä majetných Číňanov. „Otázka je, či niekto, kto má toľko peňazí na maďarský dlhopis, potrebuje schengenský pas,“ tvrdí analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Vít Dostál. Orbán povedal, že si poradí aj bez úveru z MMF. Spustil kampaň proti fondu, ktorá vyšla na 705­-tisíc eur. Na inzerátoch tvrdí, že od fondu očakáva „úctu a dôveru“. Kampaňou chce informovať o rokovaniach s fondom. Analytik Zdeněk Kudrna, ktorý pracuje v Inštitúte pre výskum európskej integrácie na Viedenskej univerzite, tvrdí, že návrh na kúpu štátnych dlhopisov výmenou za trvalý pobyt nie je alternatívou k rokovaniam s MMF. „Je to nepremyslený a nesystémový návrh. Vyzerá ako politická provokácia na tému, ktorá je pre Úniu citlivá,“ tvrdí. Fidesz podľa Kudrnu pridal ďalšiu položku na zoznam sporných tém medzi Maďarskom a Bruselom. „Bohatým investorom z Ázie neujde, že pre ostatné členské krajiny je to kontroverzný krok a existuje riziko, že sa im pokúsia znepríjemniť život,“ dodal. Maďarsko však týmto krokom zrejme neporuší žiadne normy. „Získanie občianstva je na každom členskom štáte Únie,“ tvrdí Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie u nás. Zmluva o Európskej únii definuje práva a povinnosti občanov Únie. Na pobyt lákajú aj Lotyši Investorov netradične oslovuje aj Lotyšsko. V roku 2009 vláda prijala zákon, podľa ktorého získa povolenie na pobyt každý, kto v krajine investuje viac ako 144-tisíc eur. Toto opatrenie bolo šité na mieru bohatých Rusov, no záujem prejavili aj Číňania a Indovia. „V Únii proti tomu zaznievali námietky a predsa zákon platí už niekoľko rokov. Samozrejme, povolenie na pobyt nie je to isté ako občianstvo, ale umožňuje prakticky voľný pohyb v Schengene,“ povedal Radovan Geist, analytik EuroActiv.sk. Brusel nepodnikal žiadne kroky ani proti Španielom, ani Portugalcom, tí však neudeľovali trvalé pobyty investorom, ale ilegálnym migrantom. Štáty Únie sa obmedzili na politickú kritiku. Tvrdšie Brusel reagoval až v prípade Rumunska, ktoré udeľovalo občianstvo po rumunsky hovoriacim Moldavčanom. Únia dala najavo, že rozšírenie Schengenu závisí aj od dôvery ostatných štátov, tvrdí Kudrna. Mimo Únie sa dá kúpiť občianstvo v Dubaji.Stačia na to dva milióny dolárov na kúpu nehnuteľnosti. 2.11.2012.Jozef Tvardzík SME
Richter chce za 70 miliónov zamestnať 14-tisíc ľudí - Ministerstvo chce projekty na podporu vytvárania pracovných miest spustiť už v novembri. Výzvy na projekty na podporu mladých a starších nezamestnaných ľudí sa zverejnia v priebehu budúceho týždňa. "V závere budúceho týždňa reálne predpokladám, že by mohli záujemcovia predkladať konkrétne žiadosti pre realizáciu týchto projektov," konštatoval dnes po rokovaní vlády minister práce Ján Richter (Smer). Projekty by sa následne mohli začať v priebehu novembra s tým, že dva pilotné projekty majú trvať až do roku 2015. Prácu na trvalý zamestnanecký pomer by si podľa materiálu rezortu práce malo prostredníctvom nich nájsť takmer 14-tisíc ľudí. Informáciu ministerstva vzal na vedomie vládny kabinet. Prvým pilotným projektom je podpora vytvárania pracovných miest, na ktorú má ísť 50 miliónov eur na 9123 pozícií. Cieľovou skupinou sú mladí ľudia do 29 rokov vedení v evidencii nezamestnaných najmenej tri mesiace a znevýhodnení uchádzači nad 50 rokov, ktorí sú na úradoch práce vedení minimálne šesť mesiacov. Maximálna cena príspevku na jedno miesto je pritom 456,57 eura. Ministerstvo sľubuje prácu pre 14 000 nezamestnaných Aspoň na 18 mesiacov Pomoc v hodnote 95 percent z maximálnej výšky príspevku sa poskytne pre zamestnávateľov, ktorí sa zaviažu vytvoriť plný pracovný úväzok na obdobie minimálne 18 mesiacov. "Príspevok sa poskytuje mesačne počas 12 mesiacov. Následne je zamestnávateľ povinný udržať toto pracovné miesto po dobu minimálne šesť mesiacov," vysvetľuje ministerstvo. V rámci prvého projektu sa podporí aj vytvorenie plných pracovných úväzkov na pozíciu vodič u zamestnávateľa pôsobiaceho v oblasti cestnej dopravy. Príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto sa bude poskytovať deväť mesiacov, pričom následne je zamestnávateľ povinný udržať toto miesto minimálne 21 mesiacov. Podpora pre samosprávu Druhým projektom je podpora zamestnávania nezamestnaných v samospráve. Cieľovými skupinami sú rovnako mladí ľudia do 29 rokov a starší nepracujúci nad 50 rokov. Na tento projekt sa má v priebehu troch rokov minúť 20 miliónov eur, pričom podporu má získať 4714 pracovných miest. Ak chce zamestnávateľ získať podporu, musí s uchádzačom o prácu dohodnúť pracovný pomer na plný pracovný úväzok, pričom zvýhodnené budú pomery na dobu neurčitú. Príspevok sa bude poskytovať minimálne šesť mesiacov, maximálne deväť mesiacov v závislosti od dĺžky pracovného pomeru. Maximálny príspevok na jedno vytvorené pracovné miesto je mesačne vo výške predpokladanej minimálnej celkovej ceny práce na budúci rok v sume 456,57 eura a zamestnávateľovi bude poskytovaný v plnej výške. Zamestnávateľ má zároveň nárok na jednorazovú úhradu časti nákladov na pracovný odev, obuv či pomôcky, a to najviac vo výške 40 eur. Oba projekty budú realizované prostredníctvom jednotlivých úradov, pričom k ich spusteniu by malo dôjsť v novembri tohto roka. "Po šiestich mesiacoch realizácie projektov, v nadväznosti na záujem o podporu pracovných miest, bude možné rozšíriť cieľové skupiny respektíve prerozdeliť alokáciu medzi jednotlivými úradmi práce," konštatuje rezort. 31.10.2012 TASR
Ukrajina potrebuje prepad meny - Malá devalvácia hrivny rozprúdi ekonomiku a podporí export, tvrdí Dmitri Isupov. Minulý týždeň navštívil Slovensko Dmitri Isupov, portfólio manažér a partner spoločnosti Dragon Asset Management, ktorá patrí do skupiny Dragon Capital, čo je najväčšia investičná banka na Ukrajine. Spoločnosť spravuje vyše 600 miliónov USD v hedžových fondoch so zameraním na Ukrajinu, Rusko a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Ukrajina je pre väčšinu Slovákov príliš exotická, aby na nej hľadali investičné príležitosti. Ako to vyzerá v skutočnosti? Viem si predstaviť, že Ukrajina môže znieť ako investičná destinácia exoticky, pretože vôbec nie je ľahké kapitál do krajiny importovať a potom zase vyviezť. Krajina nemá liberalizovaný kapitálový účet platobnej bilancie, čo znamená, že finančné toky sú obmedzené a kontrolované. Výmenný kurz je zafixovaný na dolár. Ale práve táto skutočnosť vytvára príležitosti. Momentálne sa napríklad úrokové sadzby na depozitoch bánk na ukrajinskej hrivne na úrovni 17-18%. Krátkodobé štátne cenné papiere sa obchodujú s výnosom 20-22%. Toto je výnimočná situácia, ktorú môže šikovný investor využiť. Ak sú úrokové sadzby také vysoké, neznamená to, že sa očakáva silná inflácia? Inflácia na Ukrajine momentálne vôbec nie je problém. V skutočnosti musí Ukrajina ponúknuť vysoké reálne úrokové sadzby, aby ubránila fixný kurz meny. O týždeň sa konajú parlamentné voľby a devalvácia meny je na Ukrajine voličsky citlivá záležitosť. Hrozí teda v dohľadnej dobe devalvácia? Devalvácia meny je do istej miery nevyhnutná a bola by pre ekonomiku veľkou úľavou. Treba mať na pamäti, že Ukrajina je silne exportne orientovanou ekonomikou s exportom s nízkou pridanou hodnotou, konkrétne železná ruda, oceľ, uhlie a poľnohospodárske komodity. Ja Ukrajinu nazývam "Boom-Bust" ekonomika, čo znamená, že je prehnane citlivá na pozitívne a negatívne fázy globálneho ekonomického cyklu. Keď sa svetovému hospodárstvu darí, Ukrajine sa darí ešte lepšie, keď sa však situáciu obráti, Ukrajina ekonomicky kolabuje. Príkladom bol rok 2008. Čo sa stalo s Ukrajinou v roku 2008? Ceny aktív doslova skolabovali. Ukrajinský akciový index stratil 82% hodnoty, rovnako padli ceny iných aktív, napr. nehnuteľností. Cena za m2 v špičkovej lokalite Kyjeva sa v roku 2007 pohybovala na úrovni 7000 - 10 000 USD. Po roku 2008 padla na 2000-3000. To je 70% prepad. Hrivna, ktorá pred krízou prirodzene posilňovala vďaka prebytkom zo zahraničného obchodu, bola devalvovaná o 40% voči americkému doláru. To znie ako poriadny šok. Boja sa ľudia v súčasnosti devalvácie v podobnom rozsahu? Vo všeobecnosti sa očakáva devalvácia v rozsahu 15-20%, ja som však presvedčený, že to bude skôr 5-10%. Treba si uvedomiť, že o dva roky sa budú konať prezidentské voľby a silná devalvácia, ak nie je nevyhnutná, nie je politicky priechodná. Malá devalvácia v rozsahu 5-10% rozprúdi ekonomiku a podporí export. Ak sa pozrieme ako fluktuuje napr. kurz EURUSD, tak sa to nezdá veľa. Od polovice roku 2010 do polovice roku 2011 posilnilo euro voči doláru o 22%, aby následne do polovice roku 2012 stratilo 20%. Oproti tomu je 10% devalvácia našej meny iba jemný vánok. Vravíte, že vysoké úrokové sadzby na hrivnách investičnou príležitosťou. Ako sa ju chystáte využiť? Predpokladáme, že keď centrálna banka uvoľní fixný kurz a povolí malú devalváciu, lokálne finančné trhy zareagujú prehnane a výnosy na lokálnych štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach prudko poskočia vyššie, podľa nášho názoru dočasne. Sme pripravený kúpiť tieto cenná papiere a počkať, pokiaľ sa situácia neukľudní. Podobnú situáciu sme zažili na prelome rokov 2009 a 2010. Výnosy na štátnych cenných papieroch po prezidentských voľbách spadli z úrovne 22-25% na úroveň 12%. My sme obchod uzatvárali pri 17% pri kapitálovom zisku 30%. Asi za 3 mesiace. Ďalšou stratégiou je umiestniť peniaze na depozitné účty v niekoľkých kvalitných bankách na 12 mesiacov. Ak je náš predpoklad správny a devalvácia nebude viac než 5-10%, môžeme na takomto vklade dosiahnuť výnos v dolároch na úrovni 8-13%. Som presvedčený, že o rok budú úrokové sadzby oveľa nižšie. Čo ďalšie je na Ukrajine zaujímavé z investičného hľadiska? Veľmi zaujímavé sú eurodlhopisy dobrých firiem, emitované v USD. Paradoxne, Ukrajina je tak exotickou krajinou dokonca aj pre sofistikovanejších inštitucionálnych investorov, že veľa týchto dlhopisov poskytuje výnos na úrovni junk-bondov, pričom však ide o kvalitné firmy s veľmi malou mieru dlhu na bilancii. je však potrebné veľmi dobré lokálne know-how. My tie firmy veľmi dobre poznáme, denne rozprávame s ich manažmentom. Viem si predstaviť, že pre zahraničného investora neznalého miestnych pomerov môžu byť niektoré emisie ťažko čitateľne. Dosiahnuteľné výnosy do splatnosti sú na úrovni 8-11%. Dlhopisy firiem s podobným fundamentom, s podobným zadlžením v eurozóne alebo v USA by mali výnos 1,5-2,5%. Ukrajina poskytuje diskont vďaka neznalosti. A čo akcie? Akcie sú veľmi ťažkou investíciou. Podobne ako "Boom-Bust" ekonomika, aj akciový trh prestrelí smerom nahor ako aj smerom nadol. V dobrých časoch vedia ukrajinské akcie vyletieť stovky percent, aby následne stratili 80%. Z dlhodobého hľadiska je potenciál relatívne vysoký, ale treba vydržať naozaj drastické prepady. Aj tento rok, akcie sú od začiatku roka dolu 40%, zatiaľ čo väčšina svetových búrz rastie. Je to veľmi nelikvidný trh, ktorý vie dať do pohybu aj menší objem kapitálu. Načo však prechádzať cez takúto volatilitu, keď dlhopisy a podobné inštrumenty v tomto regióne ponúkajú výnos vyšší, než dlhodobý výnos akciového trhu? Vráťme sa ešte k parlamentným voľbám, myslíte, že prinesú nejaké prekvapenie? Pre nás nie, ale pre zvyšok sveta môže byť prekvapením, že druhou najsilnejšou stranou sa stane strana vedená bývalým boxerským šampiónom Vitalim Kličkom. Jeho popularita veľmi silno rastie a je veľmi pravdepodobné, že sa o dva roky pokúsi kandidovať v prezidentských voľbách a jeho šance vôbec nie sú malé. Prečo nie. Ak mohla mať Kalifornia za guvernéra bývalého profesionálneho kulturistu a Minnesota bývalého profesionálneho zápasníka, tak Ukrajina môže mať bývalého boxera. Mimochodom, je to veľmi charizmatická osobnosť s vysokou úrovňou intelektu. Peter Bálint portfólio manažér Infinity Capital 24.10.2012 www.hnonline.sk
Založiť eseročku je už ťažšie - Kto sa pokúsil od októbra zapísať firmu do obchodného registra, narazil na problém. Eseročku už nezaložíte, ak máte dlh Kto sa pokúsil od začiatku októbra zapísať firmu do obchodného registra, alebo previesť podiely, narazil na problém. Štát pri zápise vyžaduje nové potvrdenie a podľa skúseností, ktoré zozbierali HN, to v úvodných dňoch mesiaca nebolo na úradoch jednoduché. „Moji klienti len krútili hlavou, keď som im povedal, že ich prevody obchodných podielov nepôjdu hladko,“ opisuje advokát Dominik Okenica. Žiadatelia podľa nového Obchodného zákonníka musia totiž mať súhlas daňového úradu, že nemajú dlhy na daniach. Skúsenosti podnikateľov ukazujú, že úrady si zákon vysvetľovali odlišne. Napríklad, jeden vystavil potvrdenie na rodné číslo, iný na IČO, prípadne DIČ. Finančné riaditeľstvo nejasnosti na úradoch odmieta. Tvrdí, že kvôli dlhom do prvej polovice októbra zamietli približne jedno percento žiadostí. Kladné rozhodnutie žiadatelia dostanú až po úhrade podlžností. Hoci v týchto dňoch už vybavovanie ide hladko, podnikatelia to aj tak považujú za sťaženie podmienok na biznis. „O vydanie tohto dokladu sa nedá požiadať elektronicky. Podnikateľ tak stráca čas a peniaze,“ hodnotí konateľ spoločnosti Lassard Martin Pastír. 22.10.2012 Táňa Rundesová HNonline.sk
Maďarsko zakáže kúpu pôdy cudzincom - Maďarský premiér Viktor Orbán oznámil prípravu zákona, ktorým vláda zakáže predaj pôdy cudzincom. Orbán na margo normy ako súčasti veľkej reformy poľnohospodárstva poznamenal, že niečo podobné platí aj v Rakúsku či Francúzsku, kde sa podľa jeho slov občan inej krajiny k poľnohospodárskemu pozemku nedostane. Budapešť tým sleduje cieľ vytvorenia moderného poľnohospodárskeho sektora, pričom obmedzenie pre cudzincov má predovšetkým ochrániť malých a stredných roľníkov pred špekulatívnym narábaním s pôdou. "Je koniec, dosť, stačilo. Tí zo Západu by si mali ísť do Rakúska kúpiť pozemok. Nepodarí sa im kúpiť ani jeden štvorcový meter," povedal Orbán na stretnutí s farmármi v maďarskom meste Cegléd. Premiér prevratné zmeny v poľnohospodárstve avizuje na rok 2013 a označil ich za najväčšie za posledných "50 až 100 rokov". 14.10.2012 SITA
Priemerný Slovák zarobí 867 eur - Priemerný slovenský zamestnanec mesačne zarobí 867 eur v hrubom. To je o 5,05 percenta viac než vlani. Vyplýva to zo štatistického zisťovania spoločnosti Trexima Bratislava za druhý štvrťrok tohto roka. Top regiónom z pohľadu zárobkov je tradične Bratislavský kraj, kde zamestnanec mesačne dostane 1186 eur. Najhoršie je na tom Prešovský kraj, kde je priemerná hrubá mzda iba 687 eur mesačne. Práve Prešovský kraj však zaznamenáva relatívne dobrú tendenciu vývoja miezd. V druhom štvrťroku 2012 tam totiž medziročne vzrástli až o 4,87 percenta, čo je jeden z najvyšších nárastov na Slovensku. Na porovnanie, v Žilinskom kraji sa mzdy zvýšili iba 2,64-percentným tempom. V Žilinskom kraji bol nižší nárast miezd spôsobený najmä vplyvom priemyselnej výroby, kde došlo k významnému zvýšeniu počtu nových zamestnancov. Ich nástupné mzdy boli nižšie ako priemer kraja, a tým znížili aj medziročné porovnanie. Najviac si však medziročne prilepšili obyvatelia Trenčianskeho kraja – na výplatných páskach majú o 5,54 percenta viac. V Trenčianskom kraji bol za medziročným nárastom vplyv viacerých odvetví ako priemyselná výroba, vzdelávanie, zdravotníctvo a sociálna pomoc i doprava a skladovanie. V Prešovskom kraji malo najvýraznejší vplyv na medziročný rast okrem odvetví uvedených v Trenčianskom kraji aj odvetvie administratíva a podporné služby. V podnikateľskej sfére bola v druhom kvartáli 2012 priemerná mesačná mzda v SR na úrovni 910 eur, v nepodnikateľskej sfére si zamestnanci mesačne prídu na 734 eur. TASR informoval Ľubomír Kadlečík zo spoločnosti Trexima. 2.10.2012 TASR
Slovensko zakázalo dovoz a predaj tvrdého alkoholu vyrobeného v Českej republike - Zákaz dovozu a predaja českého alkoholu platí oddnes, 18.9.2012, od 17.00 hod, vzťahuje sa na liehoviny s obsahom alkoholu viac ako 20 objemových percent, vyrobený v Českej republike.. Slovensko takto reaguje na problémy s otravami metylalkoholom u našich českých susedov. Minister Ľubomír Jahnátek chce ochrániť spotrebiteľov. Rovnako, ako deklaruje, aby ľudia nakupovali a jedli kvalitné a bezpečné potraviny, to isté platí aj v prípade alkoholu. Ak chce niekto piť alkohol, tak nech si kúpi bezpečný a kvalitný. Minister nechce, aby naši ľudia zomierali na otravu alkoholom. Preto sme boli nútení prijať toto opatrenie nad ktorým už uvažujú aj iné krajiny EÚ.. Zákaz dovozu tvrdého alkoholu vyrobeného v ČR bude platiť minimálne dovtedy, kým Česká republika neprijme dostatočné opatrenia a nezruší prohibíciu.. Na zákaze sa dohodla Medzirezortná komisia pre prijatie preventívnych opatrení v súvislosti s možnými otravami občanov SR metylalkoholom, ktorá rokovala na pôde Ministerstva zdravotníctva SR.. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek informoval, že so zákazom sa poponáhľali, keďže sa objavili informácie o veľkých výpredajoch alkoholu z Českej republiky. „Dostali sme informácie z terénu, že sa niektoré obchodné reťazce pripravujú na veľké akciové výpredaje na stredu práve českého alkoholu," upozornil Ľubomír Jahnátek.. Zákaz predaja tvrdého alkoholu vyrobeného v ČR sa týka nielen obchodov, ale aj reštaurácií, barov či pohostinstiev - dnes po 17:00 hod by tam už ľudia tvrdý alkohol českého pôvodu nájsť nemali.. Na zákaz sú pripravené všetky zložky. Ak by sa kamióny so zakázaným alkoholom u nás objavili, colníci ich na hraniciach s Českou republikou vrátia späť do krajiny pôvodu. Zakázaný alkohol v predajniach, skladoch či veľkoskladoch musia obchodníci od hodiny zákazu umiestniť do špeciálnych skladov. „Alkohol sa musí stiahnuť, musí sa dať do chráneného skladu, musí byť presná evidencia a prevádzkovateľ skladu musí zabezpečiť, že nedôjde k uniku, alkohol bude môcť byť spustený do predaja, až keď budeme uistení, že všetko je v poriadku,“ dodal minister Ľubomír Jahnátek. 18-09-2012 MPSR
Kolky nezaniknú. Naopak, štát na nich zarobí ešte viac - Kolky na úradných potvrdeniach pre občanov nielenže nezaniknú, ale budú dokonca drahšie. Rovnako ako poplatky za ďalšie úkony - od vydania stavebného povolenia až po podanie žaloby na štát. Vláda si za služby pre občanov chce vypýtať viac už tento rok, hoci kvalitnejšie služby v úradoch sľubuje minister vnútra Robert Kaliňák až po skončení reformy verejnej správy, čo má byť o dva-tri roky. Minister financií Peter Kažimír čaká, že ak parlament návrh novely zákona o správnych poplatkoch na svojej najbližšej schôdzi schváli, príde vďaka tomu ešte tento rok do štátnej kasy zhruba 7 miliónov eur. Postarať sa o to má zvýšenie poplatkov napríklad za stavebné povolenie či jeho predĺženie, za kolaudačné rozhodnutie, za vydanie kópie listu vlastníctva. Viac sa bude platiť aj za výpisy z matriky, po novom 5 eur namiesto doterajších 1,5 eura. Ekonomický analytik Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied hovorí, že zdražovanie kolkov a poplatkov je pre všetky vlády obľúbeným spôsobom, ako do štátnej kasy nahnať peniaze. "Ak vláda zvýši dane alebo DPH, občan si to všimne pri každodenných nákupoch. V tomto prípade si zvýšené poplatky všimne, až keď v úradoch potrebuje vybaviť nejaký doklad alebo osvedčenie," hovorí s tým, že pre vládu sú isté peniaze. Rezort vnútra zvyšovanie poplatkov obhajuje tým, že stúpajú náklady. "Vydávaním nového typu matričných dokladov stúpli náklady na nové ochranné prvky, skvalitnil sa ceninový papier, čo zvýšilo cenu matričných tlačív používaných obcami. Obce namietali, že náklady prevyšujú zákonom stanovené poplatky a navrhli ich upraviť," reagovala Alena Koišová z tlačového oddelenia. Vnútro argumentuje aj tým, že v susedných krajinách sú poplatky oveľa vyššie. Niektorí opoziční poslanci avizovali, že vládny návrh, ktorý ide už do druhého čítania, sa budú snažiť zmeniť pozmeňovacími návrhmi. Ako hovorí poslanec SDKÚ Ivan Štefanec aj preto, že za zvýšené správne poplatky nemôže občan očakávať kvalitnejšie služby. O poplatkoch rokoval minulý týždeň aj ústavnoprávny výboru parlamentu. Jeho šéf Robert Madej zo Smeru nechcel polemizovať o tom, či by štát najprv nemal ponúknuť občanovi kvalitnejší servis a až potom zvýšiť poplatky. "Som zvedavý ako zvýšenie poplatkov odôvodní v pléne minister," dodal. Zvýšenie správnych poplatkov sa pritom dotkne takmer každého. Napríklad výpis z listu vlastníctva na katastri vyjde namiesto troch eur až osem. Priplatia si aj ľudia, ktorí si stavajú rodinný dom a požiadajú stavebný úrad o stavebné povolenie. Za každých 100 kubických metrov nad 600 metrov obstavaného priestoru budú platiť oproti dnešku o 20 eur viac. Tí, čo si kúpia nové auto, zaplatia pri prvej registrácii poplatky v závislosti od výkonu motora. Zvláštny registračný poplatok na autá nie je v Európe novinkou, zaviedli ho dve desiatky európskych štátov, ale podľa Združenia automobilového priemyslu po zvýšení poplatkov predaj nových áut klesne, odhaduje, že medziročne sa predá až o 15 percent menej. Podľa združenia sa poplatky ovplyvnia aj dovoz jazdených áut, pretože pri silnejších motoroch sa môže vyšplhať až na 3-tisíc eur. Výhodu budú mať majitelia ekologických áut, elektromobilov a hybridov, tí poplatok platiť nebudú. Podnikateľov, ktorí chcú štátne zákazky, vyjde bezpečnostná previerka aj na 1 500 eur. Zvýšia sa aj poplatky za registráciu niektorých organizácii. Viac zaplatia za registrovanie na ministerstve vnútra či zmenu stanov o 50 eur pozemkové spoločenstvá, ale aj spoločenstva vlastníkov bytových a nebytových priestorov. Naopak, politické strany za svoju registráciu či výmaz z registra na rozdiel od týchto organizácii viac platiť nebudú. Drahšie vyjdú aj žaloby na štát Od októbra zaplatia ľudia viac aj na súdnych poplatkoch, najmä ak budú žalovať štát alebo jeho úradníkov. Poplatok v prípade žaloby proti rozhodnutiam orgánov štátnej správy stúpne zo 66 eur až na 500. Ak sa občan bude so štátom súdiť o náhradu škody, nebude už toto súdne konanie oslobodené od poplatku ako dnes. Po novom bude musieť zaplatiť za podanie žaloby súdny poplatok vo výške 6 percent z odškodného, ktoré žiada. Naopak, poplatky za žalobu na ochranu osobnosti, ktoré často využívajú politici či sudcovia, sa nezvyšujú. Opozícia tvrdí, že zdraženie poplatkov obmedzí prístup ľudí k súdnej ochrane a navrhuje návrat k paušálnemu poplatku, od ktorého by ľudia v hmotnej núdzi mohli byť oslobodení. Podľa právnika Petra Wilflinga spolupracujúceho so združením Via Iuris navrhovaná zmena je pre občanov výraznou bariérou a bude ich odrádzať od toho, aby sa domáhali náhrady škody od štátu. "K základným povinnostiam štátu patrí povinnosť zabezpečiť, aby sa občania mohli čo najľahšie brániť pred nezákonnými rozhodnutiami štátnych orgánov alebo aby sa čo najľahšie mohli domáhať náhrady škody, ktorú im štát spôsobil," upozorňuje právnik. Ministerstvo spravodlivosti sa obhajuje tým, že toto opatrenie má zabrániť neopodstatneným žalobám. Podľa hovorkyne rezortu Jany Zlatohlávkovej žaloby, ktoré sú dnes oslobodené od poplatku, "spôsobovali citeľný nárast sporovej agendy na súdoch". Ako sa zvýšia niektoré správne poplatky úkon teraz po novom výpisy z matriky z knihy manželstiev či úmrtí alebo narodení 1,5 5 osvedčenie podpisov na listine 0,50 2 osvedčenie odtlačku pečiatky 3 5 >uzavretie manželstva pred zastupiteľským úradom 165,50 250 osvedčenie o získanej špecializácii pre zdravotníkov, ktorí chcú ísť pracovať do zahraničia 99,50 250 eur vydanie stavebného povolenia na rodinný dom 33 1 000* dodatočné povolenie stavby dvojnásobok** trojnásobok vydanie kolaudačného rozhodnutia 16,50 - 100*** 33 - 500 vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby 6,50 35 vykonanie poľovníckej skúšky 6,50 50 eur registrácia pozemkového spoločenstva 16,50 65 vydanie rozhodnutia o registrácii humánneho lieku 2 489,50 9 600 *v závislosti od obostavaného priestoru stavby **sadzby platnej pri včas vydanom stavebnom povolení ***podľa obostavaného priestoru stavby (vv, MF SR) 9.09.2012 Vanda Vavrová Pravda
MFSR: Sľubuje dodržanie deficitu 4,6 %, na jeho dosiahnutie našlo 600 mil. eur - Rozpočtovaný cieľ deficitu verejných financií na tento rok na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) nie je možné naplniť v rámci parametrov schválených minulou vládou. Identifikované riziká, ku ktorým patrí nerozpočtovanie viacerých výdavkových položiek a nadhodnotenie niektorých príjmov, ho v súčasnosti podľa Ministerstva financií (MF) SR posúvajú na hodnotu 5,3 % HDP. "Súčasná vláda však aj napriek nepriaznivému vývoju rozpočtu deklaruje záväzok dodržať rozpočtový cieľ na tento rok," konštatuje rezort financií v správe o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu, o ktorej bude v stredu (5.9.) rokovať vládny kabinet. Pripravované kroky pozostávajú podľa materiálu z reštriktívnych opatrení v štátnom rozpočte a prehodnotenia niektorých výdavkov štátu. Okrem toho sa majú už tento rok prejaviť aj parlamentom schválené zmeny v dôchodkovom systéme, osobitný odvod pre banky a regulované subjekty či novela zákona o správnych poplatkoch. Celkovo si MF od týchto opatrení sľubuje 601,2 milióna eur alebo 0,84 % HDP. Najviac, 215 miliónov eur, má priniesť zníženie príspevkov do 2. piliera a jeho dočasné otvorenie. Viazanie výdavkov štátneho rozpočtu ušetrí podľa rezortu financií 120 miliónov eur a zabezpečenie núdzových zásob ropy mimo okruh verejných financií ďalších 95 miliónov eur. Mimoriadnym zdanením bánk a regulovaných subjektov má štát ešte v tomto roku získať takmer 90 miliónov eur. Podľa MF ďalšie peniaze donesie riešenie problémov v rámci eurofondov či zvýšenie poplatku pri registrácii automobilov. 4.09.2012 TASR
Plán vlády šetriť nie je ambiciózny, kritizujú podnikatelia - Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS) oceňuje, že vláda SR sa v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 prihlásila ku konsolidácii verejných financií. Zámer znížiť deficit na 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2013 však považuje ZPS za málo ambiciózny. Konštatovali to dnes v Bratislave na rokovaní členovia Generálnej rady ZPS. V prijatom stanovisku podnikatelia upozorňujú, že v roku 2012 dochádza v SR k prelomeniu hranice dlhu vo výške 50 % HDP, v roku 2013 53 % HDP. ZPS dlhodobo upozorňovalo všetky slovenské vlády na neudržateľnosť deficitného financovania a stavia sa taktiež kriticky k preberaniu finančných záväzkov v súvislosti s Európskym stabilizačným mechanizmom. Podnikatelia kriticky hodnotia skutočnosť, že vláda si vysvetlila konsolidáciu zväčša len ako zvyšovanie príjmov, nie znižovanie výdavkov, o čom svedčí výpočet konsolidačných opatrení, ktoré sú kombináciou veľkého počtu opatrení na zvýšenie príjmov štátu a len malého počtu opatrení na zníženie výdavkov štátu. Za najškodlivejšie ZPS považuje opatrenia na strane príjmov, a síce zníženie príspevkov do tzv. druhého piliera z 9 % na 4 % s presunom časti dôchodkových úspor do Sociálnej poisťovne, ako aj rozbitie zdaňovania príjmov zrušením rovnej dane a zavedením zvýšenia dane z príjmov právnických osôb z 19 na 23 % a zvýšenia dane z príjmov fyzických osôb s príjmami nad 3246 eur. Budúci ekonomický rast poškodí aj väčšina ďalších opatrení na strane príjmov, a to zvýšenie bankového odvodu, zavedenie odvodu pre regulované odvetvia, zvýšenie dane z tabaku či hazardu, ako aj zvýšenie odvodov z pracovných dohôd. Na dnešnom rokovaní informoval členov Generálnej rady ZPS o stave v čerpaní eurofondov, ako aj prioritách rezortu štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko. Podľa jeho slov je reálna hrozba nečerpania a následnej straty prostriedkov v Operačnom programe Vzdelávanie, ale nedostatky sú aj v programe informatizácie spoločnosti a ďalších. 28.08.2012 TASR
Slovensko ukazuje, že sa dá konsolidovať aj rásť, tvrdí nemecký minister - Slovensko môže ísť ostatným krajinám eurozóny príkladom v tom, čo robí pre konsolidáciu verejných financií a zároveň konkurencieschopnosť ekonomiky. Vyhlásil to po piatkovom rokovaní s ministrom financií Petrom Kažimírom nemecký minister hospodárstva a podpredseda spolkovej vlády Philipp Rösler. Ako dodal, chápe, že konsolidovať verejné financie a zároveň udržiavať hospodársky rast nie je jednoduché. "Ukázalo sa, že Slovensko tento kurz zastupuje nielen v politických debatách, ale aj v konkrétnych krokoch,“ vyhlásil Rösler. Slovensko chváli napriek tomu, že deficit v uplynulých rokoch výrazne prekročil maastrichtský limit 3 %. "Slovenská vláda nestojí len tak pred týmito číslami a nie je nečinná. Veľmi veľa robí pre to, aby znížila deficit a pred tým máme veľký rešpekt. Čo sa týka rastu, Slovensko ide naozaj príkladnou cestou,“ dodal spolkový minister hospodárstva. Záväzok naďalej konsolidovať verejné financie potvrdil na rokovaní s Röslerom aj slovenský minister financií Peter Kažimír. "Prijímame fiškálny kompakt, a nielen my. Každá krajina, ktorá ho prijíma, musí brať tento dokument smrteľne vážne,“ tvrdí Kažimír. Podľa fiškálneho paktu by sa pritom krajina mala postupne dopracovať až k vyrovnanému rozpočtu. Ako na to, naznačujú podľa neho diskusie v rámci vládneho kabinetu. Vyžadovať si to bude zásadnú zmenu výdavkovej aj príjmovej politiky štátu. "Na to potrebujeme čas,“ tvrdí minister. Naznačil však, že cesta môže byť aj cez reformu verejnej správy, kde sa dá ušetriť až 1 % hrubého domáceho produktu. Veľké rezervy má Slovensko aj vo výbere dane z pridanej hodnoty. Obaja ministri sa rozprávali aj o postavení Nemecka ako najväčšieho obchodného partnera Slovenska a zároveň najväčšieho investora. Aj keď tvrdia, že o žiadnej konkrétnej investícii reč nebola, diskutovalo sa najmä o kvalite investičného prostredia na Slovensku. "Nejde o prinášanie nových investorov, ale o to, aby tí investori, ktorí už sú na Slovensku, ďalej rozširovali svoje podniky a investície,“ povedal Rösler s tým, že nemecká strana má záujem rozšíriť spoluprácu najmä v oblasti vzdelávania. Silná naviazanosť na Nemecko pre našu krajinu zároveň znamená, že od toho, ako sa vyvíja nemecká ekonomika, bude závisieť aj vývoj tej slovenskej. A napriek sile nemeckého hospodárstva, už aj to pociťuje tlak zo zhoršujúcej sa situácie v eurozóne. "Máme veľmi robustné hospodárstvo, napriek tomu sme znepokojení, aj naše podniky sú znepokojené. Dôvodom sú problémy eurozóny, a to je dôkazom, že stabilná eurozóna je potrebná aj .pre celé hospodárstvo,“ konštatoval spolkový minister hospodárstva. 24.08.2012 SITA
Rýchly rast ekonomiky je zatiaľ jalový - Slovenská ekonomika rastie tento rok takmer najrýchlejšie v Európe, ale bežní ľudia z toho veľa nemajú. Slovensko je výnimkou v eurozóne, jeho rast zostáva vysoký Jediným výrazným efektom pre ľudí je zatiaľ to, že vyšší rast prináša dostatok práce najmä v automobilovom priemysle. Vyššie tržby automobiliek však nenapĺňajú štátnu kasu, keďže fabriky majú daňové úľavy. Štát sa pri rýchlom na exporte založenom raste ekonomiky môže ešte tešiť z toho, že rast mierne znižuje podiel defi citu verejných financií na vyššom hrubom domácom produkte krajiny. Ekonomika narástla podľa údajov Štatistického úradu SR v druhom štvrťroku tohto roka o 2,7 percenta, kým v prvom štvrťroku rast dosiahol tri percentá. Pokles bol očakávaný, keďže predovšetkým domáca spotreba pre obavy z dôsledkom dlhovej krízy v eurozóne pokrivkáva. Ministerstvo financií vlani pri tvorbe rozpočtu odhadovalo rast ekonomiky na úrovni 1,7 percenta. Terajšie vedenie ministerstva napriek vyššiemu rastu tvrdí, že výraznejšie dodatočné príjmy to do štátnej kasy neprinesie, keďže ekonomika je ťahaná exportom. "HDP by mal naďalej ťahať najmä zahraničný dopyt, podporovaný najmä rastúcimi vývozmi áut. Na druhej strane, domáci dopyt pravdepodobne aj v druhom štvrťroku vplýval na rast HDP negatívne," opisuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Maloobchodné tržby podľa neho naznačujú, že spotreba domácností sa ani v druhom kvartáli neprebrala, slovenské domácnosti ostávajú vo svojich spotrebných výdavkoch naďalej opatrné a udržujú si relatívne vysoký sklon k úsporám. Nezvýšila sa pravdepodobne ani investičná aktivita domácich podnikov. "Čiastočne to naznačujú aj čísla z bankového sektora, keď objem poskytnutých úverov nefinančným podnikom medziročne klesol o 1,7 percenta," dodáva Koršňák. To, že rast ekonomiky je na vrchole a bude klesať, naznačujú aj informácie z automobiliek, ktoré už ohlásili, že nábory nových ľudí v súvislosti s novými investíciami končia. Viac práce vo výrobe áut sa prejavil na raste zamestnanosti. "Zamestnanosť sa po zohľadnení sezónnych faktorov v druhom štvrťroku nezmenila, v medziročnom porovnaní bola však vyššia o 0,6 percenta," hovorí Koršňák. Kým export napreduje, priemysel nadviazaný na domácu spotrebu upadá. "Vidíme trápiace sa stavebníctvo, ktoré je neustále hlboko v červených číslach. Tržby maloobchodníkov indikujú, že ani zo strany domácej spotreby neprišlo k žiadnemu oživeniu," dopĺňa ekonomický analytik Tatrabanky Boris Fojtík. "Vďaka silnému automobilovému priemyslu budeme však pravdepodobne aj v nasledujúcich kvartáloch najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne," dodáva analytik. Vývoj ekonomík v druhom štvrťroku krajina medziročná zmena * Lotyšsko 4,3 % Slovensko 2,9 % Litva 2,7 % Estónsko 2,5 % Švédsko 2,2 % Rumunsko 1,7 % Nemecko 1,0 % Rakúsko 1,0 % Fínsko 0,6 % Bulharsko 0,5 % Francúzsko 0,3 % Belgicko –0,4 % Holandsko –0,5 % Británia –0,8 % Španielsko –1,0 % Maďarsko –1,0 % Česko –1,2 % Cyprus –2,4 % Taliansko –2,5 % Portugalsko –3,3 % Grécko –6,2 % Eurozóna –0,4 % Európska únia –0,2 % ZDROJ: EUROSTAT * ZMENA HDP V II. ŠTVRŤROKU 2012 OPROTI II. ŠTVRŤROKU 2011 16.08.2012 mar www.pravda.sk.
Pitie vína a radlera oberá štát o dane - Slováci pri zdražovaní alkoholu prechádzajú na lacnejšie víno a pijú viac sladené pivá (radler) namiesto klasických. Keďže tiché víno nie je zaťažené spotrebnou daňou a radler obsahuje menej alkoholu, štát na zmene návykov ľudí prerába. Tieto okolnosti popri nákupe cigariet a palív za hranicami prispeli k tomu, že ministerstvo financií vyčíslilo nedávno tohtoročný výpadok v spotrebných daniach oproti plánu z vlaňajška až na 73 miliónov eur. Keďže obsah alkoholu je v radleroch oproti pivu menej ako polovičný, adekvátny je k tomu aj výber spotrebnej dane. V prípade tichého vína štát berie z ceny len 20–percentnú daň z pridanej hodnoty. Ministerstvo pôdohospodárstva začalo po voľbách zvažovať zavedenie dane na tiché víno, ktoré by tak zdraželo asi o jedno euro na liter. Štát by tým získal asi 20 miliónov eur, ktoré by obratom dal na podporu domácich viníc. Vinári to však odmietajú. "Tiché víno, ktoré je v súčasnosti oslobodené od spotrebnej dane, môže byť pre ľudí alternatíva, na ktorú sa môžu vo väčšej miere orientovať," myslí si analytik Nadácie F. A. Hayeka Tomáš Púchly. Pivo vlani zdraželo viac ako víno. Spotreba piva následne podľa Inštitútu hospodárskej politiky klesla o takmer 29 percent, naopak, víno si polepšilo približne o 19 percent. "Spotrebitelia reagujú na zvýšené dane obmedzením spotreby, prechodom na lacnejšie značky, prípadne prechodom na nelegálnu produkciu," tvrdí ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy. To malo za následok aj menej predaného piva v čapovacích sudoch, konzumenti navyše ešte viac preferujú lacnejšiu desiatku, prípadne iné nízkostupňové pivo. Púchly tvrdí, že výnos štátu zo spotrebných daní klesá takisto pre neistú makroekonomickú situáciu a vysokú mieru nezamestnanosti. Slováci viac šetria a kupujú len tovary, ktoré nevyhnutne potrebujú. "Spotrebiteľ obracia v rukách každý jeden cent. V čase oslabovania mien našich susedov sa to prejavuje lacnejšími nákupmi v zahraničí," dopĺňa Púchly. Prechod spotrebiteľov na lacné dovozové alkoholy a lacné vína potvrdzuje aj Združenie výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. V čase, keď štátu mierne stúpol výber dane z liehu, zaznamenávajú liehovarníci ďalší slabý rok. "Najmä lacný dovozový alkohol vytvára konkurenciu domácej výrobe. V dôsledku toho síce stúpa spotreba zdaneného alkoholu, ale v konečnom dôsledku slovenským výrobcom tržby klesajú," hovorí Július Forstshoffer, generálny sekretár Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku. V minulom roku poklesol výber spotrebnej dane z liehu o 61 percent, podobný scenár očakávajú liehovarníci aj tento rok. Podľa júlovej daňovej prognózy sa očakáva v tomto roku výpadok na dani z piva v sume dvoch miliónov eur oproti plánom z vlaňajška. "Áno, zaznamenali sme to aj v údajoch o výbere spotrebnej dane, je to približne o 2,5 percenta menej ako v tom istom období v minulom roku," potvrdila prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Júlia Hurná. K postupnému poklesu spotreby prispela aj vyššia cena piva v reštauračných zariadeniach a hospodárska kríza, ktorá má za následok menej návštevníkov krčiem. "Ľudia trávia menej času v reštauráciách a baroch, čím sa znížila frekvencia konzumácie piva, pivo sa pije doma menej často," povedala manažérka korporátnych vzťahov spoločnosti Pivovary Topvar Miriam Šrámová. Hitom minulého, ale aj tohto leta sa stali miešané alkoholické nápoje na báze piva ochutené limonádou z prírodnej ovocnej šťavy. Tento typ nápoja, ktorý majú v ponuke slovenské pivovary, oslovil najmä mladých ľudí, ženy a športovcov. "Nikdy som nebol milovníkom sladených pív. Teraz cez leto však s kolegami po futbale pijeme len radler. Je to ľahšie pivo a človek si môže potom sadnúť aj za volant," hovorí Michal Boltun z Košíc. Po vlaňajšom úspechu zavedenia citrónového radlera stavili pivári na rozširovanie ponuky sladkých pív. Ako uviedla Jana Hypšová, manažérka korporátnych vzťahov Heineken Slovensko, aj v tomto roku slovenský pivný trh výrazne ovplyvňuje rozvoj novej kategórie miešaných nápojov z piva. "Po tom, čo produkcia piva u nás zaznamenala negatívny trend už desiaty rok za sebou, stavili naše pivovary práve na tzv. radlery. Tie spájajú výhody piva a osviežujúcu chuť ovocia. Podobne ako v minulom roku aj v tomto roku sa ukazuje, že ovocné pivá oslovujú nových kupujúcich," konštatuje Hurná. Na pultoch predajní sa preto objavujú radlery s príchuťou jablko–citrón, limety, grepu, maliny, višne či zázvoru. Ďalším trendom na slovenskom pivnom trhu je nárast predaja piva v plechovkách a maxifľašiach, toto balenie totiž spotrebitelia považujú za praktickejšie. Podľa údajov Štatistického úradu vypil priemerný Slovák za minulý rok 72,9 litra piva. V minulom roku vyrobili pivári 3,12 mil. hektolitrov piva. Pivári očakávajú, že spotrebu potiahnu ešte nadchádzajúce horúce letné dni. Čím teplejšie, tým väčšia chuť spotrebiteľov siahnuť v obchode po pive. "V letných mesiacoch tradične zaznamenávame zvýšenie spotreby piva. Vo všeobecnosti aj väčšie športové podujatia, či už sú to majstrovstvá sveta alebo olympiády, majú pozitívny vplyv na predaj piva," konštatuje Hurná. Podľa Inštitútu hospodárskej politiky narástol minulý rok v máji počas majstrovstiev sveta v hokeji, ktoré sa konali na Slovensku, výber dane z piva až o 20 percent. 13.08.2012 Lenka Buchláková Pravda
Na Slovensku vymierajú malé podniky - Kríza, slabý dopyt a byrokracia ničia tisícky firiem. Za tri roky skončilo 15-tisíc podnikov. Malé podniky u nás rýchlo vymierajú Slovensko prichádza ročne o stovky malých podnikov. Vplyvy krízy, politická nestabilita, neustále zmeny aj slabnúca spotreba sa podpisujú pod to, že úrady evidujú v jednotlivých kategóriách aj tretinové úbytky menších firiem. Tie pritom tvoria jeden z pilierov slovenskej ekonomiky. „Neustále sa zvyšuje záťaž podnikateľov tak v administratíve, odvodoch či daniach a malý podnikateľ na rozdiel od veľkého podniku nemôže odísť do daňového raja,“ konštatuje prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka. Tlak z juhu aj severu „Uvažujeme o skončení činnosti,“ hovorí Tatiana Hebelková, konateľka podniku Floriplast (výrobca sviečok). Rodinná firma poukazuje na zhoršujúce sa podmienky na trhu. „Na juhu nám komplikuje situáciu čierny predaj maďarských podnikateľov, na východe zase Poliaci bez registračných pokladní,“ tvrdí konateľka. O tom, že mnohí domáci podnikatelia situáciu vzdali, hovoria aj čísla. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR ubudlo za rok v kategórií malých podnikov (10 - 19 zamestnancov) vyše 3700 firiem. Ešte horšie „Sú ťažké časy. Darí sa len veľkým monopolom, ktoré majú vybudované široké obchodné siete,“ vysvetľuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Menšie firmy sa môžu podľa jeho slov spoľahnúť len na domáci dopyt a ten je momentálne slabý. Pohode nepridáva ani politická nestabilita a najmä byrokracia. Trend by mal aj pre avizované vládne opatrenia pokračovať aj ďalej. „Podľa podnikateľskej verejnosti zmeny prinesú len zvýšenie byrokracie, sprísnenie podmienok a tak môžeme očakávať aj výrazné poklesy v prípade nových podnikov,“ uzatvára Lukačovičová. 9.08.2012 Tomáš Vašuta www.hnonline.sk
Ceny nehnuteľností na bývanie naďalej klesajú, už sú pod úrovňou roka 2007 - Priemerná cena metra štvorcového (m2) nehnuteľností na bývanie na Slovensku v 2. štvrťroku tohto roka dosiahla 1227 eur, čo v porovnaní s 1. kvartálom predstavuje zníženie o 8 eur alebo 0,6 %. Medziročne bola ich priemerná hodnota nižšia o 2,3 %. Vyplýva to z výpočtov Národnej banky Slovenska (NBS) na základe údajov Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska (NARKS). Priemerné ceny domov a bytov sa mierne znižujú už dlhšie a aktuálne sú tak podľa centrálnej banky tesne pod úrovňou priemerných cien v roku 2007. "Pokračujúce znižovanie priemerných cien nehnuteľností na bývanie je signálom stagnácie slovenského trhu s bývaním. V dôsledku neistoty v eurozóne stále chýbajú také stimuly, ktoré by prispeli k oživeniu dopytu po bývaní. Preto sa vo vývoji slovenského trhu s bývaním v najbližších mesiacoch neočakávajú žiadne zásadnejšie zmeny," zhodnotilo dnes zverejnenú štatistiku oddelenie makroekonomických analýz odboru menovej politiky NBS. Priemerná cena bytov sa v 2. štvrťroku oproti predchádzajúcemu kvartálu znížila o 15 eur/m2 na hodnotu 1290 eur za m2, čo znamenalo medzištvrťročný pokles o 1,2 % a medziročný o 2,0 %. Priemerná cena domov sa naopak zvýšila o 9 eur/m2 na 1099 eur za m2, čo v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znamenalo rýchlejší medzištvrťročný rast o 0,8 %. Medziročne išlo stále o pokles cien, ktorý sa však spomalil na 1,5 %. K zníženiu priemerných cien došlo podľa centrálnej banky v podstate pri všetkých typoch bytov. Netradične najviac sa pritom znížili priemerné ceny jednoizbových bytov, a to o 38 eur/m2, teda o 2,6 % medzikvartálne a 1,3 % medziročne. "Zníženie cien jednoizbových bytov môže súvisieť s korekciou výrazného rastu ich ponukových cien v predchádzajúcom štvrťroku o 25 eur/m2," domnieva sa NBS. Vo väčšine slovenských krajov s výnimkou Nitrianskeho a Žilinského došlo v 2. kvartáli k zníženiu priemerných cien nehnuteľností, tento vývoj bol však značne diferencovaný. "V Bratislavskom a Trenčianskom kraji došlo k výraznejšiemu zníženiu priemerných cien nehnuteľností na bývanie ako v predchádzajúcom štvrťroku. V Banskobystrickom kraji sa aktuálne priemerné ceny domov a bytov znížili, kým v predchádzajúcom štvrťroku došlo v tomto kraji k ich najvýraznejšiemu rastu," priblížila NBS. V Žilinskom kraji zase priemerné ceny nehnuteľností na bývanie mierne rástli už druhý štvrťrok po sebe. V Bratislavskom kraji dosahuje v súčasnosti priemerná cena domov a bytov hodnotu 1644 eur za m2, čo je približne o 19 % menej v porovnaní s najvyššou priemernou cenou v 2. štvrťroku 2008, pripomína centrálna banka. Na druhej strane sú ceny domov a bytov v Bratislavskom kraji stále o tretinu vyššie ako je celoslovenský priemer. V prevažnej väčšine slovenských krajov, s výnimkou Košického kraja, sú dokonca priemerné ceny nehnuteľností na bývanie menej ako polovičné v porovnaní s Bratislavským krajom. Najnižšia priemerná cena domov a bytov je dlhodobo v Nitrianskom kraji, v 2. štvrťroku tohto roka predstavovala 626 eur/m2. 2.08.2012 TASR
Smer vracia do hry hlavnú postavu z Mokysu - Počas druhej Dzurindovej vlády stál pri spúšťaní sporného armádneho tendra na miliardový komunikačný systém Mokys. Minulý rok zas figuroval v kauze Štátnych hmotných rezerv, keď trhavinu TNT ohodnotil hlboko pod trhovú cenu. Dnes si ho do svojich služieb vybrala vláda Smeru-SD. Ivan Chyla sa stal členom dozornej rady zbrojárskej akciovky Konštrukta Defence, ktorá je v rukách štátu. Chyla bol predsedom výberovej komisie, ktorá za ministra Juraja Lišku (SDKÚ-DS) vyberala dodávateľa na Mokys. Pre podozrenie, že štátu vznikla rozsiahla škoda, dnes tender preveruje polícia. Mokys kritizovala aj expremiérka Iveta Radičová. Tvrdila, že sa mohlo premrhať až 50 miliónov eur. Na celý projekt sa už minulo 174 miliónov eur. Štát ovláda Konštruktu cez holding DMD Group, ktorého akcionárom je Fond národného majetku. DMD aj fond zhodne tvrdia, že zavážili Chylove odborné predpoklady. „Minulosť nie je prekážkou pre ďalšiu kvalitne vykonávanú prácu,“ povedal predseda Predstavenstva DMD Group Viliam Dubovický. Chyla tvrdí, že s ponukou stať sa členom dozornej rady ho oslovil DMD Group. „Bol som na pohovore.“ Vybrali si ho vraj vďaka odbornému vzdelaniu a praxi. Spoločnosť Konštrukta pôsobí v oblasti zbrojárstva. Zaoberá sa vývojom zbraňových a muničných systémov či špeciálnych zbraní a protiteroristických prostriedkov. Čerešnička na torte Tender na Mokys dlhodobo kritizuje exminister obrany Ľubomír Galko (SaS). „Celá komisia je zodpovedná. Tender považujem za zmanipulovaný a netransparentný. Tí ľudia to ponesú so sebou celý život.“ Nominácia Chyla do Konštrukty sa mu preto nepozdáva. „Po tom, ako strana Smer pravidelne nominuje do vysokých funkcií ľudí, u ktorých je podozrenie, že pomáhali zahladzovať Gorilu, táto nominácia je len pomyselnou čerešničkou na torte,“ reagoval Galko. Chyla v roku 2011 ohodnocoval cenu kilogramu TNT, ktoré predávali Štátne hmotné rezervy, na 0,20 eura. Hospodárske noviny vtedy informovali, že štátne rezervy tak trhavinu predali zhruba za tretinu trhovej ceny, čím prišli o tisíce eur. Na podrobnosti okolo Mokysu aj na ohodnotenie výbušniny sme sa chceli Chyla spýtať. Po krátkom telefonáte však zložil telefón. Neodpovedal už viac ani na otázky zaslané e-mailom. V roku 2011 vysvetľoval fakt, že kilogram TNT ohodnotil len na 0,20 eura tým, že išlo o starú výbušninu ešte z roku 1984. Odborníci sa však vtedy zhodli na tom, že pri dobrom skladovaní sa hodnota výbušniny rokmi neznižuje. Štedrý Chyla Počas druhej Dzurindovej vlády bol Chyla na ministerstve obrany šéfom Sekcie vyzbrojovania. Rezort vtedy viedli ministri za SDKÚ-DS Juraj Liška a neskôr Martin Fedor. V čase, keď rezort obrany viedol Liška, Chylov podpis spečatil odmenu šesť miliónov korún pre vtedajšieho riaditeľa Leteckých opravovní Trenčín Miloša Husára. „Odmenu priznalo ministerstvo obrany ako zakladateľ štátneho podniku. Za ministerstvo ju podpísal vtedajší generálny riaditeľ Sekcie vyzbrojovania Ivan Chyla,“ potvrdil hovorca ministerstva obrany Milan Vanga s tým, že odmena bola vyplatená na základe manažérskej zmluvy vtedajšieho riaditeľa opravovní. Chyla sa ako politický nominant necíti. „Nikdy som nebol a ani nikdy nebudem v žiadnej politickej strane.“ V komunálnych voľbách v roku 2010 neúspešne kandidoval na post primátora v Trenčianskych Tepliciach s podporou strany OKS. Dnes robí hlavného kontrolóra mesta. „Čoskoro v tejto funkcii skončím,“ povedal. Chyla bol tiež členom Dozornej rady Vojenského opravárenského podniku Nováky v čase, keď v ňom došlo k tragickému výbuchu, pri ktorom zahynulo osem ľudí. Spoločnosť Konštrukta pôsobí v oblasti zbrojárstva. Zaoberá sa vývojom zbraňových a muničných systémov či špeciálnych zbraní a protiteroristických prostriedkov. Čerešnička na torte Tender na Mokys dlhodobo kritizuje exminister obrany Ľubomír Galko (SaS). „Celá komisia je zodpovedná. Tender považujem za zmanipulovaný a netransparentný. Tí ľudia to ponesú so sebou celý život.“ Nominácia Chyla do Konštrukty sa mu preto nepozdáva. „Po tom, ako strana Smer pravidelne nominuje do vysokých funkcií ľudí, u ktorých je podozrenie, že pomáhali zahladzovať Gorilu, táto nominácia je len pomyselnou čerešničkou na torte,“ reagoval Galko. Chyla v roku 2011 ohodnocoval cenu kilogramu TNT, ktoré predávali Štátne hmotné rezervy, na 0,20 eura. Hospodárske noviny vtedy informovali, že štátne rezervy tak trhavinu predali zhruba za tretinu trhovej ceny, čím prišli o tisíce eur. Na podrobnosti okolo Mokysu aj na ohodnotenie výbušniny sme sa chceli Chyla spýtať. Po krátkom telefonáte však zložil telefón. Neodpovedal už viac ani na otázky zaslané e-mailom. V roku 2011 vysvetľoval fakt, že kilogram TNT ohodnotil len na 0,20 eura tým, že išlo o starú výbušninu ešte z roku 1984. Odborníci sa však vtedy zhodli na tom, že pri dobrom skladovaní sa hodnota výbušniny rokmi neznižuje. Štedrý Chyla Počas druhej Dzurindovej vlády bol Chyla na ministerstve obrany šéfom Sekcie vyzbrojovania. Rezort vtedy viedli ministri za SDKÚ-DS Juraj Liška a neskôr Martin Fedor. V čase, keď rezort obrany viedol Liška, Chylov podpis spečatil odmenu šesť miliónov korún pre vtedajšieho riaditeľa Leteckých opravovní Trenčín Miloša Husára. „Odmenu priznalo ministerstvo obrany ako zakladateľ štátneho podniku. Za ministerstvo ju podpísal vtedajší generálny riaditeľ Sekcie vyzbrojovania Ivan Chyla,“ potvrdil hovorca ministerstva obrany Milan Vanga s tým, že odmena bola vyplatená na základe manažérskej zmluvy vtedajšieho riaditeľa opravovní. Chyla sa ako politický nominant necíti. „Nikdy som nebol a ani nikdy nebudem v žiadnej politickej strane.“ V komunálnych voľbách v roku 2010 neúspešne kandidoval na post primátora v Trenčianskych Tepliciach s podporou strany OKS. Dnes robí hlavného kontrolóra mesta. „Čoskoro v tejto funkcii skončím,“ povedal. Chyla bol tiež členom Dozornej rady Vojenského opravárenského podniku Nováky v čase, keď v ňom došlo k tragickému výbuchu, pri ktorom 7zahynulo osem ľudí. 23.07.2012 Milan Janásik www.hnonline.sk
Problémová krajina ukázala svetu najlepšiu banku - Najlepšia banka je prekvapivo zo Španielska. Zarábať dokáže aj počas krízy. Vo svetovom rebríčku časopisu Euromoney o najlepší finančný ústav zvíťazil španielsky Santander. Darí sa mu nielen v Južnej Amerike, ale aj Nemecku či USA. Môže banka z krajiny, ktorej finančný systém je v kŕči, vôbec zažiariť na globálnej scéne? Španielsky ústav Santander, siedma najväčšia európska banka podľa bilančnej sumy, to dokázala. Prestížny britský časopis Euromoney ju tento rok hodnotí ako najlepšiu a najvýkonnejšiu banku sveta. Vlani to bola Deutsche Bank. Ústavu Santander sa takejto pocty od Euromoney dostalo v posledných siedmich rokoch už tretíkrát. Prísna porota mu tento rok prisúdila nielen celosvetové prvenstvo, ale aj pomyselné zlato na piatich zahraničných trhoch - v Británii, Poľsku, Portugalsku, Mexiku a Argentíne. Aký je recept na úspech? Santander si podľa Euromoney prvenstvo zaslúži predovšetkým za svoju schopnosť slušne zarábať aj vo veľmi ťažkých podmienkach. "Pomer nákladov a výnosov 44,7 percenta je najlepší zo všetkých medzinárodne činných bánk," uvádza britský časopis. Kým v roku 2009 boli pôžičky poskytnuté Santanderom o 35 percent vyššie ako hodnota spravovaných vkladov, teraz je to len o 15 percent. A vankúš likvidity sa nafúkol zo 154 na 190 miliárd eur. "Vďaka predchádzajúcej expanzii sme sa stali tou najdiverzifikovanejšou medzinárodnou bankou," vyhlasuje šéf predstavenstva Emilio Botín. Santander v desiatkach krajín viac ako 102 miliónom klientov spravuje peňažný a ďalší majetok za takmer 1,4 bilióna eur. Banka sa počas minulého desaťročia mohutne rozrástla najmä v Latinskej Amerike, na ktorú pripadá 52 percent jej celkového čistého zisku. Jednoznačne vedie Brazília so 27-percentným podielom. Ale to vôbec neznamená, že je bankou zameranou hlavne na rozvíjajúce sa trhy. Zhruba 30 percent peňazí zarába vo vyspelých krajinách. Silnú pozíciu má napríklad na severovýchode USA a tiež v Británii, kde zarába zhruba každé siedme euro, kým v domácom Španielsku každé ôsme. V Nemecku je preslávená hlavne svojím spotrebiteľským financovaním. Rozpredaj bytov Santander je pružná banka, čo dokázala, keď si tento rok musela rýchlo obstarať dodatočný kapitál. Predala časť svojich akciových podielov v Južnej Amerike. Doma sa zbavila problémových nehnuteľností, keď s veľkou zľavou rozpredávala obytné domy. V španielskych realitách mala banka koncom roka 2008 expozíciu okolo 43 miliárd eur, teraz je to niečo cez 20 miliárd eur. Ústav Santander vlani dosiahol pred tvorbou rezerv zisk 24,4 miliardy eur. "To je číslo, ktoré by nedosiahla žiadna banka v tiesni," poznamenáva časopis Euromoney. Lepšie ukazovatele vlani vo svete dosiahli len dvaja konkurenti - britská HSBC a americká JPMorgan. Riaditeľ Alfredo Sáenz sa sťažuje, že ratingové agentúry jeho banke "nechcú rozumieť". Inak by sa podľa neho nemohlo stať, že trojica Standard&Poor's, Moody's a Fitch držia rating Santanderu len o stupienok vyššie, než je ich hodnotenie štátnych záväzkov. "Agentúry jednoducho ignorujú naše výsledky. Zarábame na každom trhu, vrátane Španielska a Portugalska," dodáva finančný riaditeľ banky José Antonio Álvarez. Časopis Euromoney špecializovaný na kapitálové trhy a bankové služby každý rok vyhodnocuje tiež najlepšie banky v jednotlivých regiónoch a krajinách. V strednej a východnej Európe podáva najlepší výkon rakúska Raiffeisen Bank International. Najlepšie banky sveta: 1. Komerčné ústavy Santander (Španielsko) Od začiatku roka 2010 dosahuje vysokých kvartálnych ziskov (počas tohtoročného januára až marca to bolo 1,6 miliardy eur). Na Brazíliu pripadá 27 percent čistého zisku, na Španielsko len 12 percent) 2. Investičné banky Deutsche Bank (Nemecko) Odchádzajúcemu šéfovi Josefovi Ackermannovi sa podarila reorganizácia ústavu, ktorý z prvého miesta v tejto kategórii vytlačil britskú Barclays. 3. Správcovia majetku (asset management) UBS (Švajčiarsko) Do expanzie v Ázii a Latinskej Amerike každý rok investuje tri až päť percent príjmov z asset managementu. 4. Stredná a východná Európa Raiffeisen Bank International (Rakúsko) Jediný rakúsky ústav, ktorý je prítomný nielen v Európe, ale aj vo svetových finančných centrách vrátane ázijských. IHned.cu 14.07.2012 www.hnonline.sk
Záujem o dovoz slovenských výrobkov – Juhoafrická republika - Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Pretórií informuje o záujme juhoafrických spoločností o dovoz slovenských výrobkov. Spoločnosť Vantage Express Corporation so sídlom v Durbane má záujem o dovoz bielej múky zo Slovenska, išlo by o zákazku v objeme tisíc ton mesačne. Taktiež vyjadrila záujem o dovoz minerálnej vody zo Slovenska. Spoločnosť Capital World Trade so sídlom v Durbane má záujem o dovoz slnečnicového oleja zo Slovenska, išlo by o zákazku v objeme 500 ton mesačne. Obchodná a investičná agentúra provincie KwaZulu-Natal v Durbane prejavila záujem o dovoz močoviny v objeme 40 tisíc ton mesačne a umelých hnojív v objeme 40 tisíc ton mesačne zo Slovenska. Spoločnosť Maritime Agencies so sídlom v Johannesburgu má záujem o dovoz textílií zo Slovenska. V prípade bližšieho záujmu, prosím, kontaktujte p. Králikovú (katarina.kralikova@mzv.sk). 4.07.2012 MZV
Dohoda o vzájomnej podpore a ochrane investícií medzi Kuvajtom a Slovenskom - Slovenské veľvyslanectvo v Kuvajte informuje slovenskú verejnosť o tom, že Dohoda o vzájomnej podpore a ochrane investícií podpísaná 17. februára 2009 medzi Kuvajtom a Slovenskou republikou nadobudne platnosť 5. septembra 2012. 4.07.2012 MZV
Informácia o vývoji zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 2011 - Vláda Slovenskej republiky schválila 6. júla 2012 na svojej 14. schôdzi „Informáciu o vývoji zahraničného obchodu SR v roku 2011“ predkladanú Ministerstvom hospodárstva SR. Materiál analyzuje vývoj zahraničného obchodu SR v roku 2011, v ktorom bolo dosiahnuté najvyššie saldo obchodnej bilancie v histórii Slovenskej republiky, makroekonomické súvislosti zahraničného obchodu, jeho teritoriálnu a komoditnú štruktúru. Informácia taktiež v stručnosti popisuje zahraničný obchod Slovenskej republiky s poľnohospodárskymi výrobkami ako aj základnú predikciu vývoja zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 2012 v nadväznosti na predpokladaný vývoj vybraných makroekonomických ukazovateľov. Predmetná analýza poukazuje na rastúci trend slovenskej ekonomiky za roku 2011 - medziročným rastom HDP o 3,3%, čo predstavoval 6. najvyšší hospodársky rast v rámci EÚ 27. V roku 2011 vývoz tovarov a služieb vzrástol medziročne o 16,1 %, dovoz tovarov a služieb medziročne vzrástol o 12,3 %. Obchodná bilancia obchodu s tovarom a službami dosiahla tak historické maximum vo výške 2 071,4 mil. €. Podiel zahraničného obchodného obratu na HDP dosiahol v roku 2011 hodnotu 174,1 %, čo potvrdzuje vysokú úroveň vonkajšej otvorenosti slovenskej ekonomiky. Materiál je vypracovaný na základe štatistických údajov, ktoré Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky poskytol Štatistický úrad Slovenskej republiky. V materiáli sú taktiež použité štatistické údaje Národnej banky Slovenska, Ministerstva financií Slovenskej republiky a Európskej komisie, uverejnené na internetových stránkach týchto inštitúcií. Materiál programu rokovania vlády SR nájdete na webovej stránke ÚV SR: http://www.rokovania.sk/Rokovanie.aspx/BodRokovaniaDetail?idMaterial=21267 9.07.2012 MZV
Zmeny v dovoze výrobných prostriedkov do Argentíny - Argentína obnoví vonkajšie clá platné v zóne Mercosur, ktoré dočasne zrušila v roku 2001. Týmto opatrením sa o 14% zvýšia clá na výrobné prostriedky, ktoré sa vyrábajú v Argentíne a o 2% na výrobné prostriedky, ktoré sa v krajine nevyrábajú. Tento krok je v skutočnosti len obnovením 14% cla krajín Mercosur, od ktorého Argentína upustila v roku 2001. Brazília, Uruguaj a Paraguaj umožnili Argentíne na obdobie dlhšie ako 10 rokov vyhnúť sa politike ciel združenia Mercosur. Od roku 2001 Argentína dovážala výrobné prostriedky z tretích krajín (extra Mercosur zóny) bez cla. Opatrenie z roku 2001, ktoré Mercosur udelil Argentíne, malo výnimočný a dočasný charakter. Koncom roka 2011, keď Argentína žiadala o predĺženie na ďalší rok sa Brazília postavila voči takémuto kroku a dala Argentíne 6 mesiacov na návrat k dohode Mercosur. Clá sa dotknú sektorov ako stroje a zariadenia pre poľnohospodárstvo, zdvíhacie a manipulačné zariadenia, motory, elektrické transformátory, kovové konštrukcie, strojné zariadenia, vleky a vlečné člny atď. Obnovené clá vstúpia do platnosti 1. júla 2012. 8.06.2012 MZV
Analýza: Sudcovia nedovolia siahnuť na svoje platy - Sudcovia majú v slovenskej spoločnosti výsadné postavenie. Dôvodom množstva výhod, ktoré im štát poskytuje, má byť ich nezávislosť. A tak sudcovia patria k ústavným činiteľom, do svojich funkcií sú vymenovaní doživotne a majú dlhšie dovolenky a ďalšie výsady, o ktorých sa iným povolaniam ani nesníva. Teraz dostanú ďalšiu výnimku. Hoci Ficova vláda plánuje zvýšiť dane vyšším príjmovým skupinám, medzi ktoré patria aj ústavní činitelia, sudcovia to odmietajú. Odpor proti tomu, aby platili vyššie dane, dokonca dokázal rozhádaných slovenských sudcov zjednotiť. „Sudcovia nesmú podnikať, nemôžu ani štrajkovať, nemajú nezdanené paušály vo výške dvoch mesačných platov,“ odôvodnila nesúhlas prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianská. "Pokiaľ vyhlásenie predsedu vlády treba chápať tak, že ústavní činitelia vrátane sudcov by platili vyššiu daň z iného príjmu ako iné fyzické osoby, bolo by to voči ústavným činiteľom diskriminačné," reagovala Katarína Javorčíková, prezidentka združenia Sudcovia za otvorenú justíciu. Sudcovia tvrdia, že ak nie sú výnimočné okolnosti, znižovanie ich platov možno považovať za zásah zákonodarnej a výkonnej moci do ich nezávislosti. Podľa advokátky zo Združenia Via Iuris Evy Kovačechovej v zásade platí princíp, na základe ktorého nedostatočne odôvodnené znižovanie, obmedzovanie platov sudcov predstavuje zásah do nezávislosti výkonu súdnictva. "Ak takýto zásah neobmedzuje dôstojnosť sudcov, prípadne ak nie je výrazom ústavne neprípustného tlaku zákonodarnej alebo výkonnej moci na justíciu, je ústavne akceptovateľný," hovorí advokátka zo Združenia Via Iuris Eva Kovačechová. Podobný názor má aj ústavný právnik Peter Kresák. "Ak by sa to týkalo všetkých ústavných činiteľov, nemohli by sudcovia argumentovať, že je to politický tlak na súdnu moc. Toto opatrenie by bolo vo všeobecnom záujme spoločnosti," hovorí právnik. Zásah do platov sudcov môže byť podľa Ústavného súdu prijateľný vtedy, ak ide napríklad o výnimočné okolnosti, napríklad ťaživú finančnú situáciu štátu. Aj v tomto prípade však musia zmeny v mzdách zohľadňovať odlišnosť funkcie sudcov a zákonodarcov a predstaviteľov štátnej správy. Smer si sudcov pohnevať nechce, a preto mieni pri zavedení progresívnych daní postupovať podobným spôsobom, ako keď sa zmrazovali platy politikov. Ani to sa sudcov a prokurátorov nedotklo. "Mali sme na mysli len politikov," reagoval na zvyšovanie dane z príjmov poradca ministra financií Radko Kuruc. Vyššie zdanenie chystajú aj v susednej Českej republike. Nečasova vláda ohlásila pre tých, ktorí zarábajú mesačne viac ako 100-tisíc českých korún, zvýšenie daní z príjmu z 15 percent na 31 percent, ale českí sudcovia sa im na rozdiel od slovenských nevyhnú. Slovenskí sudcovia sú špecialisti aj v tom, ako sa pri otázke svojich príjmov obracajú na Ústavný súd. Už opakovane na ňom uspeli. Napríklad, keď im Dzurindova vláda siahla na 14. plat, štát im napokon musel doplatiť okolo 270 miliónov korún. Polovica sudcov zas zažalovala štát za to, že ich kolegovia zo Špecializovaného trestného súdu mali vyššie príplatky. Od januára minulého roka, keď si poslanci zmrazili platy, dostávali sudcovia zníženú mzdu 2 059 eur. Keď Smer napadol zákon na Ústavnom súde, uspeli znovu. Po rozhodnutí súdu im muselo ministerstvo spravodlivosti zvýšiť platy na 2 300 eur. Zvýšené platy dostali vyplatené po novom v auguste. Nie je vylúčené, že rezort im doplatí aj ďalšie rozdiely v platoch. "Prípadné doplatenie platového rozdielu, ktorý vznikol v období od januára 2011 do júla 2011, závisí od konečného rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý v tejto veci ešte nerozhodol," povedala Jana Zlatohlávková, hovorkyňa ministerstva spravodlivosti. Sudca v priemere zarobí 2 300 eur mesačne a zákon mu zaručuje nielen každoročné zvyšovanie platu zo zákona, ale aj 13. a 14. plat. Ako štát zabezpečil sudcov * sú volení doživotne * na svoje rozhodovanie majú imunitu * ich základný plat je 1,3-násobok platu poslanca (v súčasnosti 2 549 eur) * k nemu majú sudcovia rôzne príplatky, za dočasné preloženie na iný súd, za pohotovosť, za nadčasy, paušálne náhrady, funkčné príplatky od 116 eur do 205 eur, sudcovia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu, ktorí rozhodujú o odvolaniach špec. súdu, príplatky vo výške 2-násobku priemernej mzdy v hospodárstve, čo je v súčasnosti 1 572 eur * 13. a 14. plat * ak sudca odstúpi z vyššej funkcie, štát mu tri mesiace dorovnáva funkčný plat * zo zákona majú sudcovia zaručené každoročné zvyšovanie platu, ak rastie priemerná mzda v hospodárstve * keďže sú volení doživotne, do Sociálnej poisťovne povinne ako bežní ľudia neodvádzajú príspevok na poistenie v nezamestnanosti, môžu si ho však platiť * ak je sudca chorý, štát mu dorovnáva nemocenskú vo výške rozdielu medzi jeho funkčným platom po odrátaní odvodov a zdanenia a výškou nemocenskej * majú šesť týždňov dovolenky, plus zákonný nárok na týždeň kúpeľnej liečby alebo rehabilitácie * odchodné pre sudcu, ktorý súdil 20 rokov, sú 4 platy, ak 24 rokov - 6 platov, ak viac ako 25 rokov - 7 až 10 platov * k vypočítanej penzii sa im za každý odslúžený rok pripočítava 0,8 percenta z priemerného platu sudcu * nárok na vdovské majú pozostalí po sudcovi (manželka, deti) aj spolu s príplatkami za výkon funkcie sudcu * v určitých prípadoch im štát prepláca aj náklady súvisiace s pohrebom a náklady na pomník do výšky 830 eur * zvyšovanie kvalifikácie im hradí štát, lekári si, naopak, zvyšovanie kvalifikácie musia hradiť sami * lekár s 25-ročnou praxou a dvoma atestáciami vo funkcii primára má hodinovú mzdu 7,60 eura, sudca okresného súdu 13,69 eura v.v. 3.06.2012 Pravda
Výrobné ceny medziročne stúpli viac, ako bol priemer únie - V medziročnom porovnaní aprílové ceny priemyselných výrobcov na Slovensku vzrástli výraznejšie ako v eurozóne, aj ako v celej EÚ. Na Slovensku medziročne stúpli o 3,9 %, v eurozóne o 2,6 % a v celej EÚ o 2,8 %. Ceny priemyselných výrobcov na Slovensku v apríli v porovnaní s marcom rovnako ako v eurozóne, aj celej EÚ stagnovali. Vyplýva to z údajov, ktoré v pondelok zverejnil štatistický úrad Európskej únie Eurostat. V rámci krajín, z ktorých boli údaje k dispozícii, výrobné ceny medzimesačne najviac vzrástli v Bulharsku, Dánsku a Írsku (zhodne o 1,1 %) a v Portugalsku (0,6 %). Klesli v Španielsku (-0,8 %), Švédsku (-0,5 %), Veľkej Británii (-0,3 %) a Grécku (-0,2 %). V rámci štátov, z ktorých mal Eurostat údaje, medziročne výrobné ceny posilnili najviac na Cypre (8,3 %), Litve (7,1 %) a Maďarsku (7 %). Najmenej stúpli na Malte a v Slovinsku (zhodne o 0,7 %). Medziročne klesli iba vo Švédsku (-0,5 %). 4.06.2012 SITA
Od septembra nemusia byť dohody pre všetkých - Ministerstvo práce sa ponáhľa so zmenami časti Zákonníka práce, ktorá hovorí o práci na dohodu. BRATISLAVA. Takmer 600-­tisíc ľudí má namiesto klasickej pracovnej zmluvy uzatvorenú so zamestnávateľom niektorú z troch druhov dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovné pomeru podľa Zákonníka práce. „V tomto počte môže byť zarátaný pracujúci aj viackrát, ak má uzatvorených viac dohôd,“ vraví Jana Hrabková zo Sociálnej poisťovne. Z tohto počtu je až jedna desatina nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Práve prácou na dohodu zamestnávatelia často obchádzajú zamestnávanie uchádzačov z evidencie na riadny pracovný pomer. Kým totiž v roku 2005 takto pracovalo iba 373 nezamestnaných, pred dvomi rokmi už 48­tisíc. V článku sa dočítate: Dovolenku nedostanú Nemôžu od vás vyžadovať nadčasy Zárobok môže byť limitovaný Môžete sa poistiť Výhody len pre niekoho Ministerstvo práce považuje tento problém za jeden z najhorúcejších. Chce ho preto vyriešiť ešte pred veľkou novelou Zákonníka práce. Dnes môže na dohodu robiť v podstate ktokoľvek, ak dodrží maximálny počet hodín, nezamestnaný aj výšku zárobku. Podľa hovorcu rezortu práce Michala Stušku sa rokuje o tom, že pracovať formou dohody by po novom mohli len študenti a dôchodcovia. Či si takouto formou budú môcť zarábať aj nezamestnaní, ešte rozhodnuté nie je. Zárobok na dohodu by bol nielen zdanený, platili by z neho aj odvody. V súčasnosti sa uvažuje o nastavení hranice na úrovni životného minima pre dospelú osobu. Tá je až do júla 189,83 eura. Od júla by sa mala valorizovať. Zárobok do hranice životného minima by bol oslobodený od platenia odvodov, platila by sa len daň, tak ako je to aj dnes. Ponáhľajú sa Týmto spôsobom by sa mohlo sčasti zabrániť praxi, keď pracujúci napíše dohody na svojich príbuzných, aby mohol pracovať viac, ako mu dovoľuje zákon. O zmenách už teraz ministerstvo rokuje s rezortom financií aj so zamestnávateľmi a odbormi. Stuška hovorí, že novelu chcú mať pripravenú na júlovú schôdzu Národnej rady. Ak sa to podarí, zmeny budú účinné od septembra. Dovolenku nedostanú Pri práci na dohodu, zamestnanec prichádza o výhody. Výhody v zamestnaní 1. Zamestnanec pracujúci iba na dohodu nemá nárok na platenú dovolenku. Nedostáva ani príspevky na stravné, ako sú napríklad gastrolístky. 2. Nevzťahujú sa naňho ustanovenia Zákonníka práce o skúšobnej lehote, výpovednej lehote, hromadnom prepúšťaní. Rovnako sa ich netýkajú paragrafy o odpočinku či o prekážkach v práci. 3. Ak chce zamestnávateľ prepustiť zamestnanca pracujúceho na dohodu, môže tak urobiť aj bez dôvodu. Výpovedná lehota je v takom prípade 15­dňová. Ak ho chce prepustiť okamžite, môže tak urobiť len v prípade, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Sociálne istoty – neplatenie odvodov do Sociálnej poisťovne 1. Čas, ktorý odpracuje zamestnanec na dohodu, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na výpočet dôchodku. 2. Matky nemajú nárok na materské dávky. 3. Dohodári nemajú v súčasnosti nárok ani na nemocenské dávky v prípade choroby. Nemôžu od vás vyžadovať nadčasy Ak zamestnávateľ nariadi pracovníkovi na dohodu prácu nadčas, porušuje Zákonník práce. Hovorí to právnička Katarína Babiaková z bratislavskej advokátskej kancelárie bnt attorneys-at-law. Môže zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý uňho pracuje na dohodu, vyplatiť odmenu navyše za vykonanú prácu? Vo všetkých druhoch dohôd je základnou náležitosťou pre ich platnosť uvedenie výšky odmeny. Ak chce zamestnávateľ za dobre odvedenú prácu zamestnancovi vyplatiť vyššiu odmenu, môže tak urobiť. Odporúčame však v tomto zmysle uzavrieť písomný dodatok k predmetnej dohode, a to z dôvodov právnej istoty, no aj z daňových a odvodových dôvodov. Z dohôd sa totiž platí úrazové a garančné poistenie do Sociálnej poisťovne. Môže zamestnávateľ zamestnancovi na dohodu nariadiť nadčasy? Na vykonávanie prác mimo pracovného pomeru na základe dohôd sa nevzťahujú ustanovenie o práci nadčas. Nadčasy zamestnancovi preto nie je možné nariadiť. Vzťahuje sa na zamestnanca pracujúceho na dohodu ustanovenie o minimálnej hodinovej mzde? Na zamestnancov vykonávajúcich práce mimo pracovného pomeru na základe dohôd sa nevzťahujú ustanovenia o mzde a mzdových podmienkach, minimálna mzda pre nich teda neplatí. Aké opatrenie by podľa vás zabránilo masívnemu využívaniu dohôd? Podpora zamestnávania v riadnom pracovnom pomere napríklad znížením odvodového zaťaženia zamestnávateľa a zamestnanca v riadnom pracovnom pomere. Zárobok môže byť limitovaný Ak odrobíte na dohodu viac ako ustanovuje Zákonník práce, konáte protiprávne. Na dohodu o pracovnej činnosti môžete odrobiť najviac 10 hodín týždenne u jedného zamestnávateľa. Na dohodu o vykonaní práce môžete odpracovať maximálne 350 hodín za rok u jedného zamestnávateľa. A na dohodu o brigádnickej práci študenta je horná hranica 20 hodín týždenne u jedného zamestnávateľa. Zárobok nelimitujú Počet zamestnávateľov nie je obmedzený. Hodiny u jednotlivých zamestnávateľov sa nesčítavajú. To znamená, že napríklad u štyroch zamestnávateľov môžete pri práci na dohodu o pracovnej činnosti odrobiť za týždeň 40 hodín. Nie je obmedzená ani výška zárobku, ale iba v prípade, ak nie ste evidovaný na úrade práce. Ak ste evidovaný nezamestnaný, môžete za mesiac u všetkých zamestnávateľov spolu zarobiť najviac 139,90 eura. Ak prekročíte výšku zárobku, vyradia vás z evidencie. V takom prípade si však musíte sami platiť odvody na zdravotné poistenie. Minimálna výška je 47,58 eura. Čo obsahuje Aby bola dohoda platná, musí byť písomná. Musí obsahovať opis pracovnej činnosti, či je na lehotu určitú, alebo neurčitú, odmenu za vykonanú prácu a dokedy je odmena splatná. Ostatné náležitosti, ako sú práva a povinnosti, sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce. Môžete sa poistiť Dobrovoľné sociálne poistenie môže vyjsť na viac ako sto eur. Do Sociálnej poisťovne v súčasnosti platí za dohodárov zamestnávateľ iba do garančného fondu 0,25 percenta z vymeriavacieho základu a na úrazové 0,8 percenta z vymeriavacieho základu. Z tohto poistenia majú nárok na vyplatenie mzdy z garančného fondu, ak zamestnávateľ skrachuje. Pri pracovnom úraze či pri chorobe z povolania, prípadne pri smrti má nárok na niektorú z úrazových dávok dohodár či jeho pozostalí. Ak by chcel pracujúci na dohodu, aby sa mu tento čas zarátaval do dôchodkového poistenia, musel by si platiť dobrovoľné odvody. Tie sú v súčasnosti 81 eur na dôchodkové poistenie. V prípade, že by si chcel zaplatiť celý balík poistného, musel by zaplatiť najmenej 119,45 eura. Za túto sumu by bol poistený na nemocenské, dôchodkové poistenie aj v nezamestnanosti. 24. 5. 2012 Katarína Ragáčová SME
EÚ pripravuje plán investícií na podporu ekonomického rastu - Európska únia (EÚ) pripravuje plán investícií vo výške 200 miliárd eur do infraštruktúry, takzvanej zelenej energie a vyspelých technológií. Uviedli to dnes španielske noviny El País s odvolaním sa na zdroje z Bruselu, ktoré nechceli byť menované. Podľa tohto denníka EÚ predstaví svoj plán na podporu ekonomického rastu na júnovom summite lídrov bloku spolu s návrhom možností, ako zabezpečiť jeho financovanie, napríklad prostredníctvom dlhopisov, ktoré by vydala Európska investičná banka (EIB), alebo cez Európsky fond finančnej stability (EFSF), prípadne by pre tento účel vznikla nová Európska agentúru pre infraštruktúru. V prípade, že sa tieto projekty budú financovať cez EIB, členské štáty jej budú musieť poskytnúť 10 miliárd eur na rekapitalizáciu a zvýšenie jej úverovej kapacity na 60 miliárd eur. 30.04.2012 SITA
Eurobanka ide skupovať dlhy južných krajín - Dlhová kríza. Najsilnejšia zbraň proti nákaze – lacné pôžičky pre banky – prestáva fungovať. Európska centrálna banka včera odpovedala na prehlbovanie sa dlhovej krízy v eurozóne. „Všetky nástroje na zvyšovanie likvidity sa už zaviedli alebo sú pripravené na spustenie, ak to bude potrebné,“ vyhlásil člen výkonnej rady eurobanky Benoît Coeuré. Pripustil tak aj ďalší nákup dlhopisov problémových krajín. Pokoj v ohrození Najsilnejšia zbraň z dielne banky, ktorou sú výhodné trojročné úvery pre komerčné finančné domy, stráca po piatich mesiacoch silu. Dôkazom je rast výnosov z talianskych a zo španielskych dlhopisov. Neistota včera gradovala v prípade predaja cenných papierov zo strany Ríma. Výnosy pokladničných poukážok s ročnou splatnosťou sa vyšvihli na 2,84 percenta. Ešte pred mesiacom pritom boli polovičné. Varovný signál prišiel aj z bankového sektora. Ochota bánk eurozóny vzájomne si požičiavať a následne „nalievať“ peniaze do hospodárstva dosiahla 21-mesačné minimum. Začalo sa preto hovoriť o ďalšom, v poradí už treťom kole pôžičiek zo strany eurobanky. To však podľa šéfa francúzskej banky Société Générale nepomôže. „Bankový systém s jedným biliónom eur z doterajších pôžičiek je zabezpečený na budúcich 18 mesiacov až dva roky,“ povedal médiám. Štáty na ťahu Podľa ekonómov sú na ťahu štáty. Problémom je, že dlhová kríza môže postupovať oveľa rýchlejšie ako „zaberú“ pripravované reformy. Pravdepodobne tak budú potrebné ďalšie kroky na hasenie akútnych symptómov nákazy. „Riešením by mohlo byť rýchle zvýšenie konkurencieschopnosti štátov znížením miezd,“ myslí si Tomáš Vlk z Patria Finance. Zástupca Slovenska v eurovale Martin Bruncko však varuje pred znižovaním minimálnej mzdy či zvyšovaním odvodov. Odstrašujúcim príkladom je podľa jeho slov Grécko, kde takého opatrenia ženú krajinu do čoraz hlbšej recesie. „V každom prípade treba konať s rozvahou. Situácia ešte nie je vážna. Ak by sa však dramaticky zhoršovala, zrejme by sa oprášila idea spoločných európskych dlhopisov – eurobondov,“ hovorí. Podľa jeho slov je to „extrémne citlivé“ riešenie, situáciu by však upokojilo už samotné deklarovanie odhodlania zaviesť ich. 12.04.2012 Jakub Mendel www.hnonline.sk
Česi zo zahraničia posielajú desiatky miliárd korún - Väčší obnos peňazí prúdi do Česka najmä ak ľudia v zahraničí pracujú krátkodobo. PRAHA. Česko každoročne zbohatne o desiatky miliárd, ktoré sem posielajú "gastarbeiteri" z cudziny. Tok peňazí, ktoré štatistici započítavajú rovnako ako napríklad zahraničné investície, neustal ani počas krízy, konštatuje na svojej internetovej stránke iDNES.cz český denník Mladá fronta Dnes. V roku 2010 do Česka v rámci takzvaných remitencií pritieklo 23,5 miliardy korún (95,13 milióna eur). A naopak, cudzinci pracujúci v Českej republike poslali domov 22,7 miliardy Kč. Vyplýva to z údajov, ktoré serveru iDNES.cz poskytol Český štatistický úrad (ČSÚ). Peňazí nechodí menej Objem peňazí zaslaných do Česka je relatívne stabilný. Cez drobné výkyvy bol v roku 2010 rovnaký ako v roku 2005. "Zaujímavé je, že sa v štatistike súm zasielaných Čechmi z cudziny neprejavila hospodárska kríza, ktorá svet zasiahla v rokoch 2009-2010," upozorňuje Luboš Votoček z oddelenia sektorových účtov ČSÚ. Naopak, cudzinci pracujúci v Česku poslali svojim rodinám podstatne menej. Najväčšie sumy putujú do Česka z Nemecka, nasleduje Veľká Británia, Írsko, Rakúsko a Spojené štáty. Údaje za rok 2011 ČSÚ zatiaľ nezverejnil, no podľa Votočku možno predpokladať, že dôjde k poklesu ako u Čechov, tak u cudzincov. Viac posielajú krátkodobo Česi pracujú v cudzine skôr krátkodobo, pokiaľ zostanú dlhšie ako rok, výška súm zasielaných domov klesá, pretože si začínajú budovať nový domov tam. U cudzincov v Česku je to však naopak, čím dlhšie zostávajú, tým viac svojich príbuzných podporujú. Nie je prekvapením, že peniaze, ktorá zarobia cudzinci v Česku, putujú najmä na východ. Na prvom mieste rebríčka je Ukrajina nasledovaná Slovenskom, Ruskom, Nemeckom a Vietnamom. Kým v susednom Poľsku sa množstvo peňazí zasielaných z cudziny prudko zvýšilo po vstupe krajiny do EÚ, Česko v roku 2004 zaznamenalo dokonca pokles. A aký trend môžeme čakať do budúcnosti? Podľa Votočku to bude záležať najmä od vývoja ekonomiky, ale aj od kurzu českej koruny, ktorej posilnenie sa na štatistikách silne odráža. Ak bude teda koruna naďalej stále "tvrdšou" menou, výška transferov z cudziny sa bude stále znižovať. 6.04.2012 TASR
Dolár sa stal americkou menou pred 220 rokmi - Zavedený bol už v roku 1785, v roku 1792 bolo jeho ustanovenie potvrdené zákonom. WASHNIGTON/BRATISLAVA. Americký dolár (dollar, značka $) sa stal menovou jednotkou v USA pred 220 rokmi 2. apríla 1792. Zavedený bol už v roku 1785, v roku 1792 bolo jeho ustanovenie potvrdené zákonom (Mint Act , tiež Coinage Act of 1792). V rámci tohto zákona bol dolár definovaný ako strieborná minca so špecifikovanou hmotnosťou razená štátnou mincovňou. Nový zákon definoval aj zlaté doláre. Dolár sa delil na sto menších jednotiek (penny alebo cent), tým bol zavedený do americkej meny desiatkový systém, stalo sa to po prvý raz v histórii. Zákon (Coinage Act of 1792) bol prvým americkým ústavným zákonom, ktorý sa zaoberal menou a obeživom novej krajiny, dolár manifestoval jej nezávislosť. Na základe tohto zákona vznikla vo Filadelfii aj štátna mincovňa, ktorá doláre začala produkovať v roku 1794. Z tohto roka pochádza 1750 dolárových mincí, dnes sú predmetom záujmu zberateľov. Názov pochádza zo strednej Európy Privátny sektor nabehol na používanie dolára v priebehu desaťročia. Názov americkej meny pochádza zo strednej Európy. Na začiatku 16. storočia sa razila v Jáchymove (mesto sa v súčasnosti nachádza v Českej republike) strieborná minca joachimsthaler, skrátene toliar. V angličtine sa z toliara stal dolár. V marci tohto roku si vzácnu dolárovú mincu mohli pozrieť návštevníci v Národnom múzeu v Prahe (ČR). Išlo o unikátnu zlatú mincu, americkú 20-dolárovku (Double Eagle) z roku 1933. Minca v hodnote osem miliónov dolárov je vôbec najdrahšou zlatou mincou, aká sa kedy objavila vo svete na aukcii. Vo februári 2008 vyniesla dražba zbierky vzácnych mincí svojmu majiteľovi 10,7 miliónov amerických dolárov. Medzi 301 exemplármi bolo aj najstaršie americké penny, vrátane centu, aký razili dva týždne v roku 1793, ale neskôr ho zmenili, pretože Lady Liberty na ňom podľa Kongresu mala vystrašenú tvár. zdroje: www.enotes.com, www.britannica.com 31.03.2012 TASR SME
Nórsko presúva ropné miliardy preč z Európy - Štátny ropný fond by mal v budúcnosti vyše polovicu svojich prostriedkov investovať na iných kontinentoch. OSLO. Nórsko presúva miliardy, ktoré získalo z ťažby ropy, mimo Európu. Štátny ropný fond by mal v budúcnosti vyše polovicu svojich prostriedkov investovať na iných kontinentoch. Nórsko týmto spôsobom reaguje na straty spôsobené európskou dlhovou krízou. Nórsko má po dvoch rokoch krízy eurozóny jasno, pri investíciách svojich ropných príjmov bude uprednostňovať destinácie mimo Európy. V súčasnosti je približne 54 % z 3,3 bilióna NOK (434 miliárd eur), ktoré sú v štátnom ropnom fonde, uložených v Európe. Tento podiel by mal klesnúť na približne 40 %. Časť z týchto prostriedkov chce Nórsko presunúť do USA. Ďalšiu časť investuje v rozvíjajúcich sa krajinách, pričom podiel prostriedkov investovaných v týchto krajinách by mal vzrásť zo 6 % na 10 %. Nórska vláda vlani stratila zo svojich investícií v eurozóne 2,5 %. Manažéri štátneho fondu vlani znížili objem dlhopisov vysoko zadlžených štátov eurozóny v jeho portfóliu približne o 40 % na 57 miliárd NOK, aby predišli ďalším stratám. Z toho pripadajú približne 3 % alebo asi 210 miliónov eur na grécke štátne dlhopisy. Nórska centrálna banka (Norges Bank), ktorá má na starosti správu tohto, de facto dôchodkového fondu, ostro kritizovala reštrukturalizáciu gréckeho dlhu, na ktorom sa Atény dohodli začiatkom marca. Aj napriek stratám z investícií objem prostriedkov vo fonde vďaka stálym príjmom z predaja ropy vlani vzrástol o 8 %. To znamená, že v absolútnych číslach sa investície v Európe neznížia, uviedol nórsky minister financií Sigbjorn Johnson. Nové geopolické prerozdelenie investícií je postupný proces, upozornil, aj keď neuviedol žiaden časový plán. Nórska vláda oficiálne zdôvodňuje zmenu investičnej stratégie novými poznatkami týkajúcimi sa rizík spojených s vývojom výmenných kurzov. Fond sa doteraz sústreďoval predovšetkým na Európu, pretože tam sídlia najdôležitejší obchodní partneri Nórska. Takže do krajiny prúdili eurá, ktoré sa dajú bez problémov investovať v eurozóne. Zároveň Nórsko týmito investíciami dosiahlo, že si kedykoľvek bude môcť ich predajom zabezpečiť eurá pre dovoz z okolitých krajín. Podľa ministerstva financií sú však tieto výhody menšie, než sa doteraz predpokladalo. Informoval o tom Fianancial Times Deutschland. 31.03.2012 TASR
Slovensko malo pri prijatí eura smolu, tvrdí ekonóm - Eurozóna by mala prežiť obdobie krízy, no pravdepodobne v modifikovanej podobe. Uviedol to v rozhovore pre TASR český ekonóm Zdeněk Lukáš. „Rozhodujúce však bude, ako dopadnú útoky ratingových agentúr a devízových obchodníkov na Španielsko a Taliansko. To rozhodne celú hru,“ zdôraznil Lukáš. Prijatie eura na Slovensku bolo politicky aj ekonomicky správne rozhodnutie, podoprené splnením všetkých maastrichtských kritérií. „Slovensko však malo smolu, že prijalo euro práve v dobe, keď sa lámal chlieb a začínala sa ekonomická kríza. Začiatok krízy a najmä problémy s Gréckom i ďalšími krajinami spôsobili, že nebolo možné využiť všetky výhody spoločnej meny,“ upozornil český ekonóm. Najväčším benefitom pre Slovensko bolo urýchlenie zahraničného obchodu, vďaka ktorému sa stal export ťahúňom ekonomiky. „Záväzok prijať euro si osvojili všetky krajiny V4, no len Slovensko dokázalo vďaka obdobiu ôsmich rokov silnej fiškálnej disciplíny tento cieľ aj splniť,“ uzavrel Lukáš. 1.04.2012 TASR
Smer chce obmedziť dohodárov - Strana chce obmedziť zneužívanie systému. V hre je zavedenie odvodov či obmedzenia v Zákonníku práce. Výhody práce na dohodu zrejme od budúceho roka skončia. Vyše pol milióna dohodárov sa tak musí pripraviť na platenie odvodov, pre niektorých možnosť pracovať na dohodu zrejme úplne skončí. „Sú pravdepodobné dve cesty, ako zamedziť zneužívaniu dohôd. A to zmeny v odvodovo-daňovom zaťažení a úpravami v Zákonníku práce,“ povedal poslanec Smeru-SD Branislav Ondruš. V Zákonníku by sa napríklad obmedzili dohody pre firmy, ktoré ich zneužívajú. Okrem toho Smer zvažuje pre dohodárov zavedenie zdravotných a sociálnych odvodov. Zmeny by sa nemali dotknúť ľudí, ktorí si dohodou naozaj iba privyrábajú. Firmy: Stačí viac práce Väčšina odborníkov obmedzenie dohôd víta, keďže ich firmy zneužívajú, aby ušetrili na odvodoch. Upozorňujú však na riziká. Podľa riaditeľa personálnej agentúry Trenkwalder Ľuboša Sirotu by obmedzovanie dohôd mohlo mať nakoniec úplne opačný efekt – viac čiernej práce a menej pracovných príležitostí. „Firmy si nemôžu dovoliť prudké zvýšenie mzdových nákladov, a tak by prácu dohodárov rozdelili aj medzi existujúcich zamestnancov i za cenu zvýšenia nadčasov,“ vysvetlil s tým, že by v praxi síce klesol počet dohodárov, ale nepribudol by rovnaký počet pracovných miest . Napríklad Vladimír Hruboš zo žilinskej firmy Corax, zameranej na elektroinštalácie, by v prípade obmedzenia dohôd vo väčšom využíval živnostníkov. „Ak mi niekto dá stabilný počet objednávok, rád budem všetkých zamestnávať na štandardný pracovný pomer. Ale dopyt kolíše, preto si to nemôžem dovoliť,“ vysvetlil. Čiastočne by však mohol podľa generálneho tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka pomôcť pružnejší Zákonník práce „Z hľadiska financovania sociálneho systému je lepšie, aby čo najviac ľudí pracovalo na zamestnanecký pomer. Tomu však musí predchádzať najmä spružnenie Zákonníka práce,“ tvrdí Hošták. Dohody sú mínus aj pre zamestnancov Ak by dohodári napríklad platili plné zdravotné odvody a riadne sociálne odvody, sociálny systém na Slovensku by mohol byť podľa ekonómov Ľudovíta Ódora a Michala bohatší o 95 miliónov ročne. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš zas navrhuje, aby dohodári do určitej výšky príjmu neplatili odvody vôbec. Po jeho prekročení by následne odvádzali dane aj odvody. Podobné obmedzenia by však podľa šéfa personálnej agentúry Proact People Petra Pašku nemuseli mať žiadny efekt, len by ľudia pracovali bez akejkoľvek zmluvy. „Preto by bolo potrebné zrušiť dohody úplne s výnimkou dohôd pre študentov,“ konštatoval. S tým súhlasia aj odborári, ktorí upozorňujú aj na negatívne dosahy dohôd pre samotných zamestnancov. „Ľudia zamestnaní na dohodu totiž nie sú vôbec sociálne zabezpečení,“ upozorňuje viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Ak takíto ľudia podľa neho odídu napríklad do starobného alebo invalidného dôchodku, ich zaplatené odvody nestačia ani len na dávky na úrovni životného minima. Štát tak musí dorovnávať tento rozdiel z peňazí , ktoré zaplatili klasickí zamestnanci. „Nemyslím si preto, že je to fér voči celému sociálnemu systému,“ uzavrel Mojš. 19.03.2012 Marcela Šimková www.hnonline.sk
Po kríze príde nový systém, ktorý nadiktuje Čína - Podľa ekonóma Phillipa Coggana určí nové pravidlá najväčší svetový veriteľ. Výsledkom súčasnej dlhovej krízy vo vyspelých krajinách bude podľa britského ekonóma Phillipa Coggana úplne nový medzinárodný politický a ekonomický systém. Jeho povahu si pritom bude diktovať najväčší svetový veriteľ, ktorým je v súčasnosti Čína. Coggan to uviedol v rozhovore s časopisom IMF Survey, ktorý vydáva Medzinárodný menový fond (MMF). Ekonóm v ňom pripomenul, že aj predchádzajúce krízy medzinárodného monetárneho systému vyústili v zmenu medzinárodných poriadkov. Výsledkom kolapsu zlatého štandardu zabezpečujúceho hodnotu mien v 30. rokoch minulého storočia bola v roku 1944 dohoda z Bretton Woods. Hodnotu mien podľa nej určoval vzťah dolára, ktorý zostal jedinou menou formálne naviazanú na zlato. Tento systém sa ale na začiatku 70. rokov zrútil a nahradil systém plávajúcich výmenných kurzov. Vzniknuté inflačné tlaky potom dostali na starosť silné centrálnej banky. Teraz sa ale podľa Coggana rúca aj tento systém. "Jeho kolaps znovu prinesie nový svetový poriadok. Británia vytvorila pôvodný zlatý štandard v okamihu, keď bola hlavným svetovým veriteľom. Spojené štáty určili podobu Bretton Woods. Nový systém, ktorý vznikne, tak vytvorí Čína, ktorá je najväčším svetovým veriteľom," uviedol. Coggan, ktorý okrem iného píše do vplyvného týždenníka The Economist, svoje názory približuje v novej knihe Paper Promises: Debt, Money, and the New World Order (Papierové sľuby: Dlh, peniaze a nový svetový poriadok). Históriu v nej poníma ako bitku medzi veriteľmi a dlžníkmi. Veritelia podľa neho behom času trvali na zdravých peniazoch, naviazaných napríklad na zlato alebo iné meny, aby netratili. Dlžníci naopak chceli pružné peniaze. Chceli, aby ich vznikalo viac v čase krízy alebo aby sa menili výmenné kurzy, aby mohli znížiť hodnotu svojich dlhov. V histórii je niekoľko období, keď výrazne narástli dlhy, hovorí Coggan. Kríza nastala v 30. a 70. rokoch minulého storočia a teraz. Ich výsledkom vždy bola zmena povahy menového systému. Výška súčasných dlhov pritom podľa ekonóma nemá odbody. Vlády síce v minulosti boli aj zadlženejšie, teraz ale dlh prechádza celou ekonomikou. Zadlžené sú aj domácnosti, firmy a banky. Vo väčšine vyspelých krajín tak celková zadĺženosť činí 300 až 400 percent HDP. V prípade Írska či Islandu to bol dokonca sedem až deväťnásobok HDP. "V histórii niečo také nemá obdobu," podotkol Coggan. Dôsledkom tak vysokých dlhov podľa neho okrem iného bude, že vlády nebudú schopné splniť svoje sľuby ľuďom, napríklad v podobe penzií či zdravotnej starostlivosti. Budúcnosť tak prinesie bitky o to, komu zostane Čierny Peter. "Daňoví poplatníci budú bojovať so štátnymi zamestnancami, mladí so starými, bohatí s chudobnými. Niektoré krajiny potom budú bojovať s inými - nie vojensky, ale slovne - o to, koľko dlhu zaplatí a koľko sa im odpustí," uviedol ekonóm. Príčinu súčasného stavu vidí v roku 1971, kedy Spojené štáty opustili zlatý štandard a zmizlo posledné spojenie medzi menou a kovom. Od tej doby svet podľa Coggana vstúpil do jedinečnej éry, kedy peniaze nie sú nijako ukotvené. Nie je tak nič, čo by obmedzovalo tvorbu dlhov. Minulé systémy pritom takéto obmedzenia obsahovali. "Peniaze sa bežne používali na nákup aktív a banky je požičiavali proti nejakým aktívam," podotkol ekonóm. Nový systém priniesol vysoký nárast pomeru zadlženia k HDP, prudký nárast dôležitosti finančného sektora a bezprecedentné zhodnotenie trhov. Keď sa potom v roku 2000 prepadol trh s akciami a centrálne banky znížili úrokové sadzby, presunula sa špekulatívna aktivita na trh s bývaním v USA, povedal Coggan. Jedným z dôvodov podľa neho bol všeobecný pocit, že ceny nehnuteľností nemôžu klesnúť, a že tak predstavujú pre investorov bezpečné aktíva. V konečnom dôsledku vznikla bublina, ktorá stála na začiatku terajších svetových finančných ťažkostí. V súčasnosti je ich najviditeľnejším prejavom európska dlhová kríza. Podľa Coggana nemôže skončiť inak, než že veritelia zo severnej časti kontinentu prídu o peniaze, ktoré požičali problémovému juhu. "Ľudia v severoeurópskych krajinách si to budú musieť nakoniec pripustiť. Ale nachádzame sa v demokracii snažiacej sa vyriešiť, na koho toto utrpenie padne. Dôležité tak je, koľko toho grécki voliči vydržia bez revolty. A koľko vydržia nemeckí voliči odpisovať dlhov bez revolty?" podotkol ekonóm. 18.03.2012 ČTK
PayPal funguje už aj bez karty - Slovensko je druhou krajinou, kde si možno PayPal konto dobiť z bankového účtu v reálnom čase. BRATISLAVA. Klienti deviatich slovenských bánk môžu od stredy platiť cez službu PayPal bez toho, aby použili platobnú kartu. PayPal u nás totiž spustila možnosť okamžitého dobíjania konta z bankového účtu. To sa dalo zatiaľ len v Poľsku. Dobitie sa začína na stránke PayPalu, no užívateľ je vo finále presmerovaný do svojho internet bankingu. Po zadaní prevodu banka okamžite potvrdí, či boli peniaze zúčtované. Služba funguje v Tatra banke, Slovenskej sporiteľni, VÚB, UniCredit, Volksbank, ČSOB, Poštovej banke, Prima Banke a mBank. PayPal prevádzkuje novú službu v spolupráci so spoločnosťou TrustPay, ktorá sa venuje spracovaniu on-line platieb v reálnom čase. Na podnikanie má povolenie Národnej banky Slovenska. Doteraz bolo možné PayPal účet dobiť najmä platobnou kartou, bankový prevod bol totiž zdĺhavý. Samotným PayPal kontom sa dá platiť v e-shopoch vrátane populárneho aukčného portálu eBay. 8. 3. 2012 Adam Valček SME
Rast ekonomiky eurozóny sa bude pohybovať v rozmedzí -0,5 % až 0,3 % - Európska centrálna banka (ECB) znížila svoj odhad hospodárskeho rastu eurozóny a upozornila, že situácia by sa vyvíjala ešte horšie, keby nepristúpila k dramatickému opatreniu a neposkytla finančnému sektoru likviditu. ECB najnovšie odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa tento rok môže v horšom prípade znížiť o 0,5 % a v lepšom vzrásť o 0,3 %. "Dostupné ekonomické ukazovatele signalizujú, že situácia v eurozóne sa začína stabilizovať, ale stále je tu aj hrozba poklesu," upozornil prezident ECB Mario Draghi. Nedávne zdraženie ropy o 20 % pritom naznačuje, že inflácia sa zrýchli. Banka najnovšie očakáva, že miera inflácie v 17 krajinách, ktoré zaviedli euro, sa tento rok bude pohybovať v rozmedzí 2,1 až 2,7 %. To znamená, že sa udrží nad cieľovou hranicou ECB, ktorou je inflácia na úrovni 2 %. Draghi je tiež presvedčený, že rozhodnutie banky, ponúknuť finančným ústavom v eurozóne lacné trojročné úvery, ochránilo menovú úniu pred ďalším prehĺbením krízy. Svedčí o tom pokles nákladov tzv. okrajových štátov - Talianska a Španielska - na obsluhu ich dlhov, nárast medzibankových pôžičiek a návrat investorov k euro aktívam. "Celkovo badať veľký pokrok," vyhlásil Draghi. Zároveň však vyzval vlády v eurozóne, aby prevzali "bremeno" boja s krízou na svoje plecia a snažili sa dosiahnuť ďalší pokrok pri konsolidácii verejných financií a zavádzaní štrukturálnych reforiem. Ekonomika menovej únie sa v uplynulých mesiacoch stabilizovala čiastočne aj vďaka predchádzajúcemu zníženiu úrokových sadzieb v novembri a v decembri 2011 a dvom operáciám na posilnenie likvidity, ktoré priniesli pokoj na trhy s dlhopismi v eurozóne. Ale to je pravdepodobne maximum, ktoré ECB v rámci boja s krízou podnikla. Aj preto, lebo niektorí členovia predstavenstva banky sa obávajú rizík, ktoré takéto opatrenia so sebou prinášajú. Informovala o tom agentúra Reuters. 8.03.2012 TASR
Čína sa zbavuje dolára. Kupuje radšej naše dlhy - Čína začala diverzifikovať svoje rezervy napríklad nákupom európskych dlhopisov. Čína podľa denníka The Wall Street Journal ustupuje od nákupu amerických dlhopisov a znižuje podiel dolára na svojich rezervách. Ešte v roku 2006 predstavoval 74 percent a v roku 2010 predstavoval 65 percent. Teraz však zrejme klesol na 54 percent, čo je najmenej za desať rokov. Znamená to, že Čína pravdepodobne začala diverzifikovať svoje rezervy, napríklad nákupom európskych dlhopisov. Čína má najväčšie rezervy na svete v hodnote 3,2 bilióna dolárov. "Vzhľadom k ich veľkosti a rastúcej dôležitosti druhej najväčšej svetovej ekonomiky je umiestnenie rezerv ako kľúčová politická otázka, tak potenciálne veľký faktor na trhu s menami a dlhopismi," napísal The Wall Street Journal. Pokles čínskych dolárových aktív naznačujú americké aj čínske dáta. Z amerických údajov vyplýva, že Čína na konci vlaňajšieho júna držala americké dlhopisy v hodnote 1,726 bilióna dolárov. Medziročne to síce bolo o 115 miliárd viac, v pomere k rýchlemu rastu objemu čínskych rezerv však dolárový podiel na nich klesol. Americké dlhopisy sa na raste čínskych rezerv podieľali len 15 percentami, čo je výrazný pokles z 45 percent v roku 2010 a priemerných 63 percent v uplynulých piatich rokoch. The Wall Street Journal z toho vyvodzuje, že náznaky z uplynulých dvoch rokov o posilňovanie čínskych investícií do európskych dlhopisov sú vierohodné. Peniaze z Číny môžu byť vzhľadom k pokračujúcej európskej dlhovej kríze kľúčové pri držaní požadovaných výnosov zo štátnych dlhopisov na problémovej európskej periférii na uzde. Mohli by hrať aj dôležitú úlohu pri financovaní európskych záchranných balíčkov. 1.03.2012 ČTK
Česi sú Japonskom strednej Európy - Česká republika sa dosť podobá Japonsku, len nemá prebytok bežného účtu. Česká ekonomika je prvá zo strednej a východnej Európy, ktorá skĺzla späť do technickej recesie. Jej HDP v poslednom štvrťroku minulého roka klesol o 0,3%, v treťom štvrťroku dosiahol pokles 0,1%. Tento vývoj nie je kvôli exportnej závislosti českej ekonomiky prekvapivý, najvýznamnejším exportným trhom je totiž eurozóna a jej HDP vo štvrtom štvrťroku tiež klesol. Aj tak je však zaujímavé, že krajina, ktorá má pravdepodobne najsilnejšiu ekonomiku v regióne, spadla do recesie ako prvá. Exportný sektor českej ekonomiky je silný a konkurencieschopný. Problém však spočíva v tom, že pri oslabenom zahraničnom dopyte (hlavne zo strany nemeckého priemyslu) domáci dopyt na udržanie rastovej dynamiky nestačí. Takéto ekonomiky sú potom vnútorne nestabilné. Podobný model však uvidíme čoraz častejšie, pretože domáci dopyt predstavuje skutočného ťahúňa rastu len v niekoľkých málo európskych ekonomikách (v Poľsku, Francúzsku a možno vo Švédsku). Český produkt sa v druhom štvrťroku roku 2011 nachádzal stále pod vrcholom dosiahnutým pred krízou, v počiatočnej fáze oživenia exporty prudko rástli, od polovice roku 2011 však prišla ich stagnácia. Po kríze výrazne klesli investície a stavebníctvo a nie je pravdepodobné, že by v dohľadnej dobe prišlo ich oživenie. Česká ekonomika síce dosahuje zdravý obchodný prebytok, celý bežný účet sa kvôli negatívnemu toku platieb nachádza v deficite. Vyrovnávajú ho priame zahraničné investície a reinvestované zisky. Vo chvíli, keď zisky už nebudú reinvestované alebo držané v Českej republike, začne mať krajina problémy. Zdá sa mi, že tento model je najmä v štáte so starnúcou populáciou a nízkym domácim dopytom neudržateľný. Investície plynúce iba jedným smerom nie sú cestou, akou by sa mala rozvinutá ekonomika uberať. Česi musia viac sporiť a potom investovať, aby vytvárali príjmy pre svoj zdravotný a dôchodkový systém. Nízka úroveň nahromadených úspor predstavuje problém celého východu Európy, plynie z jeho minulosti a teraz ho robí zraniteľným. K tomu sa v Českej republike pridáva rast dlhu, ktorý stále leží na nízkych úrovniach, po kríze však začal prudko rásť a trend smeruje nahor. V roku 2011 dosiahol fiškálny deficit asi 4% HDP a zdá sa, že na tejto úrovni zostane aj tento rok. Navyše hrozí, že sa premení na deficit štrukturálny a bez výraznej snahy a nižšieho rastu bude ťažké sa ho zbaviť. Kurz českej koruny sa obvykle pohybuje v súlade s meniacim sa globálnym rizikovým sentimentom. Potom, čo ECB spustila program DRO, kurz koruny prudko posilnil aj napriek tomu, že centrálna banka už dlho drží sadzby na 0,75%. Inflácia je pod kontrolou, rast úverov spomalil, možno však len ťažko povedať, či v dôsledku snahy o znižovanie dlhu alebo kvôli obmedzenej ponuke úverov. Rozhodne však nehrozí zamrznutie úverového trhu. Jednou z kľúčových otázok je evidentne to, prečo krajina toľko závisí na exportoch. Dávam si to do súvislosti so starnutím populácie. Česká republika sa totiž dosť podobá Japonsku, len nemá prebytok bežného účtu. Jej populácia je totiž spolu so Slovinskom najstaršia vo východnej Európe. Iní túto závislosť vysvetľujú kultúrnymi faktormi. Česi sú sporiacim národom, čo im umožnilo vyhnúť sa osudu niektorých krajín eurozóny, ktoré už tretí rok bojujú s dlhovou krízou. 28.02.2012 www.hnonline.sk Uvedené je výťahom z "Quick Reality Czech", autorom je ekonóm Edward Hugh.(Zdroj: Economonitor) Patria Online
Slováci sú nespokojní so svojimi úsporami - Slovenskí sporitelia sa podľa spokojnosti s výškou svojich úspor zaradili na predposledné miesto spomedzi európskych krajín. Slováci pritom vnímajú svoje úspory horšie než signalizujú oficiálne štatistiky. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu ING Bank. Viac ako 50 % Slovákov vníma svoju finančnú situáciu oproti minulosti horšie, pretože ceny podľa nich rastú rýchlejšie ako ich príjem. Nespokojnosť vládne aj so sumou, ktorú pravidelne minú na osobné výdavky. "Viac negatívne ovplyvnení súčasnou ekonomickou situáciou sú Slováci vo vyššom veku, dôchodcovia, ženy a nezamestnaní," priblížil analytik ING Bank Eduard Hagara. Najspokojnejší s výškou svojich úspor sú muži , študenti a celkovo mladší spotrebitelia. Vo všeobecnosti u Slovákov nevládne spokojnosť so svojimi úsporami – len 28 % vyjadrilo v prieskume spokojnosť s nasporenou sumou. Ako najčastejší dôvod sporenia až 65 % Slovákov uvádza prípad neočakávaných výdavkov, zatiaľ čo platenie bežných výdavkov sú dôvodom sporenia 45 % obyvateľov Slovenska. Pri otázke formy sporenia až 78 % Slovákov uviedlo sporenie na bežných účtoch a naopak len 12 % investuje do podielových fondov , dlhopisov či akcií . Zároveň až 43 % Slovákov podľa prieskumu sporí aj doma vo forme hotovosti. Slovenskí sporitelia tak stále patria v Európe medzi najkonzervatívnejších v spôsobe sporenia. Vysokú spokojnosť so svojimi úsporami potvrdili krajiny ako Luxembursko, Holandsko, ale aj susedné Poľsko. Za najčastejšie príčiny sporenia v iných krajinách Európy obyvatelia uvádzajú najmä kúpu dovolenky, auta, elektrických spotrebičov, alebo špeciálnych módnych tovarov. 26.02.2012 TASR
Etiópske topánky z pneumatík dobýjajú svet - Firma z Adis Abeby sa s originálnou obuvou presadila aj v módnych metropolách. Etiópsky výrobca obuvi SoleRebels, ktorej základom sú staré pneumatiky, patrí ku svetovo známym obuvníckym značkám. Firma z Addis Abeby je pojmom aj v módnych metropolách ako Londýn či New York. Topánky z pneumatík Rebeli, ktorí v roku 1991 zvrhli etiópskeho komunistického diktátora Mengistua Haileho Mariama, si nemohli dovoliť poriadne topánky, a preto bojovali v topánkach s gumovou podrážkou zo starých pneumatík. Asi pred siedmimi rokmi túto myšlienku rozvinula Bethlehem Tilahun Alemuová a topánky zmodernizovala. Teraz je tridsaťjedenročná Alemuová šéfkou jedinej obuvníckej firmy na svete s pečiatkou Fairtrade, ako sa uvádza na webových stránkach spoločnosti. Alemuová založila firmu s piatimi zamestnancami v roku 2005. Dnes tu pracuje 300 ľudí. Polovica z toho sú ženy, 55 zamestnancov malo v minulosti lepru. Aj keď čiastočne prišli o prsty alebo nechty, podľa šéfky spoločnosti sú zručnými tkáčmi a za svoju prácu dostávajú pravidelný príjem. "Všetko je vyrábané stopercentne ručne, aby sme nezanechávali žiadnu uhlíkovú stopu," vysvetľuje podnikateľka. Na "podrážku pre chudobných" pracovníci pripevňujú zvršok topánky z materiálov vyrobených v Etiópii: juty, kože alebo bavlny. Sortiment zahŕňa aj žabky, šnurovacie topánky a lodičky. Topánky idú hlavne do zahraničia Obchod s etiópskymi topánkami pritom v samotnej Addis Abebe otvorili len pred niekoľkými mesiacmi. Tunajšie Fairtrade výrobky sú totiž predovšetkým vývozným hitom . Až 99 percent výrobkov je exportovaných do zahraničia. Doteraz vyrobili 70-tisíc párov. V Európe sa etiópske topánky dajú objednať na internete za 450 až 800 birrov (20 až 35 eur), uvádza DPA. Na etiópske pomery sú ale relatívne drahé. Topánky s gumovou podrážkou z recyklovaných či prírodných materiálov sa stali trendom aj v módnych metropolách New Yorku alebo Londýne. "Stále som nadšená, keď som v New Yorku a vidím ľudí, ktorí majú na sebe naše topánky. Tajomstvom nášho úspechu je, že sa správame ako americká firma a pre marketing využívame najrôznejšie médiá," vysvetľuje Alemuová. Skúsenosti z ciest po svete Bethlehem Alemuová pochádza zo západného okraja metropole Addis Abeby. Chudobné mesto neponúklo žiadne pracovné príležitosti. Premýšľala preto, aký druh miestneho výrobku by bolo možné vyrábať, aby už obrázky z Etiópie neponúkali len pohľad na chudobu a žobranie. Cestovala po svete, aby zistila, aké sú trendy na obuvníckom trhu. Svoje poznatky potom spojila s etiópsku kultúrou. Najťažšie podľa nej zo začiatku bolo presvedčiť západných zákazníkov o dobrej kvalite etiópskych výrobkov. Alemuová za svoje úspechy dostala už niekoľko medzinárodných ocenení a vlani bola zaradená medzi dvadsiatku najmladších úspešných afrických žien. Za vybudovanie malej továrne v Zenabworku sú jej vďační aj zamestnanci. "Než som tu začala, sedela som len doma, pretože nebola žiadna práca," hovorí Maac Teshomeová, počas toho, čo preťahuje žlté šnúrky do tmavozelených kožených topánok. "Teraz sa mi žije omnoho lepšie , môžem jesť zdravšie a kupovať si oblečenie," hovorí. Majiteľka továrne má do budúcnosti ešte veľa nápadov. Okrem Spojených štátov by chcela expandovať do Kanady, Japonska, Španielska a na Taiwan. Chcela by tiež rozšíriť produkciu a vyrábať aj kabelky, podľa rovnakého konceptu ako topánky. Navrch biomateriál, vnútri samozrejme staré pneumatiky. 26.02.2012 ČTK
Svet chce od Európy viac - Problémy eurozóny bude tento víkend riešiť dvadsiatka najsilnejších krajín sveta na summite G20 v Mexiko City. Politické špičky a guvernéri centrálnych bánk hodlajú pritlačiť na Európu, aby robila viac pre svoju záchranu. Kľúčovým má byť zýšenie kapacity trvalého eurovalu ESM z pol bilióna eur na 750 miliárd. Pomôcť má zlúčenie s dočasným eurovalom EFSF. „Ak sa to stane, myslím, že diskusie o Medzinárodnom menovom fonde MMF budú prebiehať hladšie,“ povedal pre Reuters šéf mexickej centrálnej banky Agustin Carstens. Preťahovanie mocností Najsilnejšie ekonomiky zvažujú či do fondu „nalejú“ ďalšie peniaze . MMF od konca roka zháňa ďalších takmer 500 miliárd eur na záchranu potápajúcej sa eurozóny. Krajiny Európskej únie predbežne sľúbili 200 miliárd eur a očakávajú, že zvyšok doložia ostatné krajiny G20. Spojené štáty to však odmietajú. Chcú vidieť väčšie zapojenie starého kontinentu do boja s dlhovou krízou . Proti sa postavil Berlín, ktorý si myslí, že Európa už spravila dosť. Stratil však podporu hlavného spojenca – Francúzska. Japonsko zvažuje pomoc Japonské ministerstvo financií potvrdilo, že uvažuje o poskytnutí 50 miliárd eur do menového fondu. V Mexiku sa však nebudú riešiť len ekonomické, ale aj mocenské otázky. Zatiaľ čo vyspelé krajiny presadzujú zvyšovanie MMF prostredníctvom bilaterálnych pôžičiek , rozvojovým krajinám vyhovuje skôr zvýšenie stropu trvalých príspevkov, takzvaných kvót. „Západné krajiny majú ekonomické problémy. Pri príspevkoch do fondu nebudú schopné držať krok s tými rozvojovými. Sila hlasu pri rozhodovaní v MMF pritom závisí od výšky kvót,“ hovorí David Marek z Patria Finance. Ak by sa zvyšoval strop trvalých príspevkov, mohlo by sa stať, že Čína a India by fond ovládli. „V prípade pôžičiek k takejto zmene nepríde,“ dodáva Marek. Jakub Mendel 24.02.2012 www.hnonline.sk
V rajoch máme tri tisícky firiem - Holandsko, Cyprus, Luxembursko, Seychely, či Kajmanské ostrovy. Predovšetkým v týchto, ale i iných krajinách označovaných ako daňové raje dnes oficiálne sídli už tritisíc slovenských firiem. „Počet spoločností, ktoré sú odtiaľto kontrolované, sa zvýšil takmer o desatinu. Vlani ich tam prišlo ďalších 250,“ vyhlásila Petra Štěpánová, analytička Českej kapitálovej informačnej agentúry (ČEKIA). Dodala, že podnikateľom sa u nás z viacerých dôvodov nepáči, a preto radšej odchádzajú. Minimálne zdanenie HN majú k dispozícii i mená niektorých firiem, ktoré sa minulý rok rozhodli pre zmenu sídla. Ide o významné firmy ako napríklad IT spoločnosť Ness Slovensko, firma podnikajúca vo farmácii Sunpharma Slovakia, výrobca a predajca kozmetiky Oriflame Slovakia, či špička vo výrobe vonkajších tesnení pre autá u nás, spoločnosť SaarGummi. Dôvodov, prečo sa firmy rozhodli utiecť do rajov, môže byť viacero. „Ten najzásadnejší je efektívne zdanenie až na úrovni jednotiek percent ,“ tvrdí Michal Friedberger, obchodný riaditeľ Akont Trust Company s tým, že ďalšie lákadlo je anonymné vlastníctvo firiem. To výrazne súvisí s vyššou mierou právnej ochrany majetku . „Pre firmu, ktorá chce preniknúť na zahraničné trhy alebo lepšie pôsobiť na slovenských partnerov, to zlepšuje imidž. Je v oveľa lepšej situácii, keď má napríklad materskú spoločnosť v Holandsku,“ zdôrazňuje Friedberger. Prichádzame o milióny Firmy do daňových rajov smerujú i preto, že nechcú byť pod kontrolou slovenských úradov, predovšetkým tých finančných a nám tak utekajú milióny na daniach. Medzi známymi spoločnosťami, ktoré sídlia v oblastiach pre ne výhodnejších, hoci podnikajú aj u nás, patrí finačná skupina Penta. Tá má v raji dokonca matku. Finančníci z J&T majú na Cypre zas sídla dcérskych spoločností, a sú tam aj mnohé ich klientske firmy. „Vyberáme im sídlo v krajinách, kde je to pre ich podnikanie legislatívne najvýhodnejšie,“ zdôvodnil pred časom pre HN hovorca J&T Petr Málek v narážke na obchodovanie s cennými papiermi. Štěpánová zdôrazňuje, že v minulom roku bol záujem slovenských podnikateľov o presun do rajov najslabší za posledné tri roky. „Z rajov je aktuálne kontrolovaných 1,57 percenta podnikov registrovaných na Slovensku. Prečo záujem ochladol, Friedberger zdôvodňuje tým, že naše hospodárstvo nie je vo svojej vrcholnej kondícii a firmy netvoria také vysoké zisky ako v minulosti: „Pokiaľ sú v strate, daňová optimalizácia stráca pre ne význam.“ Martin jaroš, hovorca ministra financií SR tvrdí, že k tomu mohla prispieť napríklad zlepšujúca sa situácia v medzinárodnom meradle v oblasti transparentnosti a výmeny informácií na daňové účely. Tento rok je však akousi výnimkou, podľa Štěpánovej nás čaká ďalší odlev podnikateľov do rajov. „ Na Slovensku ešte ani zďaleka nedošlo k nasýteniu trhu. Podnikateľské prostredie tu zatiaľ nenaznačuje, že by malo dôjsť k výraznejšiemu útlmu záujmu o daňové raje.“ 24.02.2012 Petra Jamrichová www.hnonline.sk
Perspektíva podnikateľského prostredia na Slovensku - Aké sú základné makroekonomické rámce vývoja slovenskej ekonomiky a očakávania podnikateľskej sféry v roku 2012? Vývoj makroekonomických rámcov našej ekonomiky sa v poslednom období dynamicky mení. Bohužiaľ, najmä smerom dole. Preto každá predikcia je dnes riziková, predovšetkým z dôvodu, že slovenská ekonomika je výrazne otvorená. Tým aj vplyv vonkajších faktorov je dominantný. Rozhodujúcimi exportnými trhmi pre Slovensko sú trhy krajín Európskej únie. Z nich najmä Nemecko, Rakúsko, Česko, Francúzsko či Maďarsko. Rastové ukazovatele krajín Európskej únie sú pod jedným percentom. V niektorých prípadoch sa očakáva zjavná stagnácia. Preto podľa mojich očakávaní sa niekde v tomto pásme bude pohybovať aj ekonomika Slovenska. Ako vnímate budúcnosť Eurozóny, vrátane spoločnej meny euro, z pohľadu slovenských podnikateľov? Čo by ste odkázali tzv. euroskeptikom, kritikom eura? Eurozóna a celá Európska únia prechádza veľmi kritickým štádiom svojho vývoja, avšak to neznamená, že táto situácia nie je zvládnuteľná. Podľa môjho osobného názoru euro má svoju budúcnosť. Je nielen spoločnou menou krajín eurozóny, ale je dominantnou menou v celej Európskej únii, ako aj druhou najvýznamnejšou obchodnou a rezervnou menou v globálnom meradle. Preto aj jeho pád by mal dnes ťažko vypočítateľné globálne dôsledky. Pre Slovensko euro znamená predovšetkým väčšiu menovú stabilitu a zníženie transakčných nákladov. Slovensko ako krajina eurozóny je atraktívnejšou destináciou pre vstup zahraničného kapitálu. Euro vytvára tlak na rast efektívnosti ekonomiky a nesporne zvýšilo našu kredibilitu. Spoločná mena je súčasťou celej integrácie a jej pád by pôsobil výrazne dezintegračne. Nemôžeme mať na jednej strane voľný pohyb tovarov a služieb, voľný pohyb osôb, žiť bez hraníc v širokom európskom priestore a pritom nemať spoločnú menu. Nezabúdajme, že v konečnom dôsledku všetko so všetkým súvisí. V čom vidíte úskalia, ale najmä prínos prípadného zavedenia spoločnej rozpočtovej zodpovednosti v eurozóne, prípadne vo všetkých krajinách Európskej únie? Spoločná rozpočtová zodpovednosť a spoločná rozpočtová politika je kľúčovou otázkou pre ďalší vývoj spoločnej meny. Bez nej nie je jej ďalší vývoj prakticky možný. Musíme si uvedomiť, že euro je jedinou menou na svete, ktorá sa o spoločnú rozpočtovú politiku neopiera, čo je svojím spôsobom anomália. Medzi hlavné úskalia patrí mechanizmus vplyvu členov eurozóny na jej formovanie a najmä politika jednotlivých inštitúcií Európskej únie, osobitne Európskej komisie a Európskeho parlamentu. Tie sa aj v súčasnosti správajú, akoby sa ich samotných kríza nedotýkala, a hlavnú zodpovednosť prenášajú na jednotlivé členské krajiny. Jednoznačne hovorím áno rozpočtovej zodpovednosti, ale aj pre Európsku komisiu, Európsky parlament a ďalšie európske inštitúcie. Čiže riešenie spoločnej rozpočtovej politiky musí ísť spoločne s inštitucionálnymi zmenami na úrovni Európskej únie. V poslednom období sa hovorí aj o požiadavke inštitucionálnych zmien v štruktúrach EÚ. Ktoré prípadné zmeny považujete z pohľadu Slovenska za pozitívne a s čím by Slovensko malo problém súhlasiť? Dá sa súhlasiť s posilnením právomocí Európskej komisie či Európskej centrálnej banky v otázkach rozpočtovej zodpovednosti a spoločnej rozpočtovej politiky. Posilnenie ekonomických právomocí európskych inštitúcií je správna cesta, ale za predpokladu zodpovednosti samotných inštitúcií. Určite bude potrebné zamyslieť sa nad mechanizmom rozhodovacích a konzultatívnych procesov v Európskej únii, ktoré sú veľmi málo efektívne a súčasne finančne veľmi nákladné. Pravidelné mesačné korzovanie vyše 730-členného Európskeho parlamentu medzi Bruselom a Štrasburgom je viac ako luxus. Navyše, väčší zákonodarný orgán má zrejme len 1,5-miliardová Čínska ľudová republika. A to sa dotýka aj všetkých ostatných výkonných a poradných orgánov EÚ, vrátane byrokraticky prebujnenej Európskej komisie. Za zbytočný luxus považujem tiež vytváranie veľvyslanectiev Európskej únie v tretích krajinách, ktoré generujú len ďalšie stovky úradníkov bez reálneho vplyvu na pozíciu členských krajín v týchto teritóriách. Aký je názor SOPK, teda aj váš osobný, na možnosť zjednotenia daňových základov, ako aj na zjednotenie daňových pásiem? Zjednotenie daňových základov v rámci spoločného trhu má svoju logiku, znižuje náklady celoeurópsky pôsobiacich firiem a vytvára transparentný finančný a odvodový systém. Naopak, zjednocovanie daňových sadzieb by jednoznačne znížilo konkurenčnú schopnosť európskej ekonomiky ako celku a znamenalo by v konečnom kroku väčšiu delokalizáciu európskych firiem mimo hranice Európskej únie, a tým aj ďalšie znižovanie rastového potenciálu EÚ ako celku. Slovenskí podnikatelia, v súvislosti s možným zvyšovaním daňového zaťaženia, kriticky poukazujú na poskytovanie rôznych daňových úľav, zo strany štátu, zahraničným investorom. Domnievate sa, že sú neoprávnene zvýhodňovaní? Vlády majú v obľube zvyšovať daňové zaťaženie tých, ktorí dane platia. Oveľa menšiu pozornosť venujú daňovým únikom, čiernej ekonomike, čiernej práci a presunu firiem do tzv. daňových rajov. Čiže jednoznačne sa nedá súhlasiť s takouto politikou a to tak voči právnickým, ako aj fyzickým osobám. V oblasti poskytovania daňových úľav som jednoznačne proti ich poskytovaniu v prípade investícií montážneho či polomontážneho charakteru a úplne proti tým investíciám, ktoré ohrozujú už existujúce domáce firmy. Daňové úľavy by mali ísť iba do oblastí prioritného záujmu rozvoja ekonomiky, pokiaľ by takého priority na Slovensku existovali. Vtedy by takúto úľavu mali dostať bez rozdielu tak domáci, ako aj zahraniční investori. Základným problémom zostáva, že zatiaľ žiadna vláda od vzniku Slovenskej republiky tieto priority nezadefinovala. Stále existujú ešte možnosti vyhnúť sa daňovým odvodom registráciou v tzv. krajinách daňového raja. Ako by sa tomu dalo predísť? Daňové raje sú problémom nielen európskej, ale celej globálnej ekonomiky. Žiaľ ani na európskej, ani na globálnej úrovni tento všeobecne známy problém nikto nerieši a snáď ani nemá záujem riešiť. Európska únia nerieši otázky spojené s Cyprom, ostrovmi v Lamanšskom kanáli, či s ďalšími v rámci európskeho ekonomického priestoru. Globálne by to mala byť jedna z kľúčových tém skupiny 20 najvyspelejších krajín sveta. Treba súčasne podotknúť, že len globálne riešenie má nádej na úspech. Živo si viem predstaviť ako by vyzerali rozpočty mnohých krajín po zrušení daňových rajov. Myslím si, že ani na Slovensku by sme potom nemuseli uvažovať o zvyšovaní daní. 27.01.2012 Ekonomické fórum Predseda SOPK Peter Mihók
Dane pôjdu po voľbách hore - Smer už nechce rovnú daň, bývalá koalícia áno. DPH neplánuje zvýšiť takmer nikto, hoci podľa ekonómov by mali. BRATISLAVA. Po voľbách sa na Slovensku budú zvyšovať dane. Otvorene o tom hovoria takmer všetky politické strany, ktoré majú šancu dostať sa do parlamentu. Dôvod je rovnaký, treba nájsť peniaze na ozdravenie verejných financií. Rovnú daň už nechcú všetci Prvý rozdiel medzi stranami je v tom, či chcú zachovať rovnú daň 19 percent, alebo chcú viac zdaňovať lepšie zarábajúcich. Smer sa netají tým, že chce viac zdaniť ľudí s príjmom nad 33-tisíc eur ročne. Navrhuje pre nich sadzbu dane vo výške 25 percent. Rozpočtu by to podľa strany prinieslo navyše asi 65 miliónov eur. Aj o tomto návrhu hlasoval minulý týždeň v prvom čítaní parlament, no návrh neprešiel. Kým s týmto nápadom je Smer viac­menej osamotený, s myšlienkou zdaniť vyššou daňou z príjmov monopoly, prípadne aj banky, sa stotožňujú viacerí. A to sa týka aj tých strán, ktoré by podľa posledného prieskumu agentúry Focus dosiahli okolo päť percent hlasov. Smer chce firmy s daňovým základom nad 30 miliónov eur zdaniť sadzbou 22 percent. Obyčajní ľudia by monopolom uvalili 30-­percentnú daň. Strany bývalej štvorkoalície neplánujú siahnuť na rovnú daň. Vysvetľujú to tým, že nechcú trestať tých, čo pracujú a sú úspešní. Ak by bolo podľa SDKÚ, bohatým ľuďom by sa obmedzili napríklad prídavky na deti alebo rodičovský príspevok. Kráteniu sociálnych dávok dobre zarábajúcim sa však nebránia ani ďalšie strany bývalej koalície, no ani Smer. Milionársku daň máme aj v súčasnosti, a to v podobe postupne sa znižujúcej nezdaniteľnej časti na daňovníka. Klesať začína približne od príjmu 1800 eur mesačne. Tým, čo zarábajú viac ako 3000 eur mesačne, sa už základ pre výpočet dane neznižuje vôbec. Radičovej vláda chcela túto milionársku daň v rámci reformy daní a odvodov zrušiť, no keďže v októbri parlament vyslovil premiérke nedôveru, reforma sa stopla. Zrušiť takúto formu milionárskej dane sa Smer nechystá. DPH nechcú zvyšovať Ak platia vyjadrenia politikov, DPH sa nezvýši a zostanú dve sadzby tejto dane desať a dvadsať percent. Nižšou sadzbou sa zdaňujú lieky, zdravotnícke pomôcky a knihy, vyššou všetko ostatné. „Odmietame zvyšovanie DPH, lebo takéto zmeny najviac postihujú občanov s nižšími príjmami a dochádza k poklesu ich životnej úrovne,“ povedal poslanec Smeru Peter Kažimír. Zákon je zatiaľ nastavený tak, že DPH by mohla klesnúť späť na 19 percent, ak deficit znížime na tri percentá HDP. Malo by to byť od roku 2014. To si presadila SaS, keď bývalá štvorkoalícia hľadala spôsob, ako zosekať deficit a chcela zvýšiť aj DPH. Takmer žiadna zo strán nehovorí o preradení potravín do nižšej sadzby, lebo treba šetriť. Smer zatiaľ neuvažuje ani o nižšej sadzbe DPH na predaj z dvora, napríklad v opätovnej výške šesť percent. Presadilo sa to za Ficovej vlády, Radičovej vláda ju v rámci šetrenia zrušila. Politici sa však zhodujú, že treba zlepšiť výber DPH. Podľa kresťanských demokratov sa daňové úniky odhadujú na miliardu eur. Keďže je zrejmé, že do roku 2013 by sa zlepšením výberu DPH ani zďaleka toľko do rozpočtu nezískalo, strany navrhujú zdvihnúť niektoré spotrebné dane. Ak nezafunguje lobing, takmer s istotou sa viac zdaní alkohol. Vzorec v zákone zabezpečí, že ak sa viac zdaní pivo, potom aj víno. Cigarety pôjdu ešte hore, lebo je to v súlade s nariadením Bruselu. Hazard chce viac zdaniť Smer aj pravica. Keby bolo podľa KDH, zaviedla by sa daň z luxusu. Luxusné tovary chce viac zaťažiť aj strana 99 percent. Z programov strán nevyplýva, čo sa má presne zdaniť a akou sadzbou. Smer chce tiež zdaniť dividendy a podiely na zisku vyplatené fyzickým osobám sadzbou päť percent. Drahé nehnuteľnosti zdania viac Smer aj SDKÚ otvorene pripúšťajú, že po voľbách sa viac zdania nehnuteľnosti. Nie však paušálne všetky domy a byty, ale v závislosti od ich polohy a podľa hodnoty nehnuteľnosti. Ľudia v malých obciach či na sídliskách by to nemuseli veľmi pocítiť. Pri určovaní výšky dane by sa mali využívať cenové mapy. Smer si vie tiež predstaviť, že by daň z nehnuteľností už nebola príjmom samospráv, ale štátu. Nad niečím takým uvažovali aj niektorí poslanci SDKÚ, oficiálne strana tvrdí, že by táto daň zostala príjmom miest a obcí. Jediný relevantný zdroj na príjmovej strane je DPH. Tá sa musí zvýšiť, či chcú, alebo nechcú Čítajte komentár Petra Schutza (piano) >> Bez vyššej DPH to pôjde ťažko, tvrdia ekonómovia Aj keď politici tvrdia, že DPH nezvýšia, analytici to vidia inak. BRATISLAVA. Programy politických strán nehovoria o tom, koľko by do rozpočtu priniesli opatrenia, ktoré navrhujú. Smer v návrhu, o ktorom rokoval minulý týždeň parlament, vyčíslil, že vyššie zdanenie dobre zarábajúcich, podnikov s vysokými ziskmi a zdanenie dividend by do rozpočtu prinieslo asi 150 miliónov. To by zďaleka nestačilo na to, aby sme deficit znížili v takej miere, ako od nás žiada Brusel. Nová vláda potrebuje do roku 2013 nájsť niečo vyše miliardy eur, inak deficit pod tri percentá HDP zrejme nedostane. Ak záväzok nesplníme, hrozia nám sankcie od Európskej komisie a všimli by si to aj investori a ratingové agentúry. Predražili by sa nám pôžičky. Keby mohli o daniach hlasovať analytici, skôr než priame dane by radšej zdvihli spotrebné dane, DPH a majetkové dane. „Tieto dane nekrivia motiváciu firiem a ľudí investovať a pracovať,“ povedal analytik UniCredit Bank Vladimír Zlacký. Na rozdiel od politikov si ekonómovia myslia, že budúca vláda by mala zvýšiť aj DPH. Zvýšenie sadzby o percentuálny bod môže rozpočtu priniesť asi 185 miliónov eur. Smer KDH SDKÚ SaS Most-Híd Obyčajní ľudia SNS 99 % Ste za zvýšenie DPH? Ak áno, o koľko? Nie Nie Nie Nie Nie Zatiaľ nie Nie Nie Ste za to, aby boli zachované dve sadzby DPH (10 % a 20 %), alebo by sa malo na tom niečo zmeniť? Áno, ponecháme zatiaľ súčasný stav Áno, ponecháme zatiaľ súčasný stav Áno, ponecháme súčasný stav Nie, zjednotíme ich na úrovni 19 % Áno, ponecháme súčasný stav Áno, ponecháme súčasný stav Áno, ponecháme dve sadzby, sadzbou 10 % zdaníme aj potraviny Chceme vyššiu DPH na luxusný tovar (sadzba aspoň 25 %) Ste za to, aby ľudia, ktorí majú príjmy zhruba nad 33-tisíc eur ročne, mali vyššiu sadzbu dane z príjmu? Áno Nie Nie Nie Nie Nie Nie, rovnú daň treba znížiť na 16 % Áno, treba viac zdaniť bohatých Ste za to, aby sa zvýšila daň z bytov, domov a pozemkov? Áno, ale nie plošne, zaviedli by sa cenové mapy Možno, podľa vývoja ekonomiky Áno, v závislosti od hodnoty nehnuteľnosti Možno, treba o tom diskutovať Skôr nie Možno, treba o tom diskutovať Skôr nie Áno, ale nie plošne, treba viac zdaniť luxusné nehnuteľnosti Ste za to, aby sa niektorým alebo všetkým firmám zdvihla sadzba dane z príjmu? Áno, firmy s daňovým základom nad 30 mil.eur treba zdaniť sadzbou 22 % Nie Nie Nie Nie Áno, monopoly treba zdaniť sadzbou 30 % Áno, treba viac zdaniť monopoly Áno, treba viac zdaniť monopoly, korporácie a finančné inštitúcie s najvyššími ziskami 12.02.2012 Marianna Onuferová SME
Ľuďom sa bude žiť ťažšie, ako vláda čakala - Tento rok bude pre ľudí náročnejší, ako pôvodne odhadovala vláda pri tvorbe štátneho rozpočtu. Ministerstvo financií v predbežnej prognóze pripustilo, že ekonomika tento rok porastie o 1,1 percenta namiesto pôvodného 1,7 percenta. Rezort ministra Ivana Mikloša (SDKÚ) zároveň zvýšil očakávaný rast cien o 0,2 percenta na 2,8 percenta a o podobnú úroveň zároveň znížil predpokladaný reálny rast platov. Slovensko má ôsmy najnižší vládny dlh v únii Štátu vypadnú desiatky miliónov eur Ide o nepriamy dôsledok dlhovej krízy v Európe, pre ktorú sa vo viacerých krajinách znižuje dopyt. Z daného dôvodu sa na Slovensku tento rok výrazne zníži rast exportu. Ministerstvo zároveň očakáva stagnáciu domácej spotreby zo strany domácností. Analytici predpokladajú, že pre pomalší rast ekonomiky, ako ho priznalo ministerstvo, by malo vypadnúť v štátnej kase asi 80 miliónov eur. Okrem toho musí štát na dosiahnutie cieľa zníženia deficitu rozpočtu na tri percentá výkonu ekonomiky do roku 2013 nájsť ďalších najmenej 800 miliónov. Miklošov rezort napriek tomu zatiaľ nehovorí o ďalšom výraznejšom zvýšení daní. A to ani pre pomalší tohtoročný rast ekonomiky. Ako sa menila prognóza HDP na rok 2012 6/2011 8/2011 11/2011 2/2012 +4,4 % +3,4 % +1,7 % +1,1 % Zdroj: MF SR "Výpadok voči verejným financiám by mohol byť mierny," informoval hovorca ministra financií Martin Jaroš, podľa ktorého sa "neuvažuje s dodatočnými opatreniami v tomto roku nad rámec štátneho rozpočtu". Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovana Ďuranu však práve plánovaný deficit verejnej správy na tento rok, ktorý má presiahnuť tri miliardy eur, bude musieť vláda radikálnejšie škrtať. "Nová vláda bude musieť zásadne znižovať schodok, bolo by nanajvýš nezodpovedné neprijímať ďalšie úsporné opatrenia len preto, že by sa prognóza mala naplniť," tvrdí Ďurana. Ako MF SR zmenilo očakávania na rok 2012 ukazovateľ 2011 prognóza na rok 2012 február 2012* oproti 11/2011** HDP, reálny rast +3,1 % +1,1 % – 0,6 % HDP, bežné ceny 69,10 mld. eur 71,343 mld. eur – 287 mil. eur rast cien, inflácia +3,9 % +2,8 % +0,2 % mzdy, nominálne +2,5 % +3,4 % 0 % mzdy, reálne – 1,4 % +0,6 % – 0,2 % zamestnanosť +1,9 % 0 % +0,2 % investície, reálne +4,4 % +1,6 % – 0,4 % spotreba domácností, reálna – 0,5 % 0 % – 0,6 % export, reálny +9,8 % +2,2 % – 3,9 % import, reálny +4,4 % +0,7 % – 4,6 % * PREDBEŽNÁ PROGNÓZA MF SR, KTORÁ SA EŠTE MÔŽE ZMENIŤ NA ZASADNUTÍ MAKROVÝBORU ** IDE O ZMENU V PERCENTUÁLNYCH BODOCH Pozitívnou zmenou v predbežnej prognóze je, že zamestnanosť má stagnovať namiesto očakávaného úbytku asi sedemtisíc pracovných miest, o ktorom sa hovorilo ešte vlani v novembri. Odvtedy prišli aj niektoré dobré správy – napríklad na východ smeruje investor, ktorý by mal v automobilovom priemysle dať prácu pre asi tisíc ľudí. Dlhová kríza v Európe však robí Slovensko zraniteľnejším. "Momentálne dochádza k prenášaniu dlhu na Nemecko, najvýznamnejšieho obchodného partnera Slovenska, krajina sa vystavuje veľkým rizikám a prenáša sa to aj na ďalšie silné ekonomiky. Pre takú otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, je to veľmi negatívne," hovorí analytik spoločnosti Next Finance Martin Prokop. Pod vyšší ako plánovaný rast cien sa podľa Prokopa podpíše aj ďalšie kvantitatívne uvoľňovanie peňazí americkou centrálnou bankou, ktorá drží ekonomiku nad vodou tlačením peňazí. Pri vyšších cenách a pracovných neistotách budú ľudia pri nákupoch opatrnejší. Najmä maloobchodníci v prihraničných oblastiach sa musia čoraz viac pasovať s nákupmi Slovákov za hranicami. "Takéto cezhraničné nákupy nie sú dobrou správou ani pre našu ekonomiku, ani pre štátny rozpočet, resp. pre daňové príjmy," konštatuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Komerčné banky odhadujú v priemere tohtoročný rast ekonomiky na 0,8 percenta. Podľa Prokopa je tak ministerstvo ešte stále príliš optimistické a výpadok v rozpočte by mohol byť vyšší. "Prognóza by mala byť ešte horšia, aby neskôr politická špička nezaháľala a snažila sa ušetriť každé euro a takisto, aby prijímala ďalšie reformy," povedal Prokop. Prognóza rezortu však nie je definitívna, o jej konečnej podobe rozhodnú analytici z rôznych štátnych a súkromných inštitúcií na makrovýbore. 8.02.2012 Lenka Buchláková Pravda
Podnikatelia budú môcť z áut odstrániť deliacu mriežku - Niektorí motoristi dostanú od marca možnosť prevádzkovať na pozemných komunikáciách aj vozidlo, z ktorého bola odstránená deliaca priečka oddeľujúca priestor pre vodiča a cestujúcich od úložného priestoru. Vyplýva to z novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorú dnes 76 hlasmi schválili poslanci. Netreba prestavbu auta Právna norma z dielne Ľudovíta Jurčíka (SaS) tak zavádza výnimku do súčasného absolútneho zákazu prevádzkovať v premávke na pozemných komunikáciách vozidlo, ktoré sa nezhoduje so schváleným typom. V súčasnosti existuje možnosť odstrániť deliacu priečku len cez možnosť prestavby vozidla zmenou jeho kategórie z N1 na M1, ktorá je prakticky nevyužívaná pre komplikovanosť, zdĺhavosť a nákladovosť tohto procesu. "Takto sa umožní odstrániť deliacu priečku z vozidla bez nutnosti prestavby vozidla, a teda jednoduchým fyzickým odmontovaním," uviedol Jurčík. Poslanec upozornil, že jeho návrhom novely nie je dotknutá vyhláška ministerstva dopravy, podľa ktorej vozidlo kategórie N s nedelenou skriňovou karosériou pri preprave nákladu, ktorý by počas prevádzky mohol ohroziť vodiča alebo cestujúcich, musí byť za posledným radom sedadiel vybavené priečkovým systémom. Neplatí pre dodávky "Zmenou zákona sa umožní odstrániť priečkový systém najmä tým prevádzkovateľom vozidiel, ktorí neprevážajú náklad potenciálne ohrozujúci vodiča alebo cestujúcich," uvádza poslanec v dôvodovej správe. Preto ustanovuje, pri ktorých vozidlách sa deliaca priečka môže z vozidla odstrániť. Ide iba o kategórie N1 (nákladné), ktoré sú odvodené od vozidiel kategórie M1 (osobné). Pri klasických dodávkových vozidlách určených prevažne na prepravu nákladu táto deliaca priečka z vozidla nemôže byť demontovaná, pretože by sa ohrozil všeobecný záujem na bezpečnosti premávky na pozemných komunikáciách pri preprave nákladu. 8.02.2012 TASR
Nový vlastník banky Wegelin ruší vzťahy s klientmi z USA - Banka Wegelin koncom januára oznámila, že predáva svoje neamerické aktíva Raiffeisen Group. Dôvodom sú spory s USA. ZURICH. Švajčiarska banka Raiffeisen Group, ktorá kúpila neamerické aktíva najstaršej švajčiarskej banky Wegelin obvinenej Washingtonom z napomáhania Američanom k daňovým únikom, ruší vzťahy s vlastnými klientmi z USA. Povedal to pre švajčiarsky nedeľník SonntagsBlick výkonný riaditeľ Raiffeisen Group Pierin Vincenz. Banka Wegelin koncom januára oznámila, že predáva svoje neamerické aktíva Raiffeisen Group. Dôvodom sú spory so Spojenými štátmi, ktoré Wegelin vinia z napomáhania Američanom k daňovým únikom. Banka uviedla, že je na spor pripravená, aby však ochránila svoje aktivity pred dôsledkami právneho sporu, neamerické aktíva predala banke Raiffeisen. Najskôr väčšinu svojich zamestnancov a klientov presunula pod Notenstein Privatbank, ktorá sa stala 100-% dcérskou spoločnosťou Raiffeisen Group. Americké úrady najprv obvinili troch zamestnancov banky Wegelin z napomáhania bohatým Američanom k daňovým únikom a tento týždeň obvinili aj banku. Podľa USA bankári údajne pomohli Američanom zatajiť majetok v hodnote viac než 1,2 miliardy USD (911,85 milióna eur). Vincenz pre SonntagsBlick povedal, že cudzinci tvorili len 3 % z celkového počtu klientov banky Raiffeisen. "Nikdy sme sa nezameriavali na týchto klientov. Ani oznámenia banky nezverejňujeme v angličtine," dodal s tým, že banka ruší vzťahy so všetkými klientmi, ktorí majú na USA nejaké napojenie. "To zahŕňa aj švajčiarskych klientov, ktorých deti v USA študujú," povedal šéf Raiffeisen Group. Informovala o tom agentúra Reuters. 5.02.2012 TASR
Teleúrad tlačí na ceny hovorov - Prepojovacie poplatky chce teleúrad znížiť o tretinu. Operátori však nemusia úsporu premietnuť do cien. BRATISLAVA. Od 31. mája by si mali mobilní operátori účtovať menej peňazí za ukončovanie volania vo svojej sieti. Telekomunikačný úrad si od návrhu sľubuje, že zlacnejú aj ceny hovoru pre zákazníkov. Výška prepojovacích poplatkov by mala klesnúť o tretinu. Ak si dnes operátori účtujú 0,0551 eura za minútu hovoru, od júna to má byť maximálne 0,0367 eura. Zníženie prepojovacích poplatkov vychádza z medzinárodného porovnania. Napríklad rakúski operátori smú dnes inkasovať najviac 0,0201, maďarskí 0,0445, britskí zas 0,0338 eura. Telekom považuje reguláciu prepojovacích poplatkov za zbytočnú. Hovorné sa podľa tejto firmy znižuje bezohľadu na výšku poplatkov. „Neexistuje priama úmera medzi jeho výškou a cenou hovoru do inej siete,“ tvrdí hovorca Telekomu Andrej Gargulák. Iný pohľad na to má spoločnosť Telefónica, tá zníženie víta. Potvrdila, že koncová cena nezávisí len od poplatkov, ale napríklad aj od marže operátora. Konkurenčné považuje za neprimerané. Orange návrh úradu nekomentoval. 3.02.2012 Adam Valček SME
Japonský parlament odklepol mimoriadny rozpočet - Japonský parlament dnes schválil už štvrtý mimoriadny rozpočet na financovanie rekonštrukcie oblasti na severovýchode Japonska, ktorú zničilo zemetrasenie a vlny cunami. Jeho suma dosahuje 2,5 bilióna jenov (24,93 miliardy eur). Dolná komora japonského parlamentu dnes schválila návrh dodatočného rozpočtu na fiškálny rok 2011/2012, ktorý sa skončí 31. marca. Návrh síce bude ešte prerokovávať horná komora parlamentu, no schválený bude, keďže rozhodovanie v dolnej komore má prednosť. Rozpočet zahŕňa napríklad 740 miliárd jenov na podporu malých podnikateľov, ktorých ťažko zasiahlo minuloročné marcové zemetrasenie a prívalové vlny cunami, pri získavaní úverov. Okrem toho chce vláda 300 miliardami jenov podporiť program nákupu ekologickejších vozidiel. Japonsko minulý rok schválilo už tri mimoriadne rozpočty, ktorých celková hodnota presiahla 18 biliónov jenov. Najskôr v máji 2011 schválilo Japonsko mimoriadny rozpočet za 4 bilióny jenov, po ktorom nasledovali 2 bilióny a nakoniec v októbri vyše 12 biliónov jenov. Informovala o tom agentúra AP. 3.02.2012 TASR
Slovenské banky rekordne zarobili - Banky na Slovensku vlani zarobili najviac za posledných sedem rokov. Oproti predchádzajúcemu roku im vzrástol zisk o tretinu, keď dosiahol skoro sedemsto miliónov eur. Vyplýva to z údajov Slovenskej bankovej asociácie. Dopomohol k tomu najmä záujem Slovákov požičať si. Banky ich lákali na výnimočne nízke úroky na úveroch na bývanie. Nové pôžičky rástli najmä v prvom polroku, keď sa zdalo, že kríza už doznieva. „Rast zisku ovplyvnil najmä zvyšujúci sa objem obchodov klientov a naša nákladová disciplína. Pozitívny vývoj v oblasti zlyhaných úverov nám totiž umožnil znížiť objem vytvorených opravných položiek,“ spresňuje za najväčšiu banku na trhu, Slovenskú sporiteľňu, jej hovorca Štefan Frimmer. Tento rok však bude pre naše banky pravdepodobne horší. „Banky budú požičiavať za prísnejších podmienok, sadzby preto môžu stúpnuť. Ľudia sa tiež budú báť recesie,“ vysvetľuje Maroš Ovčarík z portálu Finančná hitparáda. Zisk im zníži aj nová banková daň, ktorá platí od januára. 2.02.2012 Martina Štefanková www.hnonline.sk
Finančník George Soros varoval pred desaťročím krízy - Americký finančník maďarského pôvodu George Soros označil situáciu, ktorá sprevádza svetovú hospodársku krízu, za takú vážnu a zložitú, s akou sa doteraz vo svojej kariére nestretol. Podľa neho čaká Spojené štáty triedna vojna. Ťažké časy "Čakajú nás ťažké časy, ktoré sa v mnohom dajú porovnať s 30. rokmi minulého storočia, s Veľkou hospodárskou krízou. Čaká nás obmedzovanie výdavkov v celom rozvinutom svete, čo nás uvrhne do desaťročia prinajmenšom ďalšej stagnácie. V najlepšom možnom prípade nás čaká deflácia. V najhoršom prípade skolabuje finančný systém," povedal Soros v rozhovore pre časopis Newsweek. Miliardár, ktorý je známy ako liberálny aktivista, v interview pred svojim vystúpením na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose konštatoval, že svetová hospodárska kríza je taká významná a nepredvídateľná, ako bol koniec komunizmu a celého socialistického bloku. "Kolaps sovietskeho systému bol vskutku výnimočnou udalosťou, podobnou tomu, čo teraz prežívame v rozvinutom svete, ale bez toho, aby sme si to plne uvedomovali," uviedol Soros. Podľa neho odhalenie falošnosti ekonomickej poučky o racionálnosti trhovej ekonomiky a jej schopnosti sa ozdraviť, je "porovnateľné s kolapsom marxizmu ako politického systému". Podľa Sorosa nedokáže Západ úspešne zápasiť s následkami zla, spôsobeného nedokonalosťou finančného systému, rovnako ako sa niekdajšie krajiny východného bloku s týmto problémom nevedeli vysporiadať politicky. Nepokoje a triedny boj V Spojených štátoch, kde mu pravica stále neodpustila jeho vystupovanie proti politike bývalého prezidenta Georga W. Busha, očakáva Soros rozpútanie pouličných nepokojov, ktoré sa podľa neho už začínajú a môžu vyústiť do triedneho boja. Kritici Sorosa obviňujú z toho, že financuje kanadskú environmentalistickú a protikonzumnú neziskovú organizáciu Asbusters, ktorá podporuje celoamerické protestné hnutie Occupy. Soros to odmietol, ale povedal, že otvorene podporuje Demokratickú stranu a prezidenta Obamu. Pokiaľ ide o Európu, je Soros presvedčený, že ak sa neriadene rozpadne eurozóna a zanikne euro, pravdepodobne sa "obnovia politické konflikty, ktoré Európu rozdeľovali po stáročia". Sprevádzať to podľa Sorosa bude nacionalizmus so zjavnými prejavmi xenofóbie, vyčleňovania cudzincov a príslušníkov etnických skupín. V období nacizmu sa na mušku dostali Židia, dnes podobná nevraživosť podľa Sorosa hrozí Rómom a moslimským prisťahovalcom. Soros povedal časopisu Newsweek, že je pripravený v Davose upozorniť lídrov na pravdepodobný krach Grécka v tomto roku. Chce predniesť aj kritiku na adresu európskych predstaviteľov, ktorí podľa neho vedia len "upokojovať situáciu, ale nie riešiť problémy". Po svojej nedávnej návšteve Číny upozornil nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, že pokiaľ bude chcieť Európa nájsť riešenie svojich problémov mimo svojich hraníc, s určitosťou to nemôže očakávať od Pekingu. Napriek všetkým turbulenciám však Soros predpokladá, že euro predsa napokon len tak-tak prežije. Nádej na oživenie svetovej ekonomiky v tomto roku vidí Soros v rozvíjajúcich sa trhoch. Demokratické reformy, ktoré sa rozšírili na Blízkom východe, taktiež demokratizácia v Afrike a jej hospodársky rast, ako aj reformy v Rusku, môžu pomôcť vyviesť svet z krízy. 27.01.2012 TASR
Nízkonákladovka z Nórska pokorila rekord - Presne 21 miliárd dolárov. Toľko bude stáť 222 lietadiel, ktoré si objednala aerolinka Norwegian Air Shuttle. Je to doteraz najväčšia objednávka na lietadlá v Európe a z rekordnej zákazky sa môžu tešiť výrobcovia Airbusu aj Boeingu. Odvážna nórska spoločnosť má v pláne už v roku 2013 expandovať v oblasti diaľkových letov, čo z nej urobí vôbec prvú nízkonákladovú aerolinku, ktorá prevádzkuje zaoceánske cesty. Od marca navyše rozbehne pravidelné linky aj z bratislavského letiska. Z malého hráča veľký Vedenie spoločnosti sa z výhodného nákupu teší. „Toto je pre nás historický okamih,“ povedal generálny riaditeľ a zakladateľ Björn Kjos. „Zaistili sme si obnovu flotily na najbližšie roky a s dohodami sme veľmi spokojní,“ dodal. Objednané lietadlá začnú schádzať z výrobných liniek až v roku 2016 a postupne budú nahrádzať staré stroje. „Norwegian síce nepatrí k najväčším aerolíniám, no v poslednom čase naozaj veľmi expanduje, a tomu zodpovedá tiež zákazka na veľké množstvo nových lietadiel,“ vysvetlil analytik Cyrrus Ondřej Moravanský. Norwegian Air si objednala 100 Airbusov a 122 Boeingov, pričom 22 z nich je typu Boeing Dreamliner. Tieto stroje sú schopné lietať na veľké vzdialenosti, čo súvisí s plánmi spoločnosti lietať do New Yorku a Bangkoku už budúci rok. V Európe sa nízkonákladové spoločnosti špecializujú na regionálne linky a najvzdialenejšie destinácie majú v Afrike. Obnovou flotily chce prepravca naďalej udržiavať ceny leteniek na nízkej úrovni. Nový Ryanair? Doteraz boli jednotkou na škandinávskom trhu aerolinky Scandinavian Airlines (SAS), tie však už dlhšie bojujú s konkurenciou v podobe nízkonákladoviek – ako je Norwegian alebo Ryanair – a život im komplikujú aj neustále sa zvyšujúce náklady. „Samozrejme, že jednotlivé aerolinky si navzájom konkurujú a je pravda, že SAS sa v poslednom čase veľmi nedarí. Takéto objednávky sú vždy na niekoľko rokov dopredu, takže je to skôr sprievodný jav toho, že spoločnosti Norwegian sa darí,“ myslí si analytik. Norwegian Air Shuttle je štvrtá najväčšia nízkonákladová spoločnosť v Európe, ktorá sa sústreďuje na pravidelné lety zo Škandinávie a v súčasnosti jej flotilu tvorí 63 lietadiel. Len na porovnanie, najväčší a Slovákmi hojne využívaný Ryanair sa v súčasnosti pýši 202 kusmi lietadiel. Norwegian lieta zo Škandinávie do celého sveta, najmä do destilácii v Európe, ale aj v Afrike a Ázii, v pláne sú aj zaoceánske lety. Od marca 2012 bude táto nízkonákladovka lietať aj na Slovensko a Bratislavu spojí so škandinávskymi metropolami Oslo a Kodaň. 26.01.2012 www.hnonline.sk
Európania chcú pracovať aj v dôchodkovom veku - Európska komisia (EK) dnes zverejnila výsledky prieskumu Eurobarometra, ktorý sa priamo týka Európskeho roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. Z nového prieskumu dosť prekvapivo vyplýva, že menej ako polovica Európanov sa obáva starnutia. Výsledky prieskumu ukázali, že 71 percent opýtaných si uvedomuje rastúci vek európskej populácie, ale iba 42 percent má z tohto vývoja obavy. Toto zistenie je v ostrom kontraste s názormi poslancov Európskeho parlamentu, ktorí starnutie považujú za jednu z hlavných výziev spoločnosti. Pre väčšinu občanov ľudia vo veku 55 a viac rokov zohrávajú dôležitú úlohu v kľúčových spoločenských oblastiach. Viac ako 60 percent je presvedčených, že by mala existovať možnosť pracovať aj v dôchodkovom veku a jedna tretina opýtaných by skutočne chcela pracovať dlhšie. Tento názor prekvapivo zastávajú skôr ľudia v preddôchodkovom veku ako generácia mladých ľudí. Prieskum Eurobarometra sa zameral na päť oblastí: celkové vnímanie veku a starých ľudí, starí ľudia na pracoviskách, dôchodok a dôchodky, dobrovoľníctvo a podpora starých ľudí a prostredia, ktoré zohľadňuje potreby starších ľudí. Z prieskumu vyplýva, že definície "mladých" a "starých" sa v jednotlivých krajinách líšia. Kým na Malte, v Portugalsku a vo Švédsku sú za mladých považovaní ľudia do 37 rokov, na Cypre a v Grécku sa za mladých považujú ľudia do päťdesiatky. V priemere sa Európania domnievajú, že za starého sa človek začína považovať tesne pred dovŕšením 64 rokov a mladým prestáva byť vo veku necelých 42 rokov. Ženy si myslia, že staroba sa začína o čosi neskôr ako tvrdia muži - vo veku 65 rokov v porovnaní so 62,7 rokov podľa mužov. Pokiaľ ide o zamestnanie, iba jeden z troch Európanov súhlasí s názorom, že oficiálny vek odchodu do dôchodku sa musí do roku 2030 zvýšiť i napriek tomu, že sa to v mnohých členských štátoch stalo politickou prioritou. Silnú podporu (61 percent) má názor, že ľudia by mali mať možnosť pracovať po dosiahnutí oficiálneho dôchodkového veku, pričom až 53 percent opýtaných odmieta povinný odchod do dôchodku. Štyridsaťdva percent Európanov si myslí, že bude schopných vykonávať svoju prácu aj po prekročení hranice 65 rokov, kým 17 percent predpokladá, že svoju terajšiu prácu už nebude vládať vykonávať po šesťdesiatke. Jedna tretina Európanov tvrdí, že by chcela pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku a myšlienka skombinovať prácu na polovičný úväzok s čiastočným dôchodkom pripadá takmer dvom tretinám Európanov lákavejšia ako byť len na dôchodku. (spravodajca TASR Jaromír Novak) hy 13.01.2012
Penzisti pracujúci na dohodu neplatia odvody - Ľudia, ktorí pracujú na dohodu, nemusia na rozdiel od zamestnancov pracujúcich na pracovnú zmluvu, platiť žiadne odvody. Čistý plat dohodára je tak v porovnaní so mzdou zamestnanca na pracovnú zmluvu vyšší Dôchodcom, ktorí sa zamestnajú na pracovnú zmluvu, zamestnávateľ strháva z platu preddavky na zdravotné poistenie vo výške štyroch percent z hrubej mzdy, ďalšie štyri percentá pohltí poistenie na dôchodkové poistenie a 1,4 percenta z hrubého platu smeruje na nemocenské poistenie. Celkovo tak zamestnávateľ strhne pracujúcemu dôchodcovi 9,4 percenta z platu. Okrem toho musia zamestnanci platiť aj daň vo výške 19 percent. Penzistom, ktorí sa zamestnajú na dohodu, zamestnávateľ nestrháva z platu žiadne odvody, ale len daň. To znamená, že ak sa dvaja dôchodcovia zamestnajú za tú istú hrubú mzdu, no jeden z nich pracuje na zmluvu a druhý na dohodu, dohodár bude dostávať vyššiu čistú mzdu. Napríklad pri hrubom plate 400 eur predstavuje rozdiel v čistej mzde medzi dohodárom a zamestnancom približne 30 eur. Čím vyššia je hrubá mzda, tým je aj vyšší rozdiel medzi čistým zárobkom. Ľudia pracujúci na zmluvu, však majú vďaka tomu, že platia odvody, v porovnaní s dohodármi viaceré výhody. Po skončení zamestnania majú nárok na zvýšenie dôchodku. Ak ochorejú, bude im Sociálna poisťovňa vyplácať nemocenskú dávku. Ľudia pracujúci na dohodu, nedostanú v prípade choroby žiadne peniaze. Dôchodcovia pracujúci na zmluvu majú nárok rovnako ako ostatní zamestnanci na dovolenku či stravné lístky. Dohodári dovolenku nemajú a takisto im zamestnávateľ neprispieva ani na stravu. Zákonník práce navyše dovoľuje odpracovať na dohodu o vykonaní práce pre jedného zamestnávateľa za rok len 350 hodín. Ak niekto pracuje celý rok pre toho istého zamestnávateľa, môže mesačne odpracovať približne 29 hodín. V prípade, že by pracoval osem hodín denne, celý limit by si vyčerpal za dva mesiace. 13.01.2012 psc Pravda
Od dane bude oslobodená vyššia suma - Od januára sa pre všetkých daňovníkov zvýšila nezdaniteľná časť základu dane z minuloročných 3 559,30 eura na 3 644,74 eura. Kým zamestnanci pocítia nárast nezdaniteľného minima hneď v januárovej výplate, živnostníci si ho uplatnia až začiatkom budúceho roku pri podávaní daňového priznania. Nezdaniteľná časť základu dane sa mení každoročne k 1. januáru na základe aktuálneho životného minima. Suma nezdaniteľného minima sa vypočíta ako 19,2–násobok životného minima. Nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane nemajú všetci. Lepšie zarábajúcim sa výška nezdaniteľného minima postupne znižuje až na nulu. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane v plnej výške majú tí ľudia, ktorých základ dane nepresahuje stonásobok životného minima. V prípade podnikateľov to znamená, že ich príjem po odpočítaní výdavkov nesmie v tomto roku presiahnuť 18 983 eur. Tí živnostníci, ktorí tento rok dosiahnu daňový základ vo výške 33 562 eura, nemajú už nárok na žiadnu nezdaniteľnú časť. Rovnako ako vzrástla nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, sa zvýšilo aj nezdaniteľné minimum na nepracujúcu manželku alebo nepracujúceho manžela. Ak manželka živnostníka nemá vlastný príjem, jej manžel si môže pri podávaní daňového priznania uplatniť celé jej nezdaniteľné minimum. Aj nezdaniteľná časť na nepracujúcu manželku sa lepšie zarábajúcim znižuje. 13.01.2012 pcs Pravda
Regionálne združenia môžu žiadať o podporu do 2. februára - O finančnú podporu štátu na projekty cezhraničnej spolupráce v tomto roku môžu regionálne združenia na Slovensku žiadať do 2. februára. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR môže na realizáciu jedného projektu poskytnúť najviac 20 tis. eur. Žiadatelia o príspevok si pritom musia zabezpečiť z vlastných zdrojov najmenej 10 % z celkových nákladov na projekt. Vyplýva to z výzvy ministerstva na predkladanie žiadostí o poskytnutie finančného príspevku na projekt regionálneho rozvoja. Podpora je určená na projekty v rôznych oblastiach euroregionálnych aktivít zameraných na rozvoj cezhraničnej spolupráce. Odborná hodnotiaca komisia zhodnotí cezhraničný dopad, uskutočniteľnosť a udržateľnosť projektov podľa rôznych kritérií. Konzultačný deň k výzve je plánovaný 11. januára na ministerstve dopravy od 10:00 do 13:00. V minulom roku rezort dopravy podporil spolu 15 projektov ôsmich regionálnych združení v celkovej sume 275,8 tis. eur. Regionálne združenie Váh - Dunaj - Ipeľ so sídlom v Nitre dostalo na tri projekty Po stopách Grasalkoviča, Kultúrne leto bez hraníc a Víno ako produkt zážitkového turizmu spolu 51,4 tis. eur. Združenie Región Tatry, sídliace v Kežmarku, získalo 48,5 tis. eur tiež na tri projekty, a to Euroregión bez hraníc 2011, X. Slovensko-poľské hospodárske fórum a Monitoring vôd - základ prehlbovania enviropartnerstva. Združenie Región Beskydy so sídlom v Žiline získalo takmer 40 tis. eur na dva projekty - Beskydský hradný triangel - historické dedičstvo spájajúce národy a Beskydská magistrála - cesta k partnerstvu národov. Podobne ako ďalšie dve združenia. Región Neogradiensis, z.p.o., v Lučenci dostal 39,8 tis. eur na projekty Cestičky do praveku - príprava turistickej destinácie v regióne Novohrad a Geopark Novohrad - Nógrad, príprava turistického chodníka Šomoška, Soví hrad, Pohanský hrad. Únia Slanej a Rimavy získala 39,6 tis. eur na projekty Miestne a regionálne produkty cestovného ruchu a socio-ekonomický rozvoj a Možnosti rozvoja vidieckeho cestovného ruchu v Euroregióne Slaná - Rimava. Karpatský euroregión Slovensko so sídlom v Košiciach dostal 20 tis. eur na projekt Ukážeme krásy našich krasov celému svetu Stredoeurópsky euroregión získal 19,4 tis. eur na spoločnú prezentáciu euroregiónov a Zemplínsky euroregión 17,2 tis. eur na projekt Investičná a pracovná agentúra - Euroregión Južný Zemplín 10.01.2012 SITA
Fúzia roka: Miliardári zlúčili svoje strojárske firmy - Majiteľ finančnej skupiny Istrokapitál Mario Hoffmann, finančníci zo Slavie Capital Peter Gabalec a Martin Kvietik, ako aj Sitno Holding bývalého ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka, dohodli v týchto dňoch fúziu roka v slovenskom strojárstve. 54374020 Podľa informácií HN bude mať holding základné imanie sto miliónov eur a bude zatiaľ zastrešovať osem strojárskych koncernov. „Vytvoríme zoskupenie, ktoré bude slovenskou jednotkou v klasickom strojárstve,“ potvrdil pre HN výsledok rokovaní exminister hospodárstva Ľudovít Černák. Cieľom holdingu má byť využitie synergických efektov v čase hroziacej recesie. Celý zoznam firiem, ktoré do holdingu budú patriť, ešte na stole nie je. Do skupiny by však mali zapadnúť Chemstroj, PPS Group, Way Industries či napríklad aj Trens a Metalurg-Steel. V dvoch posledne menovaných má vplyv aj majiteľ Poštovej banky Mario Hoffmann. Jeho Istrokapitál by mohol skupine pomôcť aj finančne. Majiteľ Poštovej banky Mario Hoffmann, Slavia Capital a Sitno Holding založia strojársku jednotku na trhu. Miliardári dohadujú biznis roka 54373660 Na Slovensku sa v týchto dňoch dohaduje fúzia roka. Majiteľ finančnej skupiny Istrokapitál Mario Hoffmann, finančníci zo Slavie Capital Peter Gabalec a Martin Kvietik, ako aj Sitno Holding bývalého ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka totiž spolu vytvoria megaholding. „Spoja svoje strojárske aktivity do jednej skupiny so základným imaním zhruba 100 miliónov eur,“ vyhlásil pre HN zdroj z Trenčína, kde sa obchod uzavrel. Holding by mal podľa našich zistení oficiálne vzniknúť 1. júna 2012. Exminister hospodárstva Ľudovít Černák informácie o založení skupiny i jej základnom imaní potvrdil: „Bude zastrešovať osem strojárskych podnikov. Vytvoríme zoskupenie, ktoré bude slovenskou jednotkou v klasickom strojárstve.“ Hoffmann zabezpečí financovanie Presný zoznam firiem, ktoré do holdingu budú patriť, ešte na stole nie je, zatiaľ ich je dohodnutých osem. Gro spoločností vyčlení Sitno Holding. Okrem nich sem „zapadnú“ aj podniky Trens i Metalurg_Steel. Tie v súčasnosti zo spomínaných miliardárov oficiálne nikto nevlastní, vplyv však na ne má údajne majiteľ Poštovej banky Mario Hoffmann. Napríklad Metalurg_Steel je spoločnosť, ktorej majiteľom je cyperská spoločnosť Hilbe Holdings Limited. Tá bola založená vo februári minulého roku a cez svoju ďalšiu slovenskú firmu Ptchem získala skrachovanú rafinérku Petrochemu. Vo veriteľskom výbore, ktorý rozhodol o prijatí ponuky Ptchemu, boli aj predstavitelia Poštovej banky. „Áno, aj tieto spoločnosti budú patriť do zoskupenia. Dostanú sa tam kúpou alebo výmenou akcií. Okrem nich tam bude ešte aj Chemstroj zo Strážskeho,“ dopĺňa Černák. Podotýka, že sa ešte rokuje s dvoma partnermi, ich mená však nespresnil. Podľa nášho zdroja hlavná úloha Istrokapitálu bude zabezpečiť jednotné efektívne financovanie pre celú skupinu a pripraviť zdroje na akvizičné aktivity v regióne strednej Európy, ktoré budú k dispozícii v strojárstve i zbrojárstve. Priestor na akvizície K zoskupovaniu síl medzi miliardármi totiž dochádza v čase, keď eurozóne hrozí druhá vlna recesie. Počas prvej vlny pritom došlo k tomu, že ceny firiem rapídne klesli a spoločnosti, ktoré mali dostatočný kapitál, mohli vo veľkom nakupovať. Aj výkonný riaditeľ spoločnosti Patria Finance Petr Kováč prednedávnom na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub podotkol, že kríza vytvára priestor na zaujímavé akvizície v regióne. „Cieľom je vytvorenie takého zoskupenia, ktoré dokáže využiť synergické efekty, a tým zvýšiť svoju konkurencieschopnosť,“ tvrdí Černák. Zrodí sa tak holding, ktorý bude dostatočne silný z výrobnej, technologickej a personálnej stránky. „Bude mať dostatočne silné finančné zázemie a bude si môcť dovoliť expanziu na zahraničných trhoch a investície do výskumu a vývoja,“ spresňuje Černák. Do holdingu teda budú určite začlenené firmy Chemstroj, Trens a Metalurg_Steel. Podľa plánov, ktoré novovznikajúca skupina má, sa sem zrejme začlení aj detvianska firma PPS Group. V nej Sitno ovláda asi pätinu. Do nového holdingu zrejme určite zapadne aj výrobca odmínovačiek Božena, a to krupinská spoločnosť Way Industries. Tú do apríla 2010 vlastnil výlučne Sitno Holding, začiatkom mája tu polovicu odkúpila Slavia Capital. Spájanie síl medzi miliardármi nie je novinkou. Podobnú stratégiu zvolili pred pár rokmi aj finančníci z J&T, PPF najbohatšieho Čecha Petra Kellnera a Daniel Křetínský. Tí pred tromi rokmi vytvorili Energetický a průmyslový holding. Skupina J&T doň vložila všetky svoje energetické a priemyselné aktíva, pričom PPF v ňom za asi 206 miliónov eur získala 40-percentný podiel. Rovnakú časť vlastní J&T a zvyšok má Daniel Křetínský. Ten holdingu i šéfuje. Dnes, aj vďaka dostatočnému kapitálu, EPH rastie, na Slovensku exkluzívne rokuje o vstupe do nášho najväčšieho dodávateľa plynu Slovenského plynárenského priemyslu a chceli by sprivatizovať aj teplárne. 9.01.2012 Petra Jamrichová www.hnonline.sk
Aké zmeny nastali pri spotrebných daniach? - Od spotrebnej dane pre domácnosti bude oslobodený zemný plyn určený na varenie v domácnostiach. V prípade spoločného vykurovania oslobodenie nenastane. Zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja sa dotkol problematiky doterajšieho oslobodenia od spotrebnej dane v prípade výroby tepla (z elektriny, zemného plynu a pod.) v malých kotolniach v bytových domoch a v bytoch (nejde o centrálne vykurovanie). Zmenil predmetný zákon niečo na oslobodení od spotrebnej dane v tomto prípade? Zákonom č. 546/2011 zo dňa 30.11.2011, ktorým sa novelizuje aj zákon 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov sa v § 31 ods. 1 písm. f) doplnil text „oslobodenie od dane sa nevzťahuje na zemný plyn použitý na výrobu tepla domácnosťou, ktorá nemá vlastný zdroj vykurovania v rodinnom dome alebo v byte,“ Text bol doplnený z dôvodu, že bol nejednotný výklad doteraz platného zákona. Aj doteraz platilo, že od spotrebnej dane pre domácnosti bod oslobodený zemný plyn určený na varenie, pričom, ak sa zemný plyn použil na výrobu tepla v tých domácnostiach, ktoré nemajú v rodinnom dome alebo priamo v byte vlastný zdroj vykurovania (kotol), v tom prípade zemný plyn, ktorý sa použil na výrobu tepla napr. v spoločnej domovej kotolni určenej na vykurovanie celého bytového domu, nebol oslobodený od spotrebnej dane. Doplnením textu sa zamedzí nejednotnému výkladu zákona. Môžu sa dostať domové a bytové kotolne do rôznych kategórií? Od spotrebnej dane pre domácnosti bude oslobodený zemný plyn určený na varenie, pričom, ak by sa zemný plyn použil na výrobu tepla v tých domácnostiach, ktoré nemajú v rodinnom dome alebo priamo v byte vlastný zdroj vykurovania (kotol), v tom prípade zemný plyn, ktorý sa použijú na výrobu tepla napr. v spoločnej domovej kotolni určenej na vykurovanie celého bytového domu, nebude oslobodený od spotrebnej dane. Dotkne sa vás, ako výrobcov tepla niečo podstatné z tohto zákona? Táto novela sa nás nedotkne. Pre výrobcov tepla bolo zmenou schválenie zákona č. 485/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2011, novelizoval zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa už s účinnosťou od 1.1.2011 zrušilo oslobodenie zemného od spotrebnej dane, ak je používaný na výrobu tepla určeného pre domácnosť, t. z. že od prvého januára 2011 začali platiť spotrebnú daň výrobcovia tepla, ktorí z uhlia i zemného plynu vyrábajú teplo pre domácnosti. Odpovedalo: Predstavenstvo SZVT 9.01.2012 www.hnonline.sk
Colníci po spojení s daniarmi prídu o osobné príplatky - Výplaty colníkov budú tento rok nižšie. Na osobných príplatkoch môžu prísť až o sto eur. Odborárov o tom informovala generálna riaditeľka bývalej colnej správy Mária Machová. "Ešte vlani sme sa dozvedeli, že na začiatku tohto roka budú znížené osobné príplatky. Vyzerá to tak, že to bude o 20 až 25 percent menej, teda až do sto eur," tvrdí Ľudovít Kajan zo sekcie colnej správy Slovenského odborového zväzu verejnej správy Nižšie platy colníci v januárovej výplate podľa Miroslavy Slemenskej, hovorkyne finančného riaditeľstva, ešte nepocítia. Kedy sa budú príplatky škrtať, Slemenská nepovedala. "Budúcnosť dorieši osobný úrad finančného riaditeľstva," odpovedala. Problémy s osobnými príplatkami mali colníci už koncom minulého roka, keď im hrozilo, že ich nedostanú vôbec. Tohtoročné zníženie je však pravdepodobne neodvratné. "Budú to prehodnocovať. Bolo nám povedané, že je lepšie znížiť príplatky na začiatku roka, lebo ťažko povedať, ako sa bude vyvíjať rozpočet a potom sa to vyrovná. Podľa nás je to dosť radikálne a nesúhlasíme, ale zatiaľ nie je tá sila, ktorá by išla proti tomu," dodal Kajan. Odborári sa situáciu chystajú riešiť, na presných krokoch sa ešte nedohodli. Colné a daňové správy od Nového roka fungujú spoločne pod finančnou správou, ktorú vedie finančné riaditeľstvo. Zamestnanec colnej sekcie, ktorý nechce byť menovaný, tvrdí, že tam vládne chaos. "Môj útvar zanikol tak ako mnohé ďalšie. O platových pomeroch už bude rozhodovať nový šéf, takže koľko zarobím na nenárokovateľných zložkách, presne neviem. Veľa vedúcich pracovníkov odvolali a náhrada za nich zatiaľ nie je," povedal. Motiváciou zostať v tomto zamestnaní je pre neho výsluhový dôchodok. Zamestnanci sa sťažujú, že ešte nedostali stravné lístky a v kanceláriách nemajú ani kalendáre na tento rok. "Na kapitálových výdavkoch bol na tento rok znížený rozpočet o dvadsať percent. To sa odrazí na rôznych pomôckach, prípadne opravách," podotkol Kajan. Daniari a colníci už fungujú pod jednou strechou Finančná správa, ktorá vznikla zlúčením daňovej a colnej správy, by mala byť štíhlejšia a efektívnejšia. Tvorí ju finančné riaditeľstvo a deväť daňových a deväť colných úradov. K 1. januáru 2012 daňová správa kvôli reforme znížila počet pracovníkov o 309 ľudí, o 150 sa znížil počet pracovníkov vo vedúcich pozíciách. Tento rok budú ešte daňové a colné úrady fungovať osobitne, v januári 2013 by sa mali zlúčiť, čím vzniknú nové finančné úrady. Štát sa tak chce pripraviť na zjednotenie výberu daní, ciel a odvodov. Od novej zlúčenej správy si rezort financií tiež sľubuje obmedzenie daňových únikov, šetrenie a zlepšenie služieb pre občanov. (eo) 6.01.2012 Pravda
Slovenské hospodárstvo rástlo vďaka vývozu - Slovenské hospodárstvo naďalej ťahajú predovšetkým iné štáty. Potvrdilo sa to aj v roku 2011, a možno ešte výraznejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Kým zahraničný dopyt bol ťahúňom rastu hrubého domáceho produktu, domáci dopyt opäť stagnoval. Domácnosti míňali menej ako pred rokom a v porovnaní s rokom 2010 šetrila aj verejná správa. Podľa bankových analytikov slovenské hospodárstvo malo v minulom roku reálne stúpnuť o 3 %, čo by znamenalo spomalenie z predvlaňajších 4,2 %. Spočiatku sa však očakával rast rýchlejší, udalosti v polovici roka 2011 však vyhliadky výrazne zhoršili. "Zatiaľ čo v prvom štvrťroku 2011 reálny rast HDP prekonal svoje predkrízové maximum, v ostatných mesiacoch sa stále zreteľnejšie objavovali známky spomalenia eurozóny," konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Soňa Muzikářová. To bolo aj dôvodom, prečo medziročný rast slovenského hospodárstva v roku 2011 v druhom polroku spomalil. Kým v prvom štvrťroku 2011 ekonomika Slovenska stúpla o 3,4 % a v druhom ešte zrýchlila na 3,5 %, v treťom kvartáli sa už medziročný hospodársky rast zmiernil na 3 %. Napriek tomu si však hospodárstvo udržalo relatívne slušný medzikvartálny rast o 0,8 %. Ešte výraznejšie spomalenie medziročného rastu sa však očakáva za štvrtý štvrťrok, kedy podľa bankárov ekonomika stúpla iba o 2,4 %. 5.01.2012 SITA
Štát doplatil na rekordne drahý benzín - Minuloročné rekordné ceny benzínov a nafty až okolo 1,4 eura za liter sa nepriaznivo prejavili na príjmoch štátnej pokladnice. Časť ľudí presadla z auta do lacnejšej verejnej dopravy, čo prispelo k tomu, že palív sa na pumpách predávalo menej. Štát aj v dôsledku toho vybral na spotrebnej dani z minerálnych olejov menej o 73 miliónov eur, ako pôvodne plánoval. Tento výpadok len sčasti štátu nahradili vyššie príjmy z 20-percentnej dane z pridanej hodnoty, ktorej výber pri drahšom palive stúpa. Celkovo motoristi vlani kúpou palív naplnili štátu viac ako šestinu z celoročných daňových príjmov. Benzín bol vlani oproti roku 2010 drahší až o 16 percent a nafta až o 20 percent. Išlo najmä o dôsledok drahej ropy, ale k vyšším cenám prispela aj vláda. Kabinet v rámci úsporného balíčka, ktorým sa malo zastaviť zadlžovanie krajiny, zaťažil najviac práve motoristov. Dane na palivá rástli, čo naftu aj benzín zdražilo asi o päť centov. Lenka Buchláková Pravda
Desaťdňové diaľničné nálepky nahradili sedemdňové - Národná diaľničná spoločnosť očakáva, že v tomto roku vodiči kúpia 1,8 mil. desaťdňových diaľničných nálepiek a príjmy z ich predaja dosiahnu 18 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. BRATISLAVA. Namiesto sedemdňových diaľničných nálepiek za sedem eur budú vodiči od tohto roka používať desaťdňové známky v hodnote desať eur. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. predpokladá, že v roku 2012 vodiči kúpia 1,8 mil. kusov desaťdňových nálepiek za 18 mil. eur vrátane dane z pridanej hodnoty. Pokiaľ predaj nových nálepiek s dlhšou platnosťou by mal oproti sedemdňovým známkam klesnúť takmer o 24 %, tržby z ich predaja majú vzrásť o 3,4 %. Keby zostali platiť sedemdňové známky, predalo by sa ich 2,36 mil. kusov a príjmy by dosiahli 17,42 mil. eur s daňou. O zavedení desaťdňových nálepiek namiesto sedemdňových rozhodla vláda začiatkom novembra minulého roka. Ročná diaľničná nálepka pre rok 2012, ktorá platí do 31. januára 2013, stojí 50 eur. Za mesačnú nálepku vodiči zaplatia 14 eur a za novú desaťdňovú nálepku 10 eur. Pre prípojné vozidlá platia rovnaké ceny nálepiek. 1.01.2012 SITA
Objem úverov domácností stúpol o osminu - V rámci úverov slovenských domácností bol v októbri podobný vývoj ako v septembri. Ich celkový stav totiž rástol medzimesačne približne zhodným tempom, a to o 148 miliónov eur. V porovnaní s októbrom 2010 sa zvýšil o 12,2 %. "Medziročný rast má nepatrne klesajúci trend," informovala dnes Národná banka Slovenska (NBS) vo svojom mesačnom bulletine pre mesiace november a december 2011. Dve tretiny z medzimesačného rastu tvorili úvery na nehnuteľnosti, ktorých dynamika sa však mierne spomalila o 0,4 percentuálneho bodu. Dosiahla tak 14,7 %. "Mierne ochladenie záujmu o úvery na nehnuteľnosti je podobné ako na jeseň 2009," tvrdí v bulletine NBS. Zvyšnú jednu tretinu úverov použili slovenské domácnosti na spotrebu. V sektore nefinančných spoločností pokračoval mierne negatívny trend poklesu úverovej aktivity zo septembra. Celkový stav úverov medzimesačne klesol o 84 miliónov eur. Tento vývoj možno podľa NBS pripísať pravdepodobne nižším potrebám pri financovaní prevádzky. Svedčí o tom najmä zníženie stavu úverov do jedného roka, a to predovšetkým kontokorentných úverov. "Ďalším faktorom bol pokles kontokorentných úverov so sankčnou úrokovou sadzbou, ktoré mohli byť splatené alebo predané," uviedla banka. Stav dlhodobejších úverov nad 1 rok sa v októbri 2011 opäť mierne zvýšil. Došlo však takisto aj ku spomaleniu jeho medziročného rastu, ktorý sa znížil na 6,3 %. "Predstavuje to pokles o takmer 3 percentuálne body v porovnaní s najvyššou hodnotou od marca 2009 zaznamenanou v auguste 2011," informuje NBS. V októbri sa zvýšili úvery ostatným finančným sprostredkovateľom o 59 miliónov eur, čím sa ich medziročný rast dostal prvýkrát od mája 2008 do kladných hodnôt. 21.12.2011 TASR
V Nórsku vypukla panika. Nie je maslo - Pred Vianocami majú Nóri prázdne regály so základnou prísadou do koláčov. Mliekari vinia zmenu výživy a počasie. OSLO, BRATISLAVA. Kým Európska únia bojuje s ekonomickou krízou, Nóri bojujú s inou – maslovou. Nedostatok masla v severskej krajine krátko pred Vianocami vyhnal ceny tuku na čiernom trhu na absurdných 600 až 700 nórskych korún (asi 80 až 90 eur) za kilo, asi desaťnásobok bežnej ceny v krajine. Solidárni susedia Prázdne regály s maslom priniesli v Nórsku rady ako u nás za socialistických čias. V Osle susedom solidárne rozdávali maslo švédsky novinár i dánsky podnikateľ zadarmo, jedny noviny zas ponúkajú maslo s predplatným. Na internetovom obchode Blocket jeden z podnikavých Švédov dokonca ponúka Nórom maslo výmenou za gitaru, píše švédsky server The Local. Na hraniciach minulý týždeň zadržali ruského priekupníka s 90 kilogramami masla v aute. Kríza zašla tak ďaleko, že vláda sa rozhodla dočasne (do konca marca) znížiť vysoké clá na maslo, ktoré zaisťujú dominanciu domácich výrobkov, o vyše 80 percent. Zrušila tiež kvóty na produkciu mlieka. No ani to už podľa mliekarov Vianoce s maslovými koláčmi nemusí zachrániť. Nedostatok zrejme pretrvá do konca januára. Nóri chcú tuky Mliekarenská spoločnosť Tine, ktorá takmer úplne ovláda nórsky trh, vidí za nedostatkom masla to, že Nóri zmenili stravovacie návyky a čoraz viac chcú stravu s menej sacharidmi, no bohatú na tuky. Vlhké leto zas spôsobilo nedostatok a horšiu kvalitu mlieka. Poľnohospodári však vyčítajú spoločnosti Tine, že pridlho čakala, kým štát požiadala o nižšie clo, aby mohla kúpiť maslo zo zahraničia, a o zrušenie trestov za prekročenie kvót na výrobu mlieka. 16.12.2011 Ela Rybárová SME
Účet si možno preniesť ako telefónne číslo - Prejsť z jednej banky do druhej možno rovnako ako vymeniť mobilného operátora. Aj účty sa dajú prenášať z jednej banky do druhej. Klient síce dostane nové číslo účtu, ktoré musí nahlásiť zamestnávateľovi, ale s prechodom by nemal mať toľko starostí, ako keby chcel sám zmeniť banku. Pri zmene účtu je najdôležitejšie vybrať si novú banku. Rozhodovať by nemala len základná cena za balík, ale aj to, čo obsahuje. Klient by si mal na výpise z účtu pozrieť, aké služby využíva a hľadať taký balík služieb, ktorý zahŕňa čo možno najviac z nich. V opačnom prípade síce bude mať účet s nízkym mesačným poplatkom, ale môže sa stať, že bude musieť doplácať za využívanie ďalších služieb. Dôležité je aj preveriť sa, či sa v jeho blízkosti nachádzajú bankomaty tej banky, do ktorej chce prejsť. Väčšina balíkov služieb totiž obsahuje len výbery z vlastných bankomatov. Za výbery z bankomatov iných bánk si banky účtujú aj viac ako jedno euro. To znamená, že zmena banky by sa mohla týmto spôsobom predražiť. Kto si nájde nový vhodný účet, stačí vyplniť žiadosť o presun účtu a odovzdať ju v novej banke. Ľudia, ktorí nechcú chodiť do pôvodnej banky, môžu touto úlohou poveriť novú banku. V takom prípade však musia mať úradne overený podpis. Ak nechcú platiť za overenie podpisu, musia zájsť aj do pôvodnej banky. Výhodou presunu účtu je to, že banky spolu navzájom komunikujú. Nová banka nastaví všetky trvalé príkazy a inkasá tak, ako boli v starej banke. Zároveň oznámi firmám, ktorým klient platí prostredníctvom inkasa, že si majú peniaze sťahovať už z nového účtu. Banky väčšinou spolupracujú s mobilnými operátormi, dodávateľmi energií či poisťovňami. Ak niekto platí inkasom menšej firme, s ktorou banka nespolupracuje, musí jej sám oznámiť nové číslo účtu. Ešte pred presunom účtu by si mal každý overiť, či má s pôvodnou bankou vyrovnané všetky záväzky. Ak je niekto napríklad na účte v mínuse, banka presun účtu nepovolí. Najprv je preto potrebné vložiť na účet peniaze, aby mal klient kladný zostatok na účte. Preniesť účet si môže každý bez ohľadu na to, či využíva len účet, alebo balík služieb. Presun účtu je však určený len nepodnikateľom. Ak si chce svoj účet preniesť z jednej banky do druhej podnikateľ, musí si všetko vybaviť sám. Ako postupovať pri presune účtu 1. Nájdite si novú banku. 2. Vypíšte žiadosť o presun účtu a odovzdajte ho v novej banke. Žiadosti ba mali byť k dispozícii vo všetkých bankách, ktoré sú členmi Slovenskej bankovej asociácie. Stiahnuť ju možno aj z internetovej stránky bankovej asociácie. 3. Ak nechcete chodiť do pôvodnej banky, dajte si overiť podpis na matrike a u notára. V opačnom prípade musíte žiadosť osobne priniesť aj do starej banky. 4. Banky navzájom spolupracujú, pričom zo starého účtu sa prenesú všetky trvalé príkazy a inkasá na nový účet. 5. Nová banka oznámi spoločnostiam, s ktorými spolupracuje, že sa klientovi zmenilo číslo účtu. Ostatným firmám, ktorým klient platí inkasom, musí zmenu oznámiť sám. 6. Proces zmeny môže trvať aj viac ako mesiac. Banky musia zabezpečiť, aby sa do dňa presunu hradili všetky záväzky zo starého účtu a od tohto termínu z nového účtu. 15.12.2011 pcs Pravda
Indonézska vláda podporuje vstup zahraničných investorov - O odpustenie dane z príjmu pre investorov, ktorí v piatich vybraných odvetviach investujú v Indonézii minimálne 1 bilión rupií (cca 110 miliónov amerických dolárov), sa treba uchádzať do roku 2014. Toto odpustenie im indonézska vláda môže schváliť až na desať rokov. Ide o investície do výroby 87 produktov, ktoré produkujú kovospracujúci priemysel, petrochemický priemysel, strojárstvo a odvetvia zaoberajúce sa obnoviteľnými zdrojmi energie a telekomunikačnými technológiami. Tieto daňové prázdniny ukotvujú aktuálne dekréty indonézskeho ministerstva priemyslu a ministerstva financií, ktoré sú už v indonézštine zverejnene na webstránkach týchto ministerstiev. O zoznam produktov môžu investori žiadať na Ministerstve priemyslu Indonézie (www.kemenperin.go.id, telefón 006221 5251470). Podrobné informácie k daňovej politike Vám poskytne: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Jakarte JI. Prof. Mohammad Yamin SH, 29, 103 10 Jakarta , Indonézia Tel.: 0062/21/3101068, 0062/21/3151429 Fax: 0062/21/3101180 Mobil: 0062816783043 (dipl. služba / Emergency Call) Email: emb.jakarta@mzv.sk 9.12.2011 MZV
Holandským bankám zvýšíli daň. Za vysoké odmeny - Holandské banky, ktoré svojim manažérom vyplatia vysoké odmeny, budú čeliť vyššej sadzbe bankovej dane, ktorú holandská vláda plánuje zaviesť od polovice budúceho roka. Oznámilo to v piatok (9.12.) ministerstvo financií. Holandsko minulo na záchranu bánk takmer 40 miliárd eur, keď ich v dôsledku finančnej krízy z roku 2008 buď zoštátnilo, alebo im poskytlo finančnú injekciu. Medzi takéto banky patria napríklad ABN Amro, ING alebo poisťovňa Aegon či finančná skupina SNS Reaal. Práve štedrá pomoc z peňazí daňových poplatníkov vyvolala neskôr ich pobúrenie, keď sa dozvedeli, že niektorí bankári v zachraňovaných inštitúciách aj po pomoci od štátu poberali obrovské odmeny. Vláda plánuje stanoviť novú bankovú daň, ktorá by mala Holandsku priniesť ročne okolo 300 miliónov eur, na úrovni 0,022 % z krátkodobých pasív a 0,011 % z dlhodobých pasív, informovalo ministerstvo. No v prípade, že banka vyplatí manažérom odmeny, ktorých výška presiahne 100 % ich ročného platu, bude musieť zaplatiť daň oproti tej stanovenej o 5 % vyššiu. 10.12.2011 TASR
Výrobcovia sladkostí zdražujú. Pre cukor - Kakaové rezy či lentilky nájdete zrejme v obchodoch za vyššie ceny. Termín zdražovania závisí aj od veľkosti zásob v obchodoch. BRATISLAVA. Kolekcie na vianočné stromčeky vyjdú tento rok pravdepodobne drahšie než minulý. Výrobcovia sladkostí totiž zvyšujú ceny. „Boli sme donútení zdražiť od 5 do 12 percent v závislosti od zloženia výrobku a vývoja jednotlivých základných surovín,“ povedal člen predstavenstva I.D.C. Holdingu Roman Sukdolák. Firma vlastní trnavské Figaro či seredskú Seditu. V portfóliu má napríklad známe Kakaové rezy. Ktoré produkty a o koľko zdražejú, závisí najmä od toho, koľko obsahujú cukru. Ten totiž dlhodobo dražie. „Jeho cena sa za posledný rok v podstate zdvojnásobila,“ vysvetľuje Sukdolák. Zdražovanie bonbónov Drahší cukor dáva najväčšie predpoklady na zdraženie bonbónov. Za nimi by podľa obsahu cukru mali nasledovať oblátky a potom sušienky. Ďalší výrobca – Nestlé – zvýšil ceny v priemere o 3,6 percenta. Hovorca firmy Martin Walter dodal, že dôvodom sú aj ceny kakaa či ďalších vstupov, ktoré vo všeobecnosti dlhodobo rastú. Firma k nám dováža napríklad tyčinky Kitkat či čokolády Orion. Výrobcovia I.D.C. aj Nestlé zdvihli ceny od októbra. Na cenovkách v predajniach sa to však ešte nemuselo prejaviť. „Obchodníci si obvykle pred zdražením naberú zásoby za staré ceny. V extrémnych prípadoch aj na tri až štyri mesiace ešte môžu ceny podržať,“ hovorí Sukdolák. Akcie ceny menia Obchodníci súhlasia, že určité zásoby zvyčajne majú. „Niekde sa to prejavilo, niekde nie,“ povedal o zdražovaní hovorca Kauflandu Martin Gärtner. Detaily neprezradil. Kedy sa zdražovanie prejaví, záleží podľa neho aj na tom, aké dlhodobé kontrakty má obchodník s dodávateľom uzatvorené alebo či ide o väčšieho, alebo menšieho dodávateľa. Navyše ceny menia aj rôzne zľavové akcie. COOP Jednota Slovensko práve s dodávateľmi sladkostí rokuje, tento rok má však už istý. „Do konca tohto roka sa určite ceny v predajniach COOP Jednoty nezvýšia. Čo sa týka budúceho roka, vývoj cien bude závisieť od výsledkov rokovaní a celkovej situácie na trhu,“ povedal šéf reťazca Gabriel Csollár. Analytik Jiří Tyleček z X–Trade Brokers očakáva, že cukor už dražieť nebude. Je za tým hroziaca kríza, pre ktorú budú ľudia menej nakupovať, hovorí. Podľa portálu idnes.cz zatiaľ dopyt po čokoláde naopak rastie. 7. 12. 2011 Daniela Krajanová SME
Vznikne register účtovných závierok - Ministerstvo financií zriaďuje nový register účtovných závierok, ktorý by mal okrem iného pomôcť zlepšiť aj podnikateľské prostredie. Zámer rezortu obsiahnutý v novele zákona o účtovníctve odsúhlasili vo štvrtok aj poslanci NR SR. Okrem registra účtovných závierok navrhlo ministerstvo financií v novele aj nový spôsob ukladania pokút za porušenia ustanovení zákona o účtovníctve. Účinnosť zákona je okrem niektorých bodov stanovená na 31. december 2011. Poslanci však nepodporili pozmeňujúci návrh poslanca Martina Chrena (SaS), ktorým sa mali meniť limity pre povinné overovanie účtovnej závierky audítorom. S týmto zámerom vyslovil nesúhlas aj minister financií Ivan Mikloš, ktorý upozornil, že presadenie tohto návrhu by spôsobilo viac ako štvornásobný pokles počtu firiem s povinným auditom. Na možné riziká zvýšenia limitov pre povinné audity upozornila aj Slovenská komora audítorov (SKAU). Finančný prínos zrušenia povinnosti auditu pre veľkú skupinu prevažne menších a stredných firiem by totiž podľa nej bol otázny, a to v porovnaní so škodami, ktoré by tento krok spôsobil z hľadiska zníženia kontroly nad vedením účtovníctva vo firmách. „Práve v období hospodárskej krízy je efektívne využívanie nástrojov kontroly a zvyšovania transparentnosti, k akým patrí aj audit účtovnej závierky, pre štandardizáciu podnikateľského prostredia dôležitejší ako kedykoľvek predtým,“ konštatoval prezident komory Ondrej Baláž. 1.12.2011 SITA
Od januára vzrastú minimálne odvody - Od začiatku budúceho roka sa zvýšia minimálne sumy poistného na sociálne poistenie, ktoré platia samostatne zárobkovo činné osoby. Keďže minimálny vymeriavací základ sa od 1. januára budúceho roka upraví zo súčasných 329,06 eura na 339,89 eura, najnižšie možné povinne platené poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie sa pre SZČO zvýši zo súčasných 109,07 eura na 112,66 eura. "Splatnosť poistného za január 2012 je pre samostatne zárobkovo činné osoby najneskôr do 8. februára 2012," informuje Sociálna poisťovňa. Spolu s nárastom minimálneho vymeriavacieho základu sa zdvihne aj najvyšší možný vymeriavací základ. Pri garančnom poistení, ktoré platí len zamestnávateľ, a pri nemocenskom poistení pôjde o zvýšenie z tohtoročných 1 116,75 eura na 1 153,50 eura. V prípade dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti maximálny mesačný vymeriavací základ od začiatku budúceho roka vzrastie 2 978 eur na 3 076 eur. Minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú SZČO povinné platiť poistné na sociálne poistenie, je stanovený ako 44,2 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Keďže priemerná mzda sa v minulom roku medziročne zvýšila o 3,2 % na 769 eur, najnižší vymeriavací základ od začiatku januára budúceho roka vzrastie tiež o 3,2 %. Maximálny vymeriavací základ na budúci rok je v prípade dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti štvornásobkom priemernej mzdy na Slovensku, ktorá bola vykázaná za rok 2010. Pri platení poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie je na budúci rok maximálnym základom 1,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku za rok 2010. 5.12.2011 SITA
V Česku sa uvažuje v prípade krízy o skrátení pracovného týždňa - Ekonomickí poradcovia českej vlády pripravujú plán na zvládnutie ekonomických problémov Európy. Ani v prípade krízy nenavrhujú masívne zadlžovanie na podporu ekonomiky. Katastrofický scenár počíta s rozpadom eurozóny. Národná ekonomická rada vlády (NERV)a české ministerstvo financií v rámci opatrení, ktoré by mali Česku pomôcť prežiť ekonomické problémy v Európe, uvažujú o uzákonení vyrovnaných rozpočtov, zvýšení jednotnej sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH) na 20 %, alebo skrátení pracovného týždňa vo firmách. Vo svojom dnešnom vydaní o tom informovali české Hospodárske noviny (HN). Podľa denníka sa počíta s troma možnými scenármi vývoja a navyše s jedným katastrofickým. Ten by nastal v prípade systémového kolapsu Európy - náhle by sa rozpadla eurozóna a banky by si prestali požičiavať. Skrátenie pracovného týždňa by pripadalo do úvahy, ak by česká ekonomika na budúci rok klesla o 2 % až 5 %. Štát by firmám dal určité úľavy, asi na sociálnom zabezpečení. Neplatil by potom toľko na podporách nezamestnaným a v podnikoch by zostali kľúčoví ľudia. Firmy by hneď po odznení krízy mohli obnoviť výrobu. A neznížil by sa domáci dopyt. Zatiaľ vraj majú ekonómovia z NERV a ministerstvo asi 30 návrhov, ktoré majú posúdiť na začiatku budúceho týždňa spolu s ministrom financií a premiérom. Konkrétny plán opatrení, ktoré by zmiernili dosah krízy na českú ekonomiku, predstaví české ministerstvo financií v januári 2012. Vtedy už budú známe spresnené prognózy rastu ekonomiky. V súčasnosti totiž rozpočet počíta s nereálnym rastom HDP o 2,5 %. Aktuálne predpovede počítajú s tempom rastu okolo 1 % a ministerstvo financií je ešte skeptickejšie. Najmä o najčernejšie možnosti vývoja ministerstvo ani NERV podľa HN nechcú príliš hovoriť. Minister financií Miroslav Kalousek minulý týždeň vyhlásil, že ak by sa eurozóna zrútila, Česko bude bojovať o prežitie. "Nastáva úplne nová éra - koniec žitia na dlh a viac osobnej zodpovednosti. Musíme tomu prispôsobiť svoje potreby. Padá mýtus, že štát môže nafukovať rast dlhom, ekonomika musí rásť a štát musí tento rast zaručiť," myslí si Kalousek. Ani najhorší možný vývoj tak pravdepodobne nezmení záväzok súčasnej vlády postupne znižovať tempo zadlžovania Česka. Okrem iného preto, že lacno si požičať je pre všetky európske krajiny stále ťažšie. S Kalouskom súhlasí aj šéf pracovnej skupiny NERV pre verejné financie Tomáš Sedláček. Nemá podľa neho zmysel stimulovať českú ekonomiku, pretože je malá a príliš závislá od zahraničia. "Stimulačné opatrenia nepomôžu. Teraz je dôležité stabilizovať rozpočty a posilniť konkurencieschopnosť podnikov," potvrdzuje analytik Raiffeisenbank Aleš Michl, ktorý sa zúčastňuje na rokovaniach NERV. 8.12.2011 TASR
Kanada investuje do digitálnych technológií - Minister priemyslu Christian Paradis oznámil, že počas nasledujúcich troch rokov investuje Kanada 80 miliónov dolárov do pilotného programu s názvom The Digital Technology Adoption/Programme pilote d'adoption de la technologie numérique, ktorý má podporiť malé a stredné podniky vo využívaní digitálnych technológií. Program by mal pomôcť približne 600 podnikom z rôznych sektorov po celej Kanade, aby začali viac využívať digitálne technológie vo svojej práci (napríklad vo výrobných linkách, systémoch zákazníckeho servisu, v dodávateľskom reťazci a pod.). Program, okrem zvýšenia povedomia o digitálnych technológiách, zapojí aj miestne univerzity a technologické inštitúty, ktoré budú pomáhať firmám s jeho implementáciou. November 2011 www.nrc-cnrc.gc.ca
Doktori zarobia bokom stovky eur - Slovensko nedáva do zdravotníctva málo peňazí, takmer tretina zdrojov je súkromná. BRATISLAVA. Lekár si k platu privyrobí stovky eur. Kým oficiálne čísla hovoria o priemernej mzde 1500 eur, štúdia Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) uvádza ďalší príjem okolo päťsto eur. Odvoláva sa pritom aj na viaceré zdroje z lekárskeho prostredia. „Niektorí lekári si napríklad účtujú päť eur za prednostné vyšetrenie,“ uviedol šéf INEKO Peter Goliaš. Ak by si ho každý deň objednali štyria pacienti, mesačne by išlo o 400 eur. K tomu treba podľa Goliaša prirátať poplatky za nadštandard aj rôzne neoficiálne platby. INEKO porovnávalo súkromných lekárov, vychádzalo z údajov zdravotných poisťovní. Platy sa pohybujú od 1 291 eur po viac než 3 200 eur, čo zarába gastroenterológ. Medzi lepšie zaplatených patria tiež gynekológovia, príjem je vyšší ako dvetisíc eur. OECD uvádza 1 500 eur Štatistika Platy lekárov •podľa OECD zarobí zamestnaný všeobecný lekár na Slovensku 1 537 eur, •súkromní lekári zarobia podľa štúdie INEKO od 1 200 do 3 200 eur, •plat nášho lekára je 2,2­násobok priemernej mzdy, •rovnako je to vo Fínsku, •2,3­násobok priemernej mzdy zarobí maďarský a španielsky lekár, •pôsobí u nás 22 059 registrovaných lekárov, v ambulanciách je z toho 12 192. Priemerná mzda všeobecného lekára zamestnanca je podľa OECD na Slovensku 1 537 eur. Lekárski odborári súhlasia, že toľko zarábajú lekári v nemocniciach, ale aj s príplatkami za služby a nadčasy. INEKO porovnalo platové podmienky v zahraničí. Na Slovensku dostáva lekár 2,2­-násobok priemernej mzdy, podobne je to vo Fínsku či vo Veľkej Británii. Medzi najlepšie zaplatených patria lekári v USA, kde to bolo podľa údajov OECD 4,6­násobok. Slovensko do zdravotníctva nedáva málo peňazí, podľa správy OECD za rok 2011, ktorá vychádza z dva roky starých čísel, je to 9,1 percenta HDP . Je to viac než ostatné krajiny Visegrádskej štvorky, priemer OECD je 9,5 percenta. „Štruktúra týchto zdrojov je taká, že súkromné predstavujú významný podiel, ktorý rastie, čo môže zvyšovať bariéru dostupnosti nízkopríjmovým domácnostiam,“ myslí si Tomáš Szalay z Health Policy Institute. Súkromné peniaze tvoria podľa OECD na Slovensku takmer tretinu. Najviac platíme podľa Dušana Zachara z INEKO na doplatkoch na liekoch. Zarábajú farmafirmy Slovensko je podľa OECD jednou z troch krajín, ktoré najviac míňajú na lieky. Okrem toho, že na Slovensku boli vysoké ceny a tým aj doplatky, jeme priveľa liekov. Z deviatich základných terapeutických skupín majú Slováci nadpriemernú spotrebu v šiestich. Zmeniť to skúša lieková reforma, ktorá prešla parlamentom za ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Peniaze na lepšie ohodnotenie by bolo možné získať aj úsporami na sieti zdravotníckych zariadení. Slovensko má 6,5 lôžka na tisíc obyvateľov, polovicu z toho majú USA, Veľká Británia, Švédsko či Nový Zéland. Priemer OECD je päť. Pričasto chodia Slováci aj k lekárovi. „Počet postupne klesá, situácia sa zlepšuje, ale pomaly,“ tvrdí Zachar. Podľa Szalaya má Slovensko drahý, ale neefektívny systém. „Za relatívne dosť peňazí nedávame ľuďom adekvátne zlepšenie zdravia.“ Slováci žijú krátko a so sníženou kvalitou života oproti ostatným. Priemerný slovenský muž sa dožije 70 rokov, v EÚ je priemer takmer 78. 30. 11. 2011 Zuzana Petková SME
Nábor senior poradcov pre program TurnAround Management Európskej banky pre obnovu a rozvoj - Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj zabezpečuje nábor senior výkonných pracovníkov zo sektora slovenských podnikateľských subjektov a slovenských konzultantov na pozície senior poradcov pre program TurnAround Management. Program TurnAround Management je nástrojom technickej pomoci Európskej banky pre obnovu a rozvoj s cieľom podporiť adaptáciu malých a stredných podnikov v krajinách východnej Európy, strednej Ázie, Kaukazu a Balkánu a v krajinách regiónu južného a východného Stredomoria k potrebám trhovej ekonomiky. Program zamestnáva špecificky priemyselne orientovaných a skúsených riadiacich pracovníkov na pozícii vrcholového manažmentu z hospodársky vyspelých krajín s cieľom poskytovať poradenstvo malým a stredným podnikom počas obdobia 12 až 18 mesiacov. Úlohou senior poradcov bude pomáhať pri získavaní nových možností riadenia a pri zlepšení manažérskych zručností, ako aj pri celkových technických a obchodných skúsenostiach v krajinách pri ich prechode na trhové hospodárstvo. Poradenstvo a úlohy zahŕňajú týždenné misie v podnikoch raz za každých šesť až osem týždňov. V rámci jedného projektu sa predpokladá uskutočnenie piatich až šiestich misií. TurnAround Management je neziskovým programom financovaným donormi a realizuje priemyselné projekty v oblasti od manufaktúry a agrobiznisu až po turizmus a služby. Bližšie informácie o programe sú zverejnené na stránke www.ebrd.com/tambas (http://www.ebrd.com/pages/workingwithus/tambas.shtml). Požiadavky pre uchádzačov: slovenská štátna príslušnosť nutná znalosť anglického jazyka slovom a písmom vrátane znalosti odbornej terminológie z odvetvia profesionálnej špecializácie uchádzača výhodou je znalosť ruského prípadne iného jazyka niektorej z krajín, v ktorej banka vykonáva svoje operácie progresívna kariéra v niektorom z výrobných odvetví uvedených nižšie vrátane minimálne 15 rokov skúseností na pozícii vrcholového manažmentu silné odborné zázemie v niektorom z týchto odvetví: energetika, infraštruktúra vrátane dopravnej, telekomunikácie, spracovateľský priemysel vrátane potravinárskeho, farmaceutický priemysel, veľkoobchod/maloobchod, ťažobný priemysel; vylúčené sú sektory: zbrojársky priemysel, bankovníctvo, finančných služieb a výroba tabaku chápanie mandátu Európskej banky pre obnovu a rozvoj vrátane dôrazu na rozvoj súkromného sektora ochota cestovať do krajín, v ktorých Európska banka pre obnovu a rozvoj vykonáva svoju činnosť výborné komunikačné a organizačné schopnosti počítačová gramotnosť Zoznam požadovaných dokladov: sprievodný list v anglickom jazyku profesijný štruktúrovaný životopis s prehľadom doterajšej praxe v anglickom jazyku Dátum podania žiadosti spolu s požadovanými dokladmi: do 31. januára 2012 Spôsob podania žiadosti spolu s požadovanými dokladmi: elektronickými prostriedkami na adresu iveta.lukacova@mfsr.sk s označením v predmete emailu „TAM Programme – Slovak recruitment event“ Predvýber z uchádzačov uskutoční Európska banka pre obnovu a rozvoj. Následne prebehne výber z uchádzačov na základe rozhovoru so zástupcami Európskej banky pre obnovu a rozvoj pre program TurnAround Management na jar roku 2012 v Slovenskej republiky. Presný termín a miesto oznámia úspešným uchádzačom v rámci predvýberu. Ďalšie informácie: na čísle 02/5958 3331 (Ing. Iveta Lukáčová) alebo email iveta.lukacova@mfsr.sk. 23.11.2011 MZV
Štátna spoločnosť odmeňuje zamestnancov štedro - Stravné lístky i počas materskej dovolenky, nárok na trinásty a štrnásty plat po odpracovaní dvoch mesiacov či tridsaťosemapolhodinový pracovný týždeň. Takéto a iné výhody dokázali odbory v minulosti dohodnúť zamestnancom v ministerstvom financií vlastnenej Slovenskej konsolidačnej, ktorá spravuje staré pohľadávky štátu pochádzajúce z ozdravenia bánk ešte spred desiatich rokov. Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK "Toto nie sú štandardné výhody, aké získavajú ľudia pracujúci v súkromnej sfére," hovorí Róbert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska. Štátne podniky majú totiž podľa neho stále štedré sociálne systémy a samotní manažéri nie sú takí tlačení do šetrenia ako v súkromnej sfére. Napríklad v automobilových firmách majú robotníci nárok na trinásty a štrnásty plat len po splnení výrobných plánov a pri stopercentnej dochádzke. Okrem trinástej a štrnástej mzdy môžu zamestnanci Slovenskej konsolidačnej získať ešte štvrťročné odmeny, ročné odmeny, mimoriadne odmeny a odmeny pri pracovných a životných jubileách. Bežní pracovníci tak môžu pri takto nastavenom mzdovom systéme získať za rok až osemnásť mesačných platov. Pri odchode ľudia pracujúci vo firme viac ako päť rokov majú nárok na päťmesačné odstupné. Ak sa však zamestnanec na výpovedi dohodne so Slovenskou konsolidačnou, tak podľa platnej kolektívnej zmluvy má nárok až na osemmesačné odstupné. Štátna firma v tom nevidí problém. "Pri kontrole procesov prijímania kolektívnej zmluvy a zásad odmeňovania zamestnancov sme neprišli k zisteniu, že by bol porušený akýkoľvek zákon," povedal Maroš Havran, hovorca Slovenskej konsolidačnej. Šéfka odborov v spoločnosti sa nechcela vyjadriť k tomu, ako sa jej podarilo s vedením dohodnúť tieto v porovnaní so súkromným sektorom nadštandardné výhody.Zamestnankyne majú napríklad nárok na stravné lístky i počas materskej a rodičovskej dovolenky. "No stravné lístky ženy na materskej môžu aj odmietnuť brať," dodal Havran. K tomu ich má podľa hovorcu motivovať to, že zamestnávateľ tak ako v iných podnikoch prispieva len na časť stravného lístku. Medzi ďalšie výhody patrí, že zamestnanci počas prvých troch dní pracovnej neschopnosti dostávajú polovicu denného platu a od štvrtého po desiaty deň práce majú nárok až na 80 percent denného platu. Kolektívna zmluva i zásady odmeňovania boli prijaté ešte za predchádzajúcej vlády. "Minister Ivan Mikloš o nich vie a už vydal pokyn vedeniu Slovenskej konsolidačnej, aby pri rokovaniach o novej kolektívnej zmluve a pri príprave nových zásad odmeňovania brali na zreteľ súčasnú ekonomickú situáciu a všeobecný trend šetrenia vo verejnom sektore," uzavrel Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií. 23.11.2011 Branislav Toma www.pravda.sk
Ceny bytov a domov sa po sprísnení úverov znížia - Ceny nehnuteľností by v budúcom roku mohli podľa realitných maklérov klesnúť možno až o dvadsať percent. K zlacňovaniu by mala prispieť aj skutočnosť, že banky pre črtajúcu sa krízu zhoršili podmienky poskytovania hypoték. Obávajú sa totiž, že kríza ľuďom zoberie prácu a úvery zostanú nesplatené. Nižší dopyt po bytoch by mal ceny znížiť. Pokles cien o dvadsať percent očakáva napríklad Vladislav Jurča z košickej Euroreal – SK. "Ľudia sa stále neprispôsobili trhu a myslia si, že byt predajú dnes za toľko čo pred dvomi rokmi," tvrdí. V súčasnosti si podľa realitných maklérov takmer 90 percent klientov financuje kúpu nehnuteľnosti cez hypotéku a len malé percento má dostupnú hotovosť našetrenú. Banky sa však obávajú prichádzajúcej krízy a ich ochota požičiavať peniaze výrazne klesla. Kým pred niekoľkými mesiacmi bez problémov schválili 120–tisíceurovú hypotéku, slobodnému Bratislavčanovi s čistým mesačným príjmom osemsto eur, dnes mu požičajú len niečo vyše 80–tisíc eur. V hlavnom meste sa cena trojizbového bytu bežne pohybuje okolo stotisíc eur, takže buď si klient doplatí zo svojho, alebo si kúpi menší byt. Ani ostatné krajské mestá nie sú výnimkou a aj tu sa realitný trh pribrzdil. "Stáva sa, že klientovi neschvália hypotéku. My si však ešte predtým ako začneme s obhliadkami, zistíme jeho bonitu, čiže či je schopný splácať hypotéku a či má stabilnú prácu. Aby sme zbytočne nestrácali čas," priznáva Jurča. Podľa neho sa banky dnes zaujímajú práve o mesačný príjem či ručenie perspektívnou nehnuteľnosťou. Síce byty v Košiciach, Prešove či Nitre stoja omnoho menej ako v Bratislave, dovoliť si ich ale často miestni obyvatelia nemôžu, pretože ich mesačný príjem je nízky. "Ceny bytov sú pre ľudí veľmi vysoké. Ich platy často nestačia na to, aby im schválili hypotéku," myslí si maklérka Ľubica Dudžaková z HotReality Prešov. Prešovčan zaplatí za trojizbový prerobený byt priemerne 38–tisíc eur, jeho priemerná hrubá mzda je však podľa údajov Štatistického úradu 594 eur. V Košiciach stoja tri izby v centre okolo 60–tisíc eur, priemerná mzda je o niečo vyššia ako v Prešove – 716 eur. V centre Nitry klient za nový "trojizbák" podľa inzerátov zaplatí vyše 106–tisíc eur. Predávajúci s kupujúcim sa však vždy dohodnú na nižšej cene. "Ešte ani jeden obchod neprebehol tak, že sa nehnuteľnosť predala za cenu, aká bola v inzercii. Zľavilo sa aspoň päť až desať percent z ceny," povedala Beáta Hudzovičová z Nitrianskej realitnej kancelárie. Od nástupu hospodárskej krízy sa ceny nehnuteľností znížili o takmer 19 percent. Ak teda čaká Slovensko ďalšia recesia, ceny bytov môžu poklesnúť. Už teraz sú ceny na takej úrovni, aké boli v druhej polovici roka 2007. V dohľadnom čase sa nezmenia len úverové podmienky, ale predpokladá sa, že môžu rásť aj úrokové sadzby hypoték. Tie by sa mali zvýšiť napriek tomu, že základná úroková sadzba zo strany Európskej centrálnej banky klesla. 23.11.2011 Eva Bullová www.pravda.sk
Je čas vrátiť sa k národným menám - Euro bolo zavedené predčasne. Zostalo iba jediné riešenie odvrátenia kolapsu. Bez ohľadu na to, aké sú dlhodobé ciele kancelárky Angely Merkelovej, jej aktuálny cieľ je zrejmý: zachrániť eurozónu. Zachránia sa tým pracovné miesta pre tých, ktorí eurozónu vedú, avšak pre milióny občanov Európskej únie je to zlá správa. Podľa komentátora denníka Financial Times (FT) Martina Jacomba sa totiž ukazuje, že namiesto toho, aby bolo euro európskym integračným prvkom, stala sa z neho mohutná odstredivá sila. "Kým budú aj slabé členské krajiny platiť eurom, nebudú schopné si zvýšiť konkurenciu," uvádza Jacomb jeden z argumentov, ktoré eurozóne bránia krízu účinne riešiť. "Írsko s veľkými bolesťami úspešne znížilo náklady na pracovnú silu, ale kým nebude existovať možnosť devalvácie, hospodársky úspech sa ostatným krajinám vyhne," pokračuje autor. Bohatí budú bohatší Dôvod je podľa neho jednoduchý: v každej menovej únii zdroje vždy prúdia do ekonomicky úspešných regiónov. Aby sa tento stav vyvážil, je potrebné politicky intervenovať. Centrálna vláda vyberá dane od tých, čo sa snažia, a zdroje prerozdeľuje medzi chudobnejšie oblasti. Keby to tak nebolo, trhové sily by vždy zabezpečili, že bohaté regióny budú ešte bohatšie, a chudobné regióny relatívne chudobnejšie. "Existuje mnoho príkladov, kedy tento škodlivý trend funguje. Je to vo väčšine vyspelých krajín. Existujú však aj ďalšie, kde to nefunguje. Určite to nefunguje v eurozóne, pretože v EÚ nie je žiadny politický mechanizmus pre transfery bohatstva v takom rozsahu, v akom by to bolo treba," píše sa v komentári. Hlásiť sa k euru podľa autora ešte neznamená, že sa členské krajiny tiež vzdajú národnej suverenity. To je pritom nevyhnutné, ak má menová únia dobre fungovať. V histórii už sú prípady, kedy menové únie fungovali, Jacomb však zdôrazňuje, že ich sprevádzala tiež únia politická. Protichodné výsledky možno nájsť na príkladoch Nemecka a Talianska. Nemecké krajiny v roku 1818 zaviedli takzvanú "Zollverein", teda colnú úniu, ktorá bola dokončená v roku 1833. Nasledovala výstavba železníc, ktorá podporila hospodársku integráciu, a v roku 1871 prišla tiež únia politická. Vyvrcholením bolo zavedenie spoločnej meny. Euro prišlo predčasne Taliansko sa zjednocovalo zhruba v rovnakej dobe, v rámci svojho plánu "Risorgimento", však nedosiahlo plnú hospodársku integráciu. Proti výstavbe železníc sa postavili pápežské štáty, čo bránilo integrácii. Zavedenie líry znamenalo, že juh Talianska, ktorý nebol nikdy ekonomicky taký úspešný ako sever, sa nemohol stať konkurencieschopný. Podnikaví ľudia odišli na sever a relatívna chudoba na juhu pretrváva prakticky dodnes. "Vplyv jednotnej meny chápali aj tí, čo založili Európsku úniu. Chyba je v tom, že euro bolo zavedené predčasne. Snaha vynútiť si politickú úniu skôr, než sa zjednotí ekonomika a ako na to budú pripravení obyvatelia, spôsobila, že namiesto toho, aby euro bolo nástrojom zjednotenia, ako to bolo pôvodne zamýšľané, stala sa z neho mocná odstredivá sila. Náprava sa možno bude zdať nepríjemná, ale spočíva v tom, že nadišiel čas vrátiť sa k národným menám," píše autor. Bolestivý proces Skôr bolo možné európsku menovú úniu rozdeliť na dva alebo viac samostatných celkov, ale na to už je asi neskoro. "Politická snaha zostať pri eure je taká silná, že lídri zatiaľ nie sú ani schopní premýšľať o návrate k pôvodnému poriadku. Tragickým výsledkom tohto prístupu je rast nezamestnanosti a hospodárske problémy v chudobnejších krajinách. Politická a ľudská cena je nevyčísliteľná," píše Jacomb. Bilaterálne menové únie boli už v minulosti zrušené. Je to nepríjemný, chaotický a bolestivý proces, výsledok je však prínosom. Rozobrať eurozónu s jej 17 členskými krajinami bude ešte ťažšie, ale dá sa to urobiť. "Ak by sa ekonomiky chudobnejších krajín zlepšili, čo by sa stalo, bola by zdravšia aj samotná EÚ a ľahšie by prežila. Alternatíva spočíva v tom, že v chudobnejších krajinách pretrvá hospodársky prepad, podnikaví ľudia odídu inam, čo sa koniec koncov deje už teraz, a nám pred očami vyvstanú sociálne nepokoje," uzatvára autor. 21.11.2011 ČTK www.hnonline.sk
Irán pohrozil zastavením vývozu ropy - Irán je pod čoraz väčším tlakom USA a ich spojencov, ktorí ho obviňujú, že sa pokúša vyvinúť jadrovú zbraň. TEHERÁN. Každé prerušenie dodávok ropy z Iránu spôsobí na svetovom trhu s komoditou vážne problémy. Upozornil iránsky minister ropného priemyslu Rustam Kásimi v rozhovore pre arabskú televíziu Al-Džazíra. Irán je druhým najväčším exportérom komodity spomedzi členských štátov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Je však pod čoraz väčším tlakom USA a ich spojencov, ktorí ho obviňujú, že sa pokúša vyvinúť jadrovú zbraň a hrozia mu sankciami. Kabinet v Teheráne to popiera a tvrdí, že chce iba modernú jadrovú technológiu, aby mohol vyrábať dostatok elektriny pre rastúcu populáciu. Kásimi v rozhovore zároveň uviedol, že Irán zatiaľ nemá žiadne problémy s vývozom ropy, preto môže ďalej zásobovať svetové trhy. Dúfal, že na najbližšom zasadení OPEC, ktoré sa uskutoční 14. decembra, bude presadzovať politiku "spravodlivej ceny" za ropu. Na predchádzajúcej schôdzi ropného kartelu totiž Irán a ďalších päť členov OPEC odmietli návrh Saudskej Arábie na zvýšenie ťažby ropy o 1,5 milióna barelov denne, ktoré malo pomôcť stlačiť cenu komodity na svetových trhoch. Informovala o tom agentúra Bloomberg. 20. 11. 2011 TASR 2011
Muži majú o takmer 90 eur vyšší dôchodok ako ženy - Muži majú podľa posledných septembrových štatistík Sociálnej poisťovne (SP) o 89,07 eura vyšší starobný dôchodok ako ženy. V deviatom mesiaci tohto roka tak muži dostali v priemere 410,91 eura, pričom ženy iba 321,84 eura. Rozdiely sú nielen pri starobných, ale aj pri všetkých iných typoch vyplácaných dávok. Napríklad v prípade predčasného dôchodku je rozdiel 74,78 eura a pri invalidnom 50,05 eura. Jediný prípad, kedy ženy dostávajú viac je pri sirotskom dôchodku, a to o 8,14 eura. Celkovo je na Slovensku takmer 1,59 milióna poberateľov dôchodkových dávok, ktorí za deväť mesiacov tohto roka stáli štátnu pokladnicu 4,04 miliardy eur. Ako vyčísľuje poisťovňa, ich počet od konca decembra 2010 klesol o 7809. Najviac - 12.004 ubudlo predčasných starobných dôchodcov, a to najmä z dôvodu zmeny podmienok nároku na výplatu tejto dávky. Hlavne z dôvodu ukončenia školského roka klesol aj počet poberateľov sirotského dôchodku (3780). Zníženie bolo zaznamenané aj pri vdovských dôchodkoch (1483). V ostatných kategóriách počet ľudí stúpal. 14.11.2011 TASR
Slovenské víno zaujalo účastníkov veľtrhu v Hongkongu - Slovenská republika mala úspešnú premiéru na veľtrhu Hong Kong International Wine and Spirit Fair v Hongkongu. Veľtrh je najväčším a najatraktívnejším podujatím tohto zamerania nielen v Číne, ale aj v celej Ázii. Štvrtý medzinárodný veľtrh vín a destilátov otvorili 3. novembra predstavitelia hongkongskej vládnej administratívy. Zúčastnilo sa na ňom viac ako 900 vystavovateľov z 37 krajín sveta. Po prvý raz sa veľtrh zameral nielen na obchod a výrobu, ale aj na oblasť investícií a logistiky. Vďaka spolupráci so slovenským veľvyslanectvom v Pekingu a slovenským honorárnym konzulom Willym Linom sa na veľtrhu zúčastnili aj slovenskí producenti. Na tomto prestížnom podujatí Slovenskú republiku reprezentovali spoločnosti Elesko, Víno Nitra, Pavelka, Karpatská perla, Terra Parna, Chateau Topoľčianky, Mrva a Stanko či Ostrožovič. Napriek tomu, že sa naši producenti zúčastnili na veľtrhu v Hongkongu prvýkrát, slovenské vína sa stretli s veľkým záujmom zo strany nákupcov aj distribútorov, čo otvára dvere nielen na čínsky trh ale na celý ázijský kontinent. Účasť na veľtrhu potvrdila vysoký potenciál a konkurencieschopnosť Slovenska v oblasti vinohradníctva, čo môžepomôcť uplatneniu slovenskej produkcie na čínskom trhu. Na základe získaných skúseností sa slovenskí vinohradníci a vinári určite predstavia zaujímavými sortami vín aj na budúci rok. Presadeniu sa vinárskej produkcie môže pomôcť aj pripravované Memorandum o spolupráci v oblasti vinárstva medzi Hongkongom a Slovenskom. 8.11.2011 www.mzv.sk
Švajčiari minimálnu mzdu nemajú, chcú si ju nechať odhlasovať - Vo Švajčiarsku bude možno čoskoro stanovená luxusná minimálna mzda 22 švajčiarskych frankov na hodinu. Tamojšie odbory totiž údajne získali dostatok podpisov na vypísanie referenda v budúcom roku o tejto otázke. Hovorca švajčiarskeho odborového zväzu SGB Peter Lauener uviedol, že pod požiadavku vypísať referendum sa doteraz podpísalo viac ako 121 000 ľudí, pričom na vynútenie referenda ich stačí 100 000. Hovorca švajčiarskeho odborového zväzu SGB Peter Lauener uviedol, že pod požiadavku vypísať referendum sa doteraz podpísalo viac ako 121 000 ľudí, pričom na vynútenie referenda ich stačí 100 000. SGB uvádza, že schválenie návrhu by zamestnancom zabezpečilo mesačnú mzdu v minimálnej výške 4000 švajčiarskych frankov pri 42hodinovom pracovnom týždni. Ak by občania odborársky návrh schválili, bola by vo Švajčiarsku minimálna mzda približne dvakrát vyššia ako v susednom Francúzsku, kde je deväť eur, poznamenala agentúra AP. Vo Švajčiarsku, podobne ako v Nemecku alebo Rakúsku, doteraz všeobecná minimálna mzda stanovená nebola. Minimálna platy existujú určitých odvetviach, v zásade sa však mzdy odvíjajú od kolektívnych vyjednávaní. Na Slovensku bude od budúceho roku minimálna mzda vo výške 327,2 eura mesačne. ČTK
Eurofondy sa ku koncu septembra 2011 čerpali na 21,28 % - Čerpanie štrukturálnych fondov (ŠF) a Kohézneho fondu (KF) v rámci Národného strategického referenčného rámca (NSRR) dosiahlo k 30. septembru 2011 výšku 2,446 miliardy eur, čo predstavuje 21,28 % z alokácie na programové obdobie 2007 a 2013. "Kontrahovanie finančných prostriedkov pritom bolo vo výške 7,455 miliardy eur, čo predstavuje 64,84 % z NSRR. Za posledných 9 mesiacov výrazný nárast v kontrahovaní dosiahol Operačný program (OP) Doprava, a to o 16,28 percentuálneho bodu," konštatuje rezort dopravy v Informácii o stave realizovania NSRR k 30. septembru 2011, ktorý dnes prerokovala a vzala na vedomie vláda SR. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR zároveň informovalo, že "celkovo za obdobie od januára 2007 do konca septembra 2011 bolo v rámci NSRR vyhlásených 356 výziev v celkovej sume 8,44 miliardy eur". "K 30. septembru 2011 bolo v rámci OP Doprava predložených na schválenie Európskej komisii 11 veľkých projektov, z toho 5 projektov bolo schválených. Riadiaci orgán pre OP Životné prostredie predložil na schválenie 7 veľkých projektov. Žiaden projekt nebol schválený," spresnil v informácii rezort dopravy. 2.11.2011 TASR
Na výstavbe novej jadrovej elektrárne sa stále pracuje - Na projekte výstavby novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa stále pracuje. Tú chce na mieste v súčasnosti odstavovanej jadrovej elektrárne V1 postaviť Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s. (JESS), ktorú vlastnia slovenská Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. (JAVYS) a česká energetická skupina ČEZ. “V súčasnosti pokračujú štandardné práce na projekte, a to najmä na príprave štúdie realizovateľnosti,“ uviedol hovorca spoločnosti JAVYS Dobroslav Dobák. Štúdia realizovateľnosti by mala byť pripravená do polovice budúceho roka. Práve z jej záverov vyplynie, aké technické, technologické, ekonomické a územné parametre by mohla mať nová jadrová elektráreň. “Štúdia presne stanoví možný inštalovaný výkon, preskúma podmienky lokality, zhodnotí vhodnosť dostupných technológií, popíše organizáciu projektu, jeho obchodné zabezpečenie, finančnú a ekonomickú stránku projektu,“ spresnil Dobák. Spoločnosť JESS podľa neho v rámci prípravy štúdie využije aj vlastné poznatky, ktoré získala oslovením potenciálnych dodávateľov technológií. “Prínosom sú tiež poznatky získané z už zrealizovaných štúdii pre projekty českých jadrových elektrární Temelín a Dukovany,“ konštatoval Dobák. Súčasné vedenie Ministerstva hospodárstva SR (MH) je presvedčené, že nová jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach bude. Podľa údajov, ktoré zverejnila na internetovej stránke ministerstva hovorkyňa ministra hospodárstva Daniela Piršelová, nová elektráreň by mala byť uvedená do prevádzky o deväť rokov. “Jadrová elektráreň s finančnými nákladmi na výstavbu približne 3,3 mld. eur a kapacitou 1 200 až 1 750 megawattov, má byť uvedená do prevádzky v roku 2020,“ prezradila koncom mája tohto roka po šiestom energetickom fóre ENEF Piršelová. Podľa pôvodných plánov zverejnených ešte počas vládnutia bývalého kabinetu Roberta Fica by mala nová jadrová elektráreň pozostávať z jedného až dvoch tlakovodných reaktorov. Nová elektráreň by mala mať podľa plánov výkon najviac 1 700 megawattov a mala by stáť od 4 do 6 mld. eur. Na financovanie nového jadrového zdroja by nemali byť použité verejné zdroje. Projekt by mal byť financovaný výlučne pomocou cudzích zdrojov. Nová jadrová elektráreň by mala byť postavená do roku 2020, pričom prípravná fáza by mala trvať do roku 2014, kedy by sa mala začať aj jej výstavba. Skutočné termíny výstavby a parametre novej jadrovej elektrárne by však mali byť známe až po vypracovaní spomínanej štúdie realizovateľnosti. Na Slovensku v súčasnosti prevádzkujú Slovenské elektrárne, a.s. štyri jadrové bloky v Atómovej elektrárni Bohunice V2 a Atómovej elektrárni Mochovce. Dva bohunické jadrové bloky majú výkon 1010 megawattov a dva mochovecké 940 megawattov. V súčasnosti Slovenské elektrárne ešte dostavujú tretí a štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce. Dostavané bloky budú mať výkon 880 megawattov. 30.10.2011 SITA
Počas kupónovej privatizácie sme prišli o 50 miliárd korún - Podľa bývalého ministra privatizácie peniaze skončili na účtoch finančných skupín. BRATISLAVA. Z investičných fondov sa počas kupónovej privatizácie v Českej a Slovenskej republike stratilo približne 50 miliárd korún. Tie skončili na účtoch finančných skupín. Povedal to v rozhovore pre TASR český ekonóm a bývalý minister privatizácie Tomáš Ježek. Spôsobili to viaceré nedostatky v legislatíve, najmä v zákone o investičných fondoch a spoločnostiach, ktorého prijatie meškalo a pri schvaľovaní vo Federálnom zhromaždení v Prahe z neho vypadlo dôležité ustanovenie. "Zakladateľ fondu potom, čo sa do neho naliali akcie držiteľov investičných kupónov (DIK), mal povinnosť z neho odísť a ako akcionári v ňom mali ostať len DIKovia," priblížil Ježek. Porušenie základného pravidla Podľa neho absencia tohto ustanovenia nahrávala obrovské peniaze zriaďovateľom fondov. "Dostali príležitosť disponovať cudzím majetkom ako so svojím vlastným. Čo je absolútne porušenie základného pravidla, že majetok správcu fondu musí byť oddelený od samotného majetku fondu, a otvorila sa tak možnosť tunelovania fondov," zdôraznil Ježek. Exminister pripúšťa, že v pozadí bol vtedy lobing záujmových skupín a spolu s Ivanom Miklošom ako autori zákona nemali šancu ovplyvniť jeho finálnu podobu. "Tie páky mal v rukách federálny minister financií Václav Klaus a jeho námestník Dušan Tříska," pripomenul. Okrem tejto zásadnej chyby považuje Ježek kupónovú privatizáciu za úspech s tým, že proces výmeny kupónov za akcie v bývalom Československu bol bezproblémový. Napriek tomu žiadna krajina už nezopakovala kupónovú privatizáciu v rovnakom rozsahu ako bývalá federácia. "Žiadna z transformujúcich sa krajín však nebola v takej situácii ako Československo, ktoré bolo v stave úplného znárodnenia majetku. To si potom vyžiadalo aj neštandardné postupy," dodal Ježek. O prevod akcií požiadalo 140 000 ľudí Fond národného majetku (FNM) SR požiadalo o prevod akcií z kupónovej privatizácie ku koncu septembra spolu 140.135 ľudí. Fond je totiž v prípade, že sa občania rozhodnú takéto akcie bezodplatne previesť, povinný ich prevziať. Obyvatelia, ktorí ešte stále majú bezcenné akcie z čias kupónovej privatizácie na účtoch a zbytočne ich zaťažujú poplatky za ich spravovanie, môžu tieto akcie previesť na FNM. "Prosíme však ľudí, aby takýto krok dobre zvážili. Pretože bezodplatné prevedenie akcií už fond nemôže vrátiť," uviedol pre TASR riaditeľ Kancelárie predsedníčky Výkonného výboru FNM Miloslav Homola. Ľudia by sa mali podľa jeho slov najprv poriadne presvedčiť, či takéto akcie naozaj nemajú žiadnu hodnotu. "Nech to nerobia unáhlene. Máme totiž niekoľko akcií, ktoré ľudia previedli na fond a sú veľmi cenné," doplnil Homola. Ide napríklad o akcie niektorých podnikov či bánk, ktoré majú práve teraz vysokú hodnotu. 22.10.2011 TASR
ThyssenKrupp chce vytvoriť pri Prešove 1 200 miest - V priemyselnom parku IPZ Záborské plánuje lichtenštajnská firma ThyssenKrupp Presta AG kúpiť desať hektárov pozemkov na výstavbu strojárenského podniku, v ktorom by malo nájsť prácu 1 200 ľudí. Zámer spoločnosti odobrili prešovskí mestskí radní. PREŠOV. Do priemyselného parku IPZ Záborské pri Prešove smeruje strojárenská spoločnosť ThyssenKrupp Presta AG z Lichtenštajnska, ktorá prejavila záujem kúpiť od mesta Prešov desať hektárov pozemkov a vybudovať tu výrobný podnik. Investor plánuje vytvoriť neďaleko Prešova 1 200 pracovných miest. Informovala dnes o tom hovorkyňa mesta Veronika Gazdová. Zámerom investora sa venovali členovia Mestskej rady v Prešove na rokovaní v rámci návrhu na majetkové prevody. Odsúhlasili predaj pozemkov za cenu 35 € za meter štvorcový pre spoločnosť ThyssenKrupp Presta AG z Eschenu z Lichtenštajnska. Schváliť ho musia ešte poslanci mestského zastupiteľstva spôsobom ako prípad hodný osobitného zreteľa, z dôvodu podpory rozvoja regiónu a tvorby nových pracovných Vyriešia problém priemyselného parku „Je to skvelá správa pre mesto Prešov, skvelá správa pre tento región, pretože v priebehu dvoch až troch rokov sa tu vytvorí 1 200 nových pracovných miest v oblasti strojárskej výroby,“ uviedol primátor Prešova Pavel Hagyari. Ďalej uviedol, že súčasne by sa doriešil aj problém priemyselného parku IPZ Záborské, ktorý mesto nedokázalo v plnej miere implementovať. Podľa Hagyariho mesto získa peniaze, ktoré investovalo do výstavby priemyselného parku späť a môže ich investovať do potrebných vecí, ako oprava základných a materských škôl, ciest a chodníkov a detských ihrísk. Realizáciou tohto zámeru dôjde k zvýšeniu zamestnanosti v meste Prešov a následne sa dá predpokladať, že takáto investícia si zároveň vyžiada vytvorenie nových pracovných príležitosti u subdodávateľov, konštatoval primátor. Súčasťou materiálu na mestskej rade bolo aj stanovisko odboru správy mestského majetku, ktorý zdôrazňuje, že „investor tiež svojou investíciou ponúka rozvoj už existujúcich firiem s ohľadom na obslužnosť a odberateľské potreby výrobného podniku, ktorého výstavbou dôjde k naplneniu účelu a vybudovania priemyselného parku.“ V priebehu nasledujúcich dní by malo byť podpísané Memorandum o spolupráci medzi spoločnosťou ThyssenKrupp Presta AG a mestom Prešov a následne, po rokovaniach investora s ministerstvom hospodárstva, bude známy aj definitívny výsledok etablovania spoločnosti v priemyselnom parku IPZ Záborské. 13.10.2011 SITA
Soros: Trhom málokto rozumie - Finančník GEORGE SOROS odpovedal na otázky novinárov z Európskej únie a Spojených štátov počas telekonferencie. Zo Slovenska sa na nej exkluzívne zúčastnil denník SME. Čo si myslíte, že sa stane s Talianskom, keď sa dostane do skutočných problémov? Myslíte si, že Dexia (francúzsko-belgická skupina, pozn. redakcie) je jediná banka, ktorá bude potrebovať zásah vlády? Súhlasíte s rekapitalizáciou bánk? „Vidím dva hlavné zdroje problémov. Jeden je v bankovom systéme, ten je podkapitalizovaný a nadol ho tlačí držanie vládneho dlhu (držanie štátnych dlhopisov, pozn. redakcie), ktorý je plný rizika. V snahe mať viac kapitálu, si banky navzájom obmedzujú úverové linky, a tým si redukujú svoje úverové portólio. To vyvoláva úverové problémy na celom svete. To je jeden zo zdrojov finančnej krízy. Druhý problém sa týka vládnych dlhov. Je to problém Talianska a samozrejme Grécka, ktoré je v hroznej situácii a čelí bankrotu. Kríza je problematická na to, aby sa našlo rýchle riešenie. Cesta z krízy vedie cez rast ekonomiky. Bez rastu nemôžete znížiť dlh. Mám na mysli vzťah medzi vládnym dlhom a rastom ekonomiky, teda podiel vládneho dlhu na HDP. Ak nebude rásť ekonomika a vláda sa bude zadlžovať, akákoľvek vláda sa vystavuje nesolventnosti. Bez ekonomického rastu nemôže byť žiadne riešenie. Zo strednodobého hľadiska navrhujem opustiť reštriktívnu fiškálnu politiku a banky by mali následne redukovať úverové riziko. To je základ riešenia krízy.“ Aké by mali byť nevyhnutné a okamžité kroky lídrov Európskej únie k vyriešeniu súčasnej krízy? „Globálny podvýživený finančný systém, ktorý tlačí svet do veľkej depresie, je zdrojom skutočnej krízy. Aké sú potrebné kroky? Hlavy štátov eurozóny by sa mali dohodnúť a mali by súhlasiť, že potrebujú novú zmluvu pre eurozónu, nie nanovo otvoriť Lisabonskú zmluvu. Potom by mali prizvať Európsku centrálnu banku (ECB) na spoluprácu. Kombinácia síl Európskeho finančného stabilizačného fondu (EFSF) a Centrálnej banky by mali garantovať, že bankový systém sa vyhne defaultu a mala by garantovať aj rekapitalizáciu bánk. Posilnenie kapitálu bánk v tomto čase by sa malo zabezpečiť okamžite. Kapitálovo posilnené banky by mali súhlasiť s inštrukciami ECB. Výsledkom by bol efektívne riadený bankový systém pod kontrolou ECB. Keď sa budú využívať nástroje centrálnej banky, nebude to viesť k zníženiu objemu úverových liniek a k redukovaniu úverových protfólií bánk. Dôležitý je aj výkon dohľadu, ktorý to zabezpečí. To je prvý krok, ktorý bude stabilizovať trh.“ Ako by sa mal riešiť problém gréckeho dlhu? Akú časť z neho by si mali odpísať súkromní investori? „Grécky dlh sa musí absolútne reorganizovať. Je priveľký na to, aby nebol znížený. Výška dlhu je taká obrovská, že pokus o splatenie tejto sumy by viedol k defaultu. Je to nemožné. Tento dlh by sa mohol splatiť emisiou nových dlhopisov a garanciou EFSF, ktorý má dobrý rating. Grécky dlh však musí byť znížený aspoň o 50 percent. A potom Grécko stále môže zostať členom eurozóny. Aby splnilo svoje záväzky, musí však prijať ďalšie dodatočné opatrenia.“ Súhlasíte s právomocami Európskej únie, pokiaľ ide o jednotné zdaňovanie? „Nemyslím si, že je správne priamo určovať výšku daní. Mal by to byť záväzok členských krajín, že budú prispievať daňami, ktoré vyzbierajú, v rovnakej proporcii. Ak by to bolo nutné, mohli by sa dohodnúť na odvode dve percentá z DPH pre spoločné ministerstvo. Nie je v právomoci únie zhromažďovať dane, ale je to individuálnou právomocou každej krajiny únie.“ Pre televíziu Bloomberg ste prirovnali súčasnú krízu ku kolapsu Sovietskeho zväzu. Môžete to bližšie vysvetliť? „Nebolo to celkom dobre pochopené. Globálny finančný systém však potrebuje reorganizáciu, pretože je nebezpečenstvo, že sa zrúti. Treba prijať správne riešenia, ale nie každý tomuto systému rozumie. Problémom je, že autority, ktorých povinnosťou je prijať takéto opatrenie, majú nedostatok znalostí o fungovaní finančného trhu. Toto je zásadná vec.“ 12. 10. 2011 Marianna Onuferová SME
Rast cien bol na Slovensku vyšší ako v eurozóne - Inflácia na Slovensku bola v septembri tohto roka podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR a Eurostatu vyššia, než bol priemer eurozóny. Kým spotrebiteľské ceny boli v SR medziročne vyššie o 4,3 %, priemer eurozóny dosiahol v deviatom mesiaci 3 %. Oproti augustovej hodnote 2,5 % tak ide o nárast. "Miera inflácie je od konca minulého roka na zvýšenej úrovni, najmä v dôsledku vysokých cien energií a ostatných komodít," uvádza sa v mesačnom bulletine Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý na svojej internetovej stránke sprostredkovala Národná banka Slovenska (NBS). Vyššiu mieru inflácie si Slovensko udrží pravdepodobne aj v nasledujúcich mesiacoch. ECB očakáva jej postupné klesanie ku hodnote 2 %, čo má byť odrazom očakávania pomerne stabilného rastu miezd pri miernom hospodárskom raste krajín eurozóny. Slovenskí analytici však zatiaľ vidia úroveň budúcoročnej inflácie nad 3 %. "V budúcom roku očakávame spomalenie dynamiky rastu inflácie, v priemere na 3,1 %," tvrdí analytik UniCredit Bank Slovakia Ľubomír Koršňák. Ešte predtým však bude podľa neho rast cien v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov kulminovať na úrovni 4,4 % až 4,5 %. Podľa Rady guvernérov ECB súvisia riziká rýchlejšieho rastu cien v eurozóne predovšetkým s možnosťou rastu nepriamych daní a regulovaných cien. Hlavné riziká pomalšieho cenového vývoja súvisia najmä so slabším než očakávaným rastom v eurozóne a vo svete. 13.10.2011 TASR
Dodávateľ Samsungu skončil, bez práce ostalo 1400 ľudí - Podnik ešte v lete minulého roka zamestnával okolo 1500 ľudí a plánoval ďalšie rozširovanie. V roku 2011 chcel zvýšiť počty zamestnancov na 1800. BRATISLAVA. Najväčší dodávateľ Samsungu na Slovensku, Hansol Technics Europe, ukončil výrobu a bez práce ostalo 1400 ľudí. Kórejská spoločnosť, ktorá sídlila vo Voderadoch, bola dodávateľom súčiastok pre televízory. Informovalo o tom dnešné vydanie Hospodárskych novín. "K 31. augustu naša spoločnosť ukončila výrobu z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej situácie na svetových trhoch," vysvetlil pre denník Ján Mikuláš, PR špecialista spoločnosti. Firma si podľa jeho slov nechala už len niekoľko desiatok kľúčových ľudí. Prepúšťanie však Úrad práce v Galante nezaznamenal, firma totiž obišla zaužívané predpisy. "Dali nám podpísať dohodu o ukončení zamestnaneckého pomeru z našej strany," sťažoval sa pre denník jeden z bývalých zamestnancov. 11. 10. 2011 TASR 2011
Pád eura by ohrozil integráciu - Slovensko musí mať jasne zadefinované, ako vidí svoju budúcnosť – či ako dôveryhodný a zodpovedný člen EÚ a eurozóny, či mimo nej. Pád eura by predstavoval výrazný dezintegračný prvok, ktorý by minimálne ohrozil súčasný stupeň integrácie a v tom najhoršom scenári by priniesol jej úplný rozklad. Myslí si to predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók. Ako ďalej uviedol pre TASR, sila Európy, a teda aj Slovenska, je v prehlbovaní vnútorných väzieb. Súčasnú situáciu podčiarknutú hospodárskou a finančnou krízou vyspelého sveta s oveľa širšou dimenziou, akou je dimenzia EÚ a Európy, vníma ako zlyhanie systému Paktu stability a rastu. Preto musí diskusia smerovať k nastaveniu funkčného európskeho menového systému opierajúceho sa o silné európske inštitúcie a národné vlády s jasným nastavením parametrov. SOPK bola podľa neho už od vzniku SR protagonistom slovenského začlenenia do EÚ a jeho plnej integrácie. Integrácia je zavŕšením slovenskej štátnosti, lebo vytvára priestor spolurozhodovať o európskej budúcnosti, spolutvoriť európske dejiny a prostredníctvom EÚ participovať na riešení globálnych otázok vývoja. Krajiny únie predstavujú hlavných obchodných partnerov SR v exporte aj importe, pripomenul Mihók. Väčšina zahraničných investícií na Slovensku je práve z členských krajín EÚ a mimoeurópske investície sú tu najmä preto, že Slovensko je členom únie a používa euro. "Je zlé, keď sa na veľké európske témy dívame ako na témy, ktoré sú v rozpore s našimi záujmami. Veľká politická jednota v súvislosti s EÚ sa prejavila zatiaľ iba raz, a to pri podpore vstupu SR do EÚ. Avšak už ratifikácia Lisabonskej zmluvy bola ukážkou vnútropolitického hašterenia a súčasná situácia okolo eurovalu, ktorá sa začala prvými diskusiami o pôžičke Grécku, je typickým prejavom riešenia vnútropolitických problémov na úkor dôležitých európskych tém," dodal Mihók. 1.10.2011 TASR
Za arbitrážne spory platíme milióny advokátskym kanceláriám - Za arbitrážne spory, v ktorých Slovenskú republiku žalujú vlastníci súkromných poisťovní v prípade zákazu zisku, platí SR za svoju obhajobu miliónové sumy advokátskym kanceláriám. Slovensko žalujú traja vlastníci zdravotných poisťovní, a to Euram Bank, ktorý požaduje 131 miliónov eur plus príslušenstvo (úroky a úroky z omeškania), ďalej EUREKO o sumu 64,7 milióna eur plus príslušenstvo a napokon HICEE, B.V., ktorá požaduje najviac - až 750 miliónov eur plus príslušenstvo. K 1. januáru 2010 bola výška škody vyčíslená v tomto poslednom prípade až na 1,044 miliardy eur vrátane príslušenstva. TASR o tom dnes informovala Zuzana Bruteničová z oddelenia komunikácie s verejnosťou Ministerstva financií (MF) SR. Arbitrážne spory s tromi zdravotnými poisťovňami trvajú približne tri roky. Slovensko zastupujú väčšinou zahraničné advokátske kancelárie, pre spor s HICEE (akcionár Dôvery) je právnym zástupcom SR americká advokátska kancelária Skadden, pre spor s Eureko (akcionár poisťovne UNION) sú to české kancelárie Rowan Legal a KŠD Šťovíček a pre spor s Euram Bank (bývalý akcionár poisťovne Apollo) americký advokát David. A. Pawlak a AK Foley Hoag. Všetky spory majú rovnaký právny základ – poisťovne žalujú SR z titulu bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií o náhradu škody z dôvodu legislatívneho obmedzenia zisku pre zdravotné poisťovne z roku 2007. Súčasná, respektíve do dnešného dňa vyplatená výška odmien pre právnych zástupcov SR v sporoch so zdravotnými poisťovňami nie je oficiálne známa. Posledný uverejnený stav je z februárových medializovaných informácií tohto roku: a to odmena pre právnych zástupcov: v prípade HICEE pre americkú kanceláriu Skadden takmer 4,5 milióna eur, v spore s EUREKO odmena kancelárie Rowan Legal, KŠD Šťovíček a Baker Boots takmer 11 miliónov eur. Napokon v spore s Euram Bank bola odmena k tomuto dátumu pre kancelárie David A. Pawlak a Foley Hoag 794.641 eur. Odmeny na právnikov sa zatiaľ Slovensku oplatili len v spore s HICEE, v ktorom je SR úspešná. Právnici v tomto prípade stáli spomínaných necelých 4,5 milióna eur, keď zabránili škode pre štát minimálne vo výške 750 milióna eur. V prípade Eureko, kde je žalovaná suma päťkrát menšia a odmena je neúmerne, ako v predchádzajúcom spore, vyššia, nie je oficiálne známy stav v spornej veci. Podľa mediálnych informácií sa jurisdikčná časť arbitráže Eureko skončila v neprospech Slovenska. Teraz bude arbitrážny tribunál rozhodovať, či SR svoje záväzky z investičnej dohody s Holandskom porušila a ak áno, aká bude výška odškodného, ktorú bude musieť SR akcionárovi poisťovne zaplatiť. Miliardové odškodné už vysúdilo Eureko pred približne troma rokmi v spore s Poľskom. Dôvodom sporu bola zastavená privatizácia zdravotnej poisťovne zo strany poľskej vlády. Eureko požadovalo odškodné 10 miliárd eur, ale arbitrážny súd v Londýne mu prisúdil "len" 2,4 miliardy eur. 23.09.2011 TASR
EÚ a Brazília: Rovnocenní partneri? - Európske spoločenstvá a Brazília nadviazali diplomatické vzťahy už v 60. rokoch, len niekoľko rokov po vzniku spoločných európskych inštitúcií. Vzťahy sa odvtedy stabilne udržovali, aj keď do istej miery povrchne. Na striedavej intenzite vzťahov sa podpísali politické a ekonomické zmeny v rámci oboch zúčastnených strán. Záujem o európske investície a trhy na strane Brazílie a rastúca potreba poľnohospodárskych importov a nových trhov pre európske priemyselné produkty na strane EÚ boli však zdrojom ustavičných snáh oživiť spoluprácu, a to najmä po nástupe globálnej finančnej krízy v roku 2008. Priemyselníci, podnikatelia a vývozcovia, ako aj diplomati a politici v Európe aj v Brazílii sa momentálne sústreďujú na posilnenie väzieb najmä prostredníctvom uzatvorenia rokovaní o asociačnej dohode medzi EÚ a MERCOSUR, ktoré uviazli v roku 2004 a boli obnovené v roku 2010. Vráťme sa trochu do dejín. Čoskoro po otvorení diplomatickej misie v Bruseli (1961) podpísala Brazília s Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (EURATOM) dohodu o spolupráci o mierovom využívaní atómovej energie. Interakcia brazílskej diplomacie s obchodne orientovaným Európskym hospodárskym spoločenstvom (EHS) priniesla v 70. rokoch veľa striktne komerčných dohôd, ale počas väčšiny 80. rokov nefungovala, čo predstavovalo pre Brazíliu stratenú dekádu. Až do začiatku 90. rokov bol európsky strategický záujem v Brazílii mimoriadne nízky. Politická a ekonomická nestabilita Brazílie v kombinácii s nedostatkom formálnych kompetencií EHS v zahraničnej politike až do vzniku EÚ v roku 1993 len prispeli k tomu, že Brazília nebola pre Európu prioritou. Aj po zavedení zahraničnopolitického piliera (druhého piliera) Európskej únie po Maastrichtskej zmluve (1992) a zavedení Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) ostali vzťahy s Brazíliou na zozname priorít dosť nízko. Nová zahraničná politika EÚ vnímala ako partnerov regióny, nie štáty. Výnimkami boli USA a susedné štáty Únie. V prvej dekáde po vzniku EÚ tak získal zvýšenú pozornosť práve MERCOSUR (Juhoamerické združenie voľného obchodu), a nie Brazília. Dôraz na interregionalizmus bol zakorenený v ambícii EÚ vybudovať zahraničnú politiku, ktorá by presadzovala jej vlastný model regionálnej integrácie ako úspešného spôsobu usporiadania sveta. EÚ takisto vnímala regionálnu integráciu aj ako spôsob podpory základných cieľov SZBP načrtnutých v Maastrichtskej zmluve. Európska bezpečnostná stratégia (EBS) z roku 2003 a správa z roku 2008 po piatich rokoch jej implementácie takisto zdôrazňujú potrebu podpory regionálnych organizácií ako piliera usporiadanejšieho sveta s koherentnejšími politikami a ako spôsob posilňovania globálneho vládnutia. Európa buduje partnerstvá Kým teda v roku 1992 Európske spoločenstvá podpísali Rámcovú dohodu o spolupráci s Brazíliou, kľúčová bola až rámcová dohoda medzi EÚ a MERCOSUR podpísaná v roku 1995. Vznikla rok na to, čo MERCOSUR nadobudol na základe protokolu z Ouro inštitucionálnu štruktúru a upravuje vzťahy s regiónom a Brazíliou ako súčasťou latinskoamerického spoločného trhu. Uprednostňovanie medziregionálnych vzťahov pokračovalo počas druhej polovice 90. rokov až do polovice prvej dekády druhého tisícročia. Dvadsiate prvé storočie prinieslo zmeny, ktoré sa podpísali na európskom vnímaní medzinárodného systému. Neschopnosť EÚ zaujať silnú kohéznu úlohu v kosovskej vojne (1999) a v irackej (2003) spolu s rastúcim skepticizmom voči jej schopnosti byť významným medzinárodným hráčom, viedli k prehodnoteniu jej globálnej stratégie. Vzostup rozvíjajúcich sa ekonomík bohatých na prírodné zdroje a príchod nových agend viedli k spochybneniu unipolárneho charakteru globálneho poriadku a zakoreneného rozdelenia krajín na silné/rozvinuté a slabé/rozvíjajúce sa. V roku 2001 prišiel ekonóm Jim O'Neil z americkej banky GoldmanSachs so skratkou BRIC (Brazília, Rusko, India, Čína), ktorou označil prudko rastúce ekonomiky. Brazília a ďalšie uvedené krajiny sa začali predierať na prvé priečky v medzinárodnej aréne, stali sa globálnymi hráčmi so značným vplyvom, najmä v obchode a ekonomike. V rámci meniaceho sa medzinárodného prostredia, ktoré Giovanni Grevi, analytik parížskeho inštitútu EU - ISS charakterizuje ako „interpolárne" (vzájomne závislé a multipolárne), je dosiahnutie cieľov EÚ uprednostňovaných v EBS, medzi ktoré patria boj s terorizmom a šírením jadrových zbraní, podpora demokracie a dobrého vládnutia atď., kriticky závislých od schopnosti EÚ spolupracovať s inými aktérmi. Nakoniec EBS v závere správy zdôrazňuje: „Naše dejiny, geografia a kultúrne väzby nás spájajú s každou časťou sveta: s našimi susedmi na Strednom východe, s našimi partnermi v Afrike, Latinskej Amerike a v Ázii. Tieto vzťahy sú dôležitým aktívom, na ktorom sa dá stavať. Mali by sme sa najmä snažiť vybudovať strategické partnerstvo s Japonskom, Čínou, Kanadou a Indiou, ako aj so všetkými tými, čo zdieľajú naše ciele a hodnoty a sú pripravení konať v záujme ich podpory." Brazília v tom čase nebola na zozname jasných strategických partnerov. Pri rýchlo narastajúcej inflácii, nízkom raste a neznámej a nepredvídateľnej vláde prezidenta Lulu da Silva nastupujúcej k moci, stále nepreukazovala charakteristiky, ktoré by ju kvalifikovali ako jasného člena novo sa formujúceho klubu „strategických priateľov". Navyše, keďže rokovania o asociačnej dohode medzi EÚ a MERCOSUR stále prebiehali, sa EÚ zdala dočasne spokojná s pokrokom svojich vzťahov s Latinskou Amerikou ako celkom. Cesta k partnerstvu Suspenzia interregionálnych vzťahov prerokovaných v roku 2004, v kombinácii s postupným rastom Brazílie za vlády Lulu da Silva, viedli EÚ k prehodnoteniu vylúčenia Brazílie. V januári 2004 podpísali Brazília a EÚ dohodu o spolupráci vo vede a technike, ktorá predstavovala základ aj pre podpis dohody o spolupráci s EURATOM o výskume fúzie. V roku 2005 pricestovala do Brazílie komisárka pre vonkajšie vzťahy Benita Ferrero-Waldner a iniciovala sériu návštev na vysokej úrovni. Azda najpozoruhodnejšia bola návšteva predsedu komisie Josého Manuela Barrosa v roku 2006 s cieľom dať bilaterálnym vzťahom nový impulz, uvedomujúc si potenciálne prínosy spolupráce v mnohých oblastiach definovaných na stretnutí spoločnej komisie v apríli 2005. Barrosova návšteva sa uskutočnila čiastočne v dôsledku uvedomenia si zlyhania implementácie strategického dokumentu Európskej komisie pre Brazíliu na roky 2002 - 2006, ktorá stroskotala na konfliktoch medzi regulačnými rámcami EÚ a Brazílie na manažment projektov bilaterálnej spolupráce. Hoci sa delegácia Komisie v Brazílii snažila tieto otázky vyriešiť, schvaľovanie a implementácia projektov medzičasom utrpeli pre dlhé posuny. Keď k tomu pridáme uviaznutie rokovaní EÚ-MERCOSUR, vzťahy s Latinskou Amerikou sa ocitli na dlhodobom minime a hlboko pod očakávaniami Komisie. Hlbšie partnerstvo s Brazíliou malo dať impulz aj kolísavým rokovaniam s MERCOSUR. Len rok po Barrosovej návšteve však Komisia upozornila, že hoci sa Brazília stala „čoraz významnejším globálnym hráčom a kľúčovým partnerom pre EÚ, ... dialóg medzi EÚ a Brazíliou nebol dostatočne vyžitý a odohrával sa najmä prostredníctvom dialógu EÚ-MERCOSUR ... Prišiel čas vnímať Brazíliu ako strategického partnera, ako aj veľkého ekonomického hráča a regionálneho lídra". Komisia dodala, že Brazília sama vyjadrila záujem rozvíjať s Európou strategické partnerstvo, čo naznačuje, že spomínanému vyjadreniu Komisie predchádzala bilaterálna príprava pokiaľ ide o obsah potenciálnej dohody o partnerstve. O niekoľko mesiacov neskôr, na prvom summite EÚ-Brazília v Lisabone v roku 2007 založili EÚ a Brazília komplexné strategické partnerstvo, ktorého ciele zahŕňali témy ako multilateralizmus, klimatické zmeny, udržateľná energia, regionálna integrácia a boj proti chudobe. Je celkom zaujímavé, že tieto témy sa zhodovali so strategickými cieľmi EÚ, ktoré zdôrazňovala v správe z roku 2008 o implementácii Európskej bezpečnostnej stratégie. V mnohých smeroch bolo strategické partnerstvo prirodzeným výsledkom skutočného charakteru vzťahov EÚ a Brazílie. Podľa údajov z roku 2009 je EÚ najväčším obchodným partnerom Brazílie (podieľa sa na 22,5 % brazílskeho obchodu). Brazília je zasa najväčším exportérom poľnohospodárskych produktov do EÚ, podpisuje sa na 12,4 % celkového dovozu EÚ a je v poradí desiatym najväčším obchodným partnerom Únie. V tovaroch má EÚ s Brazíliou obchodný deficit v hodnote vyše 4,1 miliardy eur, ale má prebytok v obchode s komerčnými službami (2,4 miliardy eur). EÚ je v Brazílii najväčším zahraničným investorom a má investície v mnohých sektoroch ekonomiky. Celkový export EÚ do Brazílie sa pohybuje okolo 30,4 miliardy eur a dovoz z Brazílie 32 miliárd eur. Z perspektívy EÚ je Brazília aj kľúčovým faktorom pri pokračujúcich rokovaniach o dohode o voľnom obchode s MERCOSUR. Na dohode o strategickom partnerstve stojí za povšimnutie aj inštitucionalizácia diplomacie summitov - stretnutí na vysokej úrovni, ktoré sa majú konať každý rok. Vytvorenie takejto väzby s Brazíliou sa stalo pre EÚ dôležitejším, keďže nadobúdala čoraz väčšmi pocit, že Brazília sa spája s inými „globálnymi mocnosťami" - USA, Ruskom a Čínou, pričom Európa ostávala v Južnej Amerike bez partnera. Kým partnerstvo samo osebe nezachádzalo do detailov o tom, ako má dôjsť k želanému zblíženiu a dosiahnutiu spoločných cieľov, stretnutia majú byť fórom na rozhodovanie o pracovnom postupe smerom k týmto cieľom. Ako poznamenal Alvaro Vasconcelos, riaditeľ Inštitútu EÚ pre bezpečnostné štúdie, „summitová diplomacia tohto typu ponúka reálnu možnosť prehĺbiť spoluprácu týkajúcu sa bilaterálnych otázok s každým globálnym hráčom a angažovať sa v celej škále inštitucionálnych dialógov týkajúcich sa globálnych otázok." Smer prvá liga Od roku 2008 vzťahy EÚ-Brazília zasiahla aj globálna finančná kríza, ktorá ich ovplyvnila nerovnomerne. EÚ bola jedným z aktérov, ktorých kríza postihla najväčšmi a dotkla sa až jadra toho, čo znamená solidarita a integrácia. Brazília naopak prešla krízou s ľahkosťou. Recesia sa jej dotkla len na päť mesiacov (po období 61 mesiacov nepretržitého rastu) a potom sa rýchlo vrátila na kurz rastu. V brazílskych médiách a politických kruhoch sa rýchle zotavenie krajiny vnímalo ako víťazstvo, ktoré jej zaručilo po prvý raz novú úlohu, stala sa niekým, kto môže poskytovať poradenstvo a dávať poučenia. Vzhľadom na vážne snahy Brazílie presviedčať iných členov MERCOSUR, aby súhlasili s flexibilnejšími podmienkami dohody MERCOSUR-EÚ predloženými v roku 2010 a rastúcou potrebou EÚ zabezpečiť nové trhy pre svoje exporty vzhľadom na súčasnú krízu, mali by sme v medziregionálnych rokovaniach očakávať pokrok. Ale poľnohospodárstvo a práva duševného vlastníctva budú počas rokovaní spornými otázkami. Zároveň je pravdepodobné, že EÚ bude jedným z kľúčových stúpencov snáh Brazílie získať stále kreslo v Bezpečnostnej rade OSN, keďže Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko už naznačili svoj pozitívny postoj. Ďalšiu spoluprácu možno očakávať v iniciatívach trojstrannej spolupráce v Afrike, napríklad vo výskume a vývoji v oblasti biopalív a podobne. Pokiaľ ide o bezpečnostné otázky, najmä s ohľadom na nešírenie jadrových zbraní, spolupráca medzi EÚ a Brazíliou bude do veľkej miery závisieť od toho, ako si budú obe strany interpretovať relevantné normy a toleranciu voči nedemokratickým režimom. Tu je dobrou ilustráciou neúspešný návrh Turecka a Brazílie z roku 2010 týkajúci sa iránskeho jadrového programu. Je evidentné, že od roku 2007 preukázali obe strany rastúcu vôľu prehĺbiť bilaterálne vzťahy, uvedomujúc si prínosy, ktoré to môže mať pre ich vzájomnú podporu ako globálnych hráčov. Ako sa bude vyvíjať budúcnosť, bude do veľkej miery závisieť od ich schopnosti usmerňovať vzťahy medzi MERCOSUR a EÚ, ale aj od kurzu globálneho vývoja a transformácie v najbližších rokoch. (Autorka pôsobí v Centre pre medzinárodné vzťahy Nadácie Getulia Vargasa v Riu de Janeiro.) 16.08.2011 Elena Lazarou
Stavebníctvo padala rýchlejšie, kleslo o 3,9 % - Prepad stavebnej produkcie sa v júli pri objeme 514,3 mil. eur prehĺbil na 3,9 %. Po zohľadnení sezónnych vplyvov boli výkony odvetvia v porovnaní s júnom nižšie o 0,3 %. Za sedem mesiacov tohto roka dosiahla stavebná produkcia objem 2,836 mld. eur a medziročne klesla o 3,5 %, informoval vo štvrtok Štatistický úrad SR (ŠÚ). Produkcia realizovaná stavebnými firmami v siedmom mesiaci v tuzemsku sa medziročne znížila o 6,1 % na 490,8 mil. eur. Jej podiel na celkovej stavebnej produkcii klesol o 2,3 percentuálneho bodu na 95,4 %. "Zníženie tuzemskej produkcie ovplyvnil pokles stavebných prác na novej výstavbe vrátane modernizácií a rekonštrukcií o 7,2 % a na opravách a údržbe o 5,7 %," uviedol ďalej ŠÚ. V štruktúre tuzemskej produkcie nová výstavba vrátane modernizácií a rekonštrukcií tvorila 81,6 %, čo je medziročne o menej o 1 percentuálny bod. Podiel prác na opravách a údržbe sa nezmenil a zostal na úrovni 17 %. "Z hľadiska výrobného zamerania klesol objem prác realizovaných na inžinierskych stavbách o 13,9 % a hodnota prác na budovách o 2,5 %," dodal ŠÚ. V rámci tuzemska tvorili práce na budovách 70,6 % a inžinierske stavby 29,4 %. Produkcia realizovaná stavebnými firmami v zahraničí sa v júli medziročne zvýšila o 92,8 % na 23,5 mil. eur. Jej podiel na celkovom objeme stavebnej produkcie tvoril 4,6 %. Stavebná produkcia zaznamenala v júni tohto roka medziročný prepad o 1,2 % na 524,8 mil. eur, keď klesala tretí mesiac v rade. Za prvý polrok dosiahla stavebná produkcia objem 2,322 mld. eur a medziročne sa znížila o 3,5 %. V prvom polroku stavebná produkcia vzrástla medziročne len v marci, keď posilnila o 0,5 %. V ostatných mesiacoch produkcia v stavebníctve klesala, pričom najvýraznejší medziročný prepad zaznamenala vo februári, kedy sa znížila o 7,9 %. 8.09.2011 SITA
Slováci zarábali 781 eur v hrubom, reálna mzda klesla - Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva v druhom štvrťroku medziročne vzrástla o 3 % na 781 eur. Vyšší prírastok spotrebiteľských cien v porovnaní s rastom nominálnej mzdy ovplyvnil vývoj reálnej mzdy, ktorá sa medziročne znížila o 0,9 %. Sezónne očistená nominálna mzda sa oproti prvému štvrťroku 2011 zvýšila o 0,7 %. Ilustračné foto Autor: SHUTTERSTOCK Najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu mali zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach 1 693 eur. V informačných a komunikačných činnostiach to bolo 1 482 eur a v dodávke elektriny a plynu 1 477 eur. Najnižšiu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách 479 eur, v ostatných činnostiach 575 eur a v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove 580 eur, z toho v poľnohospodárstve 579 eur. Najvyšší prírastok nominálnej mzdy v druhom štvrťroku tohto roku zaznamenali v dodávke elektriny a plynu, a to o 14,9 %. Vo finančných a poisťovacích činnostiach rástla o 11,6 %, v ťažbe a dobývaní o 9,1 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 8,3 %. Mzda sa znížila len vo verejnej správe, obrane a sociálnom zabezpečení o 3,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v malých podnikoch do 19 zamestnancov o 6,7 % na 696 eur a v podnikoch s 20 a viac zamestnancami o 2,9 % na 891 eur. V príspevkových organizáciách ostala na úrovni 681 eur, v rozpočtových organizáciách klesla o 2,4 % na 770 eur. Vo všetkých krajoch bola priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca medziročne vyššia ako v druhom štvrťroku 2010. Najviac sa mzda zvýšila v Trnavskom kraji o 4,9 %. V ostatných krajoch bol medziročný prírastok mzdy v intervale od 0,9 % (Košický kraj) do 4,4 % (Nitriansky kraj). Vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo bola priemerná nominálna mesačná mzda len v Bratislavskom kraji, kde dosahovala 997 eur. V ostatných krajoch sa hodnota mzdy pohybovala od 592 eur (Prešovský kraj) do 729 eur (Trnavský kraj). 6.09.2011 SITA
Opäť drahšie energie. Ľudia majú za ne platiť daň - Nový rok môže pre ľudí priniesť ďalšie zdraženie elektriny, plynu aj uhlia. Zvýšenie cien odporúčajú analytici ministerstva financií, ktorí chcú, aby dane z týchto komodít platili nielen firmy, ale aj domácnosti. Cieľom je, aby ony zaplatili predpokladaný výpadok desiatok miliónov eur v štátnej kase. Zrušenie výnimky na dane pritom ľudia už na svojich peňaženkách pocítili už na začiatku roka, keď začali dane z uhlia i plynu platiť teplárenské spoločnosti, čo si následne vybrali od spotrebiteľov. Ak by zrušenie výnimiek pre domácnosti odsúhlasili politici, zdraženie by sa najviac dotklo ľudí v rodinných domoch, ktorí na vykurovanie či ohrev vody využívajú čierne uhlie. Zavedenie dane by sa takmer 3,5-percentným zvýšením ceny dotklo aj rodín v domoch s plynovým kotlom na kúrenie i ohrev vody. Napríklad pre rodinu s ročným odberom 3 000 kubíkov plynu by po zdražení stúpli účty každý mesiac asi o 4,3 eura. Prakticky všetky domácnosti sa však so zdražovaním energií museli vyrovnávať už počas tohto roka. Od prvého januára stúpli všetky ceny o takmer jedno percento vplyvom vyššej sadzby dane z pridanej hodnoty. Cena elektriny sa zvýšila pre všetkých o tri eurá za megawatthodinu, ktoré dostáva Národný jadrový fond. 4.09.2011 Michal Holeš www.pravda.sk
Česi dávajú stop superhrubej mzde - Zrušenie superhrubej mzdy či dane z dividend, zjednotenie daní z príjmu na 19 percent alebo zrušenie niektorých daňových úľav. To sú niektoré zmeny, ktoré čakajú Čechov od roku 2013. Včera ich v rámci daňovej reformy odklepla vláda premiéra Petra Nečasa. Najvýraznejšou zmenou je koniec superhrubej mzdy, ktorá, naopak, Slovákov neminie od budúceho roka. Jej český koncept zaviedla vláda Mirka Topolánka. Superhrubá mzda zahŕňa hrubú mzdu zamestnanca plus odvody, ktoré zaňho platí zamestnávateľ. Jej zrušenie znamená, že sadzba dane z príjmu sa zvýši na 19 percent. Keďže zároveň klesne základ dane, miera zdanenia sa nezmení a ľuďom sa tak vo väčšine prípadov upravia platy smerom nahor. Boj vnútri koalície O daňovú reformu sa pritom viedol boj aj vnútri samotnej vládnej koalície. Najmä Veci verejné mali s niektorými bodmi veľký problém. Zachovanie daňového zvýhodnenia stravných lístkov sa im však presadiť nepodarilo. Najmenšia koaličná strana verí, že pri hlasovaní v parlamente uspeje. „Stravenky zostanú,“ potvrdil šéf poslaneckého klubu Vít Bárta. Veci verejné neuspeli ani v boji o podporu zamestnávania zdravotne postihnutých ľudí. Presadili si však dva iné body. „Naše požiadavky, ktoré boli schválené, sú jednotné odvody z hazardu vo výške 20 percent a oslobodenie drobných akcionárov od daní z dividend,“ uviedla pre Hospodářské noviny vicepremiérka pre boj proti korupcii a podpredsedníčka strany Karolína Peake. Porazené Veci verejné Hoci porazeným v boji o daňovú reformu tak zostali najmä Veci verejné, premiér Nečas pripúšťa, že pri hlasovaní v snemovni sa niektoré návrhy zákonov môžu ešte zmeniť. Podmienkou však je, aby sa na tom zhodli všetci koaliční partneri. S tým však rozhodne nesúhlasí šéf rezortu financií Miroslav Kalousek. „Tým, že je to vládny koaličný návrh, zaväzuje všetky koaličné strany v snemovni, aby zaň v tejto podobe hlasovali. Prípadné pozmeňujúce návrhy sú možné iba vtedy, keď sú dohodnuté so všetkými koaličnými partnermi," uviedol minister Kalousek. Vyššie platy Čechov Ak by však Veci verejné v snemovni hlasovali s opozíciou za zachovanie daňového zvýhodnenia straveniek, bolo by to podľa Kalouska „fatálnym porušením koaličnej zmluvy a v zásade koniec koalície“. Výsledkom týchto zmien podľa predstáv vlády je to, že väčšine Čechov sa zvýši čistá mzda. Iba ľuďom s platom okolo 10-tisíc korún kvôli zvýšeniu odvodov poistného mzda klesne. 25.08.2011 Ivan Mikulka www.hnonline.sk
Hranicu s Ukrajinou už nebudú strážiť vrtuľníky súkromnej firmy - Hranicu s Ukrajinou už nebudú strážiť vrtuľníky súkromnej firmy ako doteraz. Informáciu priniesol Slovenský rozhlas. Ministerstvo vnútra firme vypovedalo zmluvu a od konca septembra chce východnú hranicu schengenu zabezpečiť policajnými vrtuľníkmi. Rezort vnútra vyplatil minulý rok súkromnej firme za hliadkovanie na takmer stokilometrovej hranici s Ukrajinou 746-tisíc eur. Minister vnútra Daniel Lipšic tvrdí, že ide o biznis, ktorý uzavrela ešte predchádzajúca vládna garnitúra. Preto zmluvu s firmou ukončil. "My sme súkromnej firme vypovedali zmluvu od 30. septembra, pretože to bol naozaj problém vážny, že bývalé vedenie zaangažovalo súkromnú firmu na ochranu hraníc," povedal pre SRo Lipšic. Exminister vnútra Robert Kaliňák to však odmieta. Jeho zámerom vraj nebolo dať zákazku súkromnej spoločnosti. Ukázalo sa to však ako najvýhodnejšie riešenie. Karty pri výbere uchádzačov navyše zamiešal aj Úrad pre verejné obstarávanie. "Tá zmluva bola vždy ohlásená ako dočasná, dokonca túto firmu sme my vylúčili zo súťaže a na pokyn ÚVO ju do súťaže vrátil, takže sme tú zmluvu uzavreli, no v každom prípade tá zmluva bola omnoho lacnejšia," vysvetlil pre SRo Kaliňák. Zabezpečenie pohraničia, ktoré nám vyplýva zo schengenského kódexu, chce teraz Daniel Lipšic nahradiť policajnými vrtuľníkmi. Tie však majú podľa Roberta Kaliňáka výrazne drahšie letové hodiny a navyše rezort vnútra disponuje len dvoma plne funkčnými. "Policajné vrtuľníky, ktoré vlastní MV, sú vrtuľníky typu MI-171, kde letová hodina je cez 3 300 euro a pozrite sa do zmluvy, koľko boli súkromné vrtuľníky, tuším od nejakých 500 až 700 po 1 500," povedal Kaliňák. 26.08.2011 SITA
Švajčiarsko pre korupciu zmrazilo milióny frankov - Peniaze v švajčiarskych bankách mali slúžiť na podplácanie úradníkov pri získavaní štátnych objednávok. BERN. Švajčiarsko zmrazilo 160 miliónov frankov (111 miliónov eur) na účtoch v tamojších bankách pre podozrenie, že sú používané na úplatky pre zahraničných predstaviteľov. Napísali to noviny Der Sonntag. Noviny sa odvolávajú na zdroj z prostredia švajčiarskej prokuratúry, ktorá tvrdí, že peniaze na účty uložili zahraničné spoločnosti za účelom podplácania úradníkov v rôznych krajinách sveta, aby si zabezpečili štátne objednávky. Prokuratúra nemenovala žiadnu konkrétnu firmu, krajinu ani ľudí, ale informovala, že podplácanie takýmto spôsobom títo páchatelia uskutočňovali od roku 2008. Švajčiarsko bolo donedávna obľúbenou krajinou pre uskutočňovanie podozrivých transakcií, najmä kvôli bezzubým protikorupčným zákonom. Od roku 2000 však táto alpská konfederácia sprísnila svoju legislatívu, aby splnila požiadavky Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), uviedla tlačová agentúra AP. 21.08.2011 TASR
Automobilky zabezpečia Seredi nové miesta - Volkswagen Slovakia, PSA Peugeot Citroën a ZF Slovakia. Trojica firiem, ktoré sa Slovákom postarali o 70 nových pracovných miest, ktoré vzniknú konkrétne v priemyselnom parku Sereď – Juh. Investíciu za viac ako 1,5 milióna eur nám dá strojárska spoločnosť Binder Slovakia. O tom, že sme ju nakoniec získali my, rozhodlo viacero dôvodov. Keď Švajčiarom chýba sila „Tým prvým bolo, že sme potrebovali byť blízko k našim zákazníkom,“ vyhlásil pre HN prokurista firmy InnoTEC Simon Hauf s tým, že v prospech Slovenska však rozhodli dostatok kvalifikovanej sily, nízke mzdy, ale aj nedostatok pracovnej sily v ich výrobných miestach v Nemecku a vo Švajčiarku. Spoločnosť InnoTEC je majiteľom haly v priemyselnom parku Sereď – Juh, ktorú si od neho prenajíma práve spomínaná spoločnosť Binder Slovakia. Tá v súčasnosti zamestnáva v Seredi približne 80 ľudí. „Do konca tohto roka tu plánujeme rozšíriť rady pracovníkov o 20, pričom v nasledujúcom roku prijmeme ešte ďalších 50,“ podotkol pre HN Simon Hauf a doplnil, že plány investovania má firma jasné. V roku 2011 realizujú prístavbu novej skladovacej haly, pričom v roku 2012 postavia na nimi vlastnenom území v priemyselnom parku druhú, tentoraz výrobnú halu. Začať stavať by sa malo už v tomto roku, celá realizácia by mala trvať jeden rok. Skladovacia i výrobná hala „Spoločnosť už požiadala aj o stavebné rozhodnutie, ktoré sa týka prístavby skladovacej haly k súčasnej výrobnej,“ reagoval viceprimátor Serede Ľubomír Veselický. Investor taktiež predložil zámer na posúdenie vplyvov na životné prostredie, v ktorom sa okrem iného píše i to, že spoločnosť u nás preinvestuje viac ako 1,5 milióna eur. Binder Slovakia – ako vraví Hauf – sa pre rozšírenie výrobného závodu rozhodla i z dôvodu, že súčasné výrobné kapacity sú im už primalé. „Získali sme veľké množstvo nových kontraktov z Nemecka, naše doterajšie kapacity by ich nezvládli,“ uzatvára prokurista. Petra Jamrichová 19.08.2011 hnonline.sk
Gašparovič rokoval o eurovale s guvernérom NBS - Slovenský bankový sektor je zdravý a kapitálová sila krajiny nie je ohrozená. Vyhlásil to guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch na stretnutí s prezidentom Ivanom Gašparovičom. Hovorili spolu o aktuálnom vývoji ekonomiky u nás i vo svete. Guvernér centrálnej banky hlavu štátu informoval o situácii na devízových a kapitálových trhoch ako aj o nedávnych krokoch Európskej centrálnej banky, ktorá nakúpila dlhopisy Španielska a Talianska. Prezident sa zaujímal o vývoj inflácie, predpoklady rastu HDP a vývoj nezamestnanosti na Slovensku aj v kontexte nedávneho prepadu akcií na svetových burzách. Jozef Makúch prezidenta ubezpečil, že slovenský bankový sektor je zdravý, pričom jeho kapitálová sila a likvidita nie sú ohrozené. Obaja predstavitelia sa zhodli v názore, že "Slovenskú republiku čaká dôležité a zodpovedné rozhodnutie o rozšírení tzv. eurovalu." Ako uviedol po stretnutí guvernér, "potrebujeme jasne deklarovať, že chceme v budúcnosti patriť do európskej rodiny, kam napokon vyvážame aj väčšinu našich tovarov. Čiže chceme byť aj naďalej stabilným prvkom Európy." Podľa hlavy štátu "Slovensko by sa malo zachovať ako dôveryhodný partner a člen Európskej únie." Prezident Ivan Gašparovič už minulý týždeň začal sériu stretnutí s politickými lídrami, s ktorými diskutuje na tému postoja SR k rozšíreniu eurovalu. Tento týždeň by mal tieto rozhovory uzavrieť stretnutím s premiérkou Ivetou Radičovou. 15.08.2011 SITA
HDP stúpa, pomer príjmov a výdavkov neudržateľne klesá - Pokračovanie znižovania pomeru verejných príjmov a výdavkov na hrubom domácom produkte je dlhodobo neudržateľné. Tvrdí to v nadväznosti na zverejnený prvý návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2012 až 2014 riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko Autor: Ivan Majerský, Pravda Podľa návrhu by totiž pomer príjmov na výkone ekonomiky mal do roku 2014 klesnúť z tohtoročných 32,4 % na 31 % a pomer výdavkov dokonca z 37,3 % na 33,8 %. "Tento určený fiškálny rámec verejných financií je pre ďalší rozpočtový vývoj neudržateľný, pretože bez zníženia objemu mandatórnych, teda zákonom určených výdavkov bude nevyhnutné rozhodnúť o nižšom rozsahu poskytovaných verejných služieb alebo o zvýšení príjmovej stránky rozpočtu administratívnou zmenou o zvýšení daňových sadzieb alebo rozšírení základu daní," konštatuje Palko. Do úvahy z hľadiska zabezpečenia predpokladov pre makroekonomickú stabilitu by podľa neho mohli prichádzať spotrebné dane a dane z nehnuteľností. Práve tieto opatrenia na príjmovej stránke sa môžu stať aj realitou po politických rokovaniach o ďalších prioritách rozpočtu na budúci rok. Minister financií Ivan Mikloš totiž uviedol, že v rozpočte žiadne ďalšie priority okrem dopravy a školstva zakomponované nie sú, financovanie prípadných ďalších tak bude musieť byť zabezpečené buď zvyšovaním daní, alebo ďalším znižovaním výdavkov. Palko však spochybňuje aj efektivitu spomínaných dvoch priorít, ktoré sú už v rozpočte zapracované. "Pokiaľ ide o avizovaný nárast výdavkov v oblasti školstva, ide prakticky o nárast mzdových výdavkov pre pedagógov, čo neznamená, že ide o investície do rozvoja tejto oblasti z hľadiska racionalizácie systému fungovania vedy a techniky," tvrdí šéf IHP. Avizovaný rast výdavkov v oblasti cestnej a železničnej dopravy je naviazaný predovšetkým na eurofondy. Tempo čerpania prostriedkov z Európskej únie pritom podľa Palka výrazne zaostáva za predpokladmi. V prípade ďalších výdavkových oblastí možno podľa IHP sledovať výrazné poklesy rozpočtovaného objemu výdavkov, ktoré môžu mať negatívny vplyv nielen na uvedené oblasti, ale aj dopady na dynamiku ekonomického rastu. "Napríklad financovanie podpory bývania klesá medziročne o zhruba 27 mil. eur, teda o viac ako 20 %, pričom na obnovu bytového fondu sa neplánuje žiadny rozpočtový výdavok," konštatuje sa vo vyhlásení. Vláda si pritom podľa Palka nedala príliš veľa práce ani so spôsobom konsolidácie verejných financií. Opäť pokračuje v plošných škrtoch vo výdavkovej oblasti, čo je podľa neho demotivačné pre tie rozpočtové kapitoly, ktoré sa snažia racionalizovať riadenie aparátu a podriadených organizácií. "Tento prístup je odzrkadlením toho, že ani táto vláda sa nerozhodla uskutočniť hĺbkovú reformu ústrednej štátnej správy, ktorá by znamenala aj zrušenie možno stovky dnes samostatných rozpočtových a príspevkových organizácií," tvrdí Palko. Pozitívna však podľa neho na predloženom návrhu rozpočtu je skutočnosť, že prvýkrát je možné sa oboznámiť s jednotlivými podriadenými organizáciami rezortov, vrátane štátnych podnikov pri rozpočtovaní ich výdavkov, čo posúva tento rozpočtový návrh z hľadiska transparentnosti o kus dopredu. Slovensko by malo podľa plánu pokračovať vo svojej rozpočtovej konsolidácii. Aspoň to vyplýva z prvého návrhu štátneho rozpočtu, ktorý vo štvrtok zverejnil rezort financií. Podľa neho by mal rozpočtovaný deficit v budúcom roku na hotovostnej báze predstavovať 3,172 mld. eur, čo je oproti schodku schválenému v tohtoročnom rozpočte menej o 637,6 mil. eur. Deficit celého okruhu verejných financií by sa tak mal podľa návrhu ministerstva v roku 2012 skresať na 3,8 % hrubého domáceho produktu, čo je v súlade s pôvodným plánom konsolidácie verejných financií. Jeho cieľom je stlačiť schodok verejných financií pod maastrichtské 3 % výkonu ekonomiky už v roku 2013. V roku 2011 by mal deficit verejných financií dosiahnuť ešte 4,9 % hrubého domáceho produktu. Hrubý verejný dlh verejnej správy by sa mal v budúcom roku dostať na úroveň 33,441 mld. eur, teda 44,8 % hrubého domáceho produktu. 15.08.2011 SITA
Saldo zahraničného obchodu SR bolo v júni aktívne vo výške 207 mil. eur - Bratislava 9. augusta (TASR) - Saldo zahraničného obchodu SR bolo v júni 2011 aktívne vo výške 207 miliónov eur, teda o 70 miliónov eur vyššie ako v júni 2010. Informoval o tom dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V júni tohto roka dosiahol celkový vývoz tovaru hodnotu 4,675 miliardy eur pri medziročnom raste o 11,4 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 10,1 % na 6,468 miliardy eur. Za 1. polrok 2011 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil celkový vývoz tovaru o 20 % na 27,327 miliardy eur a celkový dovoz o 19,9 % na 26,494 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 833,6 milióna eur, teda o 171,5 milióna eur vyššie ako v 1. polroku 2010. jal gl
Ako vyzerajú mapy chudoby - Ministerstvo práce chce ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev zacielene naučiť, že si svoje výhody budú musieť zaslúžiť. Legislatívny zámer je v pripomienkovom konaní. Zoznam sociálne vylúčených spoločenstiev vyhlási ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny formou všeobecne záväzného právneho predpisu – bude teda verejný. Ako štát určí sociálne vylúčených: Pri splnení zákonných kritérií bude sídelná komunita za sociálne vylúčené spoločenstvo vyhlásená bez ohľadu na „vôľu“ jej obyvateľov, prípadne obce. demografické ukazovatele •celkový počet obyvateľov územia s trvalým pobytom, resp. bydliskom nie je menší ako 100 osôb •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je viac ako 30% detí do 15 rokov •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je menej ako 15% v dôchodkovom veku •z celkového počtu narodených detí za posledných 10 rokov v tomto území 10% matiek boli mladšie ako 18 rokov. sociálno-ekonomické ukazovatele •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je viac ako 50 % poberateľmi dávok v hmotnej núdzi •z celkového počtu obyvateľov tohto územia sú pre viac ako 30% jediným príjmom dávka v hmotnej núdzi a štátne sociálne dávky •z celkového počtu obyvateľov tohto územia je viac ako 50% obyvateľov v produktívnom veku evidovaných na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie •z celkového počtu evidovaných uchádzačov o zamestnanie tohto územia je viac ako 50% (značne) znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie •z celkového počtu obyvateľov tohto územia viac ako 20% obyvateľov v produktívnom veku nikdy nepracovala •z celkového počtu obyvateľov tohto územia viac ako 20% obyvateľov v produktívnom veku nikdy nepracovala dlhšie ako 12 mesiacov ukazovatele vzdelanostnej úrovne •z celkového počtu obyvateľov tohto územia (15-59 rokov) je viac ako 70% bez vzdelania alebo iba so základným alebo neukončeným základným vzdelaním •z celkového počtu detí navštevujúcich povinnú školskú dochádzku z tohto územia je viac ako 50% v špeciálnych školách alebo špeciálnych triedach •z celkového počtu obyvateľov tohto územia (15-59 rokov) je menej ako 10% s ukončeným vysokoškolským vzdelaním ukazovatele úrovne bývania •územie nie je napojené na elektrickú energiu •územie nie je napojené na verejný vodovod, aj keď tento v obci je •územie nie je napojené na verejnú kanalizáciu, aj keď táto v obci je •územie nie je napojené na plyn, aj keď tento v obci zavedený je •územie nie je prístupné prostredníctvom asfaltovej komunikácie Ako chce štát vylúčeným pomáhať: Škôlka, asistent a vodičský za vysvedčenie •Obce budú mať zabezpečiť bezplatnú materskú školu pre deti od štyroch rokov. Podporiť chcú hlavne stravovacie a hygienické návyky. •Do škôlky a potom aj na prvých päť rokov základnej školy má štát zabezpečiť asistenta. •Deti umiestnené do špeciálnych škôl budú môcť robiť testy zrelosti, či už nie sú zrelé pre školu normálnu. Testy budú zohľadňovať kultúrny pôvod dieťaťa a budú v jeho materinskom jazyku. V súčasnosti je podiel rómskych detí na špeciálnych základných školách viac ako 85 percent. •Ľudia bez ukončeného základného alebo nižšieho stredného vzdelania dostanú druhú šancu. „Takáto aktivita bude zohľadnená pri nároku na motivačný príspevok k dávke v hmotnej núdzi,“ píše sa v zámere. Ďalšou motiváciou bude povinnosť ukončiť základné vzdelanie pre získanie vodičského preukazu. •Sčítanie z roku 2001 ukázalo, že 1,2 percenta ľudí zo sociálne vylúčených spoločenstiev má ukončené stredoškolské vzdelanie. Ministerstvo preto uvažuje o prospechových štipendiách. Prácu aj nekvalifikovaným •Ministerstvo plánuje vytvoriť podmienky na zamestnanie aj pre tých, ktorí nespĺňajú základné kvalifikačné predpoklady. Rovnako chcú odstrániť predsudky, diskriminačné praktiky a zriadiť poradenské centrá. •Vzniknú komunitné centrá, kde sa občania budú môcť chodiť zabaviť a aktívne stráviť voľný čas. Priamo v teréne budú sociálni pracovníci. Bývanie v stupňoch •Prieskumy z osídlení, v ktorých bývajú sociálne vylúčení občania, ukázali, že 91 percent je napojených na elektrickú sieť. Naopak, kanalizáciu nemá takmer 81 percent. •Naplánovaný je systém prestupného bývania. Štát najskôr pomôže zohnať lôžko, potom izbu, nájomné byty nižšieho a nakoniec nájomné byty bežného štandardu. Tie budú v domovoch sociálnych služieb alebo v azylových domoch. Piatym stupňom je vlastné bývanie. •Občania si postup medzi stupňami budú musieť zaslúžiť a samozrejme využívanie tohto systému zaplatiť. Deti do 15 rokov budú mať túto možnosť bezplatne. Príspevky a dlhodobé úvery by mali dostávať od Štátneho fondu, aby sa zbytočne nezadlžovali v nebankovkách. Do poskytovania bývania by sa mala zapojiť aj cirkev, neziskovky a súkromný sektor. •Sociálne slabších má tento systém naučiť základným návykom a starostlivosti o svoje bývanie. •V pláne je aj legalizácia stavieb na nevysporiadaných pozemkoch. Zomierajú skoro, dostanú peniaze na lieky •Stredná dĺžka života u sociálne vylúčených osôb je u mužov 55,3 rokov a u žien 59,5 rokov. Cieľom je zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Sociálne slabší dostanú príspevky na lieky. •Finančne motivovaní by mali byť aj lekári z prostredia sociálne vylúčených spoločenstiev. •V pláne je aj program očkovania proti Hepatitíde A aj na deti staršie ako dva roky, ako je to doteraz. •Súčasťou legislatívneho zámeru je aj vybudovanie centier osobnej hygieny a práčovní v lokalitách sociálne vylúčených spoločenstiev. Antikoncepcia a sterilizácie zadarmo •Zo štatistík vyplýva, že na jednu ženu z prostredia sociálne vylúčených spoločenstiev pripadne priemerne 4,6 detí. Pre ženy ministerstvo navrhuje bezplatný a dobrovoľný prístup k hormonálnej antikoncepcii a inej forme antikoncepcie. Rovnako bude bezplatná dobrovoľná sterilizácia. štvrtok 4. 8. 2011 | sme.sk
Štát pri stimuloch uprednostní daňové úľavy - Domáce a zahraničné firmy, ktoré budú chcieť získať od štátu investičnú pomoc, čakajú od pondelka zmeny. Do platnosti totiž vstúpi novela zákona o investičnej pomoci z dielne ministerstva hospodárstva. Rezort v nej namiesto priamych dotácii uprednostňuje pomoc formou daňových úľav. Novela taktiež predĺži nárok na daňovú úľavu pre príjemcov investičnej pomoci z piatich na desať rokov. Zároveň sa ponecháva povinnosť odpočtu daňovej straty počas obdobia uplatňovania daňovej úľavy. Po novom štát poskytne dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného či nehmotného majetku iba vo výnimočných prípadoch, pre projekty strategického významu. "V okresoch, kde miera nezamestnanosti je nižšia ako priemer nezamestnanosti na Slovensku, sa pre typ investičných projektov spadajúcich do odvetví priemyselnej výroby investičná pomoc formou dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok a príspevku na vytvorené nové pracovné miesta nebude poskytovať," zdôraznilo ministerstvo hospodárstva. Podľa šéfa rezortu Juraja Miškova zákon stanovuje podmienky investičnej pomoci tak, aby smerovali primárne do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podľa ministra novela zákona podporí príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko. Najväčšiu investičnú pomoc totiž môžu získať spoločnosti plánujúce investovať do výroby s vyššou pridanou hodnotou v regiónoch Slovenska s vysokou nezamestnanosťou. Novela zákona rozširuje poskytovanie stimulov aj pre malé a stredné podniky tým, že sa zníži minimálna výška investície o polovicu. Rezort hospodárstva tak chce dosiahnuť, aby o investičnú pomoc mohol štát požiadať širší okruh podnikateľov. "S cieľom vytvoriť predpoklady na vytváranie technologických centier s podporou investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov minimálna suma na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku sa navrhuje znížiť na hodnotu 500 tisíc eur," dodal rezort hospodárstva. Pri vytváraní centier strategických služieb sa minimálna suma na obstaranie hmotného či nehmotného majetku znižuje na 400 tis. eur. Podľa novely zákona o investičnej pomoci bude môcť investor požiadať štát o poskytnutie investičných stimulov aj na ďalší nový investičný zámer, keďže doteraz o ne mohol požiadať až po vyčerpaní pomoci na starší zámer. 31.07.2011 SITA
Sociálna poisťovňa po reforme od štátu očakáva 2,8 miliardy eur - Ak parlament schváli reformu daní a odvodov vo vládou navrhovanej podobe, tak Sociálna poisťovňa (SP) v budúcom roku od štátu očakáva takmer 2,86 mld. eur. Aj po tomto transfere zo štátneho rozpočtu by však jej budúcoročné výdavky mali prekročiť plánované príjmy takmer o 12 mil. eur. Vyplýva to z návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2012, ktorý zohľadňuje všetky pripravované opatrenia pri daňovo-odvodovej reforme. Budúcoročné príjmy poisťovne by mali už po zohľadnení takmer 2,86-miliardovej finančnej výpomoci od štátu dosiahnuť 6,49 mld. eur, avšak výdavky majú presiahnuť 6,5 mld. eur. Vďaka prebytku z predchádzajúcich rokov v sume 624,4 mil. eur by však mala poisťovňa uzatvoriť budúci rok s kladným saldom 612,4 mil. eur. V roku 2013 poisťovňa od štátu očakáva pomoc vo výške takmer 3,1 mld. eur a v roku 2014 počíta so štátnou výpomocou na úrovni 3,2 mld. eur. "Vplyvom navrhovaných zmien sa predpokladá pokles príjmov Sociálnej poisťovne z dôvodu zmeny spôsobu výpočtov vymeriavacích základov, stanovenia nových sadzieb poistného a zmeny prerozdelenia pomeru poistného pre dôchodkovú oblasť medzi prvým a druhým pilierom napríklad pri samostatne zárobkovo činných osobách," uviedla Sociálna poisťovňa v návrhu budúcoročného rozpočtu k reforme daní a odvodov. S tým, že Sociálna poisťovňa bude mať po zmenách v daniach a odvodoch nižšie príjmy od ekonomicky aktívnych osôb, počíta aj vládou schválená koncepcia reformy daňovo-odvodového systému. Nedostatočný výber sociálnych odvodov má kompenzovať vyšší výber dane z príjmov. "Tak ako dnes štát dotuje Sociálnu poisťovňu tým, že jej „prepláca“ výpadok finančných prostriedkov, ktoré presúva sporiteľom do druhého piliera, tak bude transferovať peňažné prostriedky zo štátneho rozpočtu aj naďalej, len vo vyššej, vopred stanovenej sume," konštatuje sa v koncepcii. Základom pre výpočet daní a odvodov sa má od začiatku budúceho roka stať superhrubá mzda. Má ísť o hrubú mzdu zamestnanca zvýšenú o odvody zamestnávateľa s výnimkou súčasného poistného na úrazové poistenie. Reforma má súčasne zaviesť jeden zdravotný a jeden sociálny odvod, ako aj jednotný vymeriavací základ na platenie odvodov a daní . Zdravotný odvod má byť pre všetkých 9 % s výnimkou zdravotne ťažko postihnutých a poberateľov invalidných dôchodkov, ktorých odvod má byť polovičný. Sadzba sociálneho odvodu pre zamestnancov má byť 19 %, pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) 13 % a pre ľudí pracujúcich na dohody 10 %. Paušálne výdavky pre SZČO vo výške 40 % by sa mali obmedziť horným limitom na úrovni životného minima v sume 200 eur mesačne. Súčasťou koaličnej dohody je aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov celkovo o 4 percentuálne body. Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má zvýšiť, keďže by sa pri určovaní vymeriavacích základov mali prestať uplatňovať koeficienty 2 pri sociálnom poistení a 2,14 pri zdravotnom poistení. Základ pre daň z príjmu sa nemá znižovať o zaplatené odvody. SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie. Minimálny vymeriavací základ SZČO má tvoriť 3,3-násobok životného minima, čím by sa minimálne mesačné poistné na sociálne a zdravotné poistenie malo znížiť zo súčasných 155,13 eura na 137,82 eura. Maximálny vymeriavací základ pre zdravotný a sociálny odvod sa má nahradiť stanovením maximálneho poistného. Pre rok 2012 má byť maximálne poistné na sociálne poistenie 8 965,42 eura ročne a na zdravotné poistenie 4 246,77 eura ročne. piatok 29. 7. 2011 SITA
Dôchodky sa majú od januára zvýšiť o 3,35 % - BRATISLAVA. Od začiatku budúceho roka by sa mali dôchodky zvýšiť o 3,35 %. Vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2012 to predpokladá Sociálna poisťovňa. Poisťovňu by malo takéto zvýšenie penzií v budúcom roku stáť 190 mil. eur. Penzie by sa mali od januára budúceho roka zrejme poslednýkrát upravovať podľa medziročnej inflácie a medziročného rastu priemernej mzdy za prvý polrok predchádzajúceho roka. Dôchodky sa upravujú o percento, ktoré vzniká spriemerovaním týchto dvoch veličín. Od začiatku roka 2013 by sa podľa návrhu ministerstva práce a sociálnych vecí mali penzie každoročne zvyšovať o tzv. dôchodcovskú infláciu. Ide o výšku medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov. Do úvahy by sa tak podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála mal brať rast cien tovarov a služieb, ktoré nakupujú dôchodcovia, teda napríklad vývoj cien potravín, liekov, či energií. Vlani minister Mihál navrhoval, aby sa penzie zvyšovali rovnakou pevnou sumou v závislosti od medziročnej inflácie a od výšky priemerného starobného dôchodku. Tento jeho zámer však poslanci nepodporili. Od začiatku tohto roka sa dôchodky valorizovali o 1,8 %. Priemerná mzda na Slovensku v prvom polroku minulého roka medziročne vzrástla o 2,8 %. Spotrebiteľské ceny za prvých šesť mesiacov vlaňajška medziročne stúpli o 0,8 %. piatok 29. 7. 2011 SITA
Podľa politológa prezident prekvapil prívržencov i oponentov - Rozhodnutie prezidenta SR Ivana Gašparoviča podpísať novelu Zákonníka práce je podľa politológa Michala Horského viac ako prekvapujúce. "Prekvapil svojich stúpencov, ale aj svojich politických odporcov, najmä z radov vládnej koalície, ktorí viackrát verejne vyhlásili, že očakávajú prezidentove veto," vysvetlil svoj postoj. Údiv podľa neho tento fakt vyvoláva o to viac, ak sa vezmú do úvahy podmienky, za akých bola táto legislatívna zmena prijatá. Novela prešla v Národnej rade SR iba 74 hlasmi, pričom podporu koaličný návrh nemal ani vo vlastných radoch, keď zaň odmietla hlasovať štvorica poslancov okolo Igora Matoviča (Obyčajní ľudia). "Prezident vytrhol z päty tŕň vládnej koalícii, ktorá by v septembri iba s veľkými ťažkosťami bola obhájila ňou prijatý koaličný návrh Zákonníka práce," poukázal Horský. Podľa politológa Rastislava Tótha postoj hlavy štátu mohol byť motivovaný dohodou so zamestnávateľmi a opozičným Smerom-SD. "Nemyslím, že by prezident robil niečo proti Smeru-SD," vysvetlil. Podľa neho sociálni demokrati môžu týmto rozhodnutím sledovať snahu aktivizovať odbory a sociálne slabšie vrstvy. Zároveň by schválená novela mohla prispieť k nárastu popularity opozičnej strany. "Akurát že prezident tým pádom stratil nimbus ako človeka, ktorý cíti sociálne. Ak myslí a koná sociálne, tak v duchu vyšších vrstiev, a nie stredných a nižších," podčiarkol. Politológ László Öllös sa domnieva, že Gašparovič mohol mať pre svoje rozhodnutie viacero dôvodov. "Jedným z dôvodov môže byť to, že nechce, aby tento konflikt mohol byť spojený s konfliktom medzi ním a vládou ohľadom vymenovania generálneho prokurátora," povedal. Za rozhodnutím hlavy štátu však môže podľa neho stáť aj presvedčenie o nepopulárnosti podpísaného Zákonníka práce. "To, ako to ovplyvní jeho popularitu, bude závisieť od toho, do akej miery a ako dlho bude vládna koalícia túto tému komunikovať na verejnosti. Lenže vládna koalícia z tohto hľadiska sa bude nachádzať v pasci, lebo v takomto prípade by komunikovala proti sebe samej," uviedol Öllös. Napriek tomu, že sa prezident rozhodol inak, ako to očakávala opozičná strana Smer-SD, podľa neho nemožno čakať, že by v podobnom trende pokračoval aj ďalej. 27.07.2011 TASR
Firmám má pomôcť čierna listina - Firmy včera od ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) dostali nový register, ktorý spája verejne dostupné registre všetkých štátnych orgánov. Na stránke www.hospodarskyregister.sk si tak môžu napríklad zistiť, či ich potenciálny obchodný partner spláca načas záväzky alebo je dlžníkom Sociálnej či zdravotnej poisťovne. „Chceli by sme pomôcť podnikateľom práve v tom, aby nevstupovali do obchodných vzťahov s neserióznymi firmam,“ povedal Miškov. Rating firiem Webová stránka obsahuje všetky podnikateľské subjekty, ale aj príspevkové či rozpočtové organizácie, pričom registrovať sa môžu len tie subjekty, ktoré majú IČO. „Konečne sa stalo, že podnikateľ získa všetky informácie na jednom mieste,“ reagoval výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina. Riziková Penta? Novinkou však je hodnotenie spoľahlivosti firiem cez rating, ktorý im register pridelí na základe dostupných informácií. Napríklad miera finančnej výkonnosti jednej z najväčších finančných skupín Penta Investment je podľa nového portálu nevyhovujúca a riziko s ňou spojené je veľké. Spoločnosť to rázne odmieta. Nerozumejú totiž metodike hodnotenia. „Penta je cyperský holding, ktorý podniká prostredníctvom organizačných zložiek. Ak tam hodnotia slovenskú organizačnú zložku, tak to považujeme za irelevantné,“ komentuje hovorca Martin Danko. Práve fakt, že firmy nevedia, akým spôsobom sú hodnotené, môže byť podľa Kičinu problém. „Bolo by vhodné zverejniť jasné pravidlá určovania ratingu,“ reagoval s tým, že firmy s nízkym hodnotením sa môžu cítiť poškodené. Podľa Danka je problém aj v tom, že všetky spoločnosti sa majú hodnotiť jedným spôsobom. „Robiť štandardizovaný rating investičných skupín nášho typu považujeme za neaplikovateľný. Náš cash flow sa dynamicky vyvíja a je ťažko predvídateľný,“ vysvetľuje Danko. Na druhej strane spoločnosť Coop Jednota Slovensko môže byť spokojná. Podľa registra je miera finančnej výkonnosti tejto firmy štandardná, riziko je pritom minimálne. „Takýto rating pochopiteľne vítam,“ reagoval člen predstavenstva Martin Katriak. Ten si však uvedomuje, že zverejňovanie niektorých údajov môže byť pre firmy háklivé. Nový portál však pri obchodných stykoch určite využijú. Nový register s radosťou prijali i v Republikovej únii zamestnávateľov. „Hlavne v tejto dobe pomerne vysokej platobnej neschopnosti si každá firma musí dôkladne preveriť svojho potenciálneho partnera,“ tvrdí jej viceprezident Jozef Špirko. Podľa neho je dôležité, aby mali podnikatelia efektívny prístup k čo najviac informáciám. Úspech nového portálu však bude závisieť od kvality a aktuálnosti údajov. „Treba dať pozor, aby tam neboli pol roka staré dáta,“ upozorňuje Špirko. Stránka by okrem iného mala obsahovať aj rozsahy tržieb, počet zamestnancov či štatutárne orgány a ich právomoci. 26.07.2011 Matúš Kollár www.hnonline.sk
Inflácia podľa EÚ v júni spomalila tempo na 4,1 percenta - Medziročný rast cien sa na Slovensku v júni zmiernil aj podľa harmonizovanej európskej metodiky. Harmonizovaná inflácia podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom SR v júni dosiahla 4,1 %, čo bol o 0,1 percetnuálneho bodu pomalší rast ako v máji. Potraviny dočasne zlacneli, stále sú však drahé Priemerná ročná miera inflácie sa však zvýšila oproti májovým 2,1 % na 2,4 %. Medzimesačne pritom v júni oproti máju spotrebiteľské ceny merané harmonizovaným indexom Európskej únie (HICP) dokonca klesli o 0,1 %. V medziročnom porovnaní v júni stále najrýchlejšie rástli ceny potravín, a to o 7,1 %. Nasledovali ceny bývania a energií s rastom o 6,2 % a dopravy s 6,1 %. Rýchlejšie ako priemer rástli aj ceny vzdelávania o 4,6 % a alkoholických nápojov a tabaku o 4,2 %. V júni však medziročne rástli spotrebiteľské ceny vo všetkých sektoroch, okrem cien nábytku a vybavenia domácnosti. Tie boli v porovnaní s júnom minulého roka nižšie o 1,1 %. Na medzimesačnej báze väčšina cien stagnovala, alebo len mierne rástla. Za poklesom celkových cien tak stálo predovšetkým medzimesačné zlacnenie potravín a nealkoholických nápojov o 0,5 %, nižšie však boli aj ceny v doprave o 0,2 %. Na druhej strane najvyšší medzimesačný nárast vykázali ceny vzdelávania o 1,4 %, nasledovali ceny rozličných tovarov a služieb s rastom o 0,2 %. V minulom roku dosiahla harmonizovaná inflácia na medziročnej báze ku koncu roka 1,3 %, kým rok predtým vplyvom oslabeného dopytu ceny merané harmonizovaným indexom ku koncu roka stagnovali. V tomto roku sa očakáva vyššia inflácia, ovplyvnená tak oživovaním dopytu, ako aj vplyvom konsolidačného balíka vlády. Národná banka Slovenska napríklad v aktuálnej predikcii očakáva tohtoročnú harmonizovanú infláciu v priemere 4,1 %. Centrálna banka tak navýšila predchádzajúci odhad o 0,3 percentuálneho bodu. 14.07.2011 SITA
Prezident U. S. Steelu zarobil minulý rok 8,41 milióna eur - Prezident amerického U. S. Steelu John Surma zarobil uplynulý rok v prepočte 8,41 milióna eur. Bývalý šéf košických železiarní George Babcoke, ktorý sa v januári vrátil naspäť do USA, si počas svojho košického pôsobenia v roku 2010 prišiel na 2,22 milióna eur. Uvedené čísla publikovali nedávno viaceré zámorské médiá odvolávajúc sa na údaje z výročnej správy spoločnosti, ktoré U. S. Steel musí každoročne poskytovať Komisii pre cenné papiere a burzu USA (SEC). KOŠICE. Prezident John Surma podľa týchto údajov zarobil o 240 percent viac ako rok predtým, keď jeho príjmy dosiahli iba 2,41 milióna €. Bežný pracovník U. S. Steelu zarábajúci priemerne 1 296,16 € mesačne by jeho minuloročný príjem dosiahol za 540 rokov. „Hoci sa pánovi Surmovi zvýšili celkové odmeny v roku 2010, ich nárast bol len priamym dôsledkom toho, že bol jedným z najslabšie platených riaditeľov firiem za rok 2009. Vtedy na svoju vlastnú žiadosť nedostal žiadne dlhodobé stimuly,“ uviedla spoločnosť vo svojom reporte pre SEC s tým, že kvôli kríze Surma v roku 2009 požiadal o zníženie svojho platu o 20 percent a o 10 percent sa znížili platy ďalších vrcholových manažérov spoločnosti. Väčšina týchto úsporných opatrení u manažérov sa však skončila v polovici roka 2010, keď na trhu s oceľou a hutníckymi výrobkami nastalo mierne oživenie. Surma mal najviac v roku 2008 - takmer 10 miliónov eur Aj napriek tomu však minulý rok nebol pre prezidenta koncernu, ktorého rodinné korene pochádzajú aj zo severovýchodného Slovenska, najlepším v jeho doterajšej kariére. Podľa amerického Pittsburgh Business Times zarobil J. Surma v roku 2008 takmer 10 miliónov eur. Minuloročný nárast odmien nielen pre prezidenta, ale aj ďalších vrcholových manažérov firmy ovplyvnilo najmä zlepšenie hospodárskych výsledkov U. S. Steelu. Hoci spoločnosť v uplynulom roku vykázala čistú stratu vo výške 332,64 €, tá je v porovnaní s rokom 2009 sotva tretinová, pričom nárast tržieb dosiahol až 57 percent. Košický závod U. S. Steelu dosiahol minulý rok čistý zisk vo výške 96 miliónov eur, čo je takmer sedemnásobok hodnoty z roku 2009. Železiarne podľa riaditeľa odboru svojich vonkajších vzťahov Jána Baču nebudú príjmy svojich najvyšších predstaviteľov komentovať. Koľko zarobili v roku 2010 podľa magazínu Forbes Manažéri U. S. Steelu, známi aj u nás Prezident John P. Surma: základný ročný plat 780 000 € + rôzne bonusy v podobe nákupu akcií, príspevkov na dôchodok a výplaty hotovosti - celkovo 8,406 milióna eur. Viceprezident John H. Goodish (tento rok odišiel do dôchodku): základný ročný plat 492 000 € + rôzne vyššie spomínané bonusy - celkovo 2,553 milióna eur. Viceprezident George F. Babcoke: základný ročný plat 269 600 € + rôzne bonusy - celkovo 2,215 milióna eur. Viceprezident David H. Lohr: základný ročný plat 304 900 € + rôzne bonusy - celkovo 1,818 milióna eur. streda 13. 7. 2011 | Marián Kizek www.sme.sk
Zahraničný obchod bol v máji v prebytku 200 miliónov eur - Zahraničný obchod Slovenska vykázal v máji ďalší prebytok. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR totiž vývozy prevýšili dovozy v piatom mesiaci o 196,4 mil. eur. Po revízii aprílového prebytku na schodok 32,1 mil. eur a tiež prebytkov z predchádzajúcich mesiacov tak kumulovaný päťmesačný prebytok zahraničného obchodu predstavoval 619,1 mil. eur. Medziročne to znamená zlepšenie kumulovaného salda o 94,1 mil. eur. V máji pritom vzrástla dynamika vývozu. Medziročné tempo exportu sa totiž zvýšilo z aprílových 12,9 % na 20,7 % a celkový vývoj v piatom mesiaci tohto roka dosiahol 4,848 mld. eur. Dynamika dovozu naopak v porovnaní s aprílom mierne zvoľnila. Kým vo štvrtom mesiaci celkový import medziročne rástol o 18,9 %, v máji stúpol o 17,8 % na 4,652 mld. eur. Za päť mesiacov sa tak v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zvýšil celkový vývoz tovaru o 21,5 % na 22,567 mld. eur a celkový dovoz o 21,6 % na 21,948 mld. eur. Za celý minulý rok pritom zahranično-obchodná bilancia Slovenska bola prebytková v sume 137,5 mil. eur. Ešte vyšší prebytok po predchádzajúcich rokoch vykazovaných schodkov, vo výške 946,1 mil. eur, vykázal zahraničný obchod v krízovom roku 2009. Stálo za tým predovšetkým oslabenie hospodárskej aktivity, z čoho vyplynul pokles potreby dovozu komponentov pre slovenské výrobné podniky. 8.07.2011 SITA
Svet bude mať nového lídra, USA to nebudú - Obrovská ekonomická sila bloku BRIC sa odvíja najmä od veľkého počtu obyvateľov v týchto krajinách. V roku 2010 bola najväčším ekonomickým blokom ekonomika EÚ (27) s celkovým HDP v trhových cenách 16,3 bilióna USD nasledovaná ekonomikou USA s veľkosťou 14,7 bilióna USD. Rýchlo rastúce ekonomiky BRIC (Brazília, Rusko, India a Čína) vytvorili podľa štatistík MMF v roku 2010 celkový HDP vo výške 11,0 bilióna USD. Mimoriadna je dynamika rastu ekonomickej sily ekonomického bloku BRIC – v období 2000-2010 sa nominálne HDP merané v trhových cenách (v USD) zvýšilo v krajinách BRIC v priemere ročne až o 15,6%. Tento rast zohľadňuje nielen vysoké reálne miery rastu týchto ekonomík, ale aj o niečo vyššiu infláciu ako v EÚ (27) a USA, ako aj pohyby výmenných kurzov. Aj napriek nedávnemu určitému miernemu ochladeniu rastu v týchto krajinách by krajiny BRIC mali pokračovať v silnej dynamike rastu – odhad MMF na roky 2011-2016 je priemerný rast nominálneho HDP o 11%. Už v roku 2015 by tak krajiny BRIC mali predbehnúť vo veľkosti vytvoreného HDP ekonomiku USA a v roku 2017 by sa mali stať najväčším ekonomickým blokom na svete vôbec. Obrovská ekonomická sila bloku BRIC sa odvíja najmä od veľkého počtu obyvateľov v týchto krajinách – ten dosiahol v roku 2010 2,89 miliardy, kým v EÚ (27) to bolo 499 miliónov a v USA 310 miliónov. Aj keď vďaka rýchlemu ekonomickému rastu v krajinách BRIC sa životná úroveň obyvateľov týchto krajín rýchlo zvyšuje, rozdiel v životnej úrovni oproti vyspelým krajinám je stále priepastný. V roku 2010 HDP na osobu v parite kúpnej sily bol v krajinách BRIC len 21% priemernej úrovne v EU(27). Slovenská ekonomika zatiaľ nie je príliš exportne orientovaná na krajiny BRIC. Registrujeme však relatívne silnú dynamiku rastu slovenských vývozov do týchto krajín. V roku 2010 celkové vývozy slovenských výrobcov do krajín BRIC tvorili 6,3 % celkového slovenského vývozu (z toho Rusko + Čína 5,9%). V roku 2005 to bolo len 2,2% z celkových slovenských exportov. Obrovské a rýchlo rastúce trhy krajín BRIC tak do budúcnosti určite predstavujú obrovský potenciál pre slovenských vývozcov. 3.07.2011 Vladimír Zlacký www.hnonline.sk
Nový šéf SPP - Vedenie spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel preberá oddnes Jean-Jacques Ciazynski, ktorý nahradí na pozícii predsedu Predstavenstva SPP Achima Saula. Novým členom Dozornej rady SPP je pani Nicole Otterberg. Jean-Jacques Ciazynski je od septembra 2008 členom predstavenstva spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 pôsobil ako predseda Predstavenstva SPP. Od 1. júla 2011 sa znovu stal predsedom Predstavenstva SPP. Vladislav Doktor 1.07.2011 www.hnonline.sk
Tatranská mliekareň investuje tri milióny eur - Profitovať z toho, na čo doteraz doplácala, chce spoločnosť Tatranská Mliekáreň (TAMI) v Kežmarku. Vďaka dvojmiliónovej investícii do nových technológií bude zhodnocovať sto percent srvátky, ktorá vzniká ako vedľajší tekutý produkt pri spracovaní mlieka. „Doteraz sme spracúvali okolo 20 percent srvátky na srvátkové nápoje. Zvyšok sme umiestňovali ako odpad na farmách, za čo sme museli platiť,“ hovorí riaditeľ Tatranskej mliekarne Ľubomír Valčuha. Pri spracovaní 232 ton mlieka za deň Tatranská mliekareň vyprodukuje 90-tisíc litrov srvátky. Vďaka tejto premene nákladov na príjmy môžu tržby spoločnosti zo srvátky ročne vzrásť zhruba o viac ako 500-tisíc eur. Princípom novej technológie je, že tekutú srvátku zahustí. „Vývoz srvátky v tekutom stave by bol veľmi finančne náročný, takto sa stáva zaujímavým,“ spresňuje. Srvátka sa potom využíva na výrobu výživových doplnkov, biopotravín, pri výrobe krmív či kozmetickom priemysle. Riaditeľ predpokladá, že väčšina kežmarskej srvátkovej suroviny skončí za hranicami krajiny. Ďalší milión eur TAMI tento rok investuje do technológií na výrobu syra v rámci stratégie ponúkať širšie portfólio výrobkov. Obe investície by k terajšiemu počtu zamestnancov 350 mali pridať 10 až 15 novovytvorených pracovných miest. Spoločnosť dosiahla za rok 2010 obrat 54 miliónov eur. 30.06.2011 Hnonline.sk
Najväčšími firmami na Slovensku sú Volkswagen, Slovnaft a Samsung - Najväčšou nefinančnou spoločnosťou Slovenska na základe vlaňajších tržieb za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru je podľa rebríčka Trend Top 200 automobilka Volkswagen Slovakia s tržbami na úrovni 4,039 mld. eur. Bratislavský výrobca automobilov medziročne posilnil o 37,2 % a po roku tak poslal galantský Samsung, producenta LCD a LED televízorov na tretie miesto, keď jeho tržby dosiahli vlani pri medziročnom raste 2,5 % hodnotu 3,247 mld. eur. Na druhom mieste v rebríčku Trend Top 200 skončil Slovnaft s tržbami 3,502 mld. eur. V porovnaní s rokom 2009 si rafinéria polepšila o 26 %. Žilinská Kia Motors vytlačila s tržbami 2,889 mld. eur zo štvrtého miesta Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorý vlani evidoval tržby na úrovni 2,668 mld. eur. Kia medziročne rástla o 71,5 % a SPP o 5,4 %. V minulom roku sa podľa Trend Top 200 darilo predovšetkým priemyselným podnikom, ktoré z recesie vytiahol zahraničný dopyt. Po krízovom roku 2009 si polepšili aj poskytovatelia IT služieb a niektorí obchodníci. Naopak stavebné spoločnosti sa aj v uplynulom roku trápili a podľa Trend Top 200 bude ich trápenie pokračovať aj v tomto roku. Stratu v prevádzke generovalo vlani už len 15 podnikov, čo je polovica v porovnaní s rokom 2009. Najvyššie čisté zisky v uplynulom roku dosiahli energetické a telekomunikačné podniky, ako aj tri automobilky. Najpriepastnejšiu stratu vyprodukovala nákladná železničná doprava a Železnice SR. Najväčší nárast celkových tržieb si v minulom roku podľa Trend Top 200 pripísala automobilka Kia Motors Slovakia s nárastom o 1,204 mld. eur. Nasledoval ju Volkswagen Slovakia, ktorý posilnili o 1,095 mld. eur a U.S. Steel Košice s medziročným nárastom tržieb o 734 mil. eur. Výrazne v uplynulom roku rástli tržby aj Slovnaftu, keď sa zvýšili o 721 mil. eur. Najdynamickejšie vlani tržby narástli košickému predajcovi plynu RWE Gas Slovensko. Dodávka mostov pre stavbu R1 katapultovala do rebríčka Trend Top 200 banskobystrické Stavby mostov Slovakia z francúzskeho koncernu Vinci. Vďaka prácam pre Slovenskú správu ciest a Železnice SR si polepšila aj TSS Grade, ktorá vlani podnikala ešte ako Trnavská stavebná spoločnosť. Tempo rastu obratu sa zdvojnásobilo piešťanskému Semikronu, ktorý tento rok pristaví novú halu a do dvoch rokov vytvorí 150 nových pracovných miest. Napriek tomu, že výroba automobilov a hutníctvo s rafináciou ropy sa najväčšmi podpísali pod rast tržieb pilierov slovenskej ekonomiky, najväčší pokles celkových tržieb vlani paradoxne zaznamenala trnavská automobilka PCA Slovakia. Jej tržby medziročne oslabili o 199 mil. eur. Spoločnosť jej robia aj stavebné a energetické firmy, keď druhý najvýraznejší prepad na úrovni 163 mil. eur vlani evidovala Západoslovenská energetika. Prvú trojku uzatvára košická spoločnosť Inžinierske stavby s poklesom tržieb o 134 mil. eur. Podľa Trend Top 200 stavbári doplatili na malý investičný apetít v súkromnom aj verejnom sektore, zrušené diaľničné PPP projekty a ostatné verejné tendre. Energetikom ukrojili z konsolidovaných výsledkov konkurenti na liberalizovanom trhu. Jednotkou medzi podnikmi v rámci rentability tržieb je spoločnosť Eset, ktorej zisk po zdanení v uplynulom roku tvoril 62,9 % z celkových tržieb. Nasledujú ju firmy Nafta s 49,2-percentným podielom zisku a SPP-distribúcia s 27,6 %. Najvyšší cash-flow v hodnote 631 mil. eur podľa Trend Top 200 evidovali vlani Slovenské elektrárne. Na druhom mieste skončil SPP s cash-flow na úrovni 592 mil. eur a na treťom mieste skončil Slovak Telekom s 366 mil. eur. Orange Slovensko sa umiestnil na štvrtom mieste s cash-flow v objeme 298 mil. eur. 29.06.2011 SITA
Taiwanci zamestnajú v Trenčíne tritisíc ľudí - Taiwanská spoločnosť AU Optronics po mesiaci skúšobnej prevádzky v utorok v Trenčíne slávnostne otvorila nový závod na výrobu LCD modulov. Na budúci rok by mal pri plnej prevádzke ponúkať až 3 000 pracovných miest. Radičová: Najnižšia mzda v AU Optronics je 500 eur Závod sa nachádza v trenčianskom priemyselnom parku, na okraji mesta neďaleko diaľničného privádzača. Postavený je na ploche 200-tisíc štvorcových metrov. Výstavbu dokončili v apríli a v máji sa už začala masová výroba. Pri plnej prevádzke bude mať výrobnú kapacitu 240-tisíc modulov mesačne. Podľa predstaviteľov spoločnosti AU Optronics bude tento závod základňou pre celú Európu. "Rozhodnutie založiť našu európsku výrobnú základňu v Trenčíne nevzniklo náhodou. Krajina je veľmi dobre umiestnená v strede Európy a pozitívnym faktorom je aj to, že Slovensko je členom eurozóny. V takomto bezpečnom hospodárskom prostredí je možné vykonávať rýchle a účinné transakcie, čím sa dosahujú lepšie obchodné výsledky," zdôraznil prezident divízie LCD displejov Paul S. L. Peng. Pri vzniku spoločnosť dostala od štátu dotáciu vyše 38 miliónov eur a daňové úľavy na päť rokov. Generálny riaditeľ SARIO Richard Šimončič nepredpokladá, že by AU Optronics po skončení daňových úľav odišiel zo Slovenska. "Tento investor hľadal miesto, kde by sa mohol usadiť, teraz je to pre spoločnosť hlavné miesto v Európe, pravdepodobnosť toho, že by opustila európsky trh, je veľmi malá," dodal Šimončič. Trenčiansky závod v súčasnosti zamestnáva asi 700 ľudí. Do konca tohto roka by ich mal zamestnávať okolo 1¤500. Trenčiansky úrad práce robí nábor pracovníkov do AU Optronics už od marca, prácu tu však našli len necelé dve stovky nezamestnaných. "V súčasnosti evidujeme v okrese Trenčín 4 633 uchádzačov o zamestnanie, čo predstavuje 7,37-percentnú mieru nezamestnanosti. K dnešnému dňu sa z evidencie úradu práce zamestnalo v spoločnosti AU Optronics 173 uchádzačov. Zaznamenali sme aj návrat ľudí, ktorí pracovali v tejto spoločnosti, späť do evidencie úradu práce. Toto však nevnímame ako negatívny jav, s tým sa stretávajú aj iní zamestnávatelia," povedala riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne Zuzana Horníková. Premiérka Iveta Radičová po porade s predstaviteľmi taiwanskej spoločnosti v utorok vyhlásila, že najnižšia mzda v závode AU Optronics bude 500 eur a priemerná mzda súčasných 700 zamestnancov je vyššia, ako je slovenský priemer. Podmienky príchodu investora dohodla ešte minulá vláda. Spoločnosť AU Optronics vyrába panely TRT-LCD vo veľkostiach od 1,2 palca do 71 palcov. Vlani rozšírila podnikanie aj o odvetvie solárnej energie. Prevádzky má na Taiwane, v kontinentálnej Číne, Japonsku, Singapure, Južnej Kórei, USA a Európe. Vlani dosiahla výnosy z predaja vo výške 16 miliárd dolárov. 30.06.2011 Milan Král Pravda
Signály neklamú, druhé dno recesie je tu - Recesia opäť začína brzdiť ekonomiku. Na oživenie si budeme musieť ešte niekoľko štvrťrokov počkať. Spojené štáty vstúpili do ďalšej recesie. Dúfajme, že nebude tak hlboká, ako tá prvá. Ekonómovia sa väčšinou zhodujú na tom, že globálna finančná a ekonomická kríza začala v decembri 2007 a trvala do júla 2009. Lenže takto vnímajú krízu len experti, väčšina ľudí nemá pocit, že by hospodárske spomalenie už skončilo. Podľa zistení inštitútu Gallup zverejneného tento rok v apríli má 26% Američanov pocit, že recesia pretrváva, ďalších 29% si dokonca myslí, že sa ekonomika nachádza v depresii. Niet ani divu, že to tak väčšina (nielen) americkej populácie cíti. Napríklad niektoré nehnuteľnosti v USA stratili až 50% svojej hodnoty a pád cien bude v blízkej dobe pokračovať, pretože v inventároch bánk sa nachádzajú ďalšie 2 milióny nehnuteľností, ktoré ešte ani nestačili byť uvedené na trh. Ďalším faktorom, ktorý dokladá všadeprítomnú krízu, je nezamestnanosť. Dáta z USA hovoria o 14- miliónovej armáde nezamestnaných, z ktorých každý tretí nenašiel prácu po dobu dlhšiu ako 1 rok. Uvádzame najpodstatnejšie znaky toho, že recesia opäť začína brzdiť ekonomiku. Na oživenie si tak budeme musieť ešte niekoľko štvrťrokov počkať. 1. Inflácia Inflácia sa netýka len cien potravín. Ceny bavlny dosiahli maxím v minulom roku, čo sa odráža aj na cenách oblečenia. Ropa sa usadila nad 100 USD za barel. Rýchly rast cien podkryje spotrebiteľský dopyt viac než čokoľvek iné. 2. Výnosy z investícií sa znižujú Proces obnovy ekonomiky bol z veľkej časti ťahaný priaznivým vývojom na akciových trhoch, ktorého začiatok sa datuje do marca 2009, kedy index Dow Jones spadol na dno. Od tej doby posilnil takmer na dvojnásobok. Zdecimované úspory amerických domácností, ktoré sú oveľa viac závislé na výkonnosti akciových trhov ako domácnosti európske, sa tak mohli opäť odraziť od dna. Vývoj na trhoch v posledných týždňoch však neveští nič dobrého. Alternatív, kam inam by bolo vhodné investovať, veľa nenájdeme: desaťročné americké štátne dlhopisy vynášajú okolo 3% a dlhodobý vzostupný trend pri zlate možno aj v blízkej budúcnosti skončí. 3. Automobilový priemysel Automobilový priemysel zažil comeback, aj keď opätovná ziskovosť bola často spôsobená masívnymi úsporami na platoch zamestnancov a prepúšťaním. Napríklad General Motors, Ford a Chrysler sa dokázali vzchopiť a ich predaja sa do apríla tohto roku zlepšovali. V máji však došlo k zlomu a zisky boli v porovnaní s minulým rokom o 1% nižšie. Dôvodov tohto nepriaznivého trendu je viac: vysoké ceny pohonných hmôt obmedzená výrobná kapacita Japonska po marcovom zemetrasení váhanie spotrebiteľov a odkladanie nákupov kvôli nepriaznivým ekonomickým vyhliadkam Spomaľujúce tržby automobiliek sú predzvesťou nepriaznivých čias. Firmy práve začali znovu naberať prepustených zamestnancov, nábor však budú musieť kvôli stagnácii tržieb opäť pozastaviť. 4. Ceny ropy Vo chvíli, keď svetová ekonomika spomalí, by cena ropy mala klesnúť, podobne ako medzi rokmi 2008 a 2009. Takýto pokles prinajmenšom pomôže firmám a domácnostiam naštartovať ekonomiku skrze obnovenú spotrebu. V súčasnosti sa zatiaľ bez ohľadu na ekonomickú situáciu ropa drží nad 100 USD za barel. To negatívne postihne ako maloobchodný sektor, kde ľudia menej minú za iný tovar, tak aj ostatné sektory, napríklad letecké spoločnosti a firmy závislé na ropných produktoch. 5. Rastúci deficit federálneho rozpočtu USA Enormný deficit amerických verejných financií obmedzuje možnosť poskytnúť ekonomike USA ďalší fiškálny stimul. Prvý Obamov 787- miliardový záchranný balíček možno zachránil niektoré pracovné miesta, ale jeho vplyv je už dávno preč. Hlavné ciele, teda výrazné zníženie nezamestnanosti a rast HDP, bohužiaľ nesplnil. Naopak zvýšenie deficitu teraz znamená pre USA neodkladnú potrebu prijatia bolestivých úsporných opatrení (na spôsob európskych zadlžených ekonomík), a to nielen na federálnej úrovni. Amerika sa tak dostala do začarovaného kruhu nezamestnanosti. 27.06.2011 autor: Michaela Toperczerová, investicniweb.cz www.hnonline.sk
Miškov chce zrušiť investičné stimuly pre firmy - Minister hospodárstva plánuje nahradiť štátnu pomoc príťažlivým prostredím pre podnikateľov. BRATISLAVA. Do troch rokov by mohli byť investičné stimuly, ktorými štát podporuje najmä zahraničných investorov, zbytočné. Štátnu pomoc by im malo nahradiť kvalitnejšie podnikateľské prostredie. Povedal to na stretnutí so zástupcami Americkej obchodnej komory na Slovensku minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). „Urobím všetko pre to, aby sa poskytovanie investičných stimulov zrušilo ešte počas tohto volebného obdobia.“ Iniciatíva je súčasťou projektu Singapur, ktorý má zjednodušiť podnikateľské prostredie a posunúť Slovensko v rebríčku Doing Business Svetovej banky na popredné miesta. Podpora podnikateľov Podľa Miškova stimuly deformujú trh. Ich poskytovanie v súčasnosti vníma napríklad ako náhradu za nevybudovanú sieť diaľnic. Návrh zmien •Zníženie sumy minimálnej investície na polovicu. •Rozdelenie okresov Slovenska na zóny podľa nezamestnanosti. •Daňovú úľavu bude možné čerpať nie 5, ale 10 rokov. •Dlhodobý hmotný majetok sa bude dať obstarávať aj od prepojených osôb. ak schváli parlament platné od 1.8.2011Zrušenie štátnej pomoci podporujú aj podnikatelia. „Stimuly sú diskriminujúce a so stratégiou súhlasíme,“ hovorí Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Na vybudovanie príťažlivej krajiny pre podnikateľov má podľa neho vláda tri roky. „Zatiaľ je jej počínanie nepresvedčivé, ale už vidieť snahy zmeniť súdnictvo a byrokraciu.“ Podľa predsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Petra Mihóka sú stimuly nástrojom individuálnych výhod pre firmy. „S návrhom súhlasíme. Na druhej strane by sa mali využívať v prípade inovatívnych firiem.“ Zmeny už onedlho Už tento mesiac by mohol parlament schváliť novelu zákona o investičných stimuloch. Počíta sa v nej aj so znížením sumy minimálnej investície v regiónoch na polovicu. „Ide o chybu a neznalosť súčasných pomerov,“ tvrdí exminister hospodárstva Ľubomír Jahnátek (Smer). Znížený limit spôsobí nával žiadostí a zvýši korupciu, tvrdí. Každú žiadosť totiž musí posúdiť ministerstvo individuálne. „V Poľsku je schvaľovací proces takmer automatizovaný,“ vraví manažérka spoločnosti PwC Lenka Bartoňová. Žiadateľ získa stimul, ak splní zákonné požiadavky. 23.06.2011 SME
Slovensko čaká väčší rast a zdražovanie - Národná banka Slovenska (NBS) dnes mierne zvýšila svoj odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok. Hrubý domáci produkt (HDP) by mal narásť o 3,6 percenta, pričom marcový odhad hovoril len o 3,3 percenta. "Tento rok by sa mal rast HDP posunúť svojou dynamikou na vyššiu úroveň oproti odhadu v marci," avizovala na dnešnej tlačovej konferencii generálna riaditeľka odboru menovej politiky NBS Renáta Konečná. Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvnili aktualizovanú predikciu, boli najmä vyššie ceny ropy, vyššie zahraničné ceny a mierne priaznivejší zahraničný dopyt. Konsolidácia verejných financií nemala dopad na zvýšenie odhadu. "Hlavným zdrojom ekonomického rastu v roku 2011 by mal byť naďalej čistý export, pričom domáci dopyt by mal prispievať k rastu HDP len minimálne," priblížil guvernér NBS Jozef Makúch. Negatívne by malo k rastu ekonomiky prispieť jedine znižovanie vládnych výdavkov. Vyhliadky ekonomiky sa podľa centrálnej banky zlepšili aj na nasledujúce dva roky. Namiesto marcového odhadu 4,5 percenta už NBS na budúci rok predpokladá zvýšenie produkcie hospodárstva o 4,7 percenta a v roku 2013 by už mala slovenská ekonomika narásť o 5,3 percenta, v porovnaní s predchádzajúcim predpokladom 5,2 percenta. 14.06.2011 NBS
Inflácia zrýchlila na štyri percentá - Tempo rastu spotrebiteľských cien naďalej zrýchľuje. Medziročná inflácia v máji totiž dosiahla 4 percentá, čo znamenalo oproti aprílu zrýchlenie jej dynamiky o 0,3 percentuálneho bodu. Rast cien sa tak drží na najvyššej úrovni od konca roku 2008. Medzimesačne v máji spotrebiteľské ceny stúpli 0,3 percenta, kým v apríli oproti marcu vzrástli o 0,4. Informoval o tom Štatistický úrad. Slovensko sa tak po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla 1 percento, vracia k rýchlejšiemu rastu cien. Bankoví analytici v tomto roku predpokladajú vyššiu úroveň rastu spotrebiteľských cien. Decembrovú infláciu očakávajú na úrovni 3,9 percenta. Na máj analytici predpovedali infláciu rovnako na úrovni 3,9. Fico: Môže za to vláda Opozičný Smer vyzýva koaličné strany, aby v závere tohto týždňa rokovali v parlamente radšej o zdražovaní na Slovensku či o zadlžovaní krajiny, ako o novej voľbe generálneho prokurátora. Na zvolanie mimoriadnej schôdze k aktuálnemu vývoju ekonomiky vyzval koalíciu na pondelkovej tlačovej besede Robert Fico. "Vláda musí niečo povedať, lebo vláda zatiaľ len prispela k zdražovaniu,“ vyhlásil expremiér a predseda strany Smer. Kabinet Ivety Radičovej by mal v parlamente podľa Fica povedať, čo chce robiť proti rastúcim cenám, keďže tlak na ich zvyšovanie bude podľa jeho slov pokračovať. Zverejnené údaje o štvorpercentom tempe inflácie v máji podľa Smeru potvrdzujú, že Slovensko má zlú vládu, ktorá ide zlou cestou. Opozičný Smer kritizuje vládu Ivety Radičovej, že k rastu cien prispeli významným spôsobom jej opatrenia prijaté v rámci balíčka opatrení. "Čísla, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad o vývoji cien na Slovensku, museli ráno pôsobiť ako ľadová sprcha na Ivetu Radičovú,“ povedal Fico. Analytici: Sme blízko maxima „Predpokladáme, že ceny potravín a energií sa v ďalších mesiacoch už budú stabilizovať. Za predpokladu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví počas roka nebude upravovať regulované ceny smerom nahor, to znamená, že inflácia sa už nachádza veľmi blízko svojho tohtoročného maxima,“ povedal analytik ING Bank Eduard Hagara. Len pomalé oživovanie spotrebiteľského dopytu by pritom podľa neho malo na infláciu naďalej pôsobiť skôr tlmiaco. Ako dodala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, májová harmonizovaná inflácia, ktorú štatistici zverejnia vo štvrtok 16. júna, by mala dosiahnuť 4,1 až 4,2 %. Do harmonizovanej inflácie sa nepočíta imputované nájomné, poplatky za správu bytových domov. 13. 6. 2011 SITA 2011
Slovensko rokuje o 102 projektoch, investície môžu dosiahnuť 3,5 miliardy eur - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) v súčasnosti registruje 102 investičných projektov, uviedol konzultant pre komunikáciu a PR SARIO Richard Dírer. Vďaka týmto projektom by sa mohlo na Slovensku preinvestovať až 3,5 mld. eur a vytvoriť necelých 24 tisíc nových pracovných miest. Záujem o Slovensko majú podľa Dírera investori pôsobiaci v rôznych oblastiach. "Ide štandardne o rôzne dodávky najmä pre automobilový priemysel a elektrotechniku, výrobu plastových komponentov, kovových konštrukcií, výrobu elektrických zariadení, výrobu potravín, centrum zdieľaných služieb a podobne," spresnil Dírer. SARIO sa snaží umiestniť investičné projekty najmä na východ Slovenska. "Dlhodobo sa usilujeme presadzovať umiestnenie zahraničných investícií do regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Tomu zodpovedá aj stratégia pri vyjednávaní o nových investíciách. Registrované projekty majú smerovať do všetkých regiónov, s rastúcim záujmom o východné Slovensko," konštatoval Dírer. Ako vyplýva z minuloročnej výročnej správy, Slovenskej agentúre pre rozvoj investícií a obchodu sa v minulom roku podarilo úspešne ukončiť dvadsať investičných projektov. Vďaka nim vznikne na Slovensku viac ako dvetisíc nových pracovných miest. Agentúra ku koncu minulého roka evidovala 69 investičných projektov, ktoré sa nachádzali vo "fáze aktívneho rozhodovania", s celkovou plánovanou výškou investícií do 2,9 miliardy eur, a s potenciálom vytvoriť vyše 19-tisíc nových pracovných miest. SITA
Izraelský Biometrix zakotví v Šamoríne - Izraelský výrobca zdravotníckych pomôcok Biometrix Limited si chce začiatkom tohtoročnej jesene otvoriť vlastnú prevádzku v juhoslovenskom Šamoríne. Slúžiť by mala na montáž a balenie rôznych katétrov, infúznych hadičiek či súprav na monitorovanie tlaku krvi. V novej prevádzke plánuje zamestnať vyše tri desiatky ľudí. Investor už informoval slovenské úrady, ktoré posúdia vplyv projektu na životné prostredie. Sumu investíciu do výrobnej haly izraelská firma v predloženom projekte nespresňuje, no technológie ju budú stáť celkovo štvrť milióna eur. Spoločnosť Biometrix Limited sa na Slovensku udomácňuje stále viac. Krajinu si za svoju európsku obchodnú centrálu vybrala už pred piatimi rokmi. V Bratislave si založila obchodnú dcéru Biometrix so zopár zamestnancami, no montáž výrobkov pre trhy v krajinách východnej či západnej Európy si v tomto regióne objednávala len u externých partnerov. Až tento rok si na Slovensku otvorí aj vlastnú výrobnú prevádzku. Kompletná montáž v novej fabrike bude prebiehať v priestoroch so zvýšenou čistotou. 1.06.2011 www.etrend.sk
Investori dostanú jednoduchšie informácie - Parlament schválil nový zákon o kolektívnom investovaní. Domácich správcov má zmena vyjsť na 10 miliónov eur Väčšia ochrana peňazí investorov a zároveň zjednodušenie pravidiel pre fungovanie kolektívneho investovania. To sú základné piliere nového zákona o kolektívnom investovaní, ktorý definitívne schválili poslanci národnej rady. Formalitou by mal byť podpis prezidenta a nové pravidlá by mali byť účinné už od 1. júla. Pravdepodobne najviditeľnejšou zmenou pre investorov bude zavedenie takzvaných kľúčových informácií. Tie majú nahradiť súčasný zjednodušený predajný prospekt. Podľa zdôvodnenia ministerstva financií boli doteraz povinne publikované informácie pre investorov príliš rozsiahle a správcovia používali pre klientov nezrozumiteľný jazyk. To by sa malo zmeniť. Kľúčové informácie má správcovská spoločnosť investorovi poskytnúť za každý otvorený podielový fond ešte pred uzavretím zmluvy. Okrem identifikačných údajov majú podľa nového zákona obsahovať krátky opis investičných cieľov a politiky, údaje o predchádzajúcej výkonnosti fondu, informácie o nákladoch a poplatkoch súvisiacich s investíciou a varovanie pred možnými rizikami. Zákon vyžaduje, aby boli informácie zrozumiteľné aj neprofesionálom a bez toho, že by si museli naštudovať iné dokumenty. Doterajšia právna úprava vyžadovala, aby zjednodušenému prospektu porozumel „priemerný investor“. Aby sa chyba s prospektom nezopakovala, je rozsah i napríklad veľkosť písma kľúčových informácií upravená podrobnejšie už samotnou Európskou komisiou pre celú oblasť únie. Ďalším podstatným krokom je obmedzenie výšky poplatkov. Nový zákon limituje výšku vstupných aj výstupných, ich súčet nesmie presiahnuť päť percent. Legislatíva sa venuje aj ostatným poplatkom vyberaných správcami a ohraničuje ich výšku na „primeranú.“ Odbornejší predaj fondov by mal zabezpečiť fakt, že ich budú môcť ponúkať len na to špeciálne vyškolení ľudia registrovaní v Národnej banke Slovenska - samostatní finanční agenti z takzvaných poradenských finančných firiem a viazaní agenti pracujúci pre správcovské firmy a ich materské banky. Ľudia, ktorí by napriek týmto prísnejším pravidlám pre predaj fondov, boli nespokojní s ponúknutým servisom, získajú možnosť ľahšie sa sťažovať. Každý správca musí vypracovať a zverejniť jednotný postup pre svojich sťažovateľov. Dôležitejšie z pohľadu samotných investovaných peňazí je zavedenie nových regulácií pre prácu správcovských firiem. Ich činnosť tak bude oficiálne regulovaná porovnateľne s bankami. Funkcia dodržiavania má zabezpečiť kontrolu nad investovaním zverených peňazí, či je deje v súlade so zákonom povolenými limitmi a vymedzenými cennými papiermi. Vnútorný audit zas má byť v úlohe akéhosi inšpektora, ktorý má kontrolovať ostatné vnútorné kontrolné mechanizmy. „Nový zákon tiež zjednodušuje cezhraničné vykonávanie činností, zavádza možnosť zriadenia štruktúry hlavný – zberný fond, strešný fond – podfond a umožní aj cezhraničné zlučovanie fondov,“ popisuje Marián Matušovič, predseda predstavenstva VÚB Asset Managementu. Tunajší správcovia tak budú môcť ešte ľahšie a efektívnejšie ako doteraz využívať pri príprave a predaji fondov podporu od svojich zahraničných materských firiem. Harmonizáciu pravidiel pre oblasť kolektívneho investovania si vyžiadala smernica Európskej únie schválená v roku 2009, známa aj pod skratkou UCITS IV. V novej legislatíve pre túto oblasť ale ministerstvo financií zároveň už zapracovalo aj prísnejšie pravidlá regulácie, ktoré únia odobrila len vlani. Základ nových pravidiel investori by pri ponuke fondov mali získať nové - zrozumiteľnejšie informácie o rizikách spojených s investovaním ako aj o doterajšom hospodárení správcovskej spoločnosti, ktorej ide zveriť peniaze sťažovať sa na predaj fondov či s tým spojený servis by mali byť jednoduchšie správcom sa sprísňujú požiadavky na investovanie spravovaného majetku, musia vytvoriť nové kontrolné funkcie zároveň získajú právo kontrolovať zdroj peňazí pri vyšších vkladoch (od 15 000 €) od investorov ponuka fondov sa rozšíri, keďže sa zavádzajú ich nové formy zákon viac obmedzí výšku poplatkov, ktoré si účtujú správcovia Prameň: Schválený návrh zákona o kolektívnom investovaní 01.06.2011 / Xénia Makarová www.etrend.sk
Radičová odmieta asistenciu USA - Na Ministerstve hospodárstva SR neexistujú žiadne oficiálne záznamy o pomoci Spojených štátov Slovensku pri spätnom odkúpení 49 percent akcií Transpetrolu za bývalej vlády. Vyhlásila to včera premiérka Iveta Radičová. Predsedníčka vlády upozornila, že táto téma by sa mala riešiť v prvom rade s bývalým premiérom Robertom Ficom a exministrom hospodárstva Ľubomírom Jahnátkom. Zdôraznila tiež, že rezort zahraničných vecí nebol žiadnym spôsobom zapojený do údajných rokovaní, ktoré mali prebiehať medzi USA a ministerstvom, a preto sa k nim nemôže ani vyjadriť. Americká diplomacia mala tajne pomáhať ministerstvu, pretože akcie Transpetrolu patrili skrachovanej firme Jukos. Spojené štáty sa obávali, že by sa mohli dostať do rúk ruskej štátnej firmy Gazprom. Vyplýva to z uniknutých diplomatických depeší Veľvyslanectva USA v Bratislave, ktoré médiám poskytla organizácia WikiLeaks. Zmluva o kúpe akcií Transpetrolu medzi Yukos International a Ministerstvom hospodárstva SR sa uzavrela v marci 2009. Kúpna cena bola 240 miliónov dolárov (179,6 milióna eur). Slovenská vláda bez skúseností v tejto oblasti údajne nevedela, koľko má za akcie zaplatiť. „Konzultant, ktorý bol prítomný na rokovaniach, uistil slovenského ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že cena 120 miliónov dolárov, ponúknutá skupine disponujúcej majetkom Jukosu, je výhodná,“ konštatovalo americké médium. Gazprom bol vtedy údajne ochotný zaplatiť viac. Podľa správy Veľvyslanectvo USA v depeši z 10. augusta 2006 píše, že Jahnátek jasne oceňuje poskytnutý vklad (konzultanta) a bude naďalej od neho a amerického veľvyslanectva očakávať informácie, keď bude v nadchádzajúcich týždňoch čeliť výzvam tohto obchodu. 28.05.2011 TASR
Centrálna banka mala stratu pol miliardy - Národná banka Slovenska vykázala za vlaňajšok stratu v objeme viac ako 515 miliónov eur, v porovnaní s necelými 71 miliónmi eur v roku 2009. Vyplýva to z auditovanej účtovnej závierky, ktorú vzali na vedomie poslanci Národnej rady SR. Vzniknutá strata bola preúčtovaná na účet neuhradenej straty minulých rokov a bude krytá z budúcich ziskov NBS. Hospodársky výsledok centrálnej banky za rok 2010 bol negatívne ovplyvnený nerealizovanými stratami z ocenenia z dôvodu poklesu trhových cien finančných nástrojov v celkovej výške 673,5 milióna eur. Pokles trhových cien bol dôsledkom krízovej situácie na európskych finančných trhoch. Hlavným zdrojom výnosov NBS v minulom roku boli úrokové výnosy z dlhopisov vo výške 417,3 milióna eur a úrokové výnosy z derivátov v sume 221,3 milióna eur. Čisté prevádzkové náklady NBS za rok 2010 predstavovali 57 miliónov eur, náklady na výrobu eurových bankoviek a mincí tvorili sumu 12,3 milióna eur. Centrálna banka vlani vykázala vo výsledkoch prijatý podiel na čistom zisku Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2009 vo výške 14,6 milióna eur. Čistý príjem NBS z prerozdelenia menového príjmu Eurosystému za rok 2010 bol vo výške 6,2 milióna eur. Menové príjmy centrálnych bánk z plnenia úloh menovej politiky sa medzi jednotlivé centrálne banky rozdeľujú koncom každého finančného roka v pomere, ktorý zodpovedá ich splateným podielom na základnom imaní ECB. 25.05.2011 TASR
Protherm Produktion v Skalici rozširuje výrobu - Výroba závesných nekondenzačných kotlov skupiny Vaillant Group sa sústreďuje do Skalice. V najbližších mesiacoch spoločnosť plánuje na Záhorí spustiť do prevádzky dve nové výrobné linky. „Naša spoločnosť vyrobí ročne okolo 200 000 kotlov. Vlani sme zaznamenali medziročný nárast výroby o 10 percent. Predpokladáme, že s novými linkami bude počet kotlov z výrobných liniek ešte vyšší, mali by sme ich vyrobiť okolo 250 000,“ uviedol riaditeľ skalického závodu Protherm Production Peter Kuba. Hľadajú ľudí Rozšírením výroby sa otvorí predovšetkým pre obyvateľov regiónu priestor obsadiť nové pracovné pozície. „Hľadáme ľudí do výroby, ale plánujeme obsadzovať aj technické pozície. Našou snahou je posilniť predovšetkým vývojové oddelenie zamerané na vývoj hydraulických modulov. Potrebujeme komunikačne zdatných strojárov so znalosťou angličtiny, ktorí dokážu obhájiť svoje projekty aj na nadnárodnej úrovni nášho koncernu. Zatiaľ sme jednou z mála firiem, ktorá na Slovensku ponúka možnosť sebarealizácie aj vysoko kvalifikovaným odborníkom,“ zdôraznil Kuba. Sezónna výroba Výroba spoločnosti Protherm Production, ako dodal riaditeľ, sa vyznačuje sezónnosťou, najvyšší nábor sezónnych zamestnancov je predovšetkým v lete, keď vyrábajú pre novú vykurovaciu sezónu. „Práca je vhodná pre každého priemerne zručného človeka, brigádnici majú šancu získať po skončení sezónnych prác trvalý pracovný pomer,“ uzatvára Peter Kuba. Protherm Production je členom skupiny Vaillant Group, ktorá je popredným výrobcom kotlov značiek Vaillant, Protherm, Saunier Duval, Bulex, DemirDöküm, Glow Worm a Hermann. Závod Protherm Production bol založený v roku 1992 v Skalici. Vyrába kotly pre trhy v 24 krajinách Európy, Ázie aj Afriky. Zároveň sa tam vyrábajú stacionárne kotly pre celú skupinu Vaillant Group. 24.05.2011 TASR
Mikloš škrtá online zdravotníctvo aj financie - Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) chce zlacniť všetky veľké IT zákazky, ktoré naplánovala bývalá vláda. Napríklad na zjednotení výberu daní ciel a odvodov chce ušetriť 34 miliónov eur. Takzvaný systém UNITAS, ktorý dodá firma IBM, tak má stáť len 22 miliónov. Daňové riaditeľstvo už s firmou podpísalo zmluvný dodatok, ktorý má cenu znížiť. Nie je však isté, či bude šetrenie nakoniec úspešné. Súčasťou UNITAS-u totiž majú byť viaceré zákazky, ktoré rezort financií iba pripravuje. Miklošov predchodca v kresle ministra Ján Počiatek (Smer-SD) si tiež myslí, že vláda šetrí na úkor dodaných služieb. Minister financií zoškrtal aj plánované výdavky na informačné služby v zdravotníctve. Tie majú priniesť napríklad možnosť objednať sa elektronicky u lekára či vyhľadať si na zdravotníckom portáli informácie o zdravotnom stave. Namiesto 250 miliónov, ktoré chcel bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD) investovať do IT systémov, chce Mikloš minúť len polovicu. Viaceré veľké zákazky stopol či zoškrtal aj minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). 24.05.2011 Ján Kováč www.hnonline.sk
Irán spustil prvú atómku - Irán dal do prevádzky prvú jadrovú elektráreň, v ktorej odštartoval v obmedzenej miere proces štiepenia paliva. Oznámila to ruská spoločnosť Atomstrojexport, ktorá zariadenie v elektrárni Búšehr stavala. Očakáva sa pritom, že ich zariadenie začne do siete dodávať elektrinu počas najbližších dvoch mesiacov. Stavba elektrárne sa začala už v 70. rokoch, ale po tlaku Západu sa jej dobudovanie neustále predlžovalo. Západ sa snažil presvedčiť Rusko, aby zmluvu o výstavbe elektrárne v hodnote miliardy dolárov vypovedalo. RED BBC
Vytunelované družstvo matičiarov žaluje NBS - Centrálna banka podľa poškodených klientov zlyhala v kontrolnej činnosti Národná banka Slovenska čelí žalobe, že si nedostatočne plnila kontrolnú činnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona. Poškodení klienti Podielového družstva Slovenské investície spájaného s Maticou slovenskou centrálnu banku obviňujú z toho, že sa pričinila o vytunelovanie ich vkladov v tejto spoločnosti. Peniaze družstva mal podľa oficiálnych dokumentov spravovať obchodník s cennými papiermi Capital Invest. Ten ale podľa posledných zistení NBS správu majetku družstva nevykonával, i keď si za to roky účtoval poplatky. Okrem toho centrálna banka zistila v tejto spoločnosti vážne porušenia aj ďalších pravidiel, preto jej začiatkom marca odobrala licenciu obchodníka. „Národná banka Slovenska opakovanie v priebehu posledných rokov zistila nedostatky v činnosti Capital Investu, no doteraz nekonala. Preto má svoju vinu na škode, ktorá vznikla podielovému družstvu,“ objasnil dôvody žaloby František Šatan, predseda rady členov Podielového družstva Slovenské investície. Matica peniaze z Capital Investu zrejme späť nezíska Capital Invest prišiel o licenciu NBS Centrálna banka zistila nedostatky vo fungovaní obchodníka už v predošlých rokoch. Takisto mala v minulosti pripomienky napríklad k fungovaniu Poisťovne Tatra, ktorá do roku 2008 patrila do CI Holdingu, ktorý zastrešuje aj Capital Invest. NBS žalobu nekomentovala, keďže podľa hovorkyne Petry Pauerovej do utorka večera nemala o nej žiadnu informáciu. Hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak ale potvrdil, že žaloba bola prijatá 18. apríla. „Pokiaľ niektorý subjekt nesúhlasí s rozhodnutím alebo konaním NBS, má právo v zmysle právnych predpisov podať žalobu,“ komentovala takýto postup NBS, pričom dodala, že nejde o prvú žalobu zo strany nespokojných účastníkov finančného trhu. 5.05.2011 www.etrend.sk
Bankári betónujú rezervy zlatom - Slovensko patrí v podiele zlata na devízových rezervách k svetovej špičke Zlato je po celom svete medzi centrálnymi bankármi čoraz viac v kurze. Ešte pred dvomi rokmi uvažovali, že budú žltý kov predávať, v súčasnosti ich dlhodobý rast ceny komodity presviedča, aby zlaté pozície udržiavali a spevňovali. Zlato tvorí vysoký podiel na devízových rezervách na oboch stranách Atlantiku. A bankári v Číne, Indii, Rusku a Mexiku sa nákupmi snažia diverzifikovať svoje predovšetkým dolárové rezervy a brániť sa inflačným tlakom. Bankárov nevylákali k predajom ani historicky najvyššie nominálne ceny žltého kovu na komoditných burzách. Nestabilita amerického dolára, neistota z dlhových kríz západných vlád zlatu pridáva na význame. Otvorenie debaty o návrate k zlatému štandardu navrhol aj prezident Svetovej banky Robert Zoellick. Investori na finančných a komoditných trhoch očakávajú niekoľkoročnú nákupnú vlnu najmä zo strany Číny. Najľudnatejšia krajina sveta je s devízovými rezervami prevyšujúcimi tri bilióny dolárov považovaná za jeden z hlavných motorov budúcich nákupov žltého kovu. Podiel zlata na devízových rezervách Číny je však extrémne nízky - 1,6 percenta, teda necelých 50 miliárd dolárov z celkovej výšky rezerv. To je hlboko aj pod celosvetovým priemerom, ktorý podľa štatistík World Gold Council (WGC) dosahuje v priemere 11,1 percenta. Organizácia vyhodnocuje údaje zo 113 štátov. Súvisiace články Zlatý prístav láka investorov Zlato prelomilo hranicu 1500 dolárov Zlatá istota získava popularitu Peking by podľa väčšiny odborníkov preto mal zvýšiť svoje zlaté rezervy zo súčasných 1 054 ton na minimálne 10-tisíc ton. Michael Pento z Euro Pacific Capital sa pre agentúru Bloomberg vyjadril, že Čína chce byť silný medzinárodný hráč a viac zlata potrebuje. Z troch biliónov dolárov devíz by mohla vyčleniť až jeden bilión na nákup zlata, dodáva. Čína v súčasnosti kupuje žltý kov najmä z vlastnej produkcie, v krajine sa vyťaží ročne približne 320 ton zlata, čo ju radí už na prvé miesto vo svete s 12-percentným podielom na globálnej ťažbe. Svetovú ťažbu kontrolujú najmä kanadské a americké firmy ako Barrick Gold, Goldcorp a Newmont Minning. Od roku 2003 Čína zvýšila svoje rezervy viac ako dvojnásobne, čo pomohlo aj cene zlata na komoditnej burze v rastovej krivke. Rusko zvýšilo zlaté rezervy za posledných päť rokov o približne 400 ton. Stredajšie vydanie denníka Financial Times vyšlo so správou, že Mexiko vo februári a marci uskutočnilo jeden z najväčších nákupov zlata centrálnou bankou v histórii. Krajina si zvýšila zlaté rezervy zo siedmich na rovných 100 ton. Za 93 ton zaplatili 4,6 miliardy dolárov. Cena zlata rastie už desať rokov, čo jeho kurz vytlačilo o viac ako štyristo percent na aktuálnych 1 535 dolárov za troyskú uncu. V septembri 2008 jeho rastovú krivku podporila aj finančná kríza vyvolaná krachom banky Lehman Brothers. Centrálne banky sveta v súčasnosti držia podľa odhadov WGC 30 523 ton zlata. To je bezmála 17 percent svetového objemu. Tri pätiny majú v držbe priemyselné skupiny zaoberajúce sa ťažbou, spracovaním zlata a výrobou zlatých šperkov. Zvyšok investičné spoločnosti a tiež fyzické osoby. Zo 113 analyzovaných krajín má podľa WGC len desiatka štátov krytú zlatom viac ako polovicu devízových rezerv. Slovensko je v danom ukazovateli na siedmom mieste vo svete so 64,3 percentami. Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky má po Poľsku druhé najvyššie zlaté rezervy - 31,8 tony. Česko má pre porovnanie len 12,8 tony zlata a Maďarsko 3,1 tony. Poľsko si so 103 tonami zlata pokrýva necelých päť percent devízových rezerv. Krajinou s najvyšším podielom zlatých rezerv na hlavu je Švajčiarsko s približne 134 gramami zlata, teda 4,3 troyskej unce. Pri súčasných cenách je to približne 6 100 dolárov na osobu. Nasleduje prekvapujúco Libanon a Nemecko, ktoré má celkovo druhé najvyššie zlaté rezervy vo svete. 05.05.2011 / Jaroslav Kukučka www.etrend.sk
Reforma daní štartuje bez Bruselu - Prvú časť projektu UNITAS, teda zjednotenie daní, odvodov a ciel za 22,4 milióna eur zaplatíme z vlastných peňaženiek. Pôvodne mal byť pritom hradený aj z eurofondov. 51760950 Daňové riaditeľstvo nevysvetlilo, prečo budú tieto náklady len na pleciach štátneho rozpočtu. „Neviem to vysvetliť. Skôr je to o tom postupe, ktorý je zdĺhavejší v rámci toho, aby sme financie z eurofondov vybavili,“ povedal poverený šéf Daňového riaditeľstva Igor Krnáč. Tempo čerpania eurofondov pri informatizácii je však žalostné. Ministerstvo financií to chce zmeniť. „Tak, aby bolo možné prefinancovanie ďalších zmien informačných systémov v súvislosti s reformou daní a odvodov zo Štrukturálnych fondov,“ uviedol hovorca rezortu Martin Jaroš. Sporná úspora Pôvodne bola hodnota tejto zákazky 56 miliónov eur. Zmluvu so spoločnosťou IBM, ktorá zákazku realizuje, podpisoval rezort financií ešte pod vedením Jána Počiatka (Smer-SD). Mikloš nevysvetlil, na čom konkrétne Daňové riaditeľstvo dosiahlo zníženie fixných nákladov, ktoré vyrokoval ešte Miroslav Mikulčík z pozície šéfa úradu. Ministerstvo uviedlo, že sa kontrakt upravil tak, aby to zodpovedalo presadzovanej reforme daní a odvodov. Štát zaplatí len za to, aby sa prvá fáza UNITAS-u rozbehla od roku 2012. „Výsledkom rokovaní bolo zásadné zníženie dohodnutého rozsahu zmluvných plnení,“ povedal Jaroš. Koľko za kontrakt s IBM zaplatíme celkovo, ministerstvo ešte nevie. Dohodnutá cena sa totiž môže zvýšiť. Počiatek 34-miliónovú úsporu spochybňuje. „Nový systém sa vybuduje na báze starého systému,“ hovorí. Zdôraznil, že štát si napríklad na rozbeh projektu UNITAS kupuje iba demoverziu na DPH. Takže neskôr bude musieť platiť za doprogramovanie. „Je to také šetrenie typu, že si idem kúpiť auto, len tam nemám motor.“ Tajomné subdodávky Podľa niektorých odborníkov by bola zákazka transparentnejšia, ak by na ňu išli peniaze aj z eurofondov. „Európska komisia by si pri kontrole mohla vyžiadať aj subdodávateľské faktúry,“ hovorí Ján Rudolf, expert na eurofondy. Ministerstvo však spresnilo, že ani v takom prípade by ich dodávateľ nemusel poskytnúť. Tento problém chcú riešiť, aby boli budúce zákazky transparentnejšie. Podľa informácií HN sa totiž medzi subdodávateľov IBM mala dostať aj spoločnosť CSC Computer Sciences. V nej Mikulčík pôsobil deväť rokov ako konateľ. V reakcii pre TV Markíza poprel, že z postu šéfa Daňového riaditeľstva pretláčal zákazku pre svojho bývalého zamestnávateľa. Spoločnosť CSC sa v oficiálnom stanovisku striktne dištancovala „od účelovej politizácie akýchkoľvek minulých, súčasných i budúcich obchodných aktivít spoločnosti.“ IBM odmietla celú záležitosť akýmkoľvek spôsobom komentovať. 4.05.2011 Marek Ročkár www.hnonline.sk
Lactalis sa pokúša o Parmalat - Francúzska mliekarenská spoločnosť Lactalis sa pokúša o úplne prevzatie talianskeho rivala Parmalat. Francúzi, ktorí už vlastnia 29 percent talianskej firmy, včera predložili ponuku na kúpu zvyšného podielu za viac ako 3,3 miliardy eur. Vláda v Ríme pritom minulý mesiac schválila opatrenia, ktoré majú zabrániť zahraničným spoločnostiam získať kontrolu nad talianskymi firmami. Lactalis, ktorý je najväčšou mliekarenskou skupinou v Európe, kúpil 29-percentný podiel v Parmalate v marci tohto roka. To vyvolalo v Ríme obavy, že jedna z najznámejších talianskych spoločností by sa mohla dostať do zahraničných rúk. TASR 27.04.2011
Stovky Slovákov získajú prácu, za investíciou stojí Kia - Hlavný dodávateľ automobilky Kia na Slovensku, juhokórejský Mobis Slovakia, prijme stovky ľudí. Neďaleko Žiliny postaví novú halu na výrobu bŕzd a vytvorí 320 pracovných miest. „Závod by mal byť otvorený v decembri 2012,“ povedal pre HN Slavomír Zbín z Mobisu, poverený zastupovaním projektu. V pomerne krátkom čase mieri do okolia Žiliny ďalšia investícia. Rovnako ako v prípade španielskeho Grupo Antolin, ktorý vytvorí v Žiline 120 miest, aj za Mobisom stojí automobilka Kia. Práve zvyšovanie výroby a expanzia kórejskej značky si vyžiadali viac pracovných miest v partnerských firmách. Aj preto Mobis, ako jeden z hlavných dodávateľov, rozširuje výrobu a už na budúci rok otvorí halu na výrobu bŕzd. A nemá zostať len pri týchto miestach. „Spoločnosť má rozpracované aj ďalšie projekty, zatiaľ ich však nebudeme konkretizovať,“ povedal Zbín. S prestavbou haly by sa malo začať v máji budúceho roka. Výška investície sa vyšplhá na 18 miliónov eur. Nových zamestnancov prijmú tiež dodávatelia trnavskej automobilky PSA Peugeot Citroën Slovakia, spoločnosti Faurecia a Lear. Tomá Vašuta 25.04.2011 wwwhnonline.sk
Najviac peňazí uniká štátu z karuselových podvodov - Reťazce obchodníkov vytvárajú neprehľadnú sieť firiem, ktorá oberá štát o milióny na daniach. Najväčší podiel na objeme daňových únikov na dani z pridanej hodnoty (DPH) na Slovensku majú karuselové podvody. "Spoločným menovateľom týchto podvodov je reťazec obchodníkov, ktorí svojimi aktivitami vytvárajú neprehľadnú sieť spoločností, ktoré medzi sebou vystavujú fiktívne faktúry bez reálneho plnenia. Platby za tovar buď neprebehnú, alebo sú správcovi dane deklarované príjmovým a fiktívnym výdavkovým pokladničným dokladom, pričom posledný článok reťazca deklaruje v daňovom priznaní vysoký nadmerný odpočet," objasňuje Ministerstvo financií (MF) SR v Návrhu koncepcie boja proti daňovým únikom na DPH. Významný podiel na krátení daňovej povinnosti majú tiež fingované dodávky tovarov medzi dvoma členskými štátmi EÚ. Dodanie tovaru platiteľom dane v tuzemsku platiteľovi dane do iného členského štátu EÚ je totiž oslobodené od dane. V skutočnosti bol však predaj realizovaný v tuzemsku bez DPH. Výnimkou nie sú ani fiktívne vývozy tovaru a následné uplatnenie vysokého nadmerného odpočtu zo štátneho rozpočtu alebo nelegálny dovoz tovaru a jeho následný predaj v tuzemsku bez DPH. Pomerne široký priestor na obchádzanie legislatívy vzniká aj pri fakturácii a vedení účtovníctva. Najznámejším prípadom sú v tomto prípade tzv. biele kone, pozmeňovanie účtovníctva či viacnásobný odpočet DPH z tej istej faktúry. Dôvodov, prečo sa v SR podvodným aktivitám naďalej darí, je viacero. "Jedným z nich je aj možnosť existencie množstva najmä jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným a spoločností sídliacich na tzv. virtuálnych adresách," vysvetľuje rezort financií v materiáli. V tomto prípade si napríklad 3 fyzické osoby cez rôzne kombinácie založia 20 a viac spoločností s ručením obmedzeným so sídlom na jednej adrese v prenajatej nehnuteľnosti s jediným cieľom - vystavovania faktúr vzájomne medzi sebou a následného profitovania z nadmerných odpočtov. "Tieto spoločnosti nemajú žiadny majetok, ktorý by mohol byť postihnutý v exekučnom konaní pri vymáhaní daňového nedoplatku," zdôrazňuje rezort. Problémom je podľa ministerstva aj neobmedzená možnosť uhrádzať platby v obchodnom styku hotovostne. "Neexistencia zákonnej povinnosti uhrádzať platby v obchodnom styku nad určitú hranicu bezhotovostne spôsobuje najnovšie podvody na DPH pri zálohových platbách," upozorňuje MF SR. Preto vo svojej koncepcii navrhuje hotovostné platby obmedziť. Hranicou by mala byť suma 10.000 eur. TR 24.042011
Ministerstvo vnútra chystá zefektívnenie a zrýchlenie komunikácie s úradmi - 7.4.2011 Ministerstvo vnútra ide znižovať byrokraciu a šetriť čas občanov. Komunikovať s úradmi už totiž občania budú môcť aj cez internet. Umožnia im to nové občianske preukazy, ktoré budú obsahovať elektronický čip. V ňom budú uložené nielen identifikačné údaje občana ale aj jeho zaručený elektronický podpis. Rýchlejšia a pružnejšia komunikácia s úradmi bude možná vďaka projektu Elektronická identifikačná karta, ktorý opätovne spúšťame. Novú elektronickú identifikačnú kartu budú môcť občania využívať nielen pri komunikácii s úradmi ale aj pri súkromných službách (napríklad e-business alebo e-banking). Minister vnútra Daniel Lipšic po svojom nástupe na post ministra projekt elektronickej identifikačnej karty pozastavil. Požiadali sme o kontrolu úrad pre verejné obstarávanie, ktorý nás informoval o námietkach. Po tom, ako sme sa s výsledkami kontroly oboznámili my, sa s pripomienkami úradu pre verejné obstarávanie oboznamoval aj úrad vlády a ministerstvo financií. Ministerstvo financií je totiž sprostredkovateľským orgánom a úrad vlády je riadiacim orgánom Operačného programu informatizácie spoločnosti. Na to, aby sme mohli v projekte pokračovať, sme potrebovali práve pokyn týchto úradov. Ministerstvo vnútra pokyn obdržalo, a preto sme projekt opätovne spustili. Ministerstvo vnútra pripravilo dodatok k zmluve s dodávateľom projektu. V ňom sme upravili harmonogram projektu. Dodávateľom projektu je spoločnosť Hewlett Packard, s ktorým ministerstvo vnútra podpísalo zmluvu v júni roku 2010. Občianske preukazy s čipom a zaručeným elektronickým podpisom, vďaka ktorému občania budú môcť komunikovať elektronicky, začne polícia vydávať na budúci rok. Projekt bude ukončený v auguste 2012 Zdroj: www.minv.sk
Hornonitrianske bane zarobili milióny len vďaka dotáciám - Hornonitrianskym baniam dal vlani štát päť miliónov eur. Zarobili na tom dva milióny eur. BRATISLAVA. Hornonitrianske bane Prievidza vlani vykázali čistý zisk 2,6 milióna eur, čo je takmer o 40 percent viac ako rok predtým. „Výsledok ovplyvnil nárast výkonnosti, úspory energií, ale aj priaznivý vývoj v oblasti cenovej úrovne hlavných materiálov,“ povedala pre agentúru SITA hovorkyňa baní Adriana Siváková. Hornonitrianske bane pritom minulý rok získali 4,7 milióna eur ako štátnu dotáciu na podporu ťažby hnedého uhlia. Predvlani získali dotáciu päť miliónov eur. Vyplýva to z vládnej Analýzy fungovania štátnej podpory baníctva. Od roku 2004 získali na štátnej podpore celkovo 24,2 milióna eur. Za vyše 2,1 milióna ton uhlia zinkasovali vlani bane 127,8 milióna eur. Hornonitrianske bane majú na našom uhoľnom trhu vyše 70-percentný podiel, spoločnosť zamestnáva približne 3600 pracovníkov. Ťažobná firma vlani investovala 16,7 milióna eur do rozvoja. Bane patria z 97 percent spoločnosti Hornonitrianske bane zamestnanecká, kde vlastní takmer 60 percent akcií riaditeľ baní Peter Čičmanec s manželkou Martou. 11.04.2011 Adam Valček www.sme.sk
Imidž Slovenska má zlepšiť Američan - Minister hospodárstva Juraj Miškov chce rozbehnúť inovácie. Pomôže mu americký expert. 51393390 Slovensko by malo byť podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) krajinou s takým systémom inovačnej politiky, ktorý priláka zahraničné firmy, aby v nej umiestňovali svoje výskumné a vývojové centrá. Uviedol to dnes na stretnutí s programovým riaditeľom Národnej akadémie vied USA Charlesom Wessnerom. Slovensko v oblasti inovácií podľa štatistík stále hlboko zaostáva za priemerom Európskej únie (EÚ), kritická je aj nízka úroveň investícií do vedy a výskumu. Minister si Wessnera prizval, aby v tejto oblasti Slovensku pomohol. Podľa Wessnera je plusom Slovenska kvalitný ľudský potenciál a vzdelávací systém. "Je potrebné urobiť nový branding Slovenska," odporučil. Rezortu hospodárstva zostalo podľa jeho šéfa v súčasnosti na inovačnú politiku asi 20 miliónov eur a európska iniciatíva JEREMIE by mohla priniesť ďalších 100 miliónov eur. "Chceme, aby to nebolo len míňanie peňazí, je potrebné nastaviť politiku, ktorá bude efektívna," zdôraznil Miškov. Slovensko patrí do skupiny miernych inovátorov s podpriemernou výkonnosťou, upozornil poradca ministra pre podnikateľské prostredie a inovácie Miroslav Poláček. Podľa neho chýba motivácia podnikov oslovovať univerzity, medzi firmami a akademickou sférou treba vylepšiť ich vzájomnú komunikáciu. Nedostatky Slovenska sú vo výskumnom systéme, podpore vedy a výskumu a firemných investíciách do tejto oblasti. Na nízkej úrovni sú aj väzby medzi podnikaním a vedou a výskumom, ochrana duševného majetku a inovátorov. Pozitívny rast existuje vo verejno-súkromných publikáciách, využívaní ochranných známok a vzorov Spoločenstva. Rast výkonnosti je aj v ľudských zdrojoch. Návrh Inovačnej politiky na roky 2011 až 2013 v rezorte hospodárstva vypracovalo ministerstvo vlani na konci roka. Rezort chce do roku 2013 dosiahnuť, aby sa inovácie stali jedným z hlavných nástrojov rozvoja znalostnej ekonomiky a zabezpečovania vysokého hospodárskeho rastu. TASR 29.03.2011
V Rakúsku a Nemecku môžete za rok dostať aj štrnásť nadštandardných platov - Domáci sa obávajú prílevu lacnej pracovnej sily z východnej Európy, vlády krajín preto od mája menia zákony. Keď ich firma poruší, dostane mastnú pokutu a zamestnanec výpoveď. Ak ste lekár a chcete zarábať štyrikrát viac, od 1. mája to budete mať v Rakúsku a Nemecku oveľa ľahšie. 51385190 Týmto dvom krajinám totiž končí sedemročná výnimka o zatvorení svojho pracovného trhu, ktorú si vybojovali v roku 2004 v Európskej únii. Ak sa teda rozhodnete pracovať v týchto dvoch krajinách, jediné, čo budete musieť urobiť, je uzatvoriť zmluvu so zamestnávateľom. Stále zarobíte viac Výhod, prečo vycestovať, je viac. Aj keď boli tieto dve krajiny postihnuté krízou, stále tam zarobíte viac ako na Slovensku. "V niektorých prípadoch platy v Nemecku a Rakúsku niekoľkonásobne prevyšujú štandardné platy na obdobných pozíciách u nás,“ hovorí manažérka agentúry Grafton Katarína Očenášová. Rakúske firmy okrem toho vyplácajú trinásty a štrnásty plat, ak ochoriete, poberáte stopercentný plat a po troch týždňoch "PN“ rozdiel platí poisťovňa. Vianočný plat navyše je samozrejmosťou aj v Nemecku, kde je ďalším plusom to, že tam zarobíte ešte o niečo viac ako v Rakúsku. Prihliadať však treba aj na životné náklady, ktoré rastú s rozlohou mesta. Pri hľadaní práce v zahraničí vám pomôžu tamojšie úrady práce, ak sa rozhodnete "ísť po vlastnej línii“ najľahšou cestou je internet. Na stránke Európskych služieb zamestnanosti eures.europa.eu nájdete približne milión ponúk z celej Európy, no v prípade, že firma hľadá cudzinca, voľné miesto je označené modrou vlajkou Európskej únie. Z kvalifikovaných pozícií tam momentálne nájdete miesta výskumných pracovníkov, vysokoškolsky vzdelaných strojárov so znalosťou nemčiny a angličtiny. Voľné miesta sú tam aj pre zdravotníkov, fyzioterapeutov, masérov, kuchárov, kozmetičky, prácu si tam nájdete aj na jednu sezónu. Tisíce voľných miest Po novom nebudete už potrebovať potvrdenia od centrálneho, regionálneho a miestneho úradu práce. Vyššie kvalifikácie budú naďalej požadovať výbornú znalosť nemeckého jazyka, vo väčšine prípadov aj angličtiny, a príslušné vzdelanie, ktoré musíte preukázať. Rakúske a nemecké firmy si potrpia na kvalitne vypracovaný životopis a motivačný list. Ak uvažujete, že vycestujete, podľa personalistov bude najväčší záujem o lekárov či ľudí pracujúcich v automobilovom priemysle a v prípade Rakúska v cestovnom ruchu. "Voľné miesta sú najmä v službách rôzneho druhu, v zdravotníctve a širokej škále priemyslu. Firmy tiež vedia, že u nás vyrástli veľmi dobrí odborníci v IT sektore či vo výrobe. Uplatnenie nájdu aj menej kvalifikovaní ľudia,“ tvrdí Ľuboš Kováč, managing partner personálnej agentúry Lugera & Maklér. Práce by malo byť dosť. Ešte koncom vlaňajška napríklad Nemecká obchodná a priemyselná komora potvrdila, že jej chýba viac ako 400-tisíc kvalifikovaných pracovných síl, napriek tomu, že majú najnižšiu nezamestnanosť za posledné dve dekády. Kto zákon zneužije, zaplatí Podľa rakúskych a nemeckých prieskumov, no aj podľa zahraničných Slovákov, majú domáci strach. "V Nemecku sú obavy, aby sa sem nenahrnuli lacní robotníci, ktorí budú pracovať cez agentúry za dumpingovú, teda znehodnocujúcu mzdu. Ak však cudzinec pracuje, platí dane a správa sa podľa zákonov, nemá žiadny problém,“ hovorí Štefan Demjan, ktorý v Nemecku pracuje pre firmu Eurocopter. Demjan zároveň priznáva, že v začiatkoch musel tvrdšie pracovať, aby svojim kolegom dokázal svoje schopnosti. Tí cudzinci, ktorí by chceli zákony v zahraničí "zneužiť“, to nebudú mať od mája také ľahké. Obe krajiny totiž už začali konať. Aby predišli masívnemu príchodu cudzincov a vyvarovali sa porušovaniu zákonov zo strany firiem upravujú zákony. Spoločnosť, ktorá bude ponúkať mzdu nižšiu, ako je rakúsky štandard, dostane pokutu. Tá bude rásť podľa toho, aký nízky plat ponúkne a podľa počtu zamestnancov, ktorí zaň budú pracovať. Ak firma zákon poruší, zamestnanec dostane výpoveď a môže ju to stáť od päť do stotisíc eur. Rakúsko ani Nemecko dosiaľ nemali určenú minimálnu mzdu. Každé odvetvie má stanovené minimálne mzdové tarify a výšku minimálnej mzdy upravuje kolektíva zmluva. Nemci to však plánujú plošne zmeniť. Je tak pravdepodobné, že ak od mája vycestujete do Nemecka, ponúknu vám minimálnu mzdu vo výške sedem a pol eura. V Mníchove dnes neoficiálne žije asi štyritisíc Slovákov. Je známe, že v oblasti servisu sa pracuje často bez oficiálnych povolení. Marta Hilkovičová 29. 3. 2011 www.hnonline.sk
Mihál oslobodí "minidohody" od daní a odvodov - V súčasnosti sú všetky príjmy z dohôd od platenia odvodov oslobodené, zamestnávateľ z nich hradí iba daň. Zákon pritom nijakým spôsobom neobmedzuje výšku týchto príjmov, iba počet odpracovaných hodín pre dohodárov. "Tieto dohody nám krivia pracovný trh a konkurenciu. Pretože je rozdiel, ak sú dvaja podnikatelia, pričom jeden z nich zamestná 100 ľudí v pracovnom pomere a platí 35-% odvody, zatiaľ čo druhý si platí 100 ľudí na dohodu a neplatí žiadne odvody resp. symbolické jedno percento," uviedol na dnešnom stretnutí Slovensko-rakúskej obchodnej komory v Bratislave minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozef Mihál (SaS). Podľa Mihála ide zatiaľ len o pracovný návrh. "Tlačím však na to, aby to tak bolo. Tak, ako to máme dnes, že ostatné príjmy sú do sumy 500 eur úplne oslobodené, tak sa snažíme, aby to tak bolo aj pri tomto príjme zo závislej činnosti. Teda, aby boli oslobodené od akýchkoľvek platieb," vysvetlil Mihál. Súčasne pripustil, že náklady mnohých zamestnávateľov sa po tejto zmene zvýšia. "S tým sa treba zmieriť, ale ten doterajší stav nebol korektný. Takýto spôsob konkurencie nie je v poriadku," uzavrel. 29. 3. 2011 TASR
Zrušenie paušálnych výdavkov živnostníkov zabolí - Vyše tisíc eur na daniach a odvodoch môže zaplatiť navyše živnostník s vyššími príjmami, ak prejde návrh Richarda Sulíka. BRATISLAVA. Návrh šéfa SaS Richarda Sulíka počíta s tým, že by sa zrušili terajšie paušálne výdavky vo výške 40 percent. Živnostníci by si po novom mohli uplatniť výdavky vo výške životného minima. To by v roku 2012 malo byť podľa ministerstva financií vo výške 189,65 eura mesačne, teda zhruba 2276 eur ročne. Dve skupiny Pre živnostníkov s hrubým mesačným príjmom približne 480 eur a nižším, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky, by to znamenalo, že hrubý základ dane by sa im oproti súčasnosti znížil. Čím nižší vykázaný príjem, tým by bol rozdiel väčší. Keďže Sulík zároveň navrhuje zrušiť minimálny vymeriavací základ, živnostníci, ktorí vykazujú nízke príjmy, by mohli zaplatiť aj menej na odvodoch. Minimálne odvody si platí asi 78 percent živnostníkov. Napríklad živnostník, ktorý vykáže ročne príjem 6-­tisíc eur, by mohol ročne oproti dnešku ušetriť 900 eur. No návrh ministerstva financií, ktorý neráta so zrušením minimálneho vymeriavacieho základu, by mu zobral oproti súčasnosti takmer 40 eur. Sulíkov návrh však ide proti záujmom živnostníkov, ktorí neplatia minimálne odvody a v súčasnosti si uplatňujú paušálne výdavky vo výške 40 percent. Napríklad živnostníci s fakturovaným ročným príjmom 12-­tisíc eur by zaplatili štátu oproti súčasnosti viac takmer o 1400 eur ročne. „Živnostníci, ktorí majú vyšší zisk, ako je dnešný minimálny vymeriavací základ, zaplatia viac odvodov, aj keď majú reálne náklady vo výške 40 percent tržieb,“ hovorí Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Počkajú si na prepočty Sulíkov návrh má svojich zástancov medzi kresťanskými demokratmi. „Toto opatrenie pomáha nízkopríjmovým skupinám,“ hovorí poslanec KDH Július Brocka. Tvrdí, že týmto návrhom sa „čistia vzťahy“. Živnostníci, ktorí si zrátajú, že ich skutočné výdavky budú vyššie ako nová paušálna suma, si totiž môžu uplatniť reálne výdavky. Budú si musieť viesť jednoduché účtovníctvo, no podľa Brocku tým „dajú prácu aj účtovníkovi“. Poslanec Anton Marcinčin z KDH však pripomína, že paušálne výdavky sa zaviedli preto, aby zjednodušili podnikanie. „Naozaj nie je úlohou politika, aby sypal varianty, ako má byť upravený daňový a odvodový systém. Toto je naozaj na odbornú debatu,“ povedal na adresu predsedu parlamentu Sulíka Marcinčin. Sulíkov návrh sa nepozdáva koaličným partnerom z Mosta-Híd. „Nie som tým nadšený. Paušál slúži na to, aby podnikateľ podnikal a nevenoval sa účtovníctvu,“ povedal poslanec Mosta-­Híd Ivan Švejna. Opozičný poslanec Peter Kažimír (Smer) hovorí, že zrušenie povinných minimálnych odvodov síce pomôže nízkopríjmovým skupinám, no je v rozpore s tým, čo hovorí premiérka, že už ani dnes si nenasporia na penziu. Navrhovanú výšku paušálnych výdavkov vo výške životného minima považuje za nízku. - Z diskusie o reforme sa stáva odvodová groteska, tvrdí Ivan Štulajter. - Ak neexistuje zázračné riešenie, treba len dohodnúť kompromisnú cifru, píše Tino Čikovský. utorok 29. 3. 2011 | Marianna Onuferová SME
Minister splní niektoré podmienky živnostníkov - Minister financií prijal v diskusii o odvodoch niekoľko pripomienok podnikateľov. Napríklad možnosť odpisovať si dlhodobý majetok. V akom duchu sa včera viedla diskusia o odvodovej reforme s ministrom Miklošom? Je dobré, že začínajú vychádzať aj z našich návrhov. Diskusiu a dialóg hodnotíme kladne, do návrhov ministerstvo zapracuje niekoľko našich pripomienok. Trváme však na tom, aby neboli postihovaní tí, čo poctivo platia do systému. Treba rozlíšiť živnostníkov, ktorí zamestnávajú, od tých, ktorí robia sami na seba. Na tých samostatných niekedy tí väčší doplácajú. Okolo 200-tisíc živnostníkom by však po reforme odvody klesli. Čo konkrétne z vašich požiadaviek bude návrh obsahovať? Navrhujeme napríklad odbremeniť najmenších živnostníkov od administratívy. Mohli by jednou platbou odviesť dane i ostatné odvody, tak by sa možno odbúrali snahy znižovať si základy dane. Súhlasia tiež s tým, aby sa do výdavkov mohol zahrnúť dlhodobý majetok, v prvom roku až celý jeho objem. To je v čase rozbehu firmy dobré a terajší systém odpisov to neumožňoval. Pri diskusii o dohodároch akceptovali zvýšenie počtu hodín, ktoré budú môcť títo ľudia odpracovať. O koľko sa tento limit zvýši, ešte jasné nie je. Prispel ku konsenzu aj prísľub o postupnom znižovaní odvodov počas najbližších štyroch rokov? Určite áno. Zhodli sme sa aj na tom, že treba odbúravať administratívu – napríklad pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia. Návrhy vlády, aj keď, samozrejme, nie všetky, vychádzajú z našich návrhov. Dostali sme materiál na pripomienkovanie a v diskusii budeme pokračovať. František Kvarda 23.03.2011 www.hnonline.sk
Americký internetový gigant ide k nám - Neotvorí však u nás e-shop, ale kontaktné centrum, ktoré im bude zabezpečovať zákaznícku podporu. Slováci pre Američanov HN zistili, že spoločnosť už začala i s vyhľadávaním svojich budúcich zamestnancov. "Spolupracujeme so spoločnosťou Amazon. Do konca roka im máme nájsť sto pracovníkov,“ potvrdil nám partner personálnej agentúry Synergie MartinHuba s tým, že obsadzujú pozície ako tréner kontaktného centra či špecialista pre predaj. Hoci sa výška investície zatiaľ nevie, podľa našich zistení by Amazon u nás mohol preinvestovať rádovo desiatky miliónov eur. "Investícia by mala odštartovať svoju činnosť už 1. mája,“ tvrdí portál Živé.sk, ktorý s informáciou prišiel ako prvý. Miškovova neznáma firma K vstupu Američanov na náš trh sa zatiaľ odmietla vyjadriť aj Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu. "Rozhovory s investormi nekomentujeme,“ vyhlásil šéf tejto agentúry Róbert Šimončič. Avšak Šimončič sa aj s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom pred pár dňami vrátili z pracovnej cesty po Amerike. Po návrate minister tvrdil, že investovať u nás bude i neznáma americká internetová firma. Tá by však mala vytvoriť až tri stovky miest. "Je však možné, že touto firmou je práve Amazon,“ tvrdí Živé.sk. Miroslav Hargaš,Petra Jamrichová 23.03.2011 www.hnonline.sk
Za prieťahy na súdoch štát platil státisíce eur - aktuálnych štatistík Ministerstva spravodlivosti SR vyplynulo, že štát musel v minulom roku zaplatiť 1.112.000 eur na základe nálezov Ústavného súdu SR. To je o 355.000 eur viac ako v roku 2009 a v spomínanej sume je zahrnuté najmä odškodnenie za prieťahy v súdnom konaní. TASR informoval hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla a dodal, že zverejnené údaje ukázali aj v tejto oblasti značné rozdiely medzi jednotlivými súdmi. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská podľa hovorcu považuje daný stav za neprijateľný a chce, aby predsedovia súdov konali. Ak tak neurobia, je pripravená voči nim vyvodiť zodpovednosť. "Zodpovednosť za chod súdu má najmä jeho predseda. Ak už dochádza k prieťahom, sú dôsledné kroky predsedu dôležitou súčasťou vyriešenia zložitej situácie. Aj preto som jasne všetkým predsedom povedala, že od nich očakávam nielen pravidelné informácie o postupe sudcov v konkrétnych prípadoch, kde Ústavný súd konštatoval prieťahy, ale najmä pravidelné informácie o opatreniach, ktoré oni prijmú, aby sa konkrétne prípady vyriešili a situácia sa neopakovala. Ak sú totiž nečinní alebo nedôslední predsedovia súdov, je málo pravdepodobné, že sa situácia na súdoch zlepší," komentovala situáciu ministerka Žitňanská po stretnutí so všetkými predsedami súdov. Podľa Bublu je v tejto súvislosti podstatné uviesť, že ľudia, ktorí si myslia, že v ich veci prejednávanej pred súdom došlo k prieťahom, by nemali čakať, ale obrátiť sa so sťažnosťou na predsedov súdov. Oni majú totiž povinnosť preveriť, či sudca vo veci koná a prijať náležité opatrenia na súde, aby k prieťahom nedochádzalo. TASR 18.03.2011
Agentúra plesala za mastný účet - Štátna agentúra SARIO je v podozrení, že plytvá peniazmi daňových poplatníkov. A to pre zmluvu za 23-tisíc eur bez DPH, ktorú v polovici februára uzavrela s reklamnou spoločnosťou Media Pro Consulting. zaplatila 23-tisíc eur bez DPH za osem vstupeniek a darčekové balíčky na ples, ktorý sa vo februári konal v bratislavskom päťhviezdičkovom hoteli. Za zmienenú sumu si SARIO objednala osem vstupeniek, rezerváciu stola s logom a darčekové balíčky, aby sa jej zástupcovia a niekoľkí hostia mohli vo februári zúčastniť reprezentačného charitatívneho plesu v päťhviezdičkovom hoteli Kempinski v bratislavskom nábrežnom komplexe River Park. Okrem toho mala Media Pro zavesiť na webovú stránku plesu profilové informácie o SARIO. Zo zmluvy zverejnenej na internete teda vyplýva, že každý zo zástupcov agentúry a ňou pozvaných účastníkov, ktorými mali byť zahraniční biznismeni a zástupcovia obchodných komôr, sa na plese zabával za sumu 2 875 eur, ktorá išla na účet SARIO. Na charitu sa pritom počas celého večera vybralo 4 300 eur. Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom vydaní denníka Pravda, na webe po 12.00. Soňa Pacherová 21.03.2011 www.pravda.sk
Taiwanské investície na Slovensku predstavujú 450 miliónov eur - Štyri hlavné investície v celkovej hodnote 450 miliónov eur má na Slovensku Taiwan, ostrovný štát vo východnej Ázii. Najväčšou z nich (225 miliónov eur) je firma Foxconn v Nitre, nasledujú AU Optronics (191 miliónov eur), Delta Electronics (20 miliónov eur) a Eson (14 miliónov eur). Minulý týždeň navštívila Taiwan delegácia slovenského parlamentu, ministerstva školstva a zahraničných vecí. Výsledkom je dohoda o spolupráci medzi malými a strednými podnikateľmi, uviedol dnes v Bratislave na stretnutí s novinármi vedúci delegácie a poslanec SDKÚ-DS Ivan Štefanec. V súčasnosti nepôsobí v tejto ázijskej krajine žiadny väčší slovenský investor, dohoda preto vytvára priestor na rozvoj spolupráce. Štefanec sa domnieva, že ide o veľkú príležitosť pre slovenských podnikateľov. Vedúci taiwanskej reprezentačnej kancelárie v SR David Nan-Zang Lee zase očakáva, že na Slovensko príde druhá vlna taiwanských podnikateľov. Od januára začal platiť obojstranný bezvízový styk, dosiaľ museli Taiwanci pri vstupe na územie SR žiadať o víza. Aj táto skutočnosť vytvára cestu, ako zlepšiť podnikateľské prostredie. Tak ako Taiwan chce podľa Leeho využiť Slovensko pre vstup na európske trhy, ponúka našej krajine možnosť presadiť sa prostredníctvom ich krajiny na ázijskom kontinente. Podľa jeho informácií ročne navštívi Európu 260.000 Taiwancov. Ich príležitosť navštíviť aj Slovensko bola limitovaná vízovou povinnosťou. Po zavedení bezvízového styku Lee verí, že počet turistov vzrastie o 30 %. Momentálne vyberajú zaujímavé lokality a pamiatky, ktoré by mohli návštevníkom ponúknuť - hrady, kúpele, vysokohorské strediská a podobne. Taiwan ponúka aj piatim slovenským vysokoškolákom plne hradené štipendium pre bakalársky program a postgraduálne štúdium. "Cesta bola veľmi úspešná a položila pevný základ pri rozvíjaní vzájomných obchodných vzťahov," konštatoval zástupca Taiwanu v SR. štvrtok 10. 3. 2011 TASR 2011
Za 16-percentný odvod pre živnostníkov je len Mikloš - Kým minister financií chce pre živnostníkov odvod 16 percent a daňový bonus, jeho partneri hovoria skôr o návrhu s nižším odvodom. BRATISLAVA. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) sa prikláňa k návrhu zmien v daniach a odvodoch, ktorý počíta so sociálnym odvodom pre živnostníkov 16 percent a daňovým bonusom. Alternatívou je model, ktorý ráta s odvodom vo výške 13 percent. No pri ňom podľa Mikloša ostane vysoká motivácia pre firmy aj zamestnancov prechádzať umelo na živnosti. Druhá alternatíva Kresťanskí demokrati sa prikláňajú k návrhu s nižším odvodom. „Pre nás je 16 percent veľa," hovorí poslanec KDH Július Brocka. Daňový bonus, ktorým chce ministerstvo zatraktívniť návrh s vyšším odvodom, je podľa neho komplikovaný a v rozpore s princípom, že vláda ide všetko zjednodušovať. Kto si polepší, kto nie Čistý príjem sa zvýši: •1,65 milióna zamestnancom, •67,5­tisíca živnostníkom. Koho znevýhodnia: •asi 22-­tisíc zamestnancov, •228-­tisíc živnostníkov, •asi 520-­tisíc dohodárov. Zdroj: návrh MF SR, Sociálna poisťovňaDaňový bonus by si podľa návrhu ministerstva mohli uplatniť živnostníci, ktorým vyjde ročný čiastkový základ dane z podnikania medzi 8345 až 16 689 eur. Bonus by bol najviac vo výške asi 601 eur. Poslanec Mosta–Híd Ivan Švejna včera zopakoval, že podporia taký návrh, ktorý bude predstavovať menšiu záťaž pre živnostníkov. Prepočítaný návrh z ministerstva však zatiaľ nevideli. Šéf SaS Richard Sulík sa niekoľkokrát vyjadril, že k alternatívam nemá výhrady. „Ja viem žiť s oboma návrhmi," povedal. Brocka pripustil, že tlak zamestnávateľov na zamestnávanie umelých živnostníkov je evidentný. „Otázka znie, či tento problém nie je možné riešiť inak. Napríklad cez Zákonník práce," hovorí. Rovnako šéf Mosta–Híd Béla Bugár. Povedal, že sú aj iné možnosti, ako sa dá zákonne zamedziť tomu, aby zamestnanci prešli na živnosť alebo dohodu a robili pre firmu to isté. „Neviem si predstaviť, ako by sa stanovili kritériá, ktorá živnosť je v poriadku a ktorá už nie a ako by sa to kontrolovalo," hovorí analytik INEKO Peter Goliaš. Zvýšenie odvodov môže podľa neho spomaliť prechod na umelé živnosti. Aj podľa analytika inštitútu INESS Juraja Karpiša navrhované zmeny môžu zmenšiť odlev ľudí zo zamestnaneckých pozícií na živnosť. „Postihnú však aj klasických živnostníkov," hovorí Karpiš. Problém: Sivá ekonomika Šéf slovenského živnostenského zväzu Stanislav Čižmárik vidí problém skôr v sivej ekonomike, teda v príjmoch bez bločkov či faktúr. Na ňu by sa vláda mala podľa neho zamerať. Analýza, aký je podiel takzvanej sivej ekonomiky na hrubom domácom produkte alebo o koľko takto štát prichádza, však chýba. Pred niekoľkými rokmi robil obdobnú analýzu Infostat, aktuálne dáta však nemá. Dá sa len predpokladať, že v čase, keď rastie nezamestnanosť, stúpa aj podiel sivej ekonomiky. Marianna Onuferová 18.03.2011 www.sme.sk
Ministerstvo požiada vládu o investičnú pomoc pre Honeywell - Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraj Miškov dnes oficiálne potvrdil zámer americkej spoločnosti Honeywell International Inc. investovať na Slovensku 38,31 milióna eur a vytvoriť minimálne 446 nových pracovných miest pri výrobe automobilových turbodúchadiel v Prešove. MH SR preto pre spoločnosť Honeywell predloží na rokovanie vlády SR návrh na poskytnutie investičnej pomoci. "Na základe žiadosti investora následne vláda SR posúdi a rozhodne o návrhu investičnej pomoci pre tento projekt," uviedol rezort hospodárstva. Podľa MH SR žiadateľ o investičnú pomoc na základe podaného investičného zámeru, ako aj vypracovaného odborného posudku od Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) spĺňa všeobecné a špecifické podmienky v zmysle platnej legislatívy SR a EÚ vzťahujúce sa na regionálnu pomoc. Investičná pomoc počíta s priamou finančnou pomocou vo forme dotácie na obstaranie hmotného a nehmotného investičného majetku, vo forme príspevku na novovytvorené pracovné miesta a vo forme nepriamej pomoci - úľavy na dani z príjmu, samozrejme, pri dodržaní podmienky maximálnej intenzity pomoci platnej pre región východného Slovenska. 14.03.2011 TASR
Slovensko a Česko majú byť magnetom pre realitné investície - SITA | 10. marca 2011 Slovensko spolu s Českou republikou by mali v tomto roku zaznamenať najvyšší nárast investícií do nehnuteľností spomedzi štátov strednej Európy. Vyplýva to zo štúdie International Investment Atlas 2011 spoločnosti Cushman & Wakefield, podľa ktorej by objem investícií do realít v Českej a Slovenskej republike mal vzrásť až o 200 %. Investície vo východnej Európe by mali v tomto roku vzrásť o 40 %, pričom ťažiť z toho budú nielen hlavné metropoly, ale aj mestá druhej kategórie. Globálne by investície do nehnuteľností mali v tomto roku stúpnuť o 5 až 10 % na 485 mld. eur, keď vedúcim regiónom bude Severná Amerika a rozvíjajúce sa trhy. "V strednej Európe sa investori zatiaľ stále orientujú predovšetkým na prvotriedne nehnuteľnosti, ktoré sa dobre prenajímali aj v čase krízy, pričom ako prvotriedne sú hodnotené nehnuteľnosti vo výborných lokalitách, ktoré je možné kedykoľvek opäť prenajať," uviedol vedúci investičného tímu Cushman & Wakefield v Českej republike James Chapman. Podľa neho však budú investori v tomto roku brať menší ohľad na dĺžku momentálnych nájomných zmlúv. "V strednej Európe očakávame podobný nárast cien, ako to bolo v západnej Európe v minulom roku. Miera výnosnosti sa zníži podľa našich predpokladov o asi 0,5 %,” dodal Chapman. Záujem investorov o nehnuteľnosti v regióne strednej a východnej Európy potvrdila aj marcová štúdia spoločnosti CB Richard Ellis. Ako vyplýva z prieskumu uskutočneného na vzorke 350 investorov zo sektora nehnuteľností, takmer štvrtina považuje región strednej a východnej Európy za najatraktívnejší pre investície. Najväčší záujem je predovšetkým o prvotriedne nehnuteľnosti v Poľsku a Českej republike. Z hľadiska sektorov by 43 % respondentov investovalo do retailových nehnuteľností, predovšetkým do nákupných centier. V tomto segmente je však Slovensko pre investorov nezaujímavé, keď by u nás uskutočnilo obchod iba 15 % maloobchodníkov. Naopak Českú republiku by si vybralo 28 % a Poľsko dokonca 33 % retailových spoločností.
Slovensko bude mať inkubátor v Silicon Valley - Vytvorenie slovenského inkubátora v USA otvára podľa ministra dvere malým a stredným podnikateľom, prvé výsledky spolupráce by sa mali objaviť v priebehu tohto roka. BRATISLAVA. Slovensko bude mať svoj prvý inkubátor v Silicon Valley v Spojených štátoch amerických. Minister hospodárstva Juraj Miškov podpísal s generálnym riaditeľom spoločnosti Plug and Play Tech Center Saeedom Amidim memorandum o porozumení. "Memorandum je štartujúcim mechanizmom pre spoluprácu pri tvorbe prvého slovenského pavilónu v Plug and Play Technical Center v San Franciscu," informovalo Ministerstvo hospodárstva SR (MH). "Takto vytvoríme prepojenie medzi slovenskými firmami v oblasti technológií a skúsenosťami, ktoré ponúka oblasť známa svojím know how v Silicon Valley,“ povedal po podpise minister Miškov. “Veľmi vítame spoluprácu so Slovenskom. Bude to prínos pre ekonomiku vo všetkých smeroch, príležitosť opäť rozšíriť náš repertoár a pomôcť plniť sny tým, ktorí sú na to pripravení," uzavrel Amidi. Podľa ministerstva hospodárstva vytvorenie slovenského inkubátora v USA otvára dvere malým a stredným podnikateľom, aby sa presadili v kolíske biznisu. “Realizácia spolupráce medzi Slovenskom a USA pri vytváraní prvého slovenského pavilónu by mohla svoje výsledky priniesť v priebehu roka 2011,“ konštatoval rezort hospodárstva. Cieľom inkubátorov je pomôcť začínajúcim podnikateľom. Spoločnosť Plug and Play spolupracuje so stovkami univerzít a okolitých miest USA, vďaka čomu má široký repertoár podnikateľských oblastí a know how. Poskytuje im priestory, kompletný servis v oblasti právnych, ekonomických a iných služieb ako aj inovačné prostredie. 9.03.2011 SITA
Daň na úhradu, ktorá nepresiahne 3,32 eura, daňovníci nemusia platiť - Bratislava 8. marca (TASR) - Daňovníci, ktorých daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní nepresiahne sumu 3,32 eura, túto daň neplatia. "Čiže, ak vyjde v daňovom priznaní daň na úhradu, teda nie skutočná daň, ale napríklad po odpočítaní preddavkov do tejto výšky, nemusí sa platiť. Pritom to nie je to vnímané ako nedoplatok, čiže to nemá prípadný vplyv na možnosť poukázať 2 % z dane," vysvetlila riaditeľka odboru služieb pre verejnosť Daňového riaditeľstva (DR) SR Beáta Uhrinová. Ak však výška daňovej povinnosti presiahne uvedenú sumu, daňovník má povinnosť uhradiť ju najneskôr do 31. marca 2011. Posledný marcový deň je tiež posledným termínom na podanie priznania. V prípade, že si daňovník lehotu na podanie predĺži, je daň v tomto termíne aj splatná. "Daňovník ju pritom môže uhradiť bezhotovostným prevodom z účtu alebo v hotovosti. A to poštovým prevodom alebo v banke vkladom na príslušný účet," uzavrela Uhrinová
Japonci kúpili dlhopisy eurovalu za jednu miliardu eur - Japonci kúpili dlhopisy eurovalu za jednu miliardu eur SITA | 7. marca 2011 Japonsko použilo 1,03 miliardy eur zo svojich devízových rezerv na nákup dlhopisov emitovaných eurovalom - Európskym mechanizmom finančnej stability (EFSF). Informovalo o tom v pondelok japonské ministerstvo financií. EFSF v januári predal päťročné dlhopisy v celkovej hodnote 5 miliárd eur. Cieľom emisie bolo posilniť financie potrebné na núdzovú pomoc pre Írsko. Japonsko kúpilo 20,5 % tejto emisie. Japonské ministerstvo financií o nákupe dlhopisov EFSF informovalo po tom, ako zverejnilo správu, podľa ktorej devízové rezervy krajiny koncom februára mierne klesli na 1,091 bil. USD z úrovne 1,092 bil. USD koncom januára. Na nákup dlhopisov EFSF sa použili japonské aktíva denominované v eurách, takže na devízové rezervy krajiny to nemalo vplyv. Japonské devízové rezervy sú po čínskych druhé najväčšie na svete. Európski lídri sa stretnú 11. marca, aby diskutovali o komplexnejšom riešení problému nedostatku dôvery voči verejným financiám niektorých členov eurozóny, ktorý je výsledkom veľkých rozpočtových deficitov a vysokých štátnych dlhov.
Chren: Tri štvrtiny podnikateľov nedokážu podnikať bez porušenia zákona - BRATISLAVA. Až tri štvrtiny slovenských podnikateľov tvrdia, že nedokážu podnikať bez toho, aby porušili zákon. Uviedol to dnes štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Martin Chren. "A to nie preto, že by zákon chceli porušovať, ale preto, že jednoducho nedokážu vnímať všetky právne predpisy," podotkol dnes po rokovaní vlády Chren k Správe o stave podnikateľského prostredia v SR. Najvýznamnejším problémom, ktorý podnikatelia vnímajú na Slovensku, je podľa Chrena práve nestabilita a nejednoznačnosť legislatívy. Zákonov, ktoré podľa neho upravujú podnikanie, "je príliš veľa a príliš často sa menia". Správa o podnikateľskom prostredí, ktorú dnes prerokovala a schválila vláda, je podľa neho "veľmi významný dokument". "Som rád, že som ho mohol predkladať na zasadnutie vlády práve ja. Ide o prvý balík 25 opatrení, ktoré môžu zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. My vieme, že to nie je nejaký komplexný balík. Sú to skôr také opatrenia, o ktorých sa na Slovensku hovorí možno už 10 rokov. Doteraz ich však žiadna vláda nezrealizovala. Tak sme ich dali dohromady a predložili ich na rokovanie vlády," spresnil. Vláda bude podľa Chrena v budúcnosti podľa svojich legislatívnych pravidiel zavádzať primeranú tzv. legisvakančnú lehotu, čiže medzi prijatím zákona a jeho účinnosťou bude primeraný čas, aby sa s ním podnikatelia stihli oboznámiť. "Vláda sa bude snažiť prijímať všetky zákony, ktoré budú mať dopad na podnikateľské prostredie, s platnosťou od 1. januára. Ak nie, predkladateľ zákona bude musieť odôvodniť, z akého dôvodu sa neprijíma zákon s účinnosťou od 1. januára, ale s inou účinnosťou," dodal. TASR 2.03.2011
Štát sa hrá s podnikateľmi na mačku a myš, tvrdí Mihók - Zníženie administratívy podnikateľov je účinná metóda podpory, ktorá štát nič nestojí. "Dá sa uskutočniť veľmi rýchlo bez dopadu na štátny rozpočet," zdôraznil pre TASR predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók, ktorý očakáva od vlády konkrétne kroky v tomto smere. Veľmi dôležitým opatrením by podľa neho bolo napríklad zavedenie záväzného výkladu všetkých zákonov, predpisov a nariadení, ktoré sa dotýkajú podnikania. Podnikatelia sa totiž často stretávajú s rôznym výkladom tej istej právnej normy, pričom jednotný výklad by bol dobrý pre podnikateľov aj štátne inštitúcie. "Podľa mňa by to nemala byť hra na mačku a myš, kto koho kde chytí, ale pravidlá hry by mali byť rovnaké," podčiarkol Mihók. Záväzný výklad by mal podľa neho robiť ten rezort, ktorý právnu normu navrhol do legislatívneho procesu, prípadne ten, ktorý ju priamo vydal. "Toto považujeme za veľmi jednoduchú, ale zároveň veľmi účinnú metódu a zjednodušenie života nielen podnikateľom, ale napokon aj štátnej a verejnej správe, ktorá sa danou normou zaoberá," zdôraznil šéf komory. Podnikatelia sa tiež podľa Mihóka často sťažujú na rôzne kontroly, ktoré sa aj bez zistenia nedostatkov stále opakujú a strpčujú im život okrem iného tým, že blokujú inú prácu. Riešením by bolo nastaviť takú frekvenciu kontrol, ktorá by nebola prehnaná z hľadiska zaťažovania podnikateľských subjektov. Predseda SOPK ministerstvu hospodárstva vyčíta aj nízku aktivitu smerom k orgánom Európskej únie (EÚ), odkiaľ podľa Mihóka prichádzajú mnohé nové administratívne záťaže pre podnikateľov. "Akonáhle už je príslušná norma, smernica alebo nariadenie príslušného orgánu EÚ prijaté, už sa to ťažko mení. My si preto myslíme, že MH by malo byť oveľa aktívnejšie, starostlivosť o vytváranie podmienok na vnútornom trhu únie je jeho parketa," zdôraznil. Komora podľa jej predsedu pravidelne komunikuje s rezortom hospodárstva na najvyššej úrovni a paralelne aj na rôznych výkonných úrovniach, kde sa riešia otázky zlepšovania podnikateľského prostredia. "Myslím si, že nie je ani potrebné vytvárať nejaké nové úrady na úrovni samotného ministerstva, pretože pri dobrej komunikácii s podnikateľskými inštitúciami, komorami alebo zamestnávateľskými združeniami sa sumarizácia tých problémov dá urobiť veľmi rýchlo, aj pohľad na to, ako by sa to dalo riešiť," dodal pre TASR Mihók. TASR 19.02.2011
Ako si vypočítať výhodnosť dodávateľov elektriny - Porovnať výhodnosť jednotlivých dodávateľov je jednoduché. Stačí si zobrať poslednú faktúru za elektrinu, kde je vyčíslená spotreba za minulý rok. Tú je potrebné vydeliť dvanástimi a vypočítať poplatky pre tarifu, ktorá je tiež uvedená na faktúre. V prvej tabuľke pre konkrétnu časť Slovenska sú poplatky, ktoré odberateľ zmenou dodávateľa nemôže ovplyvniť. Tieto poplatky sú rozdelené na dva druhy – platba, ktorá je pevne stanovená na mesiac, a poplatok za prenesenie elektriny. Ak ste členom napríklad domácnosti na východe Slovenska a máte tarifu D2, bez ohľadu na to, ktorý predajca elektriny vám zasiela faktúry, musíte zaplatiť každý mesiac fixný poplatok 4,54 eura. Za kilowatthodinu spotrebovanej elektriny navyše zaplatíte asi 0,082 eura. Ak teda mesačne spotrebujete asi 192 kilowatthodín, distribučnej spoločnosti každý mesiac odvediete 20,28 eura. Na poplatkoch v nasledujúcej tabuľke však ušetriť môžete. Napríklad tradičným dodávateľom na východe Slovenska je VSE. Ten inkasuje za odberné miesto pri tarife D2 0,84 eura za mesiac. Za kilowatthodinu odobratia silovej elektriny účtuje 0,0776 eura. Pri mesačnej spotrebe 192 kilowatthodín teda za dodávku elektriny zaplatíte celkovo 15,74 eura. Podobne postupujte aj pri výpočte poplatku u alternatívneho dodávateľa elektriny. Pri dvojtarifných sadzbách je situácia o niečo komplikovanejšia. Distribučné spoločnosti na východe a strede Slovenska totiž pri niektorých tarifách rozlišujú poplatok za prenesenú elektrinu v čase vysokého a nízkeho pásma. Napríklad rodina pri priamovýhrevnej tarife D5 na východe Slovenska každý mesiac musí spoločnosti VSE Distribúcia zaplatiť 3,95 eura. Ak rodina minie každý mesiac v nízkej tarife 892 kilowatthodín v cene 0,0559 eura za kilowatthodinu a vo vysokom pásme asi 58 kilowatthodín, pričom prenesenie jednej kilowatthodiny stojí 0,0527 eura. Distribučnej spoločnosti teda modelová rodina zaplatí za prenos elektriny asi 57 eur. Aj v tomto prípade však je možné ušetriť na poplatkoch predajcovi elektriny, napríklad spoločnosti VSE. Za jedno odberné miesto v tomto prípade firma zinkasuje každý mesiac 0,84 eura. Za dodanie kilowatthodiny silovej elektriny vo vysokom pásme musí zaplatiť 0,0982 eura a za rovnaké množstvo elektriny v nízkom pásme 0,0755 eura. Rodina so spotrebou 892 kilowatthodín v silnej prevádzke a 58 kWh v slabom pásme tak každý mesiac VSE zaplatí na silovej elektrine takmer 93 eur. Na čo si dávať pozor pri zmene dodávateľa elektriny Každá domácnosť má možnosť zmeniť svojho dodávateľa elektriny na časti vymedzeného územia, kde sa elektrina spotrebuje. Ešte pred zmenou by si však všetci mali podrobne preštudovať obchodné podmienky nového dodávateľa elektriny. Treba si dávať pozor aj na odkazy pod čiarou a formulácie písané drobným písmom. Okrem ceny by si mal každý preveriť, či dodávateľ nemá v zmluve napísané aj iné poplatky za uzatvorenie alebo vypovedanie zmluvy. Jedna zo spoločností svojich odberateľov napríklad zaväzuje k tomu, že počas dvoch rokov neprejdú ku konkurencii. Proces zmeny dodávateľa pre odberateľov elektriny je však bezplatný a všetky potrebné úkony za zákazníka zrealizuje nový dodávateľ. Podmienkou na prechod k alternatívnemu dodávateľovi je vypovedanie zmluvy o dodávke elektriny s pôvodným dodávateľom a uzatvorenie zmluvy s novým dodávateľom. Výpoveď starej zmluvy však na základe splnomocnenia zrealizuje nový dodávateľ. Ten tiež oznámi zmenu dodávateľa distribútorovi elektrickej energie prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Dôležitá je výpovedná lehota, ktorá trvá najmenej štyridsať kalendárnych dní pred dňom zmeny. Zmena sa môže uskutočniť vždy k prvému dňu v januári, apríli, júli a septembri. Ak sú splnené všetky podmienky na vykonanie zmeny dodávateľa, požadovanú zmenu dodávateľa elektriny prevádzkovateľ distribučnej sústavy potvrdí zaslaním listu. V minulosti vysielali niektoré firmy do obcí či miest podomových predajcov, ktorí tvrdili, že zastupujú tradičného dodávateľa. Takisto sa objavili aj podvodníci, ktorí tvrdili, že do domu prišli urobiť odpočet elektromera a pri tej príležitosti dali odberateľovi podpísať zmluvu s novým dodávateľom elektriny. Takéto konanie je však neprípustné a v prípade podvodu môže zákazník zmluvu s novým dodávateľom vypovedať bez akejkoľvek podmienky od nového dodávateľa. Stav elektromeru ku dňu zmeny dodávateľa určí prevádzkovateľ sústavy fyzickým odpočtom elektromeru alebo prepočtom ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny podľa priemernej dennej spotreby elektriny. Michal Holeš 13.02.2011 PRAVDA
Zdražovanie najviac pociťujú chudobní - Súčasný rast cien na Slovensku je podporovaný najmä vyššími cenami základných potrieb. Súčasný rast cien na Slovensku je podporovaný najmä vyššími cenami základných potrieb, teda potravín, bývania a cenami v doprave. "Toto zvyšovanie cien tak výraznejšie cítia sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, keďže práve v ich spotrebnom koši majú tieto položky väčšiu váhu. Medziročný januárový rast cien v domácnostiach dôchodcov tak napríklad dosiahol podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR až 3,4 % oproti 2,9 % v domácnostiach zamestnancov," uviedol pre TASR analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Rast cien neprekvapil V prvom mesiaci tohto roka vzrástli podľa ŠÚ spotrebiteľské ceny oproti decembru 2010 o 1,9 %. V medziročnom porovnaní tovary a služby zdraželi v priemere o 3 %. "Rast cien nebol prekvapením, vyšiel v súlade s očakávaniami. Predpokladáme, že v priebehu prvého polroka sa inflácia udrží v pásme 3 - 3,5 %, pričom v druhom polroku môže ešte mierne stúpnuť smerom k 4 %," konštatovala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. DPH ceny nezvýšila Zmeny nepriamych daní podľa štatistikov navýšili januárovú infláciu o 0,54 percentuálneho bodu. "Zvýšenie DPH sa pritom pravdepodobne nepremietlo v plnej miere do cien všetkých tovarov a služieb, čiastočne bolo pohltené maržami predajcov aj výrobcov. Povianočné zľavy prevýšili efekt zvýšenia DPH v prípade odievania alebo elektroniky a v plnej miere sa toto zvýšenie zatiaľ neprejavilo ani v cenách potravín. Tie medzimesačne síce vzrástli o úctyhodných 2,6 %, časť nárastu však ide na vrub tradičnej sezóny," vysvetlil Koršňák. Sledovanie tempa rastu inflácie v európskych krajinách sa v súčasnosti dostáva opäť do popredia. "Po dlhých mesiacoch pomalého tempa rastu cien sa rastúce ceny komodít a potreba konsolidovať verejné financie prostredníctvom vyšších nepriamych daní prejavuje aj v spotrebiteľských cenách. Tento efekt je natoľko silný, že začína zaujímať aj Európsku centrálnu banku (ECB). Tempo rastu cien na Slovensku bude určite vyššie, než je 2-% cieľ banky," uzavrel analytik Tatra banky Boris Fojtík. TASR 12.02.2011
Slovensko-iracká spolupráca - Minister hospodárstva SR Juraj Miškov prijal (7. 11. 2011) mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Irackej republiky v Slovenskej republike Matheela Dhayifa Majeeda Al-Sabtiho. Cieľom stretnutia bolo zhodnotiť súčasnú úroveň slovensko – irackých vzťahov v ekonomickej oblasti a naznačiť nové možnosti ich rozvoja. Obe strany konštatovali, že vzájomná obchodná výmena nedosahuje potenciál oboch krajín. Minister Miškov konštatoval, že obchodná výmena medzi našimi krajinami je zatiaľ pomerne problematická. Máme však záujem zmeniť tieto nepriaznivé tendencie a podstatne zvýšiť vývoz slovenských strojárskych výrobkov, technologických zariadení, dopravných prostriedkov, ale aj spotrebných tovarov. ednu zo zaujímavých možností, ako zlepšiť obchodnú spoluprácu a vzájomnú informovanosť podnikateľských subjektov, predstavuje ustanovenie spoločného slovensko – irackého výboru pre hospodársku spoluprácu. Ten by mal byť vytvorený na základe medzirezortného memoranda, ktoré už MH SR predložilo na posúdenie irackej strane. Veľvyslanec potvrdil záujem o čo najrýchlejšie podpísanie tohto memoranda. Základná charakteristika obchodnej výmeny medzi SR a Irackou republikou: Rok 2007 2008 2009 Index 2009/08 2010 (1-10) Index 2010/09 (1-10) Vývoz 4 707 12 716 5 213 41 1 492 31 Dovoz 62 10 0 0 1 - Obrat 4 769 12 726 5 213 41 1493 31 Saldo 4 645 12 706 5 213 41 1 491 31 Zdroj: MH SR Údaje v tis. eur Zdroj: Ján Galoci, Dárius Bošjak 7.02.2011
Rozvoj spolupráce so Srbskom - Minister hospodárstva SR Juraj Miškov rokoval s ministrom baníctva a energetiky Srbskej republiky Petarom Škundričom. Obaja predstavitelia podpísali osobitnú dohodu o spolupráci medzi MH SR a MBE Srbska. Dohodu vypracovalo MH SR na základe iniciatívy slovenských spoločností, ktoré rozvíjajú podnikateľské aktivity v Srbskej republike a deklarovali svoj záujem participovať na realizácii pripravovaných energetických projektov v Srbskej republike. Obe ministerstvá už v decembri 2010 začali s prípravou zmluvného dokumentu s vyššou právnou účinnosťou, ktorý by mal uľahčiť prienik slovenských subjektov na srbský trh a umožniť priame zadanie realizácie energetických projektov vybranej spoločnosti bez povinnosti účasti na tendroch. Dohody podobného charakteru podpísala už vláda Srbskej republiky s Čínou, Tureckom a s Českou republikou. Prvým konkrétnym projektom, ktorý by mal byť uskutočnený na základe tejto dohody, je magistrálny plynovod v Srbskej republike na trase Alexandrovac – Novi Pazar. Hlavnými partnermi pri jeho plnení budú verejná spoločnosť Srbijagas Novi Sad a slovenské konzorcium vedené spoločnosťou Euroframe, a. s. Skalica, ktoré okrem finančnej spoluúčasti na tomto projekte ponúklo srbskej strane aj možnosť predĺženia plynovodu do mesta Tutin a ďalej do Čiernej Hory. Slovenká firma zároveň potvrdila záujem aj o vybudovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na území Srbskej republiky. Ďalej sa črtá spolupráca pri výstavbe paroplynového cyklu v Novom Sade, subdodávky pre dostavbu blokov elektrární Kolubar a Obrenovac, softvérový projekt pre MBE Srbska, dodávku modernej technológie na hlbinnú ťažbu či výstavbu veterných elektrární v lokalitách Vršac a Sremski Karlovac. Srbsko je zaujímavé i z hľadiska diverzifikácie prepravných trás plynu a ropy. Konkrétne ide o pripravované projekty: - NETS (New European Transmission System - Nový európsky prenosový systém) – plynovod navrhnutý maďarským koncernom MOL. Doteraz sa do neho zapojili Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Rumunsko a Bulharsko. - PEOP (Paneuropean Oil & Gas Pipeline) – ropovod a plynovod z rumunskej Constanty cez Srbsko, Chorvátsko a Slovinsko do talianskeho Terstu. - SOUTH STREAM, rusko-taliansky plynovod, pod Čierne more a cez Balkán, má obísť Ukrajinu. Rusko už uzatvorilo dohodu o predĺžení potrubia do Srbska, kde chce postaviť veľké zásobníky. Pri priaznivých výsledkoch vykonateľnosti je možnosť, že v Bulharsku sa bude deliť na severnú a južnú časť, pričom severná časť pôjde cez Maďarsko do Rakúska, ktoré sa majú tiež pripojiť k plynovodu. - ropovod ADRIA - mohol by byť vo väčšej miere využitý pre potreby SR. Je možné, že v budúcnosti by sa k tomuto paneurópskemu ropovodu napojil aj ropovodný systém v Maďarsku, čím by sa praktický prínos tejto novej trasy pre Slovensko zvýšil. Predmetom rokovania oboch partnerov bola aj obchodno-ekonomická spolupráca. Tá totiž vykazuje rezervy tak na strane vzájomného obchodu ako aj v oblasti výrobno-kooperačných väzieb. Vzájomná obchodná výmena medzi SR a Srbskom v mil. EUR mil. EUR 2006 2007 2008 2009 Index 09/08 10/2010 Index 10/09 Vývoz 155,9 250,9 301,3 303,4 100,7 295,3 110,3 Dovoz 37,2 74,9 132,8 88,3 66,5 98,2 129,8 Obrat 193,1 325,8 434,1 391,7 90,5 393,5 114,6 Saldo 118,7 176,0 168,5 215,1 197,1 Zdroj: Komunikacné oddelenie MH SR 8.02.2011
Volkswagen chce na Slovensku preinvestovať miliardu eur - Spoločnosť Volkswagen Slovakia plánuje na Slovensku v najbližších piatich rokoch preinvestovať jednu miliardu eur. Prostriedky budú smerovať do výroby automobilov, ale aj komponentov, uviedla automobilka. "V nasledujúcich piatich rokoch sa zameriame na nové výrobné technológie, rozširovanie výroby automobilov v bratislavskom závode a komponentov v martinskom závode. Objem investícií tak v porovnaní s predchádzajúcimi piatimi rokmi vzrastie dvojnásobne. Potvrdzuje to, že s rastom na Slovensku to myslíme veľmi vážne," uviedol predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia Andreas Tostmann. Medzi technologické novinky bude patriť napríklad suchý odlučovač častíc v lakovni pre vozidlá radu New Small Family. Emisie bude redukovať až o 90 % a až do 80 % zníži spotrebu energií. Táto technológia bude v sériovej výrobe po prvýkrát nasadená práve v bratislavskom závode Volkswagen. Medzi ďalšie technológie bude patriť k životnému prostrediu šetrná, povrchová úprava karosérií technológiou Proces 2010, ktorá zabezpečuje redukciu váhy vozidla o 0,5 kg. Volkswagen Slovakia počas svojho takmer 20-ročného pôsobenia na Slovensku preinvestoval už viac ako 1,7 miliardy eur. Linky bratislavského závodu odvtedy opustilo vyše 2,5 milióna vozidiel piatich značiek. Zároveň je devínskonovoveský závod prvým v koncerne Volkswagen, ktorý začal so sériovou výrobu vozidla s hybridným pohonom – Volkswagen Touareg Hybrid. Koncern Volkswagen pôsobí na Slovensku prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Volkswagen Slovakia. Predminulý rok ukončila svoje hospodárenie so ziskom 57 mil. eur. Obrat automobilky dosiahol 2,94 mld. eur. V bratislavskom závode vyrába Volkswagen Touareg, Audi Q7, karosérie Porsche Cayenne a prevodovky. V Martine má závod na výrobu komponentov a v Košiciach sa pripravujú autá na export do Ruska. SITA 10.02.2011
Miškov podpísal so Srbskom dohodu o spolupráci v energetike - Šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraj Miškov podpísal s ministrom baníctva a energetiky Srbskej republiky Petarom Škundričom osobitnú dohodu o spolupráci medzi MH SR a Ministerstvom baníctva a energetiky (MBE) Srbska. "Dohodu vypracovalo MH SR na základe iniciatívy slovenských spoločností, ktoré rozvíjajú podnikateľské aktivity v Srbskej republike a deklarovali svoj záujem participovať na realizácii pripravovaných energetických projektov v Srbskej republike," informovalo komunikačné oddelenie rezortu hospodárstva SR. S prípravou zmluvného dokumentu s vyššou právnou účinnosťou, ktorý by mal uľahčiť prienik slovenských subjektov na srbský trh a umožniť priame zadanie realizácie energetických projektov vybranej spoločnosti bez povinnosti účasti na tendroch začali obe ministerstvá už v decembri 2010. Dohody podobného charakteru podpísala už vláda Srbskej republiky s Čínou, Tureckom a s ČR. Prvým projektom, ktorý by sa mal realizovať na základe tejto dohody, je plynovod na trase Alexandrovac – Novi Pazar. Hlavnými partnermi pri jeho plnení budú spoločnosť Srbijagas Novi Sad a slovenské konzorcium vedené spoločnosťou Euroframe, a. s., Skalica, ktoré okrem finančnej spoluúčasti na tomto projekte ponúklo srbskej strane aj možnosť predĺženia plynovodu do mesta Tutin a ďalej do Čiernej Hory. Slovenská firma zároveň potvrdila záujem aj o vybudovanie podzemných zásobníkov zemného plynu na území Srbskej republiky. "Črtá sa aj spolupráca pri výstavbe paroplynového cyklu v Novom Sade, subdodávky pre dostavbu blokov elektrární Kolubar a Obrenovac, softvérový projekt pre MBE Srbska, dodávku modernej technológie na hlbinnú ťažbu či výstavbu veterných elektrární v lokalitách Vršac a Sremski Karlovac," dodal rezort hospodárstva SR. Saldo obchodnej výmeny medzi SR a Srbskom bolo za prvých 10 mesiacov roku 2010 kladné, vývoz zo SR do Srbska dosiahol úroveň 295,3 milióna eur a dovoz 98,2 milióna eur. TASR 8.02.2011
Lidl na Slovensku už nebudú riadiť z Prahy, buduje pobočku v Bratislave - Diskontný reťazec Lidl rozdelí doterajší spoločný manažment pre český a slovenský trh. Spoločnosť v utorok oznámila, že v Bratislave vybuduje slovenský centrálu, kde zamestná asi 100 ľudí. "Súčasťou decentralizačných zámerov spoločnosti je vytvorenie plnohodnotného samostatného slovenského manažmentu. Doteraz bolo vedenie obchodného reťazca sústredené v Prahe a spoločné pre český a slovenský trh," uviedla hovorkyňa Lidlu Sandra Kipeťová. Tento krok odôvodnila expanziou na trhu. Spoločnosť Lidl kvôli tomu zníži počet pracovníkov v pražskej centrále o tých zamestnancov, ktorých presunú na slovenskú pobočku. "Ďalšie kroky zatiaľ neplánujeme," uviedla Kipeťová, ktorá aktuálny počet zamestnancov pražskej centrály neupresnila. Na slovenský trh vstúpil Lidl v roku 2004, o rok neskôr ako do Česka. V súčasnosti prevádzkuje na Slovensku viac ako 110 predajní, v Česku zhruba dvojnásobok. Stavebné práce na slovenskej centrále sa majú začať už tento mesiac. ČTK 8.02.2011
Japonsko sa zbavuje dolárov - Japonské menové rezervy boli na konci januára 1,093 bilióna USD (801,85 miliardy eur). V porovnaní s koncom decembra klesli o 0,3 %. Dnes o tom informovalo ministerstvo financií. Japonské rezervy klesli v dôsledku kurzových strát pôžičiek a poklesu ceny zlata v menových rezervách štátu. Zo štatistiky ministerstva vyplýva, že menový rezervy Japonska klesli tretí mesiac po sebe. Napriek tomu zostávajú s veľkým náskokom druhé najväčšie na svete po Číne. Peking informoval, že jeho menové rezervy prekročili na sklonku minulého roku 2,8 bilióna USD a tretie Rusko disponovalo v rokom čase ekvivalentom 479,38 miliardy USD. Japonsko poskytlo zo svojich rezerv na prekonanie dlhovej krízy v eurozóne, konkrétne Írska 1,5 miliardy USD. Informovali o tom agentúry DPA, Reuters a Ruská banka, centrálna banka krajiny. (1 EUR = 1,3631 USD) TASR 7.02.2011
Štát si požičal takmer sto miliónov eur - Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity predala štátne dlhopisy v celkovej hodnote 94,1 milióna eur z toho nerezidentom predala dlhopisy za 89,1 milióna eur. Informoval o tom dnes Juraj Pekár z odboru riadenia dlhu ARDAL. Priemerná úroková sadzba v aukcii dosiahla úroveň 5,0317 % p.a., minimálna 5,0132 % p.a. a maximálna 5,0450 % p.a. Celkový dopyt investorov predstavoval 429,6 milióna eur, z toho za 231,1 milióna eur od zahraničných . Emisným dňom dlhopisov je 9. február 2011, pričom štátne dlhopisy sú splatné 14. októbra 2025. TASR 7. 2. 2011
Zmeny sú zlé, hnevajú sa na premiérku odbory aj firmy - Zlé pre zamestnancov aj pre zamestnávateľov. Zmeny v Zákonníku práce, ktoré navrhuje premiérka Iveta Radičová, sa už nepozdávajú nielen odborárom, ale ani firmám. Tvrdia, že jej predstavy sa nedajú realizovať. Premiérkin zámer "najviac ochraňovať najslabších" by dokonca podľa nich mohol vniesť medzi ľudí nevraživosť a postaviť ich proti sebe. Aj plán umožniť rodičom čerpať rodičovské voľno flexibilne až do piatich rokov veku dieťaťa môže v konečnom dôsledku matky na trhu práce ešte viac znevýhodniť. "Nevieme, či to pre zamestnávateľov nebude ešte väčšia bariéra k tomu, aby boli ochotní zamestnávať ženy s malými deťmi," varuje právnička Janka Debrecéniová. Pravda včera oslovila zástupcov niekoľkých výrobných podnikov, ktoré zamestnávajú od 70 do 3 700 zamestnancov. Prvé spontánne reakcie ich konateľov, riaditeľov či personalistov boli jednoznačne odmietavé. "Práca doma je v našich podmienkach nemysliteľná," povedal zástupca firmy so 183 zamestnancami zo stredného Slovenska. "Prispôsobovať v našej trojzmennej prevádzke pracovný čas každému na mieru je absurdné," tvrdil zase šéf podniku s vyše 400 zamestnancami z východu krajiny. "Umožniť domácu prácu je pri väčšine našich výrobných pozícií zložité alebo celkom nemožné," hovorí Ondrej Milčo, riaditeľ spoločnosti Kali Agro Hencovce, ktorá vyrába dámske pančuchové nohavičky. "Naša firma má 500 zamestnancov, z toho 90 percent žien. A najviac vyrábame práve v letných mesiacoch pre zimnú sezónu. Čo by sme si počali, keby si pracovníčky masívne čerpali náhradné voľno práve cez prázdniny?" skepticky sa stavia aj k ďalšej premiérkinej vízii. "Skúšobná lehota iba jeden mesiac? To je príliš málo. Za taký krátky čas sa robotník sotva stihne prejaviť. A zamestnávateľ môže rovnako získať neschopného pracovníka, ktorého sa po skončení skúšobnej lehoty len ťažko dokáže zbaviť, ako aj prepustiť pred jej uplynutím takého, ktorého kvality by po dlhšom zapracovaní privítal," uvažuje Alexander Ivan, konateľ košickej eseročky Handtmann Slovakia, ktorej 70 zamestnancov vyrába hliníkové odliatky. "Naše dlhoročné skúsenosti naznačujú, že výrobní pracovníci sú schopní nabehnúť na plný výkon až po troch mesiacoch. A ani v predĺžení skúšobnej doby pre pracovníkov manažmentu až na deväť mesiacov nevidím nijaký zmysel," pridáva sa aj Milčo. "Vládny návrh nie je taký, ako zamestnávatelia očakávali. Nechceli sme, aby norma, ktorú máme prijať, zvýhodňovala jedných a znevýhodňovala druhých," tvrdí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Tomáš Malatinský. Kritizujú aj zámer odstupňovať skúšobnú dobu podľa výšky mzdy. Premiérka navrhla, aby pracovníkov s najnižšou mzdou firmy skúšali najkratšie, aby čím skôr získali pracovnú istotu. "Úplne inak sa k nej stavajú v poľnohospodárstve, službách, ťažkom priemysle. Musíme o tom viesť vnútrozväzovú diskusiu," uzavrel Malatinský. Spokojná nie je ani druhá strana. "Zámery pani Radičovej v mnohých bodoch predstavujú riziko, akýsi prvý krok k rozbitiu sociálneho štátu. Vrstvy občanov, ktorým chce premiérka zabezpečiť rozličný stupeň ochrany, by sa mohli obrátiť proti sebe," mieni šéf Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík. Ako zdôraznil, ochranu si zasluhujú všetky kategórie zamestnancov, nielen tých s najnižšími mzdami, ktorých preferuje premiérka. Najmä ak pojem "vysoká mzda" je podľa neho v slovenských podmienkach značne relatívny. Pochybuje aj o Radičovej myšlienke zaviesť inštitút tzv. zdieľaného miesta, keď sa pracovná náplň pre jednu osobu rozdelí na viac ľudí a podobne. "Len aby ľuďom neplatili za štyri hodiny a prácu im naváľali na osem," obáva sa. Krokom proti zamestnancovi bude zrejme aj návrat k možnosti viacnásobného reťazenia pracovných zmlúv na dobu určitú. V súčasnosti platí, že zamestnávateľ môže takúto zmluvu s pracovníkom uzavrieť najviac dvakrát, potom mu už musí dať istoty zmluvy na dobu neurčitú alebo sa s ním definitívne rozlúčiť. Podľa vládnych predstáv by však po novom mohli byť zmluvy aj trojročné a zopakovať sa trikrát. Zamestnávatelia by dokonca prijali neobmedzené možnosti opakovania. "Takéto reťazenie bolo aj v minulosti iba čírou špekuláciou zo strany zamestnávateľa, aby mal v prípade potreby priestor čo najjednoduchšie a najlacnejšie sa zamestnanca zbaviť," pripomína predseda odborovej organizácie v bratislavskom Volkswagene Zoroslav Smolinský. "V skutočnosti ani jedna z premiérkiných téz nie je z pohľadu zamestnanca pozitívna," mieni a dodáva, že pri dohodách o pracovnom čase, čerpaní náhradného voľna či práci doma má vždy "navrch" zamestnávateľ. "Ten rozhoduje, ako to v konečnom dôsledku bude. A zamestnanec sa mu jednoducho musí podriadiť, bez ohľadu na potreby svojej rodiny." Istota práce len na veľmi krátky čas pritom zväčša znamená aj ťažší prístup nielen k hypotékam, ale aj k menším spotrebiteľským úverom. Skúsenosti s tým majú mnohí klienti bánk. Aj keď tie problém v reťazení nahlas nepripúšťajú. "Dobu neurčitú posudzujeme rovnako ako dobu určitú. Klient musí mať iba ukončenú skúšobnú lehotu," tvrdí hovorca Tatra banky Boris Gandel. "Pracovná zmluva na dobu určitú nepredstavuje pri hypotékach prekážku. Podmienkou je, aby záujemca požiadal o úver najneskôr tri mesiace pred jej ukončením a zároveň mal odpracované aspoň štyri mesiace," uviedla hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. "Neverím, že by banky neprihliadali na to, či klient bude schopný splácať hypotéku či spotrebný úver aj v dlhšom časovom horizonte. Reťazenie prístup k hypotékam alebo iným pôžičkám zaiste obmedzí. Predpokladám, že banky budú ľuďom bez istoty zamestnania ochotné prefinancovať nanajvýš výrazne menšiu sumu, než akú požiadajú," uzatvára odborový predák Volkswagenu Smolinský. Soňa Pacherová 5.02.2011 Pravda
Firmy na „vyhadzove“ ľudí určite ušetria - Nový Zákonník práce. Hoci sa spočiatku zdalo, že vláda upustila od ambície zrušiť povinnosť firiem dať prepustenému zamestnancovi výpovednú lehotu aj odstupné, rezort práce sa nakoniec k tomuto zámeru vrátil. Na štedrý odchod z práce budú môcť "vyhodení“ predsa len zabudnúť. Súbeh výpovednej lehoty a odstupného tak, ako funguje dnes, sa totiž podľa ministerstva práce určite zruší. A to aj napriek tomu, že začiatkom minulého týždňa, keď premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) a minister práce Jozef Mihál (SaS) spoločne predstavili návrh novely Zákonníka práce, to vyzeralo inak. "Jednoznačne ho zrušíme. Po novom bude dôležitá najmä výpovedná lehota, ktorá sa bude dať nakombinovať podľa dohody zamestnanca a zamestnávateľa,“ povedala pre HN hovorkyňa rezortu práce Slavomíra Sélešová. Pri ponechaní súčasnej lehoty by tak po novom mali odchádzajúci zamestnanci nárok na dva či tri mesačné platy s tým, že si ich buď odpracujú, alebo im ich firma vyplatí rovno, alebo sa dohodnú na kombinácii oboch možností. Filip Antal zo strojárskej spoločnosti Heitec víta zámer ministerstva. "Myslím si, že to prinesie úspory pre podniky, a je to dobré riešenie,“ reagoval s tým, že on by uprednostnil dohodu so zamestnancom na odstupnom. Usporiť niekoľko platov V praxi by sa tak mohla dať napríklad trojmesačná výpovedná lehota rozdeliť na dva mesiace, ktoré človek odpracuje, pričom ten posledný mesiac mu firma vyplatí ako odstupné. Zmena oproti súčasnému stavu je najmä v úspore nákladov firmy na prepúšťanie. Dnes okrem dvoch či troch mesiacov výpovednej lehoty podľa počtu odpracovaných rokov musí zamestnávateľ vyplatiť svojmu prepúšťanému pracovníkovi odstupné vo výške ďalších dvoch či troch mesačných platov. Firmu tak jeden "vyhadzov“ stojí štyri až šesť mesačných platov. Koľko bude musieť zamestnávateľ zaplatiť pri prepúšťaní po novom, ešte nie je celkom jasné. Rezort práce chce totiž výpovednú lehotu odstupňovať intenzívnejšie. Firmy takéto riešenie vítajú. "My ako Republiková únia zamestnávateľov od vlády očakávame, že v rámci pripravovanej novely Zákonníka práce súčasné nastavenie súbehu zruší. Akou technikou to urobí, je už druhá vec. Dôležité je, aby sa zamestnávateľ nemusel obávať vytvárať nové pracovné miesta, pretože náklady na prípadne prepúšťanie sú dnes nehorázne,“ reagoval Martin Hošták. Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Petra Goliaša by mala nová výpovedná lehota dosiahnuť maximálne tri mesiace. "Len tak dôjde k úspore.“ "Dali sme si to do programu“ Takéto zmýšľanie ministerstva práce sa pozdáva už aj koaličným poslancom, ktorí najskôr návrh novely zákonníka kritizovali. Spočiatku to totiž vyzeralo tak, že jediná zmena oproti súčasnosti bude v možnosti kombinovať výpovednú lehotu a odstupné, pričom firma veľmi neušetrí. "Zrušiť súbeh sme si dali aj do programového vyhlásenia vlády, takže to by malo byť dané. Bude potrebné to nastaviť tak, aby firmy pri prepúšťaní platili menej ako dnes,“ komentoval návrh rezortu podpredseda Mosta-Híd Ivan Švejna. "Je to v rámci toho, čo sme si naplánovali. Súčasné nastavenie bráni vytvárať pracovné miesta,“ pridal sa k nemu Ivan Štefanec z SDKÚ-DS 7.02.2011 www.hnonline.sk
Úvery pre mladých môžu byť dostupnejšie - Získať tri percentá dolu z úroku na hypotéke môže byť dostupnejšie pre viac mladých ľudí. 49677830 Kým dnes musel každý zo žiadateľov spĺňať podmienku, že nezarába viac ako 975 eur, od marca to môže byť inak. Ak poslanci parlamentu schvália novelu zákona o bankách, podmienka bude platiť pre oboch žiadateľov spoločne. Podľa bánk sa tak systém dotovaných hypoték stane spravodlivejší. Každý sám V súčasnosti poskytuje dvojpercentnú zľavu z úroku na hypotéke štát a jedno percento pridáva banka. Mladí do 35 rokov tak môžu mať úrok na úvere na bývanie nižší o tri percentá. Dnes v čase rekordne nízkych úrokových sadzieb sa tak môže úrok dostať aj tesne pod jedno percento. "Pri ročnej fixácii je to 0,99 percenta,“ priblížil hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Príjem každého zo žiadateľov však nesmie presiahnuť 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy. Od januára do marca tak môžu o štátny príspevok žiadať len tí, ktorých hrubý príjem za minulý rok nepresiahol 975 eur. "Podľa súčasného znenia zákona musel v prípade manželov spĺňať podmienku maximálneho príjmu hlavný žiadateľ, ako aj spolužiadateľ,“ povedala HN hovorkyňa ČSOB Zuzana Francúzová. Pripravovaná novela zákona, o ktorej by mali poslanci hovoriť pravdepodobne ešte tento týždeň, však prináša zmenu. Pri manželoch alebo viacerých spoludlžníkoch nebude môcť priemerný mesačný príjem spolu presiahnuť 2,6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve, avizuje novinku Ministerstvo financií SR. "Novela zákona zvýhodní rodiny, kde jeden z manželov zarába výrazne viac. Ide o prípady, kde je manželka na materskej dovolenke a má príjem 200 eur a zarába manžel, ktorého príjem je 1 500 eur,“ doplnila Francúzová. Podľa súčasných podmienok by títo klienti podmienky nespĺňali, po novom by zvýhodnený úver získať mohli. Podľa hovorcu rezortu financií Martina Jaroša novela zákona vychádza v ústrety klientovi. "Nevidíme žiadny dôvod, prečo by nemala táto novela prejsť druhým čítaním,“ povedal HN. Viac žiadateľov Nové pravidlá budú mať podľa Frimmera vplyv na dopyt po úveroch. "Predpokladáme, že po zmene zákona budú hypotéky pre mladých dostupnejšie širšej skupine ľudí, čo bude mať vplyv aj na dopyt po úveroch,“ zhodnotil. "Legislatívna zmena sa skôr ako v náraste počtu hypoték premietne v náraste podielu dotovaných hypoték na celkovom objeme hypotekárnych úverov,“ mieni hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Dodáva, že hypotéky pre mladých boli v minulom roku jedným z ťahúňov hypotekárneho financovania. "Na celkovom počte účelových hypotekárnych úverov sa podieľali až 44 percentami,“ priblížila s tým, že celkovo ich VÚB banka poskytla takmer 4 500. V našej najväčšej banke bola priemerná požičaná suma cez hypotéku pre mladých 37-tisíc eur a splatnosť dosiahla priemerne 27 rokov. "Schválenie návrhu, podľa ktorého by sa hodnotil spoločný príjem podobne ako pri mladomanželských pôžičkách, by systém dotovaných hypoték urobil spravodlivejším,“ uzavrela Walterová. Odklad splátok Cieľom novely zákona je tiež to, aby mali mladí ľudia s hypotékou možnosť odložiť si splátky úveru alebo ju znížiť až na polovicu. A to v prípade, keď sa im narodí dieťa. Hypotekárnu banku však bude treba o takéto riešenie požiadať do troch mesiacov od narodenia dieťaťa a klient bude musieť k žiadosti priložiť aj rodný list. Barbora Bognárová 1.02.2011 www.hnonline.sk
Podľa Gašparoviča je jeden volebný obvod prežitkom - Gašparovič je za návrat k pôvodnému rozdeleniu Slovenska na štyri volebné obvody. BRATISLAVA. Prezident SR Ivan Gašparovič sa domnieva, že jeden volebný obvod je už na Slovensku prežitkom. Prikláňal by sa k jeho zrušeniu. Uviedol to v rozhovore pre TASR v súvislosti s otvorenou diskusiou o novom volebnom kódexe. Podľa jeho názoru treba uvažovať o tom, či by nebolo racionálnejšie rozdeliť Slovensko na štyri volebné obvody vrátane Bratislavy. "Myslím si, že aj regionálne usporiadanie by sa malo vrátiť k pôvodnému - tri kraje, plus bratislavský," povedal Gašparovič. Poznamenal, že takto veľké regióny pozná aj Európska únia. Domnieva sa, že ani ďalšie zmeny vo volebných zákonoch, ktoré koalícia avizuje, nezaškodia. "Možno vytvoria situáciu, ktorá prispeje k tomu, že voľby budú pokojnejšie, bez väčších špekulácií a bez možnosti zasahovať do nich iným spôsobom ako slobodným rozhodnutím občana," konštatoval prezident. Privítal by, keby nový volebný kódex bol konsenzom širokej diskusie politikov z oboch strán politického spektra. Volebný kódex by mal byť pripravený tak, aby ho Národná rada SR mohla schváliť najneskôr koncom roka 2011 alebo začiatkom roka 2012. Zatiaľ sa ukazuje, že neexistuje vôľa na zavedenie vyššieho počtu volebných obvodov. Minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) si nemyslí, že by sa dosiahla dohoda. Upozornil na to, že ak je príliš veľa volebných obvodov, pomerne veľa hlasov prepadáva pre druhé skrutínium, čím by sa posilnili centrály politických strán. Najsilnejšia opozičná strana Smer sa nebráni diskusii o viacerých volebných obvodoch, ak to pomôže demokracii a čistote v politickom živote. 30.01.2011
V Šali funguje mobil ako vševediaci pohľad - V uliciach mestečka na Váhu funguje už pár dní malý technologický zázrak. Takmer všetky informácie o Šali, pamiatkach, firmách a reštauráciách si teraz ľudia môžu vyhľadávať pohodlným spôsobom priamo v mobile. Stačí ho namieriť rovno pred seba. To, čo človek vidí vlastnými očami, sa zobrazuje aj na displeji mobilu. Akurát sú pri budovách a pamiatkach priradené tabuľky s ich názvami, kontaktmi firiem a podnikov. Takže aj cudzinec zrazu rýchlo objaví reštauráciu a priamo z mobilu môže do nej zavolať a objednať si stôl a potom sa k nej nechá navigovať. "Slúži to najmä na lepšie šírenie informácií o meste a podporu cestovného ruchu," povedal zástupca primátora Jozef Mečiar. Mesto zaplatilo za projekt Šaľa v mobile spoločnosti Business Apps 1 906 eur, mesačne bude platiť 60 eur správcovský poplatok. Užívatelia to však majú úplne bezplatne. "Zadarmo je takisto aj prispievanie do tohto systému. Pridávať informácie môže ktokoľvek, mesto to však musí schváliť," dodal konzultant zo softvérovej firmy Martin Kollár. V projekte sú predsa len určité obmedzenia. Treba na to mobil s fotoaparátom, GPS a kompasom, inak si možno program bezplatne stiahnuť z internetu. Dobre to funguje na telefónoch s operačným systémom Android. Programátori pritom zatiaľ neodomkli všetky možnosti, ktoré projekt ponúka. V blízkej budúcnosti by sa týmto spôsobom na displejoch mobilov mal zobrazovať trh s nehnuteľnosťami. Kollár načrtol modelovú situáciu, pri ktorej sa človek prechádza po lokalite, kde by si vedel predstaviť bývanie, mieri s telefónom na okolité budovy a okamžite vidí na displeji, či tam sú nejaké ponuky na prenájom alebo predaj bytu. "Opäť si priamo z telefónu vytočí makléra a dohodne si s ním stretnutie. Takto sa ľahko spojí ten, kto nehnuteľnosť predáva, s tým, kto ju chce kúpiť." Táto funkcia dokonca už čiastočne funguje na portáli sala.buapps.com. V systéme by sa čoskoro mali objaviť aj historické fotografie. Turisti, ale aj domáci si tak budú môcť porovnávať skutočný stav námestí a ulíc so stavom spred sto či dvesto rokmi. Niečo podobné už funguje v Londýne. O využití tohto projektu podľa Kollára rozmýšľajú už aj ďalšie radnice - v Nitre, Trnave či Trenčíne. Andrej Barát 29.01.2011
Premiéri Maďarska a Slovenska podpísali dohodu o plynovodnom prepojení - SITA | 28. januára 2011 Slovenská premiérka Iveta Radičová a maďarský predseda vlády Viktor Orbán v piatok podpísali medzivládnu dohodu o vybudovaní slovensko-maďarského plynovodného prepojenia, ktoré je súčasťou energetického projektu sever - juh. Obe strany sa v dohode zaviazali k spolupráci pri výstavbe, prevádzke a údržbe plynovodného potrubia. "Je to krok, ktorý znamená väčšiu energetickú nezávislosť pre Slovensko. Je to dôležitá súčasť energetickej bezpečnosti Európskej únie. Po dohode by mali pokračovať rokovania s Poľskom na prepojení sever - juh," povedala na piatkovej tlačovej besede Radičová. Premiéri otvorili na stretnutí aj otázku prepojenia elektrických sústav. "Dohodli sme sa že v tejto otázke budeme postupovať rovnakým spôsobom ako pri dohode prepojenia plynových sústav. Pracovné skupiny pripravia návrh a následne by mohlo prísť k dohode medzi Maďarskom a Slovenskom. Prepojenie elektrických sústav je pre Slovensko strategický cieľ," konštatovala Radičová. Slovensko-maďarské plynovodné prepojenie by malo byť časťou celého severo-južného prepojenia, ktorý má spájať LNG terminály v Chorvátsku a Poľsku a prechádzať všetkými krajinami Visegrádskej štvorky a Chorvátskom. Výstavbu slovensko-maďarského plynovodu majú zabezpečiť slovenský prepravca ropy, spoločnosť eustream, a.s. a maďarská firma FGSZ. Memorandum o porozumení o vybudovaní nového plynovodného prepojenia firmy podpísali v roku 2009. Plánovaný plynovod by mal mať dĺžku asi 115 kilometrov, na slovenskej strane necelých 19 kilometrov. Plynovod bude spájať vysokotlakové prepravné systémy medzi Veľkými Zlievcami na slovenskej strane a obcou Vecsés na predmestí Budapešti. O slovensko-maďarský plynovod prejavilo záujem v rámci záväznej fázy Open Season viacero spoločností z piatich krajín. "Najväčší záujem trhu o prepravné kapacity bol zaznamenaný pre obdobie prvých piatich rokov, s najvyššou rezervovanou kapacitou na úrovni viac ako 4 milióny metrov kubických denne. Prepravné kapacity boli objednávané na desaťročné obdobie," uviedla koncom minulého roka hovorkyňa spoločnosti Eustream Danica Beharková. Vďaka novému prepojeniu môže byť Slovensko v budúcnosti napojené na pripravované európske plynárenské projekty ako Nabucco a South Stream. Projekt prepojenia Slovenska s Maďarskom je oficiálne zahrnutý do Plánu hospodárskej obnovy Európy (EERP), ktorý Európska komisia odštartovala v decembri 2008 a získal z európskych peňazí zhruba 30 mil. eur.
Najvyšší súd potvrdil pokutu milión eur pre spoločnosti Phoenix a Biama - BRATISLAVA. Najvyšší súd (NS) SR na dnešnom pojednávaní zmenil rozsudok Krajského súdu (KS) v Bratislave tak, že zamietol žalobu spoločnosti Phoenix, a.s. "Tým potvrdil rozhodnutia Protimonopolného úradu (PMÚ) SR z roku 2005, ako aj súhrnnú pokutu 30 miliónov Sk (približne 1 milión eur) za implementovanie zakázanej koncentrácie spoločností Phoenix a Biama, a.s. Voči rozsudku Najvyššieho súdu SR nie je možné podať opravný prostriedok," informoval hovorca PMÚ SR Vladimír Ferko. KS v Bratislave vo svojom rozsudku vecne voči rozhodnutiam PMÚ SR nenamietal, avšak pokutu 30 miliónov Sk (1 milión eur) znížil na 500.000 Sk (16.666 eur). Táto suma predstavovala menej ako 0,01 % ročného obratu spoločnosti Phoenix, pričom zákon úradu umožňuje uložiť pokutu až do výšky 10 % ročného obratu. Takto znížená pokuta neplnila ani represívnu, ani preventívnu funkciu, preto sa úrad voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave odvolal. Ferko pripomenul, že implementovanie koncentrácie, ktorá je zakázaná, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona. Podnikatelia tým priamo a úmyselne obchádzajú jednoznačný zákaz deklarovaný rozhodnutím úradu a implementujú takú trhovú štruktúru, ktorá je pre súťaž neprijateľná. TASR 25.01.2011 SME
Európa neverí Radičovej reformám - Slovensko čaká robustný rast, reformy sú však neisté, tvrdí v správe Európska banka pre obnovu a rozvoj. 49562540 Rast v 29 nových trhových ekonomikách strednej a východnej Európy a Ázie, v ktorých pôsobí Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), by mal byť tento rok rovnako ako vlani 4,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z pravidelnej predpovede, ktorú EBRD dnes zverejnila v Londýne a v ktorej varuje pred zvýšenými rizikami, napríklad pred dôsledkami vysokej inflácie v rozvinutých krajinách. Na Slovensku očakáva "robustný" rast 3,7 percenta, ktorý je však oproti vlaňajšku o niečo nižšií. EBOR, ktorá bola založená v roku 1991 na pomoc ekonomikám postkomunistických krajín, teraz pôsobí v 29 štátoch od Slovenska po Mongolsko. Česká republika od roku 2007 už pomoc EBOR nedostáva. Na rast číhajú riziká Pre "svoj" región EBOR odhadla na vlaňajší rok priemerný rast 4,2 percenta, ktorý by sa mal udržať aj tento rok. Banka sa tak v zásade drží svojej predpovede z októbra 2010, kedy pre rok 2011 počítala s rastom 4,1 percenta. Banka súčasne varuje pred rizikami ohrozujúcimi tento rast, ktoré sú podľa nej väčšie než v októbri 2010. Riziko vidí v "dlhodobo vyššej inflácii v rozvinutých krajinách, ktorá by mohla viesť k tomu, že centrálne banky sprísnia menovú politiku skôr, než sa čakalo". Rovnako upozorňuje na riziká spojené s nepokojom na finančných trhoch okolo dlhopisov krajín a bánk eurozóny. Ešte horší scenár by mohol nastať, keby menové vojny prerástli do obchodnej tým, že by sa zavádzali reštrikcie na dovoz. Ku vzniku obchodných bariér môžu tiež viesť rastúce ceny potravín a obavy o dostatok potravín súvisiace s extrémnym počasím, uvádza správa. Porastieme rýchlejšie EBOR upozorňuje na rôznorodý obrázok v jednotlivých štátoch. V krajinách strednej Európy a Pobaltia zaznamenajú Slovensko, Estónsko a Poľsko tento rok už druhý rok robustný rast nad tri percentá. Táto predpoveď vychádza z toho, že nemecký rast sa tento rok spomalí len málo, uvádza EBOR. Slovensko by malo naďalej profitovať z oživenia založeného na exporte. Vlaňajší rast by tak mal byť štyri percentá a tento rok o niečo menej - 3,7 percenta. EBOR ale mierne zvýšila predpoveď oproti októbru, kedy počítala s rastom 3,5 percenta. Podľa nej by balík fiškálnych opatrení mal zastaviť rast štátneho dlhu, ale "politické odhodlanie realizovať reformy zostáva neisté". Poľská ekonomika by mala tento rok rásť o 3,6 percenta v porovnaní s 3,3 percenta vlani. Naopak v Litve a Lotyšsku budú rast brzdiť škrty v rozpočtoch a dôsledky krokov, ktoré riešili úverový boom pred krízou. Skromný minuloročný rast v Maďarsku (1,3 percenta), sa tento rok zvýši len minimálne na dve percentá, odhaduje EBOR, ktorá kritizuje fakt, že Maďarsko nepripravilo dôveryhodnú strednodobú stratégiu pre zníženie deficitu. V Rusku, ktoré je najväčšou ekonomikou v regióne EBOR, by mal tento rok rast opäť zrýchliť potom, čo sa spomalil v treťom štvrťroku 2010. Vtedy ruskú ekonomiku nepriaznivo ovplyvnilo horúčavy, sucho a lesné požiare. Tento rok by mala podľa EBRD ruská ekonomika rast o 4,6 percenta, kým vlani to bolo o štyri. ČTK ,red,224.01.2011 www.hnonline.sk
Hochtief chce predať divíziu Concessions, opäť tak zníži podiel ACS - FRANKFURT. Nemecká stavebná firma Hochtief plánuje predať v 2. štvrťroku 2011 divíziu Concessions, aby sa opäť pokúsila odvrátiť svoje prevzatie španielskou spoločnosťou ACS. Uviedli to dnes tri zdroje z finančného sektora. Podľa šéfa ACS Florentina Pereza sa podiel španielskej spoločnosti v Hochtiefe zvýšil od konca roka 2010 z 30,34 % už na 31,6 %. Prekonanie 30-% hranice umožňuje španielskej firme pokračovať vo zvyšovaní podielu bez toho, aby musela podať novú ponuku. Medzičasom však Hochtief požiadal niekoľko bánk o poradenstvo pri predaji svojej divízie Concessions, uviedli tri zdroje z finančného sektora, ktoré sú oboznámené s plánmi Hochtiefu. Úspešný predaj divízie by mohol zvýšiť cenu akcií nemeckej firmy a opäť by tak ACS skomplikoval cestu k prevzatiu viac než 50 % Hochtiefu. Informovala o tom agentúra Reuters. 21.01.2011 TASR
Red Bull dosiahol vlani rekordné tržby - Súkromná firma tradične nezverejňuje všetky výsledky a za rok 2010 ešte uviedla, že okrem tržieb rekord zaznamenala aj v zisku a objeme výroby. VIEDEŇ. Rok 2010 bol pre rakúskeho výrobcu energetických nápojov Red Bull najúspešnejším rokom v histórii, keď tržby spoločnosti vzrástli oproti predchádzajúcemu roku o 15,8 %. Firma Red Bull oznámila, že jej tržby sa vlani zvýšili na 3,79 miliardy eur, pod čo sa podpísal nielen zvýšený predaj energetického nápoja, ale aj kurzové a cenové pohyby. Súkromná firma tradične nezverejňuje všetky výsledky a za rok 2010 ešte uviedla, že okrem tržieb rekord zaznamenala aj v zisku a objeme výroby. Počet predaných plechoviek s energetickým nápojom vzrástol v minulom roku o 7,6 % na 4,2 miliardy. Najviac sa na raste predaja podieľali Turecko a Japonsko, kde spoločnosť predala v roku 2010 o vyše 80 % viac plechoviek než v roku 2009. V Spojených štátoch sa predaj zvýšil o 11 %. V tomto roku plánuje firma rozšíriť svoje aktivity v Brazílii a Indii, ako aj na západných trhoch. Podľa zakladateľa a spoluvlastníka spoločnosti Dietricha Mateschitza chce Red Bull v roku 2011 prvýkrát vstúpiť aj na čínsky trh. Informovala o tom agentúra DPA. TASR 21.01.2011
Dubajské umelé ostrovy sa potápajú. Projekt je v kóme - Umelé ostrovy pri pohľade z vesmíru pripomínajú kontinenty na mape sveta a palmu v kruhu. Ambiciózny projekt umelých ostrovov pri brehoch Dubaja nazývaný "Svet" sa prepadá do mora. Tvrdí to žaloba spoločnosti Penguin Marine proti dubajskému štátnemu develperovi, firme Nakheel. Informuje o tom britský denník The Telegraph. Cieľom projektu bolo predávať umelé ostrovčeky zámožným investorom, ktorí by si na nich budovali luxusné vily a hotelové komplexy. Odvážne plány developera ale zatiaľ zrejme hatí kríza. Ostrovčeky zostávajú neobývané, s výnimkou jediného, ktorý patrí podľa všetkého dubajskému šejkovi, aj keď to developer odmieta potvrdiť. Medzitým ale už dochádza k erózii umelých ostrovčekov a prieplavy medzi nimi zanáša piesok, tvrdí právnik Richard Wilmot-Smith, ktorý zastupuje spoločnosť Penguin Marine. Developer Nakheel bol súčasťou štátom vlastneného konglomerátu Dubai World, ktorý musel byť v roku 2009 vyplatený z dlhov presahujúcich 25 miliárd dolárov. Reštrukturalizáciu firmy riešil špeciálny tribunál. Umelé ostrovy pri pohľade z najvyššej budovy sveta Burg Khalifa alebo na záberoch satelitov pripomínajú kontinenty na mape sveta a palmu v kruhu. Developer tvrdí, že z 300 ostrovov ich bolo už 70 percent predaných. Niektoré z nich vraj vlastnia slávni anglickí futbalisti David Beckham a Michael Owen. Nie je ale jasné, či si ostrovy kúpili, alebo ich dostali v rámci reklamnej kampane. Žartovalo sa, že Brad Pitt a Angelina Jolie si chcú kúpiť Etiópiu, píše Telegraph s narážkou na charitatívnu činnosť herečky. Keď však ceny nehnuteľností v Dubaji klesli počas roka na polovicu, väčšina investorov nebola schopná ani ochotná ďalšiu výstavbu financovať. Joh O'Dolan, ktorý kúpil za 24 miliónov libier Írsko, spáchal samovraždu, zatiaľ čo Safi Quarashi, ktorý investoval 43 miliónov libier do falošnej Británie, bol odsúdený na sedem rokov v dubajskom väzení za falšovanie šekov. Penguin Marine, ktorá developera teraz žaluje, vlastní práva na prevádzkovanie vodnej dopravy medzi ostrovčekmi. Nemá však žiadnych zákazníkov a snaží sa odstúpiť od zmluvy, ktorá ju zaväzuje platiť ročne Nakheel milión libier. Penguin tvrdí, že práca na ostrovčekoch sa úplne zastavila. Právny zástupca firmy Wilmot-Smith označil projekt za "mŕtvy". Zástupcovia Nakheel Graham Lovett pripustil, že projekt plánovaný na desať rokov, je teraz "v kóme", ale bude dokončený. Ak Penguin zostane v hre, má šancu zarobiť milióny, tvrdí Lovett. Tomáš Volf Ihned.cz 22.01.2011
Česi zrušili Amerike superbiznis - Naši západní susedia neúmyselne prekazili Američanom tajnú akciu, počas ktorej chceli získať 23 moderných ruských lietadlových rakiet. Kontroverzný portál WikiLeaks zverejnil diplomatickú depešu z roku 2005, podľa ktorej sa tajný obchod s raketami typu Ch-31 mal realizovať cez sieť niekoľkých spojencov. Jedným z nich bol aj český partner. Celý biznis však stroskotal na českých úradoch, ktorí nákup rakiet nepovolili. Českú spojku stopli úrady USA chceli ruské rakety doviezť cez Bielorusko a Ukrajinu. Odtiaľ ich mal český obchodník so zbraňami prepraviť do Česka a odovzdať americkému sprostredkovateľovi, cituje WikiLeaks vtedajšieho veľvyslanca USA v Prahe Williama Cabanissa. České úrady však obchodníkovi neposkytli licenciu. „Česká strana nebola dostatočne informovaná o tajnej akcii,“ povedal pre HN bezpečnostný analytik Jakub Kulhánek. Pochybili aj Američania Podľa bývalého riaditeľa rozviedky SIS Igora Cibulu pochybila americká strana. „Ako sprostredkovateľa si zvolili českého obchodníka so zbraňami, ktorého české spravodajské služby nepovažovali za dôveryhodného. Zrejme preto nezískal licenciu.“ Američania podľa expertov neinformovali o akcii Prahu aj kvôli aktivitám ruských spravodajských služieb v Česku. „USA pravdepodobne chceli testovať rakety, aby porovnali technológiu. Dá sa hovoriť o akejsi špionáži,“ vysvetlil Kulhánek. Za tajným nákupom však môže byť aj obyčajný kšeft. „Američania nechceli ukázať svoju slabosť a odradiť potenciálnych kupcov svojich zbraní od psychologického presvedčenia, že nemajú dostatočnú technológiu,“ uviedol pre HN bezpečnostný analytik Ivo Samson. Česká diplomacia a tajná služba odmietli neoficiálne informácie komentovať. Jozef Tvardzik 21.01.2011 www.hnonline.sk
V Žiline budú vyrábať Kiu Venga - Kórejská automobilová skupina Hyundai-Kia upraví rozdelenie výroby vo svojich závodoch v Česku a na Slovensku. Z Nošovíc sa do žilinskej továrne Kie presťahuje výroba modelu Kia Venga, v českom závode sa naopak začne vyrábať Hyundai ix35. Dôvodom je podľa vyjadrenia automobilky optimalizácia efektívnosti a flexibility výroby v oboch závodoch. Informoval o tom slovenský internetový portál eTrend.sk. Žilinský závod Kie v súčasnosti vyrába modely Kia ceed, Kia Sportage a Hyundai ix35. Fabrika v Nošoviciach vyrába menšie automobily Hyundai i20 a Kia Venga. Dôvodom je podľa portálu rozdielny vývoj predaja v jednotlivých segmentoch. Zatiaľ čo záujem o malé autá stagnuje, predaj športovo úžitkových áut Kia Sportage a Hyundai ix35 rastie. V budúcnosti by preto údajne mohlo hroziť, že žilinský závod kvôli vysokému dopytu nebude stíhať plniť objednávky a naopak kapacity českého závodu zostanú nevyťažené. Úprava výrobného programu si vyžiada v oboch továrňach ďalšie investície. ČTK 21.01.2011
Beljajev a spol. dobýjajú ruský trh vagónmi - Popradskej Tatravagónke sa podarilo to, čo málokomu zo Slovenska. Vstupuje na ruský trh. „Nadobudneme 50-percentný balík akcií spoločnosti OAO Transportnoje Mashinostroenie – Transmash,“ vyhlásila vedúca marketingu Tatravagónky Zuzana Janečková. Ide o spoločnosť, ktorá je dcérou Ruských železničných dráh. Slováci tak aj vďaka tomuto budú vyrábať vagóny pre ruský štátny podnik, avšak nie u nás, ale v Rusku. Ako totiž priblížila Zuzana Janečková, pre produkciu novej generácie plošinových vagónov budú využívať výrobné kapacity podniku Transportnoje Mashinostroenie, v ktorom najnovšie vlastnia polovicu. Koľko za tento podiel majitelia Tatravagónky na čele s podnikateľmi Alexejom Beljajevom a Michalom Lazárom zaplatili, nám však Janečková nekonkretizovala. Netrúfli si to odhadnúť ani odborníci oslovení HN. Akvizíciu si však zrejme mohla vyžiadať i dodávka plošinových vagónov, ktorú Tatravagónka pred časom získala. Tých má byť celkovo 300, pričom prvý ucelený vlak kontajnerových 90-stopových vagónov dnes spoločnosť sídliaca pod Tatrami odovzdá zadávateľovi zákazky – spoločnosti Transkontajner (taktiež dcéra ruských železníc). Už skôr však odznelo, že číslo 300 nemusí byť konečné a objem sa môže zvýšiť. „Tatravagónka sa stáva čoraz významnejším dodávateľom vagónov ruským štátnym železniciam. Taktiež získanie výrobnej spoločnosti priamo v Rusku môže viesť k ďalšiemu nárastu zákaziek,“ nazdáva sa Igor Mesenský, riaditeľ pre korporátne financovanie spoločnosti TPA Horwath. Podotýka, že pri nákupoch financovaných z verejných prostriedkov hrá úlohu i miesto produkcie či podiel výroby realizovaný v danom štáte. Hoci je Tatravagónka popredným výrobcom nákladných vagónov a podvozkov v Európskej únii, táto spolupráca ju posúva o míľový krok vpred. Niekoľkonásobne väčší trh „Touto transakciou spoločnosť vstupuje na trh, ktorý je v porovnaní s trhom únie niekoľkonásobne väčší,“ vysvetľuje riaditeľ firemného financovania Patria Finance Slovakia Martin Banský. Na vysvetlenie – niekoľkonásobne väčší je preto, lebo podstatná časť prepravy v Rusku je realizovaná práve po železnici. „A to pre samotnú spoločnosť znamená posun tak kvalitatívny, ako aj kvantitatívny, a to či už z hľadiska tržieb alebo objemu výroby,“ zdôrazňuje Banský. Na otázku, či sa dá predpokladať i ďalšia podobná akvizícia, zdroj HN, ktorý si neželal byť menovaný, tvrdí, že zrejme nie: „Podobných transakcií sa veľa nerobí a hoci Tatravagónka uskutočnila touto akvizíciou akýsi „husársky kúsok“, slovenské, ale napríklad i české podniky nie sú natoľko obchodne i výrobne silné.“ Náš zdroj podotýka, že možno do kúpy dcérskej spoločnosti ruských železníc mohli byť i dotlačení. „Mohlo im byť naznačené, že ak chcú spoluprácu, budú musieť odkúpiť polovičný podiel,“ vysvetľuje náš zdroj. Výroba do Ruska, u nás vývoj Pre Tatravagónku vstup do Ruska a kúpa podielu v ruskej štátnej firme môže znamenať i skutočnosť, že výrobu bude časom presúvať do tejto krajiny. „Z Tatravagónky sa môže tak stať skôr vývojová spoločnosť a výroba sa môže vo väčšej miere presunúť do novozískanej ruskej spoločnosti,“ podotýka Igor Mesenský. Ruský trh je veľký a v minulosti chcela na ňom uspieť napríklad i finančná skupina Penta. Zhruba pred rokom však finančníci oznámili, že financie, ktoré tam chceli preinvestovať, radšej minú na trhoch strednej Európy. „Je tu menšia miera politického a ekonomického rizika,“ povedal hovorca skupiny Martin Danko. Petra Jamrichová 21.01.2011 www.hnonline.sk
E. KOHÚTIKOVÁ: Z profesionálneho hľadiska nemám čo vracať späť - Bratislava 16. januára (TASR) - V rámci nového projektu Osobnosti: Tváre a myšlienky prináša TASR rozhovor s jednou z najvýraznejších osobností slovenského bankovníctva a finančníctva, bývalou viceguvernérkou Národnej banky Slovenska (NBS) a v súčasnosti zástupkyňou generálneho riaditeľa VÚB banky Elenou Kohútikovou, ktorá je aktuálne aj kandidátkou SR na miesto vo Výkonnej rade Európskej centrálnej banky (ECB). Dlhé roky ste boli v rôznych pozíciách pri prípravách Slovenska na prijatie eura. Ako vnímate súčasné problémy v eurozóne? Beriem to ako určitý korekčný alebo očistný proces, ktorý nastavil zrkadlo tým podmienkam, za ktorých bolo euro prijímané a ktoré platili v členských krajinách. Myslím si, že pri každej mene a každom čine sa občas musíme vrátiť späť a povedať si – sú tie podmienky adekvátne aj v súčasnej ekonomickej situácii a tomu, čo sa deje vo svete? To nie je prvá zastávka, pri ktorej si povieme, či jednotná mena má nastavené svoje predpoklady dlhodobo tak, aby sa nemuseli meniť. Pravdepodobne sa budeme musieť vždy pozrieť na to, či niečo treba zmeniť alebo nie. Beriem to ako normálny proces, ktorým prechádza každá jedna mena, každý takýto veľký unikátny projekt. Musíme sa znovu pozrieť na to, ktoré podmienky treba upraviť, zmeniť, kde prípadne treba väčšiu zainteresovanosť európskych inštitúcií, kde iný pohľad od Európskej centrálnej banky a kde treba, aby si inak vykonávali domáce úlohy jednotlivé členské krajiny eurozóny. Aký je dôvod, že tieto problémy vznikli až po niekoľkoročnej existencii eura? Myslím si, že problémy vznikli tým, že sa zmenila ekonomická situácia. Prešli sme z obdobia rastu do obdobia ekonomického poklesu, čo sa stalo prvýkrát v histórii existencie eura. Tu sa ukázalo, že politiky jednotlivých členských krajín musia byť pravdepodobne pod väčšou kontrolou a že podmienky, ktoré krajiny museli splniť pri prijatí eura, nemôžu opustiť po jeho zavedení. Sú trvalé a musí sa dodržiavať určitá disciplína v jednotlivých politikách. Ide predovšetkým o fiškálnu politiku. Tu sa ukázalo, že určitý relax, ktorý nastal po prijatí eura v týchto krajinách, keď si mysleli, že majú jednotnú menu a už sa nemusia usilovať mať vyrovnané rozpočty alebo nízke deficity, nebol najlepším riešením. Ukázalo sa tiež, že mechanizmy, ktoré sú na úrovni Európskej únie, ako napríklad Pakt stability a rastu, nie sú dostatočne účinné. Kam podľa vás vyústi súčasná situácia? Pomôže upokojeniu situácie nový trvalý krízový mechanizmus, na ktorom sa nedávno dohodli lídri EÚ? Je reálny scenár rozpadu eurozóny? Absolútne nepredpokladám rozpad eurozóny. Naopak, myslím si, že euro a eurozóna vyjdú z tejto situácie silnejšie. Vnímam to ako riešenie postavené na troch pilieroch. Prvý pilier je v tom, že okamžite treba prijať opatrenia, čo, samozrejme, niektorí neprijímajú s veľkou vôľou. To znamená poskytnúť dostatok likvidity, pomôcť krajinám v problémoch, aby sa im dal čas na to, aby sami prijali korekčné mechanizmy. Druhým pilierom je určitý záchranný mechanizmus, ktorý možno chápať pozitívne aj negatívne. Pozitívne môže byť chápaný iba vtedy, ak zároveň nastane tretí krok, a to je fiškálna a ekonomická disciplína jednotlivých krajín. Tá je základom toho, aby sa táto situácia neopakovala. Tento mechanizmus musí byť podporený tým, že sa problémy začnú riešiť vtedy, keď začínajú vznikať, a nie vtedy, keď už vypuknú naplno. Ten mechanizmus nebude morálnym hazardom v tom prípade, ak bude mať dostatočne účinné nástroje, ktoré okamžite identifikujú, že niektorá krajina sa svojou politikou vymaňuje z dohodnutých mantinelov. Na riešení dlhových problémov sa má bankový sektor v budúcnosti podieľať výraznejšie ako v súčasnosti. Tento zámer má svojich kritikov, podľa ktorých zvyšovaním neistoty na trhoch zhoršuje súčasnú situáciu v eurozóne. Čo si o tom myslíte? Myslím si, že transparentnosť a predvídateľnosť je jednou z podmienok toho, aby nenastávali turbulencie na finančných trhoch. To, že veritelia sa musia podieľať určitým spôsobom na riziku svojich investícií, je fakt. Na druhej strane, ak nechceme mať turbulencie na trhoch, musia jednotlivé krajiny jednoznačne stransparentniť svoje politiky a dávať veľmi jasné odpočty, kam smerujú, ktoré opatrenia prijímajú, aby boli predvídateľné ich ďalšie kroky. Ak nebudú, tak, samozrejme, aj investovanie do ich dlhových papierov bude veľmi problematické, a tým, že sa veritelia budú zúčastňovať na riziku tej investície, budú aj opatrnejší pri investovaní do týchto dlhopisov. Ak budú krajiny seriózne konsolidovať verejné financie, tak nebudú potrebovať v budúcnosti prefinancovávať toľko dlhov. Druhá vec je, že v záujme všetkých krajín je, aby ich dlhy boli prefinancované za slušných podmienok. Preto si musia v prvom rade splniť domácu úlohu a prijať omnoho transparentnejší spôsob komunikácie a opatrenia, aby sa im verilo. Aby sa verilo, že tie problémy, ktoré majú, sú dočasné a vedia ich aj s pomocou rôznych podporných mechanizmov prekonať. Slovensko tento rok odmietlo poskytnúť záchrannú pôžičku Grécku, kriticky sa súčasná vláda vyjadruje aj na adresu existujúceho eurovalu s argumentom, že to len zbytočne odďaľuje skutočné riešenie problémov. Čo si myslíte o perspektíve riadeného bankrotu nadmerne zadlžených štátov? Otázkou je, čo si kto predstavuje pod riadeným bankrotom. Keď sledujem tie diskusie, tak sa mi zdá, že pod riadeným bankrotom vidia ľudia iba zavedenie inej meny ako euro. Návrat k pôvodným menám už neexistuje, bude to vždy nová mena. Ale riadený bankrot je aj to, že krajina reštrukturalizuje svoje dlhy, napríklad namiesto splatnosti 5, 7 či 10 rokov budú tie dlhy splatné 15 až 20 rokov, aby sa dlhové zaťaženie týchto krajín trochu znížilo a boli to schopné manažovať. Z tohto pohľadu si myslím, že sa podobné kroky aj začínajú diať. Bankrot tohto charakteru, teda že krajina nie je schopná splatiť dlhy v tom čase, v ktorom pôvodne sľúbila, ale že ich bude splácať trochu neskôr, to prebieha a je to myslím už súčasťou tých mechanizmov, ktoré fungujú dnes. Ak niekto pod riadeným bankrotom rozumie, že krajina vystúpi z eurozóny a bude zavádzať nejakú novú menu, to je trochu komplikovanejšia otázka. Tam by som si nedovolila povedať, že takéto niečo je riešením súčasnej situácie. V poslednom období sa na medzinárodnej úrovni diskutuje o myšlienke mimoriadnej bankovej dane, v niektorých krajinách sa už dokonca stala realitou. Aký je váš pohľad na takéto iniciatívy? Osobne ju nepodporujem, lebo si myslím, že to má určitý charakter kolektívnej viny. Napriek tomu, že bankový sektor na Slovensku nebol podporovaný, nemusel byť sanovaný, bol zdravý, vykonáva veľmi opatrnú politiku, mal by platiť nejakú extra daň. Je to aj otázka toho, či sa tá daň použije na sanovanie fiškálnych problémov, a potom to nie je nič iné ako dodatočné zdanenie úspešných. Alebo či to má slúžiť na niečo iné, na riešenie problémov, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť v Európe. Ale to, ako sa dnes chápe táto dodatočná daň, je to uplatňovanie určitej kolektívnej viny a je to zdaňovanie úspešných. Myslím si, že toto nie je riešenie situácie, ktorá nastáva. Aký je Váš názor na balíček opatrení, ktorý prijala súčasná vláda? Pomôže oživeniu ekonomiky v tej situácii, v ktorej Slovensko je? Prvá zásada je, že bez konsolidácie verejných financií nemôžeme očakávať dlhodobý rozvoj Slovenska. Platí zásada, že čím je nižší fiškálny deficit, tým sa lepšie darí ekonomike, pretože ekonomika sa financuje svojou podstatou, to znamená produkciou, výrobou, službami. Druhá vec je, že beriem ten balíček ako nutný. Každý z nás si vie predstaviť, že by mohol byť radikálnejší, ale beriem ho ako určitý kompromis medzi tým, že treba ozdraviť verejné financie, a tým, že to má byť únosné pre ľudí. Inak by sme inými zdrojmi museli slabším príjmovým skupinám dopĺňať tie zdroje. Je to to, čo sa dokázalo v súčasnosti vyjednať a každý z nás si vie predstaviť buď miernejší alebo radikálnejší balíček podľa toho, koho sa pýtate. Ja som za to, aby boli čo najskôr verejné financie ozdravené. Bez nich nie sme schopní dlhodobo kvalitne rásť. My máme veľmi dobré poučenie, videli sme to pred pár rokmi. Keď sa ozdravili verejné financie, ekonomike Slovenska sa začalo mimoriadne dariť. To platí aj pre ostatné európske krajiny. Také hnutie za ozdravenie verejných financií, aké je v súčasnosti v Európe, si osobne za celú moju kariéru nepamätám, že by niečo podobné existovalo. Tie krajiny si to uvedomujú, niektoré to robia možno radikálnejšie, niektoré menej radikálne, ale každá jedna si uvedomuje, že bez ozdravenia verejných financií nemôže EÚ ďalej dlhodobo rásť. Čo sa týka našej krajiny, ja to beriem ako kompromis, vítam, že ten balíček prišiel. Treba verejné financie ozdraviť, treba znížiť deficit a je to vec politického kompromisu, či môže alebo nemôže byť radikálnejší. Ja som rada, že to vôbec nastáva, že je ten plán konsolidácie verejných financií v skoro krátkodobom horizonte, pretože 2 - 3 roky je krátkodobý horizont z hľadiska ekonomického vývoja. Z tohto pohľadu si myslím, že je urobený tak, že je aj sociálne únosný. Boli ste okrem iných funkcií viceguvernérkou Národnej banky Slovenska počas celého funkčného obdobia, ktoré zákon umožňuje. Pre vašu angažovanosť pri zavádzaní eura vás začali v dobrom slova zmysle volať Eurolady. Čo považujete za najvýraznejší úspech vo vašej profesionálnej kariére? Zavedenie dvoch mien, slovenskej koruny a eura. Aj keď je to možno paradoxom, na druhej strane je to veľmi symbolické. Slovensko urobilo taký obrovský krok od vzniku vlastnej meny a ekonomiky až po zavedenie eura, že si zaslúžilo dostať sa do klubu tých ostatných krajín. Takže toto sú asi dva moje najväčšie profesionálne úspechy. Keby sa dalo niečo vrátiť späť, čo by ste si želali, aby to bolo inak? Z hľadiska súkromného by som určite chcela vrátiť späť roky, keď som sama vychovávala deti pri zavedení slovenskej koruny a pri príprave zavedenia eura a asi by som trochu inak rozložila svoje sily, viac by som sa venovala deťom. Človek si až spätne uvedomuje, že na mnohé veci si nepamätá a chcel by ich znovu zopakovať. Z profesionálneho hľadiska si myslím, že nemám čo vracať späť. Urobilo sa veľa chybných krokov, možno veľa prešľapov aj v tom našom rozhodovaní. Ale bez toho by sme neboli schopní dnes robiť takú politiku, akú robíme. Čiže, ja to beriem tak, že to bol aj proces učenia. Vznikli sme ako nová krajina, s novou hospodárskou politikou, s novou menovou politikou. Mnohé kroky sme robili viac s dobrým vedomím ako intelektuálnym. Urobili sa, samozrejme, aj v hospodárskej politike viaceré chyby, ktoré sa potom museli dosť radikálne naprávať. Ale možno bez týchto chýb by sme neboli schopní prijať aj tie radikálne nápravy a pochopiť, kde je ten správny smer, kam sa má hospodárska politika uberať. Beriem obdobie tých posledných 17 alebo 18 rokov ako obdobie veľmi úspešné aj pre Slovensko, aj pre mňa osobne. Nie je tam nič také, kde by som povedala, že to treba vrátiť a zmeniť. Ten vývoj bol taký, aký mal byť, a učenie z neho bolo také, ako malo byť. Pocítili ste vo svojej profesionálnej kariére, že ste žena, že k vám pristupujú inak, či už v dobrom alebo zlom? Ja som šťastná, že som žena, že ako žena som otvorila dvere práve v týchto oblastiach, kde ženy nie sú dominantné, aj iným ženám. Bola som taký priekopník. Osobne som sa cítila veľmi konformne ako žena, pretože som si uvedomila dve veci – že ženské zbrane v tejto praxi použiť nemôžeme a že jediné, čo platí, je, ak je človek naozaj profesionál. Druhú vec, že ak chcem byť dobrá a profesionál, tak musím robiť omnoho viac ako muži. Keď sa s tým zmierite, dokážete veľa. Rozhovor s Elenou Kohútikovou je súčasťou nového multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prinesie TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobností slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického a kultúrneho života. pe vjo gl
Naša polícia už vyšetruje ďalší fond - Polícia našla ďalšie podozrivé finančné toky vo fondoch Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, vyšetrovanie údajnej sprenevery sa rozrastá. Podľa informácií HN vyšetrovateľ rozšíril trestné stíhanie zo Slovenského rozvojového fondu aj na druhý z fondov - Fond Seed Capital. Ani na jeden nemal štát reálny dosah. "Úrad boja proti korupcii vedie trestné stíhanie vo veci pre trestný čin porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a trestný čin skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie,“ potvrdila HN stíhanie aj v druhom fonde policajná hovorkyňa Andrea Dobiášová. Bližšie informácie polícia zatiaľ neposkytuje. Podľa nášho zdroja z Úradu špeciálnej prokuratúry suma, ktorá mala byť rozdelená podozrivým spôsobom a spriazneným firmám, narástla zo 17 miliónov už na takmer 30 miliónov eur. Čoskoro pritom padnú aj obvinenia voči konkrétnym osobám. Má ísť o ľudí, ktorí vo fondoch pôsobili od roku 2006. Na kauzu upozornila ešte v septembri premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). Doslova povedala, že agentúru "ovládli pochybné skupiny“ a vedenie rezortu hospodárstva vyzvala, aby ju vyčistili. Vláda chce kvôli problémom z minulosti fungovanie agentúry a fondov úplne zmeniť. Bývalý šéf agentúry Bystrík Berthoty, ktorý patrí podľa našich informácií do okruhu podozrivých, sa vinný necíti. "Bol som človek, ktorý zakladal tie fondy, no počas môjho pôsobenia tam pochybenia neboli,“ obhajuje sa. Suma, ktorú vyšetrovatelia vyčíslili, je podľa neho prehnaná. "Za môjho pôsobenia tam boli urobené nejaké tri investície, ja som nebol členom investičného výboru, neschvaľoval som ich, tú vykonnú moc robili manažéri fondov,“ vysvetľoval nám bývalý šéf agentúry a Fondu fondov, pod ktorý podozrivé fondy spadajú. Práve manažéri fondov majú byť ďalšia skupina preverovaných osôb. Oba fondy totiž napriek menšiemu vlastníckemu podielu ovládali na základe zmluvy súkromné spoločnosti - teda rozhodovali, do akých firiem fondy investujú milióny. Peniaze, ktoré fondy priklepli rôznym firmám ako finančnú injekciu na podporu podnikania, podľa vyšetrovateľov neslúžili na rozvoj podniku, ale putovali na účty viacerých právnických aj fyzických osôb. Navyše správy, ktoré dostávala vláda, aby mohla skontrolovať činnosť fondov, mali obsahovať falošné údaje. Slovenský rozvojový fond manažovala firma 3on private equity, ktorej spolumajiteľom má byť podnikateľ Peter Struhár a predsedom predstavenstva bol až do decembra minulého roku Oskar Soták. Podľa výpisu z obchodného registra ho v akciovke nahradil Roman Fečík. Do spoločnosti sme sa pokúšali celý deň dovolať, neúspešne. Rovnako sme nezískali stanovisko ani od firmy Funds managers, ktorá riadi Fond Seed Capital. Napriek prísľubu sa nám nikto kompetentný z firmy už neozval. Predsedom predstavenstva je v nej už od roku 2007 Martin Paško. Podľa bývalého ministra Ľubomíra Jahnátka (Smer-SD) je rozšírenie trestného stíhania aj na druhý fond logickým vyústením situácie. "Je nehorázne, čo sa tam dialo. Som zvedavý, či sa preukáže aj to, kto dal politické požehnania na toto dianie vo fondoch,“ skonštatoval pre HN. Podľa neho to bol Ivan Mikloš, ktorý dal v roku 2006 ako zastupujúci minister hospodárstva príkaz Berthotymu zmeniť fungovanie agentúry. Mikloš od začiatku Jahnátkove útoky odmieta. Martina Ruttkayová 12.01.2011 www.hnonline.sk
Podiel obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektriny sa zvýši - Minimálna hranica podielu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) v palive pri kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla by sa mala zvýšiť z 20 na 30 %. Ako vyplýva z návrhu novely o podpore obnoviteľných zdrohov energie, ktorú v stredu schválila vláda, výkup tzv. zelenej elektriny vyrobenej v kogeneračných zariadeniach sa tak podporí len za predpokladu, že palivo použité pri výrobe tejto elektriny bude obsahovať minimálne 30-percentný podiel obnoviteľných zdrojov. Podľa Jána Matuského z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť schválenie zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov je pozitívnou správou. “Je snaha, aby sa obnoviteľné zdroje využívali vo väčšom objeme. Je to v súlade s politikou únie ale aj s potrebami štátu. Kogenerácia je na to vhodné miesto, ako využiť čo najviac obnoviteľných zdrojov,“ uviedol pre agentúru SITA Matuský. Podľa štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Martin Chrena, vďaka tejto novele Slovensko ako jedna z prvých krajín Európskej únie sa zavádza podpora pre biometán. Podľa Chrena, cieľom je podporiť využívanie biometánu nielen na výrobu elektrickej energie, ale aj na výrobu tepla. “Keď sa biometán využíva len na výrobu elektriny jeho potenciálna účinnosť využívaná len na úrovni 30 %. Kombinovanou výrobou elektrickej energie a tepla sa táto účinnosť môže zvýšiť až na 70 %, čo nám pomôže splniť naše tzv. zelené ciele,“ dodal Chren. Novela zákona by mala taktiež zaradiť medzi obnoviteľné zdroje energie aj aerotermálnu a hydrotermálnu energiu. Vďaka navrhovanej novele by sa mala taktiež zadefinovať biokvapalina ako kvapalné palivo vyrobené z biomasy použité na iné energetické účely ako na dopravu. Na základe vládou schválenej novely by sa mala zrušiť povinnosť pre výrobcov elektriny v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom do 10 megawattov dodávať celý objem elektriny prevádzkovateľovi distribučnej sústavy. Náklady súvisiace s prevzatím zodpovednosti za odchýlku by mali byť po novom zohľadnené v konaní o cenovej regulácií. SITA 12.01.2011
Riaditeľom Agentúry rozvoja vodnej dopravy je Vladimír Novák - Riaditeľom novozaloženej Agentúry rozvoja vodnej dopravy sa stal Vladimír Novák. Na tento post ho vymenoval minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH). Novák predtým pôsobil v Štátnej plavebnej správe na Útvare projektovej prípravy a realizácie vodných ciest. Agentúru SITA o tom v stredu informoval hovorca ministra dopravy Martin Krajčovič. Agentúra rozvoja vodnej dopravy vznikla 1. januára tohto roka na základe novely zákona o vnútrozemskej plavbe ako rozpočtová organizácia ministerstva dopravy. "Agentúra bude okrem iného zabezpečovať rozvoj a modernizáciu vodných ciest, opravy súčastí vodnej cesty, realizáciu pilotných projektov rozvoja intermodálnych dopravných osí či podieľať sa na vývoji a implementácii nových technológií a prevádzkových systémov pre vodné cesty," uviedol Krajčovič. Pri dohľade nad priebehom vykonávania projektov bude agentúra zodpovedať tiež za zásady obstarávania a čerpania prostriedkov zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie. Agentúra by mala mať na svoju činnosť a poskytovanie dotácií v roku 2011 výdavky 3,6 mil. eur, z toho na kapitálové výdavky 3,35 mil. eur. V rokoch 2012 a 2013 by mala mať k dispozícii po 5,2 mil. eur, z čoho kapitálové zdroje majú tvoriť 5 mil. eur. Agentúra by mala mať desať zamestnancov. SITA 12.01.2011
Predali sme dlh za sto miliónov - Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) vo včerajšej aukcii predala deväťročné štátne dlhopisy v hodnote 94,4 milióna eur, z toho nerezidentom za 35 miliónov eur. Informoval o tom Juraj Pekár z odboru riadenia dlhu agentúry. Priemerná úroková sadzba dosiahla úroveň 4,1669 percenta p. a., minimálna bola na úrovni 4,0900 percenta p. a. a maximálna na 4,2000 percenta p. a. Celkový dopyt investorov v dnešnej aukcii predstavoval 274,4 milióna eur, z čoho za 67 miliónov eur od nerezidentov. Štátne dlhopisy sú splatné 27. apríla 2020. 11.01.2011 hnonline.sk
Vláda navrhuje zmeny v osobnej asistencii - BRATISLAVA. Od začiatku júla tohto roka by sa mali zmierniť podmienky čerpania peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Vyplýva to z návrhu novely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorý sa nachádza v pripomienkovom konaní. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) navrhuje umožniť rodinným príslušníkom vykonávať vymedzené úkony osobnej asistencie svojmu ťažko zdravotne postihnutému príbuznému vo zvýšenej miere. "V tejto súvislosti sa vypúšťajú súčasné limitujúce podmienky, ktorými sú zamestnanie, štúdium alebo odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na osobnú asistenciu v rozsahu minimálne 3 650 hodín ročne," uvádza ministerstvo. Novelou zákona sa má od druhého polroka tohto roka zvýšiť ochrana príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím pri peňažnom príspevku na osobnú asistenciu z trojnásobku na štvornásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. "Predpokladáme, že v roku 2011 sa zvýšená ochrana príjmu dotkne 261 poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Pri každom z uvedených poberateľov sa priemerne zvýši ich príjem za druhý polrok tohto roka priemerne o približne 460 eur," odhaduje ministerstvo práce a sociálnych vecí. Zo zákona sa má vypustiť povinnosť fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vo výkazoch o počte hodín vykonávanej osobnej asistencie uvádzať vykonané činnosti osobnej asistencie. V záujme znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu rezort práce navrhuje, aby úrady práce a sociálnych vecí nemuseli vydávať rozhodnutie o zvýšení peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov alebo o zvýšení peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu úpravy sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. "Predpokladáme, že upustenie od povinnosti vydávanie rozhodnutia vo vybraných prípadoch predstavuje úsporu na poštovnom v roku 2011 v sume 361,5 tisíc eur, v roku 2012 vo výške 367,8 tisíc eur a v roku 2013 v sume 374 tisíc eur," dodáva ministerstvo. pondelok 10. 1. 2011 SITA
Mikloš chce ísť po krku podvodníkom s DPH - Doterajšie snahy a nástroje na elimináciu daňových podvodov, a to predovšetkým podvodov v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), sú podľa ministerstva financií nedostatočné. Rezort preto pripravil sériu opatrení, ktoré by na jednej strane mali účinne a efektívne potlačiť možnosti podvodných aktivít a zabrániť ich ďalšej eskalácii, ale ktoré by súčasne nepredstavovali administratívne prekážky rozvoju podnikateľských aktivít legálne podnikajúcich subjektov. "Prijatím všetkých navrhovaných opatrení ako celku a ich dôslednou implementáciou v praxi je možné docieliť to, že podvodom na DPH sa v SR bude dariť čoraz nákladnejšími a neatraktívnymi formami," uvádza ministerstvo v návrhu koncepcie boja proti daňovým podvodom na DPH, ktorú predložilo do pripomienkového konania. Analýza súčasného stavu podielu čiernej ekonomiky na výpadkoch príjmov štátneho rozpočtu z DPH, výsledkov kontrolnej činnosti, ako aj výšky nevymožiteľných daňových nedoplatkov podľa ministerstva ukázala, že je potrebné prijať celú sériu opatrení od predregistračného procesu, cez zmenu prístupu k výberu subjektov na kontrolu, výkon samotnej kontroly až po vymáhanie daňových nedoplatkov. Rezort financií preto napríklad ako jedno z opatrení navrhuje rozšírenie obsahu žiadosti o registráciu pre DPH o údaje, ktoré môžu indikovať rizikovosť žiadateľa o registráciu. V rámci žiadosti by tak subjekt mal uvádzať údaje o veku a národnosti žiadateľa, informáciu, či zamestnáva iné osoby, prípadne či má zámer uskutočňovať intrakomunitárne obchody. Rovnako ministerstvo navrhuje legislatívnu úpravu, ktorej cieľom má byť zverejňovanie registra osôb, ktorým daňová správa zaslala oznámenie, že boli daňovou správou identifikované ako osoby, ktoré sa zúčastňujú podozrivých obchodných aktivít. Jedným z opatrení má byť aj zavedenie inštitútu finančnej zábezpeky pre osoby, u ktorých je odôvodnená obava, že vymoženie, či zaplatenie dane bude neúspešné. K eliminácii rizika podvodov s DPH by podľa zverejneného materiálu malo prispieť aj rozšírenie možnosti pre uplatnenie spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za nezaplatenú daň platiteľov v reťazci subjektov. Rovnako ministerstvo navrhuje možnosť zrušenia registrácie DPH z úradnej moci. Rezort navrhuje napríklad aj zavedenie povinnosti bezhotovostnej platby v obchodnom styku nad určitý limit. Ten by mohol byť vo výške 3 000 eur. Jedným z opatrení je aj zavedenie trestnej zodpovednosti štatutárnych zástupcov právnických osôb za spáchanie trestných činov neodvedenia dane, skrátenia dane či nezaplatenia dane. Príjmy z DPH predstavujú podstatný podiel na všetkých príjmoch štátneho rozpočtu. Výnos z DPH pritom za rok 2008 predstavoval 4,62 mld. eur avšak za rok 2009 poklesol na 4,23 mld. eur. Pokles príjmov z DPH v roku 2009 bol podľa ministerstva financií spôsobený najmä zhoršeným ekonomickým vývojom v dôsledku globálnej hospodárskej krízy spojeným s nákupnou turistikou občanov Slovenska v Maďarsku, Poľsku či Českej republike, ale aj zvýšeným sklonom verejnosti k úsporám. Čiastočne sa podľa rezortu pod tento stav podpísalo aj prijatie niektorých legislatívnych zmien, ktoré mali charakter protikrízových opatrení. Išlo napríklad o skrátenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH zo 60 na 30 dní pre daňovo a odvodovo spoľahlivé subjekty. SITA 6.01.2011
Ušetriť vám pomôžu bločky od robotníkov - Ak uvažujete o predaji vášho nového bytu v lehote do piatich rokov, plateniu 19-percentnej dane z príjmu sa nevyhnete. No znížiť si sumu, z ktorej sa vám daň vyrubí, môžete. Pokojne upravujte Kúpite starý byt, upravíte si ho na svoj obraz, zvýšite jeho hodnotu prestavbou, a ešte z toho pri predaji zaplatíte daň? Tohto scenára sa báť nemusíte, ak sa vopred pripravíte. Podľa zákona sa zdaňovaný príjem z predaja nehnuteľnosti môže znížiť o výdavky na rekonštrukciu, odmenu znalca, advokáta či províziu realitnej kancelárie. Ak napríklad kúpite byt za 100-tisíc eur, na rekonštrukciu dáte 10-tisíc eur a po štyroch rokoch ho predáte za 130-tisíc, daň budete platiť iba zo sumy 20-tisíc eur. Samozrejme, o rekonštrukciách musíte mať doklad. Namieste je otázka, či sa v snahe znížiť si daňový základ nebude predajca vynaložené výdavky nadsadzovať. Martin Jaroš, hovorca ministerstva financií, si myslí, že sa to nebude diať vo väčšej miere ako doteraz, keďže aj pred novelou zákona o dani z príjmu sa zdaniteľný príjem určoval ako výnos z predaja znížený o skutočne vynaložené náklady. Daniela Danihel Rážová, riaditeľka Bond reality, pripúšťa, že sa takéto snahy môžu vyskytnúť. Pripomína však, že daňový úrad vie relevantne posúdiť, čo je primerané a čo nie. „Znalci aj advokáti majú transparentné sadzby za svoje úkony, realitné kancelárie takisto pracujú s obvyklými províziami. Okrem toho, aj ten, kto by poskytol výdavkovú faktúru, bude musieť túto sumu na konci roka takisto zdaniť,“ dodáva. Pomôžu aj opravy Na zníženie dane poslúžia tiež výdavky na opravu a údržbu bytu. Problém môže nastať v tom, ako ich daňovému úradu preukázať. Nie každý si roky ukladá bločky či faktúry z malých alebo väčších opráv v domácnosti. V prípade, ak písomné doklady o rekonštrukcii nemáte, môžu vám pomôcť aj výpisy z bankového účtu. Pravda, len vtedy, ak ste neplatili za opravy v hotovosti. Hrozia podvody Obavy realitných kancelárií, že ľudia budú kvôli nižšej dani predávať byty za nižšie ako reálne ceny, sú podľa ministerstva financií tiež neopodstatnené. Nie je to výhodné pre kupujúceho. V prvom rade preto, že pri budúcom predaji nehnuteľnosti sa mu zdaniteľný príjem zníži len o sumu na zmluve, nie o skutočne zaplatené peniaze. Takže ak by kupujúci predal byt v budúcnosti za vyššiu sumu, než za akú ho kúpil, rozdiel v cene by bol väčší a platil by vyššiu daň. Nevýhodné by to bolo pre kupujúceho aj vtedy, ak by vložil nehnuteľnosť do obchodného majetku a využíval na podnikanie. „Vtedy si bude daňové odpisy uplatňovať len z preukázateľnej kúpnej ceny, a preto by mal nižšie daňové výdavky,“ dodáva Jaroš. Rážová dodáva, že takého počínanie je trestný čin krátenia dane. Kupujúci z toho veľa výhod nemá, pretože sumu, ktorú zaplatí mimo kúpnej zmluvy, v prípade akýchkoľvek problémov nikdy nedostane späť a je to pre neho riskantné. „Jediné, čím by ho mohol predávajúci motivovať, je nižšia kúpna cena, treba však skutočne dôrazne upozorniť na veľké riziko podvodov, ktoré kupujúcim hrozí, ak budú platiť financie mimo zmlúv,“ uvažuje riaditeľka. 7. 1. 2011 hnonline.sk Jozef Ryník
Dôchodky sa v tomto roku zvýšia o 1,8 percenta - BRATISLAVA. Dôchodcovia už na januárovej dávke pocítia jej zvýšenie o 1,8 %. Ako upozornila Sociálna poisťovňa (SP), tento rast sa dotkne starobných, predčasných starobných, invalidných, vdovských, vdoveckých, sirotských a sociálnych dôchodkov. "Nezvyšujú sa vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok, ak boli vymerané zo starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku už zvýšeného o 1,8 %," dodáva SP. Tá upravuje sumy mesačných dávok automaticky a poberateľom zašle písomné rozhodnutie v priebehu januára. Dôchodky sa v tomto roku valorizovali na základe rastu inflácie a priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Minister práce Jozef Mihál (SaS) chce však presadiť iný spôsob ich zvyšovania. Neúspešne sa o to pokúsil poslednou navrhovanou zmenou zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa mali dávky zvýšiť iba na základe rastu cenovej hladiny, a to o pevnú sumu. štvrtok 6. 1. 2011 TASR
Naše malé firmy zažili rok bankrotov - Kým veľké firmy majú najhoršie obdobie krízy už za sebou, tie malé sa potýkajú s vlnou bankrotov. 49145740 Podľa štatistík Slovak Credit Bureau skončilo do konca novembra 2010 v konkurze 340 firiem. Bolo ich tak o 55 viac ako za rok 2009 a zároveň najviac za posledných desať rokov. "Napriek tomu, že ekonomika ako celok prekonala krízu a vlani dochádzalo k oživeniu, vysoký počet bankrotov naznačuje, že k oživeniu nedochádzalo vo všetkých odvetviach ekonomiky,“ vysvetľuje Jana Marková zo Slovak Credit Bureau. Najväčšie problémy mali stavebné spoločnosti, dopravcovia a textilný priemysel. "Vlani boli firmy schopné kryť rezervy z vlastného majetku, v mnohých prípadoch však tieto zdroje vysychajú a spoločnosti sa dostávajú do vážnych problémov,“ dopĺňa Andrej Glézl, externý spolupracovník KPMG Slovensko. Podľa analytikov mnohé firmy stratili odberateľov a nevedeli za nich nájsť vhodnú náhradu. V konkurze sa vlani ocitli aj také spoločnosti, ako letecký dopravca Air Slovakia, sieť elektier Elektro Slovakia či reštauračná sieť Robinson Café. Tomáš Vašuta hnonline.sk 3.01.2011
Správa eurofondov prechádza na rezort dopravy - Kompetencie potrebné na správu eurofondov prešli od 1. januára tohto roka z Úradu vlády SR na rezort dopravy. Pod ministerstvo zároveň prechádza aj majetok štátu, ktorý slúži na zabezpečenie výkonu kompetencií v tejto oblasti. "Zmena, ktorou prechádzajú kompetencie Centrálneho koordinačného orgánu na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR, neovplyvní kontinuitu čerpania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie," konštatuje v stanovisku rezortu generálna riaditeľka sekcie koordinácie fondov EÚ Sandra Salamonová. TASR o tom dnes informoval riaditeľ odboru pre vzťahy s verejnosťou MDVRR SR Ľubomír Tuchscher. 3.01.2010
Daňové priznania už nemusíme podávať do konca marca - BRATISLAVA. Daňovníci už v budúcom roku nebudú musieť podávať daňové priznania k dani z príjmov do konca marca. Právnické osoby (PO) ako aj fyzické osoby (FO) budú môcť správcovi dane oznámiť posunutie lehoty na podanie daňového priznania a v novej lehote aj daň zaplatiť. Firmy mohli pritom túto možnosť využiť aj v tomto roku a podľa Daňového riaditeľstva (DR) SR ju využilo takmer 17 400 právnických osôb. Fyzické osoby môžu využiť túto možnosť prvýkrát v roku 2011. Podľa očakávaní daňového riaditeľstva budú mať o novú možnosť daňovníci záujem. „V roku 2011 predpokladá daňová správa porovnateľný nárast prípadov predĺženej lehoty na podanie daňových priznaní na dani z príjmov FO ako bol nárast predĺženej lehoty na podanie daňových priznaní na dani z príjmov právnických osôb v roku 2010,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa DR SR Gabriela Dianová. Lehota na podanie daňového priznania bola v tomto roku v prípade právnických osôb predĺžená v 17 458 prípadoch, z toho na základe oznámenia v 17 395 prípadoch a na základe žiadosti daňovníka v 63 prípadoch. Počet právnických osôb, ktorým bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, vzrástol takmer sedemnásobne. Celkovo bola v roku 2010 predĺžená lehota na podanie daňového priznania 34 405 daňovým subjektom (právnickým aj fyzickým osobám), čo je nárast oproti roku 2009 o 14 051 daňovníkov. Právnické a fyzické osoby majú novú možnosť oznámiť správcovi dane posunutie lehoty na podanie daňového priznania a v novej lehote aj daň zaplatiť na základe minuloročnej novely zákona o dani z príjmov. Tá s účinnosťou od začiatku tohto roka umožňuje firmám podať do 31. marca príslušnému daňovému úradu oznámenie, na základe ktorého sa predĺži táto lehota najviac o šesť kalendárnych mesiacov a to v prípade, ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. V ostatných prípadoch sa lehota na podanie priznania predlžuje najviac o tri mesiace. Fyzické osoby majú možnosť oznámiť posunutie termínu na podanie daňového priznania až v budúcom roku. 30.12.2010 SITA
Od pondelka zdražie liter benzínu asi o 0,065 eura a nafty o 0,06 eura - Bratislava 30. decembra (TASR) - Po Novom roku začnú na Slovensku platiť vládne opatrenia, ktoré výrazne zvýšia ceny pohonných látok. "Benzíny zdražejú od pondelka 3. januára 2011 na čerpacích staniciach najčastejšie o 0,065 eura za liter a nafta o 0,06 eura za liter," informoval dnes internetový portál natankuj.sk. Rast DPH z 19 % na 20 %, zrušenie daňového zvýhodnenia biopalív a zavedenie príspevku na núdzové zásoby ropy tak priemerné ceny pohonných látok zdvihnú. Najpredávanejší 95-oktánový benzín bude stáť od budúceho roka v priemere takmer 1,390 eura/l a nafta 1,265 eura/l. Ceny benzínov sa tak po zdražení dostanú na historicky najvyššie úrovne. LPG bude od budúceho roku drahší približne o 0,099 eura/l a CNG približne o 0,20 eura za kilogram. Najväčšia hrozba palivovej turistiky sa podľa natankuj.sk objaví na severe Slovenska, kde budú najmä ceny benzínov výrazne drahšie v porovnaní s cenami v Poľsku, miestami aj viac ako o 0,15 eura za liter. V prípade nafty bude rozdiel dosahovať aj vyše 0,10 eura za liter. "Natrafiť na lacnejšie pohonné látky v Maďarsku a Česku nebude také jednoduché. A ani benzíny v Rakúsku nebudú oveľa výhodnejšie, keďže aj tam sa vláda postarala o novoročné zdražovanie," dodal internetový portál. jal gl
Murári môžu za prácou, končia sa obmedzenia - Od mája budú môcť naši stavbári či zdravotné sestry pracovať v Rakúsku a Nemecku bez obmedzení. Dramatický vplyv to vraj mať pre nás nebude. BRATISLAVA. Obmedzenia pre niektoré profesie v Nemecku a Rakúsku sa končia. Slováci, ale aj Česi, Maďari či Poliaci budú môcť od mája budúceho roku pracovať v týchto krajinách bez toho, aby museli mať pracovné povolenia. Nemecko a Rakúsko si obmedzenia uplatňovali voči desiatim štátom Európskej únie sedem rokov. Ide o krajiny, ktoré pristúpili do únie až po roku 2004. Najväčšie obmedzenia sú do mája na stavebné práce či čistiace služby. Končiace obmedzenia práce Na ktoré oblasti platili: Rakúsko a Nemecko: stavebníctvo a príbuzné odvetvia, upratovacie služby - priemyselné upratovanie, iba Rakúsko: úprava kameňa, obrábanie kovových materiálov, úprava parkov a záhrad, sociálne práce, bezpečnostné služby, iba Nemecko: úprava interiérov. Pre ktoré krajiny platili obmedzenia: Pre všetky, ktoré pristúpili k Európskej únii v roku 2004, okrem Malty a Cypru. Okrem Slovenska ide o Česko, Estónsko, Litvu, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, a Slovinsko. Obmedzenie majú aj Bulharsko a Rumunsko, o tieto štáty sa únia rozšírila v roku 2007. Nemecko a Rakúsko im obmedzenia môže rozšíriť do roku 2013. Zdroj: euroinfo.gov.sk, NADSME Ľudia však aj naďalej budú musieť spĺňať viaceré kritériá: „U vysokokvalifikovaných zamestnancov sa budú naďalej požadovať výborné znalosti nemeckého a vo väčšine prípadov aj anglického jazyka a príslušné vzdelanie," povedala Jaroslava Lukačovičová, poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska. Nižšie platy Najväčšiu obavu majú Rakúšania a Nemci z možného zníženia svojich miezd. Obmedzenia totiž neskončia len pre niektoré profesie, ale aj pre naše firmy, ktoré ich ponúkajú. „Robíme všetko, aby sa po otvorení pracovného trhu zamedzilo dumpingu platov, a aby boli dodržané v Rakúsku platné minimálne mzdy a kolektívne pracovné zmluvy," povedal prezident slovensko-rakúskej obchodnej komory Josef Altenburger. Potvrdzujú to aj podnikatelia. „V Nemecku sa už objavili hlasy za zavedenie inštitútu minimálnej mzdy, keďže existujú obavy vzniku špirály znehodnocovania platov hlavne v oblasti služieb. Tam sú už aj teraz vyplácané nízke mzdy," povedala Lukačovičová. Veľký záujem vraj nebude Zrušenie obmedzení práce vraj nebude mať na náš trh dramatický vplyv. „Krajiny bojujú s vlastnou nezamestnanosťou, budú vyžadovať minimálne jazykové znalosti a môžu sa brániť napríklad minimálnou mzdou alebo kvalifikačnými požiadavkami," povedala Lukačovičová. V Nemecku bola podľa európskeho štatistického úradu Eurostat nezamestnanosť v októbri 6,7 percenta a v Rakúsku 4,8 percenta. Na Slovensku je to 14,7 percenta. Veľkých zmien sa neobáva ani Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. „Nemyslím si, že by nastal masový odlev pracovníkov. Je tu jazyková bariéra, ktorá je dosť veľká," povedal. O prácu v únii majú naši podnikatelia a živnostníci záujem. Vyplýva to z údajov Európskej komisie, ktorá sleduje, koľko ľudí chce podnikať v krajinách s regulovanými sektormi. Záujemcovia, ktorí chcú založiť živnosť alebo inak podnikať, musia podávať žiadosti o uznanie odborných kvalifikácií nadobudnutých na Slovensku. „Najviac ich bolo podaných v Rakúsku - 2784, v Česku - 1411, vo Veľkej Británii - 991 a Nemecku - 411," povedal Tigran Aleksanyan, informačný pracovník z Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania (NADSME). Prípravy už začali Aj keď bude trh práce otvorený až v máji, Nemci a Rakúšania sa už chystajú na príchod nových zamestnancov a firiem. Informačné materiály a semináre pripravuje aj NADSME. Publikácie by podľa neho mali byť prístupné na internete. 29.12.2010 Veronika Folentová SME
Skoršiu penziu chcú stále tisíce ľudí - odu | 27. decembra 2010 Pravda Záujem o predčasné dôchodky sa ani po sprísnení zákona zatiaľ neznížil. V budúcom roku štát síce zakáže ľuďom pracovať a zároveň poberať predčasnú penziu, či však týmto opatrením dosiahne želané zníženie počtu poberateľov predčasných dôchodkov, isté nie je. Počet žiadateľov o predčasné dôchodky sa totiž zatiaľ pohybuje stále na zhruba rovnakej úrovni, hoci o zákaze súbehu mzdy a práce sa hovorí už niekoľko mesiacov. Podľa analytikov tu môže zohrať úlohu aj to, že niektorí ľudia chcú využiť súčasný zákon do poslednej chvíle, prípadne rátajú s možnosťou privyrábať si na dohodu, čo im novela bude naďalej umožňovať. Celkovo dnes poberá predčasný starobný dôchodok vyše 51-tisíc ľudí. Z nich pracuje zhruba 19-tisíc. Nový generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Ľuboš Lopatka predpokladá, že po účinnosti novely prestane poberať predčasnú penziu vyše deväťtisíc ľudí. "U každého jednotlivca to závisí od rozdielu medzi jeho zárobkom a dôchodkom. Čím bude vyšší, tým skôr sa radšej vzdá penzie, a naopak," mieni Lopatka. Keby zo systému odišla aspoň polovica, teda asi 9 500 pracujúcich penzistov, štát by na budúci rok ušetril okolo 42 miliónov eur. Ministerstvo práce však úsporu predbežne odhadlo až na 56 miliónov. Priemerná výška predčasného dôchodku je dnes 366,75 eura, čo je viac ako priemerný riadny starobný dôchodok. Predčasné penzie sú vyššie, pretože pre ne platia prísnejšie kritériá. Nesmú napríklad klesnúť pod 1,2-násobok životného minima a keďže sa znižujú o každý mesiac, o ktorý ide človek do penzie skôr, zvyčajne o ne žiadajú ľudia s vyššími príjmami. Od Nového roka budú mať predčasní penzisti zakázané aj pracovať, s výnimkou práce na dohodu. Reálne budú mať však na rozhodnutie čas až do marca, vzhľadom na dvojmesačnú výpovednú lehotu, ktorú dostanú v zamestnaní, ak by si vybrali poberanie predčasnej penzie. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že tým, ktorí sa do konca februára rozhodnú vzdať zárobkovej činnosti, môže penziu za marec vyplatiť s oneskorením. Ak začiatkom mesiaca nechcú zostať bez dôchodku, musia sa najneskôr do 10. februára odhlásiť z dôchodkového poistenia. "Mali by tak urobiť preto, aby Sociálna poisťovňa stihla ich odhlásenie spracovať a predčasný dôchodok im následne poukázať v riadnom termíne," upozorňuje riaditeľka odboru metodiky dôchodkového poistenia tejto inštitúcie Timea Vörösová. Kým totiž Sociálna poisťovňa predčasného penzistu eviduje ako zamestnanca či živnostníka, novoprijatá novela zákona o sociálnom poistení jej prikazuje v marci mu výplatu dôchodku pozastaviť. "Pre zánik nároku na predčasný starobný dôchodok je zo zákona rozhodujúce, či je poistenec povinne dôchodkovo poistený po 28. februári 2011. Keďže sa však dôchodkové dávky vyplácajú mesačne vopred, potrebné úradné úkony sa musia vykonať s istým časovým predstihom," vysvetlila Vörösová. Ak by preto poisťovňa dostala od poberateľa odhlášku z dôchodkového poistenia až v posledné dni februára, a penziu mu pritom bežne vypláca už v prvé dni mesiaca, z objektívnych príčin mu ich tentoraz hneď na začiatku marca nepošle. Predčasný penzista živnostník sa z dôchodkového poistenia odhlasuje sám. Za zamestnaného penzistu tak musí urobiť zamestnávateľ. "Aj ten však môže prejaviť dobrú vôľu a poslať odhlášku do 10. februára, hoci sa pracovný pomer jeho zamestnanca skončí až k 28. februáru," zdôraznila riaditeľka. Sociálna poisťovňa aj ministerstvo práce svorne tvrdia, že situáciu nebolo možné riešiť inak. Uisťujú však, že ani ten penzista, ktorý sa odhlási medzi 11. a 28. februárom, o marcový dôchodok v nijakom prípade nepríde. "Iba toto riešenie vytvára rovnaké podmienky pre všetkých predčasných starobných dôchodcov," tvrdí hovorkyňa poisťovne Jana Ďuriačová. Všetky odhlásenia sa podľa nej budú zaznamenávať a okamžite sa na ne nadviaže pokyn na výplatu dôchodku. Oneskorenie by nemalo presiahnuť dva týždne. Zákaz možnosti pracovať popri poberaní predčasného starobného dôchodku inak ako na dohodu je podstatnou zmenou, ktorú schválená novela priniesla. Toto šetriace opatrenie vlády má stabilizovať Sociálnu poisťovňu. Inštitút predčasného dôchodku pôvodne vznikol len pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie a pre vyšší vek si už nedokážu nájsť inú prácu. "Túto zmenu považujem za veľký prínos. Odporuje predsa zdravému rozumu, aby si človek, ktorý dosiahol príslušný vek, iba tak vybavil predčasný dôchodok a naďalej zostal pracovať na tom istom mieste. Azda by som to chápal, keby sme žili v Kuvajte, no táto krajina na taký luxus jednoducho nemá. Je to nefér voči zvyšku občanov," zhodnotil generálny riaditeľ poisťovne Lopatka. Termín skončenia zárobkovej činnosti do 28. februára by mal byť zvládnuteľný pre všetkých, ktorí sa rozhodnú zotrvať na predčasnom dôchodku. Zamestnanému poberateľovi, ktorý dá ešte do Silvestra výpoveď, od januára pobeží maximálne dvojmesačná výpovedná lehota. "Ani u živnostníkov by nemal nastať problém. Musia si splniť odhlasovaciu povinnosť a živnosť im zaniká nasledujúcim dňom," upokojuje Eva Kállayová, vedúca odboru živnostenského podnikania na Živnostenskom úrade v Bratislave. Do úvahy síce prichádzajú aj kuriózne prípady, že by napríklad predčasný dôchodok uprednostnil podnikateľ, ktorý by musel zrušiť firmu a prepustiť zamestnancov. Aj taký má však šancu splniť si všetky povinnosti. Predčasné dôchodky v číslach * podľa posledných štatistík ich poberá 51 094 ľudí, z nich pracuje asi 19-tisíc * výška predčasného dôchodku nesmie klesnúť pod 1,2-násobok životného minima dospelého človeka, teda pod 222,50 eura * jeho priemerná výška dnes dosahuje 366,75 eura * vlani na predčasných penziách štát vyplatil vyše 240-tisíc eur Kedy môže ísť človek do skoršej penzie * ak najmenej 15 rokov platil dôchodkové poistenie * ak mu do dovŕšenia dôchodkového veku nechýba viac ako dva roky * ak výsledná suma neklesne pod 1,2-násobok životného minima - predčasný dôchodok sa totiž znižuje o pol percenta za každý mesiac, ktorý človeku chýba do riadneho penzijného veku * od Nového roku nebude smieť poberateľ predčasného dôchodku pracovať, jedinú povolenú zárobkovú činnosť bude mať na prácu na dohodu
Februárová výplata vás nepoteší - Od januára sa znižuje suma nezdaniteľnej časti zo 4 025,70 na 3 559,30 eura, čo bude v praxi znamenať, že zaplatíme vyššiu daň z príjmu. 48886750 Zamestnancom sa zníži čistá mesačná mzda a mnohí možno nebudú rozumieť prečo. Nezdaniteľnú časť im od dane odpočítava už firemná účtovníčka, preto sa jej výškou nezaoberajú. Ak však nezdaniteľná časť klesne, zvýši sa daň, ktorú zaplatia. Dôsledkom toho sa zamestnancom zníži čistá mzda. Mnohým zamestnancom sa plat zníži aj zavedením odvodov zo súčastí príjmu, z ktorých sa doteraz odvody neplatili. Ak napríklad niekto používa služobné auto na súkromné účely, alebo dostáva náhrady za pracovnú pohotovosť a zamestnávateľ mu dá odmeny, tak pocíti januárové zmeny pomerne výrazne. Vyššia daň Ak vám zamestnávateľ k januáru nevalorizuje plat, pripravte sa na jeho zníženie. Hrubá mzda síce zostane rovnaká, no na účet dostanete menej peňazí. "Čistá mzda zamestnanca od budúceho roka klesne, aj keď sa hrubý plat nezníži. Nezdaniteľná časť základu bola doteraz na dva roky prechodne zvýšená na 22,5-násobok životného minima. Od nového roka to bude pôvodná výška, 19,2-násobok životného minima,“ vysvetľuje daňová poradkyňa Dagmar Bednáriková. Sadzba dane z príjmu zostáva rovnaká - 19 percent. Avšak, keď sa pozriete na svoju výplatnú pásku, zaplatená daň je nižšia ako 19 percent z vášho príjmu. Je to práve vďaka nezdaniteľnej časti na daňovníka, ktorá zabezpečuje, že sa zdaní iba príjem nad 4 025,70 eura ročne. Táto suma sa v podstate odráta od vášho daňového základu a ročne vám zníži daň o takmer 765 eur. Nezdaniteľná časť sa znižuje, čo bude znamenať, že na dani zaplatíte viac. Ak ste doteraz využívali iba nezdaniteľnú časť na daňovníka, rozdiel bude takmer 89 eur ročne. V prípade, že využívate aj nezdaniteľnú časť na manželku, ktorá nemá vlastný príjem, štátu môžete zaplatiť o ďalších 89 eur viac ako doteraz. Nezdaniteľná časť na doplnkové dôchodkové alebo účelové sporenie a životné poistenie sa úplne ruší, takže ak ste ju v minulosti využívali, podľa nových pravidiel už nebudete môcť a rozdiel v zaplatenej dani sa vám zvýši o ďalších 75,70 eura. Širšie odvody Celkovú čistú mzdu vám môže znížiť aj zavádzanie odvodov zo všetkých zamestnaneckých príjmov. Vládne "rušenie neopodstatnených výnimiek“ bude znamenať zdravotné aj sociálne odvody z odstupného a odchodného, z peňažných aj nepeňažných odmien či z náhrad za pracovnú pohotovosť. Dotkne sa to aj ľudí, ktorí používajú na súkromné účely služobné auto alebo dostali nejaký príspevok zo sociálneho fondu. "Do vymeriavacieho základu zamestnanca vstupujú všetky príjmy, z ktorých sa odvedie daň z príjmov zo závislej činnosti, okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,“ potvrdzuje hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová. Pre všetkých, ktorí majú takéto, doteraz odvodmi nezaťažené príjmy, bude januárová výplata nižšia ako decembrová. Odborníci nesúhlasia Podľa Juraja Karpiša z INESS to možno považovať za zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia. "Podľa nášho názoru nie je vhodné v súčasnosti zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie a priestor pre konsolidáciu verejných financií sa mal vytvoriť radikálnejším znižovaním verejných výdavkov. Prípadné odstraňovanie výnimiek v odvodovom systéme malo byť sprevádzané znižovaním sadzieb,“ tvrdí Karpiš. S myšlienkou zníženia odvodových sadzieb ako s kompenzáciou za rozširovanie okruhu príjmov, z ktorých sa odvody platia, súhlasí aj Peter Goliaš, riaditeľ INEKO. Na nezdaniteľnú časť má však iný názor. "Nezdaniteľná časť bola v minulosti zvýšená ako dočasné protikrízové opatrenie, v súčasnosti sa teda len vracia na pôvodnú úroveň. V prípade odvodov by malo byť zvýšenie záťaže jednotlivým skupinám kompenzované plošným znížením sadzieb alebo zavedením odpočítateľnej položky. Keď nie teraz, tak aspoň v ďalšej fáze reformy,“ hovorí Goliaš. Peter Hanák www.hnonline.sk 22.12.2010
Miškov ustupuje len „naoko“ - Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) nie je ochotný dať výkonnú moc podnikateľom a živnostníkom v novej superagentúre, ktorá má vzniknúť zlúčením agentúr NADSME a SARIO. Aj keď z návrhu o jej podobe, ktoré dalo ministerstvo hospodárstva včera do pripomienkového konania, vyplýva, že Združenie podnikateľov Slovenska a Slovenský živnostenský zväz budú súčasťou novovytvoreného združenia právnických osôb, riadiacu funkciu si však ponechá štát. Minister na to právo má. Podľa tajomníka Slovenskej advokátskej komory Andreja Popovca členmi združenia právnických osôb sa môžu stať aj iné právnické osoby, ktorým však zo zákona nevyplýva automaticky aj výkonná moc. „Na rozdelení výkonných oprávnení sa musia členovia dohodnúť, môžu a nemusia nadobudnúť rovnaké postavenie.“ Tu sa názory oboch strán líšia. Kým ministerstvo neplánuje dať združeniam do rúk riadiace funkcie, ich zástupcovia na tom trvajú. „Návrh zohľadňuje zachovanie najvyššej možnej transparentnosti, a preto najsilnejšie subjekty zastupujúce malých a stredných podnikateľov budú mať miesto v dozorných orgánoch novej agentúry,“ uviedol hovorca ministerstva Robert Merva. Zástupcovia podnikateľov a živnostníkov však odkazujú, že aj keď im forma združenia právnických osôb vyhovuje, so stoličkami v dozornej rade sa neuspokoja a očakávajú diskusiu. Návrh, ktorý rezort včera zverejnil, totiž podľa šéfa živnostníkov Stanislava Čižmárika videli zástupcovia oboch združení po prvýkrát. „Alternatívy v návrhu s nami neboli prerokované.“ Rovnako vytkol premiérke Ivete Radičovej, ktorá so zrušením pôvodnej agentúry kvôli sprenevere prišla, že si na jej predstaviteľov dodnes nenašla čas. Podľa jej hovorcu Rada Baťa je ich partnerom na diskusiu minister Miškov, nie premiérka. Martina Ruttkayové www.hnonline.sk 23.12.2010
Krajcer hľadá riešenie pre peniaze cirkví - Ministerstvo kultúry chce nájsť spôsob finančnej odluky cirkví od štátu – na ich chod by sa mohli skladať veriaci Cirkvi na Slovensku by sa mohli v najbližšom období finančne oslobodiť od štátu. Minister kultúry Daniel Krajcer (SaS) už začal o problematike ich financovania diskutovať s jednotlivými predstaviteľmi cirkví a náboženskými spoločnosťami. 48843780 Štát chce nájsť spôsob, ako im nebude nalievať peniaze priamo z rozpočtu, ale na ich chod sa zozbierajú veriaci. Debaty budú podľa Krajcerovej hovorkyne Evy Chudinovej pokračovať na oficiálnej úrovni začiatkom budúceho roka. "Ministerstvo kultúry pripravuje stretnutie s predstaviteľmi všetkých registrovaných cirkví a náboženských spoločností,“ potvrdila nám Chudinová. Otvoriť celospoločenskú diskusiu o tejto téme sa vláda zaviazala v programovom vyhlásení vlády. Model zatiaľ neznámy Konferencia biskupov Slovenska, ktorá zastupuje najväčšiu časť veriacich na Slovensku, je rokovaniam otvorená. "Je však dôležité, aby to neboli rozhovory pre rozhovory, ale aby sa našlo aj konkrétne riešenie. My sme za to, aby sa naplnila Vatikánska zmluva,“ uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik. Vo Vatikánskej zmluve sme sa totiž zaviazali, že pripravíme čiastkovú zmluvu, ktorá by doriešila finančné zabezpečenie Katolíckej cirkvi a zaviedla by nový model financovania. Ako by mal vyzerať, je však v tejto chvíli otázne. Ministerstvo nám svoju predstavu zatiaľ neprezradilo. "V každom prípade platí, že ministerstvo nijakým spôsobom nebude vnucovať žiadne modely známe zo zahraničia, iniciatívu v tomto smere bude očakávať aj od samotných cirkví a náboženských spoločností,“ dodala Chudinová. Tie sa zatiaľ zhodujú len v jednom, ani jedna nechce pripustiť úplnú odluku cirkvi od štátu. "Na jednej strane všetci vedia, že cirkev dostala späť majetky, ale na strane druhej sú to mnohé kultúrne pamiatky, ktoré spravuje a ich opravy a udržiavanie sú veľmi nákladné,“ zdôvodňoval v rozhovore pre HN potrebu zachovať aspoň určitú spätosť cirkvi so štátom trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Uviedol však tiež, že ani súčasný stav nie je dobrý. Cirkev je podľa neho totiž málo slobodná. Bonus pre malé cirkvi Podľa našich zistení rokovania o financovaní môžu naraziť na odpor malých cirkví a náboženských organizácií, pre ktoré by strata peňazí zo štátneho rozpočtu mohla byť likvidačná. "Máme málo členov a naša cirkev nedostala v reštitúciách žiadne pozemky, nemáme dokonca ani vlastné priestory,“ argumentoval pre HN biskup Apoštolskej cirkvi na Slovensku Ján Lacho. Oproti Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa v roku 2001 pri sčítaní ľudu prihlásilo takmer 70 percent obyvateľov, má Apoštolská cirkev len 6-tisíc členov. "Možno by sa pre nás mohol vymyslieť niečo ako daňový bonus ako v Amerike, kde sú cirkvi oslobodené od daní,“ skonštatoval Lacho. Poslanec SDKÚ-DS Tomáš Galbavý v tom nevidí problém. "Určite sa nájde spôsob, ako neohroziť menšie cirkvi, ktoré sú súčasťou spoločnosti.“ Podľa podpredsedu NR SR Pavla Hrušovského (KDH) by sa nemala táto téma príliš politizovať. "Nech cirkvi predstavia svoje predstavy, návrh by mal vznikať u nich, nie u politikov,“ povedal Hrušovský. Martina Ruttkayová www.hnonline.sk 21.12.2010
Miškov chce firmy iba za jedno euro - Rozbehnúť biznis by sa malo dať aj bez tučného bankového konta. 48843840 Namiesto päťtisíc eur, ktoré dnes potrebuje zakladateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, by si mal vystačiť aj s jedným eurom. Od roku 2012 by to chcel umožniť minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS). "Som presvedčený, že znížením základného imania na jediné euro sa podnikateľské prostredie výrazne zlepší.“ Lacné firmy môžu uškodiť Počas budúceho roka chce ešte doriešiť viaceré úskalia, ktoré jeho nápad prináša. Napríklad opozičný poslanec Smeru-SD Peter Kažimír varuje pred hrozbou podvodov medzi firmami. "Po tejto zmene bude spoločník ručiť len do výšky jedného eura. Toto nie je ideálne podnikateľské prostredie z hľadiska vymožiteľnosti práva a fungovania súdov.“ Jeho kolega z KDH Anton Marcinčin vidí zase problém v možnom obchádzaní odvodových povinností. Napríklad živnostník môže na odvodoch ušetriť tak, že si založí "jednoosobovú eseročku“, v ktorej sa zamestná za minimálnu mzdu. Napriek týmto výhradám zatiaľ ministra podporujú napríklad poslanci Mosta-Híd Ivan Švejna a SDKÚ-DS Ivan Štefanec. "Ak sa takýto návrh dostane do parlamentu, podporím ho,“ povedal Štefanec. Firmy chcú viac Výhrady však majú aj viaceré oslovené firmy. Každý seriózny podnikateľ podľa nich niekoľkotisícový vstupný kapitál potrebuje. Len jeden počítač s potrebným vybavením vyjde zhruba na tisíc eur, vysvetľuje konateľ firmy e-Globe Peter Machlica. "A to človek ani nezačal pracovať a je bez kancelárie,“ dodáva. Viac ako Miškovovu zmenu by firmy uvítali kratšie vybavovanie "eseročiek“, ktoré dnes trvá dva až tri týždne. Aj minister Juraj Miškov pritom pripúšťa, že minimálny kapitál nakoniec nebude 1 euro, ale napríklad 100 eur. Závisieť to má od výsledkov analýzy, na ktorej rezort pracuje. "Ale keďže naše ministerstvo je zodpovedné za kvalitu podnikateľského prostredia, tak preferujeme minimálnu hranicu imania,“ povedal minister. Viaceré firmy aj bez analýzy tvrdia, že zníženie povinného kapitálu veľa nerieši. Aj dnes totiž podnikatelia povinnosť minimálneho imania obchádzajú. "Na založenie spoločnosti stačí, keď ako správca vkladov deklarujete, že túto sumu máte. Nie je to žiadnych 5-tisíc eur, ktoré musíte niekomu ukázať,“ hovorí konateľ Datacon Mikuláš Filčák. Okrem toho, tvrdia firmy, minimálny kapitál vo výške jedného eura postačí málokomu. "Myslím si, že je jedno, či niekto začne podnikať v oblasti obchodu, služieb, reklamy alebo hocičoho, tie peniaze naozaj potrebuje,“ hovorí konateľ e-Globe Peter Machlica. Napríklad šéf Decodomu Roman Gejdoš, Podnikateľská aliancia či Republiková únia zamestnávateľov návrh vítajú. "Pre mladých ľudí po skončení školy to bude motivácia, aby začínali kariéru tak, že sa postavia na vlastné nohy,“ hovorí Gejdoš. Ján Kováč www.hnonline.sk 21.12.2010
Agrofert kupuje mäsofirmy Animalco a Procházku - Agrofert Holding Slováka Andreja Babiša sa rozšíril o ďalšie dve firmy z mäsopriemyslu. „Kúpili sme české spoločnosti Animalco a Procházka Roudnice,“ vyhlásil pre HN Andrej Babiš s tým, že akvizície ešte musia schváliť protimonopolné úrady. Koľko za tieto podniky holding zaplatil, však Babiš, ani šéf fúzií, akvizícií a korporátneho financovania Agrofertu Libor Němeček nechceli spresniť. „Odpovedá to finančnej výkonnosti a trhovému postaveniu obidvoch firiem,“ podotkol Němeček. O rok tržby veľmi neporastú Pretože sa Animalco a Procházka Roudnice radia medzi veľkých a významných hráčov na českom trhu s tržbami v miliardách českých korún, dá sa predpokladať, že Andrej Babiš za ne zaplatil stovky miliónov českých korún. Dôvody, prečo Agrofert pohltil práve tieto dve spoločnosti, sa líšia. Pri skupine Procházka ich motivoval kvalitný manažment firmy, ako i zavedená značka. „Firma dokáže distribuovať svoje výrobky prostredníctvom siete špecializovaných predajní,“ spresnil Němeček. Animalco ako obchodná spoločnosť môže zasa pomôcť Agrofertu posilniť export. „Nejde o zvýšenie výrobných kapacít alebo trhového podielu, ale o integráciu s naším obchodným partnerom,“ spresnil Němeček s tým, že Animalco je významný dodávateľ Agrofertu v oblasti dodávok mäsa pre spracovávanie v ich mäsokombinátoch. Hoci akvizície týchto dvoch spoločností pomôžu v budúcnosti Agrofertu k rastu tržieb, budúci rok holding prudké zvýšenia neočakáva. „Neočakávame žiadne rýchle nárasty tržieb v budúcom roku. Budeme sa snažiť udržať si trhovú pozíciu a zvyšovať konkurencieschopnoť podnikov,“ vyhlásil Andrej Babiš. Ako ďalej šéf Agrofertu podotkol, pokiaľ započítajú i tržby skupiny Procházka, ročné tržby ich mäsokombinátov budú mierne presahovať desať miliárd českých korún, teda asi 397 miliónov eur. U nás chcú poľnohospodárstvo Ako v rozhovore pre HN prednedávnom Babiš potvrdil, Agrofert sa bude rozširovať i naďalej, konkrétne v regióne strednej Európy. Na otázku HN, aké plány má holding v biznise s mäsom, nám odpovedal, že momentálne sa sústredia na dokončenie transakcií Animalca a Procházky Roudnice, ako i ich následnú integráciu do skupiny. „Možných ďalších akvizícií je stále dosť, no budeme potrebovať nejaký čas na to, aby sme vyhodnotili dopad nedávnych akvizícií a ďalšiu stratégiu rozvoja,“ doplnil Němeček. Zhruba pred pol rokom v tomto biznise kúpili i mäsokombináty, ktoré patrili Energetickému a priemyselnému holdingu, a to Krahulík – Masozávod Krahulčí a Kmotr – Masna Kroměříž. Agrofert aj na Slovensku neustále vyhodnocuje akvizičné príležitosti. Ich hľadáčik však v našom prípade nie je zacielený na biznis s mäsom, ale poľnohospodárstvo. „Chceme najmä väčšie poľnohospodárske podniky zameriavajúce sa na rastlinnú výrobu,“ konkretizoval Babiš. Petra Jamrichová 13.12.2010 HN
Do Voderád prichádza nový investor - Logistický park Voderady sa rozrastie o ďalšieho výrobcu. Hneď vedľa areálu spoločnosti Samsung chce vlastný závod za takmer osem miliónov eur postaviť americká firma Uniform Color Company. Spolu so svojou sesterskou spoločnosťou Washington Penn Plastic tu chemická firma zamestná 85 pracovníkov. „Z toho v administratíve bude vytvorených približne 31 pracovných miest,“ špecifikuje sa v zámere spoločnosti, ktorá už požiadala o jeho posúdenie Ministerstvo životného prostredia. Spracúvajú granulát Uniform Color Company, ktorú na Slovensku zastupuje spoločnosť G3 Properties, chce podľa zámeru pri Voderadoch spracovávať surový plastový granulát a ďalej ho distribuovať spoločnostiam, ktoré vyrábajú plastové výlisky. „Výrobný proces neprodukuje výrazné množstvá emisií a ani výrazne nemení hlukové pomery v území, čo preukázala aj hluková a rozptylová štúdia,“ tvrdí spoločnosť v zámere. V popise svojich činností majú Američania predovšetkým výrobu farebných prímesí pre rôzne plastické materiály. Ich využitie pritom siaha od kancelárskeho nábytku až po medicínske nástroje. „Ide o výrazne špecifický segment, ktorému sa na slovenskom trhu firmy príliš nevenujú,“ hovorí Peter Benčurik zo Slavia Capital. Na otázku či bude Uniform Color Company dodávať svoje produkty aj spoločnosti Samsung, nám však jej predstavitelia neodpovedali. Vec nechcel komentovať ani zástupca voderadského logistického parku. Výrábať môžu už o rok Nová výrobno-skladovacia hala by mala zaberať okolo 15-tisíc štvorcových metrov. Viac ako polovica z tohto priestoru je určená na samotnú výrobu, zvyšok na skladovanie a iné účely. S výstavbou areálu plánuje investor začať na budúci rok vo februári a dokončiť by ho mali o pol roka neskôr. har.13.12.2010 HN
Slovensko nie je pripravené na čínske investície, tvrdí šéf SARIO - Podľa staronového šéfa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róberta Šimončiča, Slovensko by malo na zložitých čínskych investorov pripraviť nejaký program. BRATISLAVA. Slovensko ešte nie je pripravené na príchod investorov z Číny. Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA šéf Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu Róbert Šimončič, čínski investori sú veľmi zložití. “Čína je veľmi zložitá. My tu Čínu nevieme robiť. Práve u Číny je potrebné mať veľmi silných partnerov, ktorí by nám dokázali otvoriť dvere,“ povedal Šimončič. O Slovensko sa už podľa neho zaujímali čínski investori. “Bolo na Slovensku zopár záujemcov z Číny, ale nie je to v takom štádiu, že by sme vedeli naozaj posúdiť, či ísť potom,“ dodal Šimončič. Podľa neho je však najvyšší čas, aby sa Slovensko ako aj celá Európa pripravila na prílev čínskych investorov. “Tie investície z Číny budú v najbližších rokoch akcelerovať. Je tam pretlak tých peňazí. Rozhodne aj keby sme neurobili nič, tak čínske investície do tej Európy prídu. Treba mať preto pripravený nejaký program,“ konštatoval Šimončič. Ministerstvo hospodárstva už viackrát avizovalo zvýšený záujem čínskych investorov o slovenský trh. "Tento rok obchodný radca ministerstva hospodárstva zaznamenal zvýšený záujem čínskych spoločností o investície v oblasti farmácie, elektrotechnického priemyslu, strojárstva a poľnohospodárstva," informoval naposledy rezort hospodárstva. Svoj záujem investovať na Slovensku v tomto roku prejavila už čínska automobilová spoločnosť JAC Motors, či ďalšia čínska elektrotechnická spoločnosť Guangzhou Echom Science & Technology. Okrem čínskych investorov sa o Slovensko stále zaujímali respektíve zaujímajú aj investori z iných krajín. “Stretol som mnoho potenciálnych investorov alebo firiem, ktorí prišli a zaujímali sa o Slovensko. Boli to ľudia z Japonska, USA, Talianska a z iných krajín,“ doplnil Šimončič. Podľa neho SARIO rozpracovala niekoľko zaujímavých investičných projektov aj počas jeho predchádzajúceho pôsobenia vo vedení agentúry. Konkretizovať ich však nechcel. “Sú nejaké konkrétne projekty, ktoré vznikali, keď som tam bol ešte ja. Nie sú však ešte uzavreté, tak si myslím že by sa nemali publikovať. Hlavne tí investori zo západnej strany pologule veľmi neradi počujú dopredu svoje mená. Takže nechcem menovať firmy. Ale boli medzi nimi aj spoločnosti s vyššou pridanou hodnotou,“ uzavrel Šimončič. 5.12.2010 SITA
Ľudia, ktorí berú dividendy, zaplatia desaťpercentné zdravotné odvody - SITA | 2. decembra 2010 Po novom sa budú platiť zdravotné odvody aj z dividend, a to z dividend vyplatených fyzickým osobám. Pôvodne mali pritom zdravotné odvody z dividend uhrádzať právnické osoby, ktoré vyplácajú dividendy. Sadzba poistného na odvody z dividend bude na úrovni 10 percent z vymeriavacieho základu. Vyplýva to z novely zákona o zdravotnom poistení, ktorú vo štvrtok schválili poslanci. Zdravotné odvody z dividend budú ohraničené stropmi. Stropy sa budú rovnako uplatňovať aj pri platení preddavkov na zdravotné poistenie z dividend. Maximálny ročný vymeriavací základ na platenie poistného z dividend bude 36-násobkom priemernej mesačnej mzdy na Slovensku. Maximálny mesačný vymeriavací základ pri platení preddavkov z dividend bude vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a tzv. dobrovoľne nezamestnané budú mať rovnaký minimálny základ. Minimálna platba preddavkov na poistné dobrovoľne nezamestnaných osôb tak bude 14 % z minimálneho základu v sume 44,2 % z priemernej mesačnej mzdy. Určovanie vymeriavacieho základu pre SZČO zostáva v súčasnej podobe.Vymeriavacím základom na platenie odvodov u zamestnanca bude jeho príjem zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti, teda aj napríklad odchodné, odstupné, suma zdaňovaná v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa, časť zamestnaneckej opcie poskytnutej zamestnancovi a podobne. Novela taktiež rozširuje kategórie poistencov, ktorí nie sú povinní vykonávať ročné zúčtovanie poistného.
Slovenské vína pôjdu na čínsky trh - Slovenské vína pôjdu na čínsky trh. V piatok 26. novembra 2010 podpísali zmluvu o vytvorení spoločného podniku medzi vinárstvom Chateau Modra, a. s., a čínskym partnerom Xiangyao, Ltd. Podpísaním zmluvy dochádza k založeniu nového vinárskeho podniku na území Číny, ktorý bude predávať slovenské vína v 70-miliónovej provincii Hebei a v meste Peking. Chateau Modra ako najväčší pestovateľ hrozna na Slovensku si tak vytvára priestor na podstatné rozšírenie svojich odbytových možností. Kontrakt počíta v úvodnom roku s exportom slovenského vína v objeme 300.000 litrov s perspektívou ďalšieho zvýšenia množstva. "Čína je dnes veľmi atraktívnym trhom, kde spotreba vína rapídne rastie. Pre nás ide o prelomový kontrakt, ktorý zabezpečí stabilný odbyt našej produkcie," uviedol Karol Šebo, predstaviteľ vinárstva Chateau Modra. Nový vinársky podnik má byť lokalizovaný na riečnom ostrove, pričom v jeho blízkosti sa počíta s vybudovaním voľnoodychového centra s golfovým ihriskom. "Z čínskeho pohľadu je rodinná tradícia pestovania viniča a výroby vína, siahajúca až do roku 1592, veľmi atraktívnou záležitosťou, ktorá má silný reklamný potenciál. Kultúra pitia alkoholu v Číne je dosť odlišná od toho, čo poznáme v našich zemepisných šírkach. V Číne sa tradične pije formou prípitku, čo znamená vyzvať všetkých k vypitiu pohára alebo vybrať si niekoho zo skupiny a s ním si štrngnúť. Víno je tak spoločenské médium v omnoho väčšej miere než u nás," dodal Šebo. Od uzavretia kontraktu po vybudovanie závodu je však potrebné splniť ešte niekoľko krokov. Čínska strana v súčasnosti vybavuje všetky právne záležitosti okolo vzniku novej spoločnosti. V prípade rýchleho vybavenia všetkých potrebných povolení sa má výstavba nového závodu začať na jar 2011. TASR 1.12.2010
Slováci si priplatia, DPH pôjde hore - Život Slovákov na budúci rok zdražie. Daň bude 20 percent, zdražejú predovšetkým energie. 48384820 Koalícia včera v parlamente schválila zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent. Pri stoeurovom nákupe by sme to mali pocítiť len mierne, zaplatíme o 70 centov viac. To tvrdí v prepočtoch rezort financií. "Dá sa s tým súhlasiť. Dopyt je slabý a nezamestnanosť veľká. Obchodníci zrejme nebudú mať priestor na väčšie zdražovanie,“ myslí si analytik ČSOB Marek Gábriš. Energie zdražejú Obchodníci to potvrdzujú a hovoria, že ak porastú ceny potravín, tak skôr kvôli celosvetovo zlej úrode. Zvýšenie DPH zaplatia zo svojho. "Niektorí obchodníci si znížia svoje marže. Závisí to však od jednotlivých prípadov,“ povedal prezident Zväzu obchodu Pavol Konštiak. Zdražieť by nemalo ani telefonovanie, sľubuje Telefónica O2. Orange si chce ešte dosahy zanalyzovať. Naopak, v cenách energií sa nárast dane premietne naplno, lebo sú regulované. Za vodu a elektrinu zaplatíme o pár eur ročne viac, plyn zdražie výraznejšie. Okrem DPH aj pre slabé euro. Presné čísla dnes zverejní regulačný úrad. Dočasné riešenie Vláda naordinovala zvýšenie daní ako súčasť ozdravného balíčka pre deravý rozpočet. Opozícia návrh nepodporila. "Nemá kožu na ksichte (minister financií Ivan Mikloš), tak klame. Je zrejmé, že súčasná vláda vôbec nešetrí. Naopak, zvyšuje výdavky,“ poznamenal exminister financií Ján Počiatek (Smer-SD). Mikloš zase tvrdí, že opatrenia musia robiť aj preto, že bývalá vláda míňala. "Keď otvoríme akékoľvek verejné obstarávanie na ministerstve financií, v každom jednom je plytvanie a rozkrádanie Miroslav Pejko,Marek Ročkár www.hnonline.sk 1.12.2010
Samsung zamestná na Slovensku ďalších tisíc ľudí - 24.11.2010 SITA Samsung Electronics Slovakia zamestná v prvých mesiacoch budúceho roku na Slovensku ďalších tisíc ľudí vo výrobe LCD panelov. Jeden z najväčších zamestnávateľov by však privítal zlepšenie podnikateľského prostredia zmenami v Zákonníku práce a v systéme vzdelávania. Po rokovaní s vedením spoločnosti v Galante o tom informovala predsedníčka vlády Iveta Radičová. Potvrdila, že Samsung v súvislosti s rozšírením výroby zatiaľ nežiada žiadne investičné stimuly. Prezident spoločnosti Jae Hyung Lee uviedol, že nové pracovné miesta nevzniknú len v Galante, ale aj v ďalšom výrobnom závode vo Voderadoch. Dodal, že zvýšenie výroby bude mať synergický efekt v zamestnanosti aj v dodávateľských firmách. O zmenách v Zákonníku práce sa už diskutuje, diskusia zatiaľ podľa Radičovej naráža na nesúhlas odborovej centrály. Najväčšou zmenou má byť spružnenie pracovného trhu a vyrovnanie postavenia zamestnaneckých rád a odborových organizácií. Zamestnávatelia všade na Slovensku sa podľa nej zhodujú, že naše školstvo nepripravuje absolventov pre prax. ,,Musí nastať zmena školstva tak, aby teoretické vzdelávanie študenti získavali v školách a praktické vo firmách. Firmy by si mohli študentov pripravovať už ako svojich budúcich zamestnancov,“ vysvetlila Radičová. Spoločnosť Samsung Electronics Slovakia s.r.o. pôsobí na Slovensku od roku 2002. Činnosť spoločnosti je zameraná na výrobu LCD a LED televízorov, LCD monitorov, HDD a Blu-ray prehrávačov a satelitných prijímačov. Samsung sa výškou svojich tržieb radí k najväčším nefinančným podnikom Slovenska. Každoročný nárast tržieb a objemu výroby zaradil Samsung medzi kľúčových hráčov hospodárskeho vývoja na Slovensku.
Čoraz viac Slovákov páli alkohol v Maďarsku - Lacnejšie nakupovanie v Maďarsku vystriedal turizmus za lacným domácim alkoholom. Jeho vypálenie je u našich južných susedov oslobodené od dane. Kým na Slovensku sa platí z litra čistého alkoholu spotrebná daň 5,4 eura, v Maďarsku sa pri vypálení sto litrov 43-stupňového destilátu pre vlastnú potrebu neplatí žiadna. Umožňuje to novela zákona platná tri mesiace, ktorú presadila vláda Viktora Orbána. Prihraničné pálenice na juhu stredného a východného Slovenska aj preto hovoria o zlej sezóne a odleve zákazníkov, zatiaľ čo maďarské zažívajú nápor. „V Maďarsku je to úplne jednoduché. Ten, kto donesie ovocie, sa len musí preukázať, že je tamojším občanom, čo sa dá hravo vyriešiť,“ tvrdí Fedor Prihradský, majiteľ pálenice v Gemerskej Hôrke. Vysoká daň núti šetriť Ako zistili HN, obyvatelia pri hraniciach pália pálenku v Maďarsku prostredníctvom príbuzných alebo známych. „Dá sa to zariadiť aj tak, že prinesiete kvas a poprosíte hocikoho, aby to zobral na seba. Za fľašku – dve nájdete hneď ochotného pomocníka,“ prezrádza Zoltán z Rimavskej Soboty, ktorý si našiel pálenicu pri meste Ózd. Kde presne, nechcel prezradiť. „Nemyslím si, že to ľudia robia pre biznis. Skôr, aby šetrili,“ hovorí Vojtech Šimon, majiteľ pálenice v Hrhove pri Rožňave. Mnohí pestovatelia z Gemera, Novohradu i Abova tak radšej pália lacnejšie v Maďarsku, alebo doma na čierno, než draho legálne. Doplácajú na to však oficiálne pálenice a štátny rozpočet. Ročne ide o milióny eur. „Oproti vlaňajšku pálime o polovicu menej a oproti minulému roku dokonca jeden a polkrát menej,“ vysvetľuje Prihradský. O koľko prichádzame, nevieme V Maďarsku je registrovaných 700 páleníc, na Slovensku 150 legálnych a podľa odhadov asi stonásobne viac domácich zariadení na destiláciu alkoholu. S otázkou, o koľko eur prichádza kvôli nelegálnemu páleniu štátna kasa, ministerstvo financií odkázalo HN na Colnú správu SR. „Nemôžeme sa k tomu vyjadriť, lebo neexistujú kvantifikovateľné ukazovatele, aby bolo možné určovať odhady a trendy v tejto oblasti,“ reagovala Miroslava Slemenská, hovorkyňa colného riaditeľstva. Podľa nej sa colná správa systematicky venuje odhaľovaniu nelegálnych páleníc a kontrolám. Ide však o utajované postupy, preto ich nebude spresňovať. Pracuje najmä na základe podnetov od občanov. Za sedem mesiacov tohto roka odhalila 18 čiernych páleníc a zadržala nelegálny lieh, pri ktorom došlo k finančnému úniku za viac ako 65-tisíc eur. Alexander Buzinkay 23.11.2010 hnonline.sk
Zatiaľ je zo SR v Rusku akreditovaných len 7 firiem - Zdroj: TASR 19. november 2010 V Rusku je momentálne prostredníctvom Priemyselno-obchodnej komory Ruskej federácie (POK RF) akreditovaných viac ako 1600 zastupiteľstiev zahraničných spoločností. Slovenských firiem je takto akreditovaných sedem, z Českej republiky vyše 40. Tento týždeň sa o rozvoj obchodnej a ekonomickej spolupráce s ruskými podnikateľmi a možnosti akreditácie v Ruskej federácii zaujímalo ďalších 30 predstaviteľov slovenských firiem, informoval zástupca riaditeľa Ruského centra vedy a kultúry v Bratislave Michail Bondar. Akreditácia firmy prostredníctvom POK RF sa uskutočňuje na ohraničený čas, potrebný na vykonanie konkrétneho projektu. Tí podnikatelia, ktorí chcú založiť spoločnosť s cieľom nadobúdania zisku, sa už registrujú podľa ruskej legislatívy ako domáce podniky. Hlavnou prednosťou akreditovania sa v POK RF je prístup k celej sieti organizácie v krajine, pričom v celom Rusku pôsobí vyše 170 teritoriálnych POK. Iná možnosť akreditácie existuje na Ministerstve spravodlivosti RF, kde sa však akreditáciou všetko končí a podnikateľ musí všetky otázky súvisiace s ďalšou podnikateľskou aktivitou riešiť sám. Predstavitelia slovenských firiem sa v tejto súvislosti dozvedeli praktické informácie o tom, aké doklady a dokumenty sú potrebné na otvorenie zahraničnej firmy, filiálky alebo zastupiteľstva v Rusku či aké zákony v danej oblasti v RF platia.
Lacná pracovná sila? V Česku je to Slovák - Slováci berú v Čechách na niektorých pozíciách aj o tretinu nižšie platy ako domáci. "České firmy stále využívajú to, že podmienky sú tam lepšie ako na našom pracovnom trhu a Slovákov dokážu lákať aj nižšími platmi,“ vysvetľuje Ivan Jurkovič, konateľ personálnej agentúry P. J. Servis. Je to na agentúrach S rozdielnymi platmi nechcú mať české firmy nič spoločné. "Nerozlišujeme medzi Čechom a Slovákom. Keď k nám nastúpia na trvalý pomer, majú rovnaký plat. Rozdiel môžu urobiť agentúry,“ povedal pre HN hovorca Škody Auto Jaroslav Černý. Aj v tejto automobilke sú rozdiely medzi platom agentúrneho a kmeňového zamestnanca priepastné. Agentúry vysvetľujú vzniknuté rozdiely doplnkovými službami. "Pracovníci mávajú štandardne zabezpečené ubytovanie a takisto dopravu z ubytovne do a zo zamestnania,“ hovorí o podmienkach práce Peter Paška, konateľ personálnej agentúry Proact People Slovensko. Tisíce Slovákov "Ubytovanie nie je žiadna výhra. Zväčša bývame po traja na izbe,“ hovorí o svojich skúsenostiach Marián zo Stropkova. Napriek tomu je spokojný. "Takto zaplatenú prácu by som na východe Slovenska nenašiel,“ porovnáva. Záujem o našich zamestnancov pritom narastá. "Oproti minulému roku narástol počet ponúk pre Slovákov o 30 percent,“ prezrádza Lívia Franková z personálnej agentúry Trenkwalder. Podľa českého ministerstva práce pracovalo ku koncu septembra v Česku takmer 101-tisíc Slovákov. Tomáš Vašuta 19.11.2010 www.hnonline.sk
Zmluvu o predaji nováckej chemičky podpíšu do konca roka - Zmluva o predaji Nováckych chemických závodov (NCHZ), a. s., v konkurze by mohla byť podpísaná do konca tohto roka. Povedal to správca konkurznej podstaty NCHZ Miroslav Duračinský. O priebehu medzinárodného tendra, v rámci ktorého dostal jedinú ponuku na kúpu podniku, dnes informoval ministra hospodárstva SR Juraja Miškova. Ponuku predložil Duračinský veriteľskému výboru a zabezpečeným veriteľom na posúdenie. Tí sa k ponuke majú vyjadriť na budúci týždeň. "Pokiaľ veritelia ponuku príjmu, zmluva o predaji NCHZ by mala byť podpísaná do konca roka, samozrejme ak štát nevyužije predkupné právo", dodal Duračinský s tým, že v prípade, ak ju veritelia neprijmú, musia rozhodnúť čo s podnikom ďalej. Minister Miškov na dnešnom brífingu informoval, že štát predkupné právo nevyužije. Predstaviteľ spoločnosti M-Energo - jediného záujemcu o kúpu NCHZ Miroslav Remeta dal dnes verejný prísľub, že v NCHZ nedôjde k prepúšťaniu a že v budúcom roku potrebuje fabrika reštrukturalizáciu a revitalizáciu. Novácka firma sa dostala do problémov po tom, ako Európska komisia vlani rozhodla, že ona, ako aj jej bývalá materská spoločnosť 1. garantovaná, budú musieť zaplatiť za kartelové dohody s ďalšími európskymi chemickými spoločnosťami pokutu 19,6 milióna eur. Podľa komisie totiž v rokoch 2004 a 2007 stanovili ceny a rozdelili si trhy s práškovým acetylidom vápenatým, granulovaným acetylidom vápenatým a granulovaným horčíkom vo veľkej časti Európskeho hospodárskeho priestoru. Novácka firma podala po udelení pokuty návrh na konkurz, čomu súd vyhovel. TASR 19.11.2010
Na Slovensku pôsobí 450 talianskych firiem - BRATISLAVA. Na Slovensku pôsobí v súčasnosti podľa informácií výkonného viceprezidenta Taliansko-slovenskej obchodnej komory (TSOK) Micheleho Bolognu približne 450 talianskych firiem. "Veľká väčšina z nich je združená v našej Taliansko-slovenskej obchodnej komore, ktorá je štátno-privátnou organizáciou, pretože zastupuje aj talianske ministerstvo zahraničného obchodu," uviedol dnes v Bratislave pre TASR Bologna. Talianske podnikateľské záujmy sa podľa neho na Slovensku sústreďujú do viacerých sektorov, najmä do energetiky a bankovníctva, ktoré sú doménou predovšetkým veľkých talianskych spoločností. "Chrbticou talianskeho hospodárstva sú však stredné a malé podniky," povedal. V posledných rokoch má podľa Bolognu na Slovensku medzi talianskymi podnikateľmi veľmi silnú pozíciu strojárstvo. "Máme asi 20 firiem, ktoré sú subdodávateľmi pre automobilový priemysel," spresnil. Konštatoval, že investície slovenských podnikateľov v Taliansku sú "úplne na začiatku". "Pár slovenských firiem sa ešte v čase pred krízou v Taliansku začalo zaujímať najmä o hotelierstvo a cestovný ruch," dodal. 16.11.2010 TASR
Stop. Shop otvorí tri nové obchodné centrá - Koncept špecializovaných obchodných centier Stop.Shop pokračuje v expanzii na Slovensku. Rakúska spoločnosť Immofinanz Group otvorí v polovici novembra dve nové centrá Stop.Shop v Dubnici nad Váhom a Liptovskom Mikuláši, ktoré rozšíria počet obchodných centier Stop.Shop u nás na deväť. Spádová oblasť obchodného centra v Dubnici zahŕňa 40-tisíc ľudí, okrem jednej predajnej plochy je prenajaté a sídlia v ňom medzinárodné značky predajcu elektroniky Planeo Elektro, textilný obchod KiK, drogéria DM, módna značka Takko a predajňa obuvi Deichmann. Nákupné centrum Stop.Shop v Liptovskom Mikuláši má prenajatú plochu presahujúcu 12 800 štvorcových metrov a na dvoch poschodiach zasahuje spádovú oblasť s viac ako 75-tisíc obyvateľmi. Zloženie jeho prenajímateľov zahŕňa značky ako supermarket Terno, odevné značky C&A, New Yorker, Takko, KiK, Gate a predajne obuvi Deichmann či John Garfield. „Otvorením týchto troch obchodných centier rozširujeme portfólio obchodného reťazca Stop.Shop a potvrdzujeme tak v tomto segmente naše vedúce postavenie na trhu,“ hovorí generálny riaditeľ skupiny Immofinanz Group Eduard Zehetner. V apríli budúceho roka by mal Stop.Shop otvoriť nové nákupné centrum v Dolnom Kubíne. Prvé dve nákupné centrá Stop.Shop otvorili na Slovensku v roku 2007 vo Zvolene a Lučenci. Immofinanz Group prevádzkuje v piatich krajinách strednej Európy 33 nákupných centier. Vladislav Doktor www.hnonline.sk 12.11.2010
SES Tlmače uzavreli na Kube kontrakt za 7,5 milióna eur - Spoločnosť zo skupiny J&T získala na ostrove kontrakt za 7,5 milióna eur. BRATISLAVA. Spoločnosť Slovenské energetické strojárne Tlmače uzavreli na Kube kontrakt v hodnote 7,5 milióna eur. Ako pre agentúru SITA uviedol riaditeľ sekcie marketingu spoločnosti SES Tlmače Gabriel Sirotňák, slovenský výrobca kotlov začiatkom novembra tohto roka uzavrel zmluvu so spoločnosťou Union del Niquel – Moa. “Jedná sa o dokončenie strojovne s výkonom 25 megawattov, s termínom realizácie dvanásť mesiacov. V tomto projekte SES Tlmače dodávali kompletnú kotolňu s dvoma kotlami v rokoch 2004 až 2007. Práce na projekte by sa mali rozbehnúť začiatkom decembra 2010,“ dodal Sirotňák. Okrem tohto projektu majú SES Tlmače rozpracované so spoločnosťou Union del Niquel – Moa ďalšie menšie projekty v celkovom objeme viac než 5 miliónov eur. SES Tlmače pôsobia na trhu kubánskej energetiky takmer 40 rokov. Za uvedenú dobu zabezpečili výstavbu 13 kotlov s celkovým výkonom 1 265 megawattov. Je to približne 40 % inštalovaného výkonu v kubánskych elektrárňach. “Postavenie spoločnosti SES Tlmače na kubánskom trhu, skúsenosti a referencie z tohto trhu za posledných trinásť rokov sú základom pre rozvoj obchodnej spolupráce v oblasti energetiky a získanie ďalších projektov,“ konštatoval predseda predstavenstva firmy SES Tlmače Martin Paštika. Firma Slovenské energetické strojárne Tlmače patrí medzi významných dodávateľov kotlov pre elektrárne, teplárne a spaľovne. Podnik s viac ako 55-ročnou tradíciou vyrába a dodáva kotly na spaľovanie uhlia, oleja, plynu a biomasy. Od augusta 2006 je majoritným akcionárom SES Tlmače cyperská spoločnosť Segfield Investment, patriaca do skupiny J&T Finance Group. SITA 11.11.2010
Dexia banku získala Penta, boj žralokov sa skončil - Súboj o Dexia banku má svojho víťaza. Vedenie skupiny včera podpísalo zmluvu o odpredaji majoritného 88,71 percentného podielu so spoločnosťou Penta Investments. Transakcia by mala byť ukončená v prvom štvrťroku budúceho roka. Musí ju odobriť ešte Protimonopolný úrad a naša centrálna banka. "Transakcia je súčasťou dohody s Európskou komisiou dosiahnutou vo februári 2010. Tá ustanovuje predaj Dexia banky Slovensko zo strany skupiny Dexia pred 31. októbrom 2012," poznamenal hovorca. Skupina Dexia drží väčšinu akcií v banke prostredníctvom dcérskej spoločnosti Dexia Kommunalkredit Bank. Nový majiteľ by mal ponúknuť minoritným akcionárom, ktorými sú samosprávy a individuálni investori, odkúpenie ich podielu. "Penta Investments ako nový akcionár má zdravú bankovú stratégiu a jasnú víziu. Tá je zameraná na rozširovanie retailových aktivít banky a pokračovanie obchodov v komunálnom sektore. Klienti budú môcť naďalej plne profitovať zo služieb špičkovej kvality," povedal generálny riaditeľ Dexia banky Slovensko Stefaan Depaepe. O kúpu akcií slovenskej Dexie sa okrem Penty uchádzala aj finančná skupina J&T. Ďalšími záujemcami boli podľa médií Istrokapital a Tatra banka. Predaj slovenskej Dexie požaduje dohoda vedenia skupiny Dexia s Európskou komisiou, ktorá takto stanovila podmienky schválenia finančnej pomoci vo výške 6,4 miliardy eur. Čas na predaj má síce až do októbra 2012, no skorší predaj by sa jej mohol vyplatiť. Podľa partnera Redbaenk Michala Mišuna totiž klesajúce výnosy Dexie Slovensko v prvom polroku znížili hodnotu banky približne o 20 miliónov eur. Momentálne ju odhaduje na 60 až sto miliónov. Penta sa chce v banke zamerať na rozširovanie retailových aktivít a pokračovať v obchodoch v komunálnom sektore. Finančná skupina už podniká v bankovom sektore prostredníctvom Privatbanky. "Na slovenskom bankovom trhu je priestor na konsolidáciu, a preto sme sa rozhodli rozšíriť investície vo finančnom sektore," poznamenal jeden z partnerov Penty Jozef Oravkin. red,ČTK,TASR 11.11.2010 www:hnonline.sk
Tradičná Kofola stráca dych - Výrobca "československej“ kofoly stráca dych. Kým prvých šesť mesiacov tohto roka skupina Kofola zvyšovala svoje zisky v dvojciferných číslach, ďalšie mesiace priniesli vytriezvenie a spoločnosť zarobila o 56 percent menaj ako vlani. Na nižší zisk a tržby spoločnosti od januára do konca septembra mali podľa spoločnosti vplyv najmä zhoršujúce sa podmienky na trhu, investície do predaja, ako aj rastúce ceny surovín. "Očakávali sme, že rok 2010 bude ťažký, a tak sme sa zamerali na posilnenie predaja so zameraním na najsilnejšie značky a zavedenie množstva noviniek,“ vysvetľoval prepady prezident a jeden z hlavných akcionárov skupiny Kofola Jannis Samaras. Výhľady nie sú dobré ani na posledné tri mesiace tohto roka. "Budeme pracovať na znižovaní nákladov a zvyšovaní efektivity predaja,“ dodal Samaras. Skupina Kofola za prvé tri štvrťroky tohto roka dosiahla čistý zisk 6,8 milióna eur. Je to o 56 percent menej ako v rovnakom období minulého roka, keď spoločnosť zarobila približne 14,3 milióna eur. Tržby spoločnosti klesli o 57 miliónov eur, na 240 miliónov eur, čo je o 19 percent menej oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Ešte po prvých šiestich mesiacoch tohto roka pritom Kofola zvýšila svoj medziročný zisk o 15 percent na približne 2,4 milióna eur. Medzi najvýznamnejšie značky skupiny Kofola patria Kofola, Rajec, Vinea a Jupík. V závere minulého roka skupina Kofola zamestnávala 2 715 ľudí. ČTK 11.11.2010
Tatravagónka je v hre o štvrtinu akcií ruskej firmy - Slovenská firma Tatravagónka Poprad sa môže stať ďalším strategických zahraničným partnerom ruského holdingu Transmašcholding (TMCH), ktorý už predal štvrtinu svojich akcií francúzskemu koncernu Alstom. Vstup Alstomu je spätý s výrobou lokomotív a osobných vagónov pre ruské železnice, predaj ďalších až 25 percent akcií dcérskej firmy holdingu má pomôcť výrobe nákladných vagónov. Uviedol to včera ruský denník Kommersant. „Zatiaľ sa k týmto informáciám nebudeme vyjadrovať,“ komentovala pre HN hovorkyňa Tatravagónky Zuzana Janečková. Súčasťou ruského holdingu je firma TMCH-Vagonostrojenije, kde TMCH kontroluje 51 percent akcií. Až 25 percent akcií tejto firmy môže predať zahraničnému výrobcovi vagónov. Názov partnera však šéf holdingu Maxim Liksutov ruskému denníku nespresnil, no dodal, že výsledok rozhovorov by mal byť jasný koncom novembra. Rokovania vraj môžu dopadnúť aj opačne, že sa TMCH-Vagonostrojenije stane podielnikom v zahraničnej firme. O tejto variante však oslovení experti pochybujú. TMCH-Vagonostrojenije podľa Kommersantu doteraz rokovalo jedine s Tatravagónkou, s ktorou v septembri uzavrelo dohovor o spolupráci. Podľa Liksutova však potrebné technológie „má nielen Tatravagónka". TMCH konkrétne pomýšľa rozbehnúť výrobu nových produktov, ako sú vagóny na prevoz automobilov či kryté vagóny, ale podmienkou je aj zabezpečenie servisu a finančných služieb. Hodnotu ruskej firmy je podľa denníka ťažké odhadnúť vzhľadom na nedostatok informácií, ale výrobná kapacita predstavuje až 3500 vagónov ročne, vlani sa ich podarilo vyrobiť 2200. Experti preto odhadujú cenu závodu na najmenej 150 miliónov dolárov, asi 108 miliónov eur. Tatravagónka ešte počas aprílovej návštevy ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na Slovensku podpísala tri obchodné dohody s ruskými partnermi o výrobe, odbyte a vývoji vozidiel pre širokorozchodné trate. ČTK,pi 11.11.2010
Sklárne Slovglass majú finančné problémy - Zamestnanci sklární Slovglass, s. r. o., Poltár, už niekoľko mesiacov nedostali výplaty. Fabrika hľadá vhodného investora a jej finančná situácia je vážna. Predseda odborárov Jozef Činčura si myslí, že ak sa nenájde vhodný kupec, závod do konca roka zatvoria. Podľa neho medzi zamestnancami vládne napätie a neistota. "Už asi končí ich trpezlivosť. Vedenie sklární im dalo len písomné stanovisko, že hľadá nového investora, aby sa finančná situácia zlepšila," informoval TASR a doplnil, že 150 pracovníkov dostalo jednorázovo po 100 eur a ostatní už nevideli dve výplaty. Ak ich nebudú mať do 15. novembra, môžu podať žalobu alebo štrajkovať. Ako ďalej uviedol predseda odborárov, za kritickú situáciu môže zlý manažment, ktorý podnik predtým riadil. "Budúcnosť zamestnancov vidím zle. Pracuje tu 500 ľudí, keď nebudú mať robotu, budeme na tom horšie ako okres Rimavská Sobota," domnieva sa. Výkonný riaditeľ sklární Karol Farkaš odmietol celú situáciu komentovať. Pred týždňom však vo svojom stanovisku uviedol, že stav fabriky je veľmi vážny. "Riešenia, ktoré musím denne prijímať na udržanie chodu fabriky, zamestnanosti, začatia čo najskoršieho vzostupu ekonomiky spoločnosti, s prihliadnutím na možnosti trhu počas prebiehajúcej krízy, sú veľmi ťažké a zložité," uviedol riaditeľ. Zamestnanci končiaci dopoludňajšiu zmenu nevedia, prečo nemajú už od septembra výplaty. "Ľudia musia robiť, no na výplaty asi nie je. Zrejme musia predať fabriku, tak nám to napísali," vyjadril sa jeden zo sklárov. Pracovníčka, ktorá pracuje v závode 40 rokov, takúto zlú situáciu a častú výmenu majiteľov ešte nezažila. "Nevieme, na čom sme, no musíme robiť. Verím, že sklárne sa ešte podarí zachrániť," povedala. Výrobu v závode ohrozilo aj vypadnutie jedného z dvoch taviacich agregátov, ktorý nefunguje už niekoľko týždňov. Podľa jednej zo zamestnankýň by nový stál 4 milióny eur a oprava starého približne 2 milióny eur. Poltárske sklárne začali vyrábať v roku 1970. Výrobky sa predávali pod značkou Bohemia. Závod po roku 2000 viackrát zmenil majiteľa, až sa v roku 2008 ako Slovglass, a. s., dostal do konkurzu. Od konkurzného správcu ju odkúpila bratislavská spoločnosť s r. o. EMEL. Firma vyrába úžitkové, ale aj brúsené olovnaté sklo v závodoch v Poltári a Katarínskej Hute. TASR 11.11.2010
Volksbank môže od nás odísť - Pobočky Volksbank budú možno na predaj. Tvrdí to denník Der Standard. Vlastníci koncernu, do ktorého patrí aj materská banka našej Volksbank, zvažujú možnosti, ako by splatili štátnu pomoc, ktorú dostali počas krízy. 48030250 Jednou z možností je aj predaj pobočiek vo východnej Európe. Matkou našej Volksbank je Volksbank International AG (VBI). Jej majoritným akcionárom je rakúska Volksbank AG. Do koncernu VBI nepatria len pobočky u nás. Banka ich má aj v Česku, Maďarsku, na Ukrajine, ale aj v iných krajinách východnej Európy. Vlani mala spolu v týchto krajinách 600 obchodných miest. Predaj by sa teda netýkal len Slovenska. "Spoločnosť Volksbank AG zvažuje všetky možnosti, ako zabezpečiť dlhodobý rozvoj. Avšak v súčasnosti nie sú žiadne z možností podložené konkrétnymi rozhodnutiami či dokonca termínmi,“ poskytla HN stanovisko Volksbank AG hovorkyňa Volksbank Jana Lukáčová. Dodala, že tieto skutočnosti nemajú na obchodné a iné aktivity Volksbank Slovensko žiadny vplyv. "Podnikáme ako samostatný subjekt a sme pod dohľadom Národnej banky Slovenska,“ doplnila. Podľa denníka môže byť hodnota koncernu 600 miliónov eur. Od rakúskej vlády banka dostala 700 miliónov eur a časť pomoci by mala splatiť na budúci rok. "Nejde úplne o bežný postup, ale pomoc štátu bola vysoká, takže predaj pobočiek sa ponúka ako riešenie,“ zhodnotila Ivona Hrušová z Next Finance. Dodala, že slovenská pobočka, ako aj východoeurópske pobočky sú dlhodobo ziskové a perspektívne. "Nájsť kupca by nemal byť problém,“ uzavrela s tým, že Volksbank by mohla kúpiť väčšia retailová banka. Barbora Bognárová 10.11.2010 www.hnonline.sk
Mikloš: Musíme využiť nižší rast vo svete - Dôležitým faktorom budúceho rozvoja Slovenska sú zdravé verejné financie a konkurencieschopnosť. autor: TASR 9. 11. 2010 Práve schopnosť konkurovať bude podľa šéfa rezortu financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) najvážnejším kritériom rastu krajiny, a to v situácii, keď sila niektorých veľkých krajín bude klesať. "Pri nižšom globálnom raste bude možné uplatňovať sa na globálnom trhu. Možnosť získavať investície a rásť bude však ešte ťažšia," podotkol na dnešnej konferencii týždenníka Trend Top manažment 2010 Mikloš. Slovensko by sa tak malo podľa neho zamerať najmä na nízky deficit, zdravé verejné financie, zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, efektívnu verejnú správu a znalostnú spoločnosť. "Jedine vtedy budeme vedieť byť konkurencieschopní," konštatoval minister. Mikloš sa dotkol aj miery prerozdelenia verejných zdrojov štátom, ktorá je na Slovensku jednou z najnižších spomedzi štátov Európskej únie. Práve to umožňuje nechať viac prostriedkov v rukách súkromného sektora. "Na druhej strane tento menší objem zdrojov je o to dôležitejšie vynakladať efektívne," dodal. Vo verejnom sektore tak je potrebné podľa neho zamedziť korupcii a prezamestnanosti. Budúci vývoj svetovej ekonomiky označil za obdobie prehlbujúceho sa dlhu. "Čakajú nás časy, ktoré budú charakteristické tým, že v mnohých krajinách sa banková kríza pretransformuje do krízy dlhovej," uviedol. Už aktuálne majú niektoré štáty ako Japonsko, Grécko, Taliansko, Spojené štáty Americké či Veľká Británia verejný dlh viac ako 100 %. Ak sa tak podľa Mikloša udrží dnešný podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte a zároveň budú rásť náklady na obyvateľa, porastie dlhová služba krajín. Tá sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí stane zvládnuteľnou. Ohrozená je napríklad Veľká Británia či Belgicko.
Ďalšia prevádzka reťazca Metro začala u nás svoju činnosť - Predajňa sa nachádza na pozemku s celkovou výmerou 4,72 ha, kde vyrástlo 12.000 m2 veľkoobchodných priestorov, z ktorých 7300 m2 tvorí samotná predajná plocha. Veľkoobchodné stredisko je základom novej mestskej štvrte Bory, budúcej komerčnej a rezidenčnej zóny vyrastajúcej na severozápade Bratislavy. Výška investície spoločnosti METRO do regiónu predstavuje 26,5 milióna eur a do lokality prináša 250 nových pracovných miest. Stredisko ponúka viac ako 30.000 potravinových a nepotravinových tovarov, pričom viac ako 95 % sortimentu pochádza od slovenských dodávateľov. Metro Cash & Carry Slovakia je súčasťou nadnárodnej skupiny METRO Cash & Carry International, ktorá má zastúpenie v 32 krajinách sveta so 677 veľkoobchodnými centrami typu cash & carry. V roku 2009 dosiahla tržby vo výške 31 miliárd eur. Na Slovensku patrí do siete 6 veľkoobchodných centier pre podnikateľov, zamestnáva na Slovensku 1380 zamestnancov a v roku 2008 dosiahla výška jeho tržieb 503 miliónov eur. TASR 27.10.2010
Naše diaľnice chcú stavať Číňania - Čínski investori majú záujem spolupodieľať sa na budovaní infraštruktúry na Slovensku "Súkromné spoločnosti v Číne však ešte len čakajú na tender na výstavbu slovenských diaľnic, na to, aké podmienky vláda SR poskytne," konštatoval v rozhovore pre TASR veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku Ku C'pching. O príchode nových čínskych investorov do SR veľvyslanec rokoval aj s ministrom hospodárstva a výstavby Jurajom Miškovom (SaS). "Čínske spoločnosti vyjadrili záujem investovať v SR, ale zatiaľ sa ešte nepodnikli konkrétne kroky. Ešte pred nástupom do funkcie veľvyslanca v SR som stretol generálneho riaditeľa železníc v Šanghaji. On má napríklad veľký záujem zúčastniť sa na výstavbe infraštruktúry na Slovensku," uviedol. Záujem investorov o SR podľa C'pchinga podnietila aj účasť krajiny na výstave Expo Šanghaj 2010. "Prostredníctvom Expa mnoho čínskych spoločností nadviazalo kontakty s firmami, a to je základ pre ďalšiu spoluprácu. Naše spoločnosti, ktoré navštívili slovenský pavilón, už majú nejaké základné informácie o Slovensku," podotkol. Ako zdôraznil, čínski podnikatelia chcú v SR realizovať veľký projekt. "Čínske spoločnosti priamo investovali už do viac ako 110 krajín. V niektorých krajinách už dokonca nie je ani priestor pre ďalšie investície z našej strany, a tak chceli nájsť nový trh a nové možnosti. Preto je pre nás Slovensko veľmi lákavým miestom," uzavrel. 27.10.2010 TASR
Nórski investori majú na Slovensku problém, korupciu - Iný problém ako korupciu u nás podnikatelia zo severu Európy nemajú. BRATISLAVA. Investičné podmienky na Slovensku sú podľa nórskych investorov na dobrej úrovni. Istým problémom je však vysoká úroveň korupcie v krajine. "Vo všeobecnosti investičná klíma na Slovensku je vcelku dobrá a väčšina nórskych spoločností zatiaľ nemala výrazne problémy. Nejaké prekážky? Áno, jednou z výziev, ktoré vidíme aj v hláseniach z obchodných komôr, je, že investori na Slovensku pociťujú určitú úroveň korupcie. Tá vyplýva aj zo svetového indexu transparentnosti," vysvetlila v rozhovore pre TASR veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva na Slovensku Trine Skymoenová. Na Slovensku už v súčasnosti pôsobia viaceré veľké nórske spoločnosti. "Spomeniem napríklad Norsk Hydro v Žiari nad Hronom, majoritný vlastník spoločnosti Slovalco. Alebo Sapa Profily v rovnakom meste vlastní veľká nórska spoločnosť Orkla. Pri Liptovskom Mikuláši sídlia napríklad Eltek Valera a Nera Networks. Taktiež spoločnosť TIMM Slovakia, ktorá vyrába a predáva laná, napríklad na člny. V skutočnosti zabezpečujú laná aj pre kráľovský dvor," priblížila veľvyslankyňa. Predpoklady pre dobrú spoluprácu oboch krajín v oblasti investícií má priniesť aj štvordňová návšteva nórskeho kráľa Haralda V., ktorý so svojou manželkou Sonjou pricestuje na Slovensko 25. októbra. "Kráľovský pár je pri svojich zahraničných návštevách veľmi často sprevádzaný aj obchodnou delegáciou, a bude tomu tak aj v prípade pripravovanej návštevy Slovenska. A sme veľmi šťastní, že je tu záujem o spoluprácu oboch strán počas konferencií, ktoré tu budeme mať," vysvetlila veľvyslankyňa. 23.10.2010 TASR
Nová poisťovňa láka motoristov na poistky za 5 eur mesačne - pcs | 21. októbra 2010 Pravda Motoristi môžu odo dnes uzatvoriť povinné zmluvné poistenie v novej poisťovni Genertel. Na rozdiel od iných poisťovní sa zameriava len na predaj poistiek cez internet a telefón. Poisťovňa tvrdí, že vďaka priamemu predaju ušetrí náklady na pobočky či maklérov. Člen správnej rady poisťovne Petar Dobric vraví, že vďaka tomu budú "extrémne konkurencieschopný pre vodičov bez nehody." Výška poistného sa v Genertel odvíja od výkonu motora, váhy automobilu, veku a bydlisku vodiča a najmä od škodovosti za posledných päť rokov. Napríklad 35-ročný motorista z Bratislavy, ktorý vlastní Fabiu s výkonom 44 kilowattov, zaplatí ročné poistné 86,39 eura. Táto cena však platí len v prípade, že za posledných päť rokov jazdil bez nehody. Ak spôsobil nehodu, jeho ročné poistné vzrastie na 819 eur. Dobric tvrdí, že takýmto nastavením cien chcú dosiahnuť, aby ich klientmi boli len dobrí vodiči. Tí môžu podľa neho získať poistku už za menej ako 60 eur ročne, teda päť euro mesačne. Pod túto cenu sa môžu dostať najmä starší vodiči, ktorí vlastnia slabšie a ľahké autá. Vodiči získajú k povinnému zmluvnému poisteniu aj asistenčné služby. Pri nich ponúka krytie do výšky sto eur na Slovensku a 300 eur v zahraničí. V rámci asistencie si motorista môže vybrať, o akú službu má záujem tak, aby sa vmestil do daného limitu. Napríklad pri nehode sa môže rozhodnúť, či si nechá auto odtiahnuť, opraviť na mieste alebo si od poisťovne nechá radšej preplatiť hotel či cestu domov. Poisťovňa neobmedzuje počet využití asistenčných služieb. Motorista môže cez internet alebo telefón uzatvoriť poistku s okamžitou platnosťou. Môže si ihneď vytlačiť bielu kartu, ktorou sa možno preukázať pri policajnej kontrole alebo sa dá použiť pri prihlásení auta. O pár dní by mal poštou dostať poistnú zmluvu i originál bielej i zelenej karty. Poistné stačí zaplatiť do 30 dní.
Tommy Hilfiger prichádza do Žiliny, je tu ďalší Aupark - Jedna z módnych ikon, americká značka Tommy Hilfiger, prichádza do Žiliny - najväčšie nákupné centrum Aupark sa dnes po Bratislave a Piešťanoch prvýkrát otvára aj mimo západného Slovenska. 47372720 Celkovo má pod jednou strechou ponúknuť takmer 120 obchodov. Na rozdiel od svojich predchodcov budú mať v Žiline premiéru odevné značky ako Tom Tailor, Nord Blanc či obuv Deichmann, rovnako ako fast foody Subway a Burger King. "Dnes otvárame 89 prevádzok, počas tohto mesiaca ďalších 15 a do konca roka zvyšok,“ vyhlásil riaditeľ žilinského Auparku Daniel Boďa. Výstavbe žilinského Auparku predchádzali niekoľkoročné ťahanice po súdoch. Stojí totiž na mieste historického Námestia Ľudovíta Štúra. "Jednoducho sme prišli o námestie,“ znie výhrada vedenia mesta. Problematické pozemky developerovi HB Reavis, "stvoriteľovi“ auparkov, predalo mesto Žilina ešte za éry vtedajšieho primátora Jána Slotu, predsedu SNS. Dnes nie je žilinský Aupark ani skolaudovaný a vo svojom okolí nemá vybudovanú infraštruktúru. Najbližšie sa ďalší Aupark objaví na východe - koncom roku 2011 sa čaká jeho otvorenie v Košiciach. V ďalšom budú nasledovať Auparky v Trenčíne a v Ružomberku. Marta Hilkovičová www.hnonline.sk
Detox spracoval od roku 1999 vyše 40.000 ton odpadových olejov - Viac ako 40.000 ton odpadových olejov spracovala od svojho vzniku v roku 1999 doteraz firma DETOX, s. r. o., Banská Bystrica. Spoločnosť si už niekoľko rokov drží pozíciu lídra na slovenskom trhu v zbere a zhodnocovaní tejto suroviny. Ako pre TASR uviedol jej výkonný riaditeľ Ján Lehocký, kým v roku 1999 DETOX spracoval 352 ton odpadových olejov, za posledné tri roky sa tieto množstvá pohybovali od 6000 do 7000 ton ročne. Na Slovensku sa pritom ročne vyskytne približne 27.000 ton odpadových olejov. Firma prevádzkuje v Banskej Bystrici Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov s technológiami na zhodnotenie svetelných zdrojov s obsahom ortuti, na zneškodnenie odpadových chemikálií neutralizáciou, deemulgáciu zmesí ropných olejov a vody a tiež na mechanickú úpravu odpadov. Najdôležitejšiu prevádzku má však v Rimavskej Sobote, kde prevádzkuje Centrum fyzikálno-chemických úprav odpadov zamerané najmä na regeneráciu odpadových rozpúšťadiel a materiálové zhodnocovanie odpadových olejov, pričom výsledným produktom sú ľahké a ťažké vykurovacie oleje. Environmentálne projekty Detoxu podporuje aj Recyklačný fond (RF). Od roku 2002 až doteraz podporil 15 jeho projektov dotáciami vo výške takmer 2,18 milióna eur. Z toho 12 projektov v celkovej sume takmer 2,12 milióna eur sa týkalo práve opotrebovaných olejov. DETOX tento rok plánuje spustiť v Rimavskej Sobote novú recyklačnú linku na olejové filtre, ktorá umožní separovať a následne zhodnocovať nielen oleje obsiahnuté v týchto odpadoch, ale aj kovový obal filtra. TASR 20.10.2010
Siemens hľadá odborníkov. V Žiline chce 80 inžinierov - Spoločnosť Siemens dnes v Žiline slávnostne otvára inžinierske centrum, v ktorom zatiaľ zamestnala 51 projektantov. K nim by sa v nasledujúcich rokoch malo pridať takmer 80 ďalších pracovníkov. "Do roku 2015 tu bude pracovať celkovo až 130 projektantov,“ hovorí Vladimír Slezák, generálny riaditeľ firmy Siemens a predstaviteľ koncernu Siemens AG na Slovensku. Ich hlavným poslaním bude pracovať na automatizovaných riešeniach, ktoré zvyšujú bezpečnosť železničnej dopravy a takisto priepustnosť a rýchlosť tratí. Rozšírením svojej sekcie automatizácie železničnej dopravy zareagoval Siemens na celosvetovo pozitívny vývoj na trhu v oblasti železničnej dopravy. Divízia Siemens Mobility dlhodobo spolupracuje so Žilinskou univerzitou v metropole severného Slovenska. Žilinskí experti sa podielali na projektoch v Saudskej Arábii, železničnej stanice v Holandsku, ale aj modernizácie transeurópskych koridorov. Technické zázemie je aj jedným z dôvodov, prečo si Siemens vybral pre jedno z dvoch svetových centier práve toto mesto. Miroslav Hargaš 20.10.2010 www.hnonline.sk
Slovalco vyrobil dvojmilióntu tonu hliníka - Dvojmilióntu tonu elektrolytického hliníka vyrobila v týchto dňoch spoločnosť Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom. Takéto množstvo vyprodukovala od roku 1995, kedy začala vyrábať v novom závode s novými technológiami. Ako na dnešnom stretnutí s novinármi uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Milan Veselý, po asi 10-% znížení výroby v roku 2009, ktoré bolo dané najmä hospodárskou krízou, sa tento rok produkcia opäť zvýšila. "Objem výroby sa za deväť mesiacov zvýšil o 11.900 ton, čo predstavuje nárast o 9,3 %," konštatoval. Aj keď predaj poklesol o 1672 ton, tržby z predaja vzrástli za porovnateľné obdobie o viac ako 46 miliónov dolárov, čo je nárast o 15,9 %. Za nárastom je najmä zvýšenie realizačnej ceny hliníka. Spoločnosť plánuje tento rok vyprodukovať asi 160.000 ton hliníka, čo je približne 7 % európskej produkcie. Vlani sa v Slovalcu vyrobilo 149.604 ton hliníka. Firma vyrába hliník tzv. čistou metódou z oxidu hlinitého, ktorý do závodu prichádza v podobe prášku. Hnedý odpad uskladňovaný kedysi na známych kalových poliach sa už teda nevytvára. Hliník sa vyrába prostredníctvom 226 elektrolýznych pecí. Výsledným produktom sú čapy na lisovanie a hliníkové ingoty. Spoločnosť asi 80 % výroby exportuje na trhy Európskej únie a asi pätinu umiestňuje na Slovensku. V súčasnosti zamestnáva 518 ľudí, čo je asi o 50 menej, ako v rovnakom období vlani. Priemerná mzda je dnes na úrovni 1297 eur. Majoritným vlastníkom Slovalca, a.s., je nórsky koncern Hydro, kde jeho divízia Hydro Aluminium AS vlastní 55,3 % akcií. Zvyšok (44,7 %) je v rukách spoločnosti ZSNP Žiar nad Hronom. 19.10.2010 TASR
Čím vyšší dôchodok, tým nižší vianočný príspevok - Dorota Hudecová | 19. októbra 2010 Pravda Nad tohtoročným vianočným príspevkom visel ešte nedávno otáznik. Dôchodcovia si však nateraz môžu vydýchnuť. Aj keď sa výška príspevku trochu zníži, napokon ho dostanú. Rezort práce tak v porovnaní s pôvodným systémom jeho vyplácania v tomto roku ušetrí takmer šesť miliónov eur. Na jeho výplatu však aj tak minie takmer 61 miliónov. "Vianočný príspevok vyplatíme aj tento rok. Štátny rozpočet to bude stáť viac ako 60 miliónov eur," povedal minister Jozef Mihál. V plánovanom rozpočte na rok 2010 však ešte bývalé vedenie na čele s Vierou Tomanovou počítalo s objemom takmer 67 miliónov eur. V decembri tak budú mať na príspevok nárok penzisti, ktorí mesačne dostávajú od štátu maximálne 446,70 eura. Ide tak o 60 percent z priemernej mzdy v hospodárstve za rok 2009, ktorá je podľa Štatistického úradu 744,50 eura. Tí, ktorí dostávajú dôchodok vo výške do 446,70 eura budú mať nárok na 40,34 eura. Najvyššiu sumu dostanú ľudia s dôchodkom do 186,20 eura, čo je 25 percent priemernej výplaty v hospodárstve za minulý rok. Tí budú mať nárok na 66,39 eura. Tentoraz ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozdelilo vianočný príspevok do ôsmich úrovní, v minulom roku boli úrovne iba tri. Návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky má priamy vplyv na štátny rozpočet v roku 2010. Bude sa týkať približne 1,16 milióna dôchodcov, ktorým dôchodky vypláca Sociálna poisťovňa, a približne 1 700 ľudí vo všetkých rezortoch ozbrojených zborov a ozbrojených síl. Zo štátneho rozpočtu budú tiež hradené administratívne náklady spojené s výplatou vianočného príspevku Sociálnou poisťovňou v sume približne pol milióna eur. Podľa riaditeľa komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Petra Višvádera o vianočný príspevok žiadať netreba, poisťovňa ho vyplatí automaticky. Zákon, ktorý prijala bývalá vláda Roberta Fica, upravuje poskytovanie vianočného príspevku poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, sólo vdovského dôchodku, sólo vdoveckého dôchodku alebo sólo sirotského dôchodku vyplácaných Sociálnou poisťovňou, a poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku, priznaných podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, vyplácaných príslušným orgánom silových rezortov. Minister Mihál pôvodne uvažoval nad zrušením vianočného príspevku a vyjadril sa, že príspevky sú nesystémové. "Radšej by som však navýšil dôchodky, ako vyplácal príspevky. Keď si zoberiete sumu 66 eur, tak v prepočte na mesiac je to niečo cez 5 eur. Ale je to téma pre ďalšie úvahy," konštatoval. Na otázku, či ministerstvo plánuje zmenu v jeho vyplácaní alebo ho zruší úplne, hovorkyňa rezortu Slavomíra Sélešová povedala: "Treba hľadať v Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, z ktorého je jasné, že obdobne ako v roku 2010 sa na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie poberateľov dôchodkových dávok rozpočtuje v roku 2011 vianočný príspevok dôchodcom, a to vo výške 68,4 milióna eur, čím sa oproti schválenému rozpočtu roku 2010 zvyšuje o 2,43 percenta." Znamená to teda, že vianočný príspevok dostanú dôchodcovia aj v budúcom roku. Z dielne opozičných poslancov vzišiel návrh zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku, ktorý by mal nahradiť doterajší vianočný príspevok. Prijatie takéhoto zákona by si podľa jeho predkladateľov vyžiadalo v roku 2011 finančné krytie v sume 68,5 milióna eur. "Návrh zákona, ktorý predkladajú poslanci Jana Vaľová a Braňo Ondruš, je z dielne ministerstva práce. Vznikol v čase, keď rezort viedla Viera Tomanová. Bol pripravený na vonkajšie pripomienkové konanie, napokon však bývalé vedenie rezortu nenašlo odvahu na to, aby ho predložilo," vraví Sélešová a dodáva, že by to rozpočet ministerstva práce neuniesol – z dopadovej správy vyplýva, že náklady na tieto príspevky by v roku 2011 predstavovali 92 miliónov eur. To v čase, keď rezort nemal ani na vyplácanie sľúbeného vyššieho rodičovského príspevku, nebolo možné utiahnuť. "Je samozrejmé, že takýto zákon Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR nepodporí," dodáva. Navrhovaná výška vianočného príspevku v roku 2010 Percento priemernej mesačnej mzdy Suma dôchodku v nadväznosti na percento priemernej mesačnej mzdy Suma vianočného príspevku 25 % 186,2 € 66,39 € 30 % 223,4 € 62,69 € 35 % 260,6 € 58,95 € 40 % 297,8 € 55,23 € 45 % 335,1 € 51,50 € 50 % 372,3 € 47,78 € 55 % 409,5 € 44,06 € 60 % 446,7 € 40,34 € PRI STANOVENÍ VÝDAVKOV ZA POBERATEĽOV DÔCHODKOV VYPLÁCANÝCH SOCIÁLNOU POISŤOVŇOU BOLI POUŽITÉ ÚDAJE O POČTOCH A VÝŠKACH DÔCHODKOV K 31. JANUÁRU 2010. TABUĽKA PREZENTUJE PERCENTÁ PRIEMERNEJ MESAČNEJ MZDY V HOSPODÁRSTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY VYKÁZANEJ ŠTATISTICKÝM ÚRADOM SR ZA ROK 2009, KTORÁ JE 744,50 EURA NA URČENIE SUMY DÔCHODKU NA ÚČELY POSKYTNUTIA VIANOČNÉHO PRÍSPEVKU V ROKU 2010, SUMY DÔCHODKU URČENÉ PERCENTOM PRIEMERNEJ MESAČNEJ MZDY V HOSPODÁRSTVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY VYKÁZANEJ ŠTATISTICKÝM ÚRADOM SR ZA ROK 2009 A TIEŽ SUMY VIANOČNÉHO PRÍSPEVKU V ROKU 2010. ZDROJ: NÁVRH NARIADENIA VLÁDY Návrhy vyplácania jednorazového príspevku v budúcnosti v roku 2011 v sume 38 % životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v roku 2012 v sume 55 % životného minima v roku 2013 v sume 70 % životného minima v roku 2014 v sume 85 % životného minima po roku 2014 v sume 100 % životného minima ZDROJ: NÁVRH ZÁKONA O JEDNORAZOVOM PRÍSPEVKU Kto má nárok na vianočný príspevok? - Dôchodca, ktorý je poberateľom: starobného predčasného starobného invalidného vdovského či vdoveckého sirotského sociálneho dôchodku - Podmienkou na jeho výplatu je bydlisko na území Slovenskej republiky. - Každému dôchodcovi sa vypláca len raz. Ak je osoba poberateľom viacerých dôchodkov súbežne, tieto dôchodky sa sčítajú a v závislosti od výšky výslednej sumy dostane poberateľ len jeden vianočný príspevok. - Ak je suma všetkých dôchodkov, ktoré získava jeden dôchodca, vyššia ako navrhovaná suma 446,70 eura, nárok na vianočný príspevok mu zaniká. - Dôchodca o túto štátnu dávku nemusí žiadať. - Príspevok vypláca Sociálna poisťovňa automaticky spolu s dôchodkom. Ten, kto dostáva dôchodok vždy k 5. dňu v mesiaci, vianočný príspevok dostane tiež k tomuto dňu spolu s dôchodkom. Aký príspevok dostanete? Starobný dôchodca, ktorý má dôchodok 365 eur, dostane vianočný príspevok vo výške 47,78 eura. Predčasná starobná dôchodkyňa, ktorá poberá dôchodok 420 eur a k tomu dostáva vdovský dôchodok vo výške 99 eur, dostáva spolu 519 eur. Na vianočný príspevok tak nemá nárok, pretože suma jej predčasného a vdovského dôchodku presahuje sumu 446,70 eura. Dôchodca s príjmom 225 eur dostane vianočný príspevok v sume 58,95 eura k svojmu decembrovému dôchodku.
Systém COOP Jednota Slovensko prišiel o najsilnejšieho nákupcu - Spotrebné družstvo s najvyššími tržbami bude rozvíjať obchodnú činnosť mimo spoločného systému. BRATISLAVA. Systém spotrebných družstiev COOP Jednota Slovensko príde o aktívneho člena, ktorý bol líderským družstvom skupiny a dosahoval najväčšie tržby. Vedenie systému totiž oznámilo, že z neho vystúpi COOP Jednota Bratislava. Predseda bratislavskej Jednoty Adrián Ďurček pre SME spresnil, že nevystupuje zo spoločnosti, ktorá zastrešuje všetky spotrebné družstvá, ale stane sa jeho pasívnym členom. Do budúcnosti plánuje bratislavské spotrebné družstvo COOP Jednota obchodné aktivity, ktoré robilo prostredníctvom systému COOP Jednota Slovensko, realizovať cez akciovú spoločnosť CBA z Považskej Bystrice, a to od 1. januára budúceho roka. Konkrétne dôvody ukončenia spolupráce obe strany zatiaľ neuvádzajú. „Štatutárni zástupcovia spoločností COOP Jednota Slovensko a COOP Jednota Bratislava oznamujú, že na žiadosť spoločnosti COOP Jednota Bratislava končia spoluprácu v spoločných obchodných aktivitách k 31. decembru 2010. COOP Jednota Bratislava sa rozhodla tieto činnosti rozvíjať mimo skupiny COOP Jednota,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení. pondelok 18. 10. 2010 | Denisa Čimová a sita www.sme.sk
Štát spätne odkúpil od pokladničné poukážky za 150 miliónov - BRATISLAVA. Štát spätne odkupuje pokladničné poukážky, ktoré predtým predal investorom. V pondelňajšej aukcii takto odkúpil štátne pokladničné poukážky za 150 mil. eur, z toho 10 mil. eur bolo od zahraničných investorov. Celkovo prejavili v aukcii záujem opätovne predať štátu štátne pokladničné poukážky za 260 mil. eur, zo toho 20 mil. eur bolo od zahraničných investorov. Odkupované poukážky sú splatné 19. januára budúceho roku. Informovala o tom Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity. Štátne pokladničné poukážky sú okrem štátnych bondov ďalšou z možností financovania štátneho dlhu. Oproti dlhopisom však majú kratšie splatnosti. Štát k opätovnému emitovaniu pokladničných poukážok pristúpil v druhej polovici roka 2008, kedy sa na finančných trhoch významne zhoršili podmienky na emitovanie dlhopisov. V tomto roku agentúra cez štátne pokladničné poukážky na krytie štátneho dlhu a zabezpečenie likvidity štátu získala už vyše 2,4 mld. eur. Celkový dopyt investorov v trinástich doterajších tohtoročných aukciách štátnych pokladničných poukážok pritom dosiahol už viac ako 5,8 mld. eur. Tohtoročná suma akceptovaného dopytu po štátnych pokladničných poukážkach tak už vysoko prevýšila celoročnú vlaňajšiu. V minulom roku totiž štát cez poukážky získal spolu 1,259 mld. eur, pričom celkový dopyt investorov po slovenských štátnych pokladničných poukážkach vlani dosiahol vyše 7,1 mld. eur. SITA 18.10.2010
JAVYS podpísala s EBOR ďalšie 3 grantové dohody za 62 miliónov - BRATISLAVA. Zástupcovia spoločnosti Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), a. s., Bratislava, a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) podpísali dnes 3 grantové dohody z fondu na vyradenie Bohuníc (BIDSF) v celkovej hodnote 62,62 milióna eur. Do dnešného dňa podpísala EBOR so spoločnosťou JAVYS 15 grantových dohôd v celkovej hodnote približne 204 miliónov eur. Informoval o tom hovorca a. s. JAVYS Dobroslav Dobák. Grantové dohody predstavujú prísľub európskej banky financovať projekty pokryté týmito dohodami. Projekty schválilo Zhromaždenie prispievateľov fondu BIDSF. Grantová dohoda je garanciou, že EBOR ako administrátor fondu BIDSF bude zo zdrojov fondu uhrádzať náklady za ďalšie projekty, ktorých realizátori sú vyberaní v medzinárodných tendroch a týkajú sa prípravy a realizácie vyraďovania jadrovej elektrárne (JE) V1. Pred samotným podpísaním grantových dohôd musí JAVYS, a. s., ako prijímateľ pomoci z fondu BIDSF projekt identifikovať, navrhnúť jeho finančný model, predstaviť na Spoločnom výbore medzi SR a EBOR, kde sa podrobí preskúmaniu, či spĺňa podmienky financovania z fondu BIDSF a následne ho obhájiť na Zhromaždení prispievateľov fondu BIDSF za účasti prispievateľov a EBOR. Fond BIDSF zriadila Európskou únia. Prispievatelia zverili správu fondu a jeho finančných prostriedkov Európskej banke pre obnovu a rozvoj, ktorá riadi všetky operácie a projekty financované z tohto fondu. Základom pre napĺňanie účelu, teda čerpanie fondu, bolo uzatvorenie Rámcovej dohody medzi Ministerstvom hospodárstva SR a EBOR v roku 2001. Prostriedky z tohto fondu majú slúžiť na čiastočnú úhradu nákladov, ktoré vznikli SR predčasným odstavením JE V1. Čerpanie finančných prostriedkov na realizáciu jednotlivých projektov sa uskutočňuje na základe grantových dohôd uzavretých medzi spoločnosťou JAVYS a EBOR. Projekty na schválenie odporúča Spoločný výbor zložený zo zástupcov MHV SR, EBOR, Ministerstva financií SR, Úradu jadrového dozoru SR, Národného jadrového fondu, Úradu vlády SR, spoločnosti JAVYS a ďalších príjemcov pomoci z fondu BIDSF. TASR 18.10.2010
Rezort hospodárstva chce zrušiť zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch - Zdroj: SITA 15. október 2010 Ministerstvo hospodárstva a výstavby SR (MHV) už pripravilo zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľmi a dodávateľmi tovarov, ktorými sú potraviny. Tento zákon, ktorý mal zabrániť obchodným reťazcom zneužívať svoje postavenie voči dodávateľom, schválil parlament ešte počas vládnutia Roberta Fica. "Zrušením zákona sa znížia bariéry podnikania v oblasti dodávok tovaru, ktorým sú potraviny a v dôsledku toho dôjde k pozitívnemu vplyvu na podnikateľské prostredie a k zníženiu regulačného zaťaženia," uviedol rezort hospodárstva v návrhu, ktorý spomínaný zákon zruší. Podnetom na vypracovanie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch boli podľa predchádzajúcej vlády predovšetkým pretrvávajúce problémy v obchodných záväzkových vzťahoch medzi prevádzkovateľmi obchodných reťazcov a ich dodávateľmi. Tí poukazovali na negatívne neprimerané obchodné praktiky prevádzkovateľov obchodných reťazcov pri uzatváraní zmlúv. Podľa nového vedenia rezortu hospodárstva však tento zákon neriešil problematiku neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch a nenaplnil svoj cieľ, na ktorý bol prijatý. "Zákon sa javí ako neefektívny. Súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení. Subjekty sa sami rozhodujú, či uzatvoria zmluvu a s kým ju uzatvoria," konštatovalo ministerstvo. Podľa bývalého ministra hospodárstva a súčasného poslanca za stranu Smer-SD Ľubomíra Jahnátka, zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch je ďalšia rana pre slovenských prvovýrobcov. "Po zrušení zákona sa vrátia praktiky zahraničných obchodných reťazcov, ktoré budú nútiť slovenských prvovýrobcov predávať svoje výrobky do supermarketov a hypermarketov pod výrobnú cenu. Myslím si, že prvovýrobcovia by sa mali razantnejšie ozvať, lebo súčasná vláda im neprináša okrem zdražovania nič pozitívne. Zrušenie zákona považujem zo strany súčasnej vlády za protislovenský krok," reagoval Jahnátek, ktorý plánuje v pléne bojovať proti zrušeniu zákona. Zväz obchodu a cestovného ruchu SR víta plánované zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. "Tento zákon sme stále považovali za zákon, ktorý deformuje podnikateľské prostredie. Preto považujeme rozhodnutie nového vedenia ministerstva, zrušiť daný zákon, za správne rozhodnutie," reagoval šéf zväzu Pavol Konštiak. Podľa neho obchodné vzťahy obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi by sa mali riešiť na európskej úrovni.
Ako si poradiť so živnosťou - Ako si poradiť so živnosťou Peter Csernák | 13. októbra 2010 Pravda Dať výpoveď v práci a dať sa na podnikanie býva jedno z najťažších a najdôležitejších rozhodnutí, ktoré človek môže urobiť. Okrem možnosti vyšších zárobkov sa s podnikaním v porovnaní so zamestnaním spája aj oveľa väčšia neistota, ale aj množstvo povinností. Najjednoduchšia možnosť, ako začať podnikať, je založiť si živnosť. Potrebné je na to len navštíviť živnostenský úrad alebo jednotné kontaktné miesto, kde sa živnostník zároveň zaregistruje do zdravotnej poisťovne a na daňový úrad. Na vydanie živnostenského listu potrebuje trojeurový kolok, ak žiada o voľnú živnosť, alebo kolok v hodnote 16,50 eura, ak chce získať remeselnú alebo viazanú živnosť. Viazané živnosti sú také, pri ktorých zákon vyžaduje isté vzdelanie a prax. Napríklad ak chce niekto podnikať ako inštruktor autoškoly, musí mať preukaz inštruktora. Kto chce začať podnikať, musí sa pripraviť na to, že mu pribudne množstvo povinností. Kým za zamestnanca platenie daní či odvodov vykonáva zamestnávateľ, živnostník sa musí o všetko postarať sám. Každý mesiac musí poslať peniaze do zdravotnej a Sociálnej poisťovne, musí podať daňové priznanie či robiť zúčtovanie zdravotných odvodov. Ľudia, ktorí váhajú nad tým, či zostať v práci, alebo sa vrhnúť na podnikanie, si môžu založiť živnosť aj popri zamestnaní. Môžu si tak aspoň na začiatku vyskúšať, či sa budú schopní uživiť ako živnostníci. Ak sa im bude dariť, môžu dať v práci výpoveď a celú svoju energiu venovať podnikateľskej činnosti. Problém môže nastať v prípade, ak chce niekto podnikať v rovnakej oblasti ako jeho zamestnávateľ. Zákonník práce v takom prípade vyžaduje písomný súhlas zamestnávateľa. Ten je potrebný napríklad v prípade, ak je niekto zamestnaný ako opravár práčok a chce si založiť živnosť s rovnakou činnosťou. Ak mu tento zámer jeho zamestnávateľ neodobrí, ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré môže firma takého zamestnanca prepustiť. Ak však niekto plánuje podnikať v inej oblasti ako jeho zamestnávateľ, nemusí ho o tom vôbec informovať. Každý živnostník sa môže rozhodnúť, či si bude z príjmov odpočítavať skutočné náklady na podnikanie, alebo si bude uplatňovať paušálne výdavky. Tie môžu živnostníkom ušetriť nielen peniaze zaplatené na dani, ale aj množstvo času venovaného vedeniu účtovníctva. Výhodné sú najmä pre ľudí, ktorí majú skutočné náklady nižšie, ako je výška paušálnych výdavkov. Zároveň si musí živnostník rozmyslieť, či bude platcom DPH, alebo nie. Platca DPH si ku konečnej cene, ktorú bude fakturovať zákazníkom, musí vždy prirátať 19–percentnú DPH. Jeho služby sú tak drahšie ako v prípade živnostníka, ktorý daň neplatí. To však platí len v prípade, ak živnostník ponúka svoje služby bežným spotrebiteľom. Ak sú jeho zákazníkmi najmä spotrebitelia, ktorí takisto platia DPH, je platca DPH v porovnaní so živnostníkom, ktorý daň neplatí, vo výhode. Jeho zákazníci si túto DPH odpočítajú z vlastnej dane, ktorú majú odviesť štátu. Prakticky ju tak nebudú platiť. Živnostníci, ktorí platia DPH, majú výhodu najmä v tom, že zo všetkého materiálu či z majetku, ktorý nakupujú pre svoje podnikanie, si môžu odrátať DPH. Za auto, ktoré stojí 11 900 eur, tak v skutočnosti zaplatia len 10–tisíc. Naopak, veľkou nevýhodou je, že živnostník, ktorý platí DPH, nemôže využívať paušálne výdavky. Kým väčšina drobných živnostníkov sa môže rozhodnúť, či budú DPH platiť, alebo nie, zákon prikazuje stať sa platcom tejto dane každému, kto za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat minimálne vo výške 49 790 eur. Kalendár povinností živnostníka 31. január – Podanie daňového priznania z motorových vozidiel (cestná daň), ak živnostník auto nadobudol v predchádzajúcom roku. Do tohto termínu treba zároveň zaplatiť daň. 31. marec – Termín na podanie daňového priznania k dani z príjmov za predchádzajúci kalendárny rok a zároveň do tohto dátumu treba zaplatiť aj daň. 31. marec – Do konca marca musí živnostník do zdravotnej poisťovne poslať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za predchádzajúci kalendárny rok. 30. jún – Do zdravotnej poisťovne treba poslať nedoplatky zo zdravotného poistenia, ktoré vyšli v ročnom zúčtovaní, resp. do tohto dátumu musí poisťovňa vrátiť prípadný preplatok. 30. jún – Živnostník musí do Sociálnej poisťovne predložiť výpis z daňového priznania k dani z príjmov. 1. júl – Od tohto termínu si musí živnostník upraviť výšku odvodov pre sociálne a zdravotné poistenie na základe príjmov v predchádzajúcom roku – prvýkrát zaplatí nové odvody za júl začiatkom augusta. 8. deň v mesiaci – Splatnosť odvodov na sociálne a zdravotné poistenie za predchádzajúci mesiac. 20. deň v mesiaci – Každý, kto za posledných 12 mesiacov dosiahol obrat minimálne 49 790 eur, sa musí zaregistrovať ako platca DPH. ! 25. deň v mesiaci – Splatnosť DPH za predchádzajúci mesiac pri platcoch, ktorí majú mesačnú splatnosť dane. Každý štvrtý mesiac splatnosť DPH za predchádzajúci štvrťrok pri štvrťročných platcoch. POZN.: AK NIEKTORÝ Z TERMÍNOV PADNE NA VÍKEND, TAK SA DANÁ POVINNOSŤ PRESÚVA NA NAJBLIŽŠÍ NASLEDUJÚCI PRACOVNÝ DEŇ.
Diaľničné známky: Susedom môžeme ticho závidieť - Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/ijk 13. október 2010, Za veľa peňazí málo muziky. Tak by sa dalo označiť zdražovanie budúcoročných slovenských diaľničných známok. Vodiči v susedných krajinách totiž za svoje peniaze môžu využívať oveľa hustejšiu sieť diaľnic. Tam navyše poplatky zvyšujú len o pár centov, alebo vôbec. Slovensko diaľničná sieť: okolo 400 km celoročná známka: 50 € mesačná známka: 14 € 7-dňová známka: 7 € Česko U našich západných susedov majú momentálne v prevádzke 727 kilometrov diaľnic. Republiku križujú zo severu na juh, ale aj z východu na západ. Najproblematickejšou je zrejme diaľnica D1, ktorá spája Brno s Prahou. Na dennom poriadku sú tam vážne havárie s následnými kolónami, a tak sa uvažuje o jej prebudovaní na trojprúdovú cestu. Tamojšia diaľničná spoločnosť zatiaľ zdražovanie poplatkov za diaľnice pre rok 2011 neplánuje. diaľničná sieť: 727 km celoročná známka: 49 € mesačná známka: 14,29 € 10-dňová známka: 10,21 Rakúsko V prípade našich rakúskych susedov, žiaľ, porovnávame neporovnateľné. Táto alpská krajina má totiž momentálne v prevádzke 17 diaľnic v celkovej dĺžke 1699 kilometrov. Tie navyše dopĺňajú stovky mostov a desiatky tunelov. Za tie najväčšie si doplatíte priamo na mieste. Použitie mostov napríklad v Tirolsku vyjde od 2,5 eura a ak natrafíte na drahší, neraz aj vyše 10 kilometrov dlhý tunel, máte na výber aj obchádzkovú trasu zdarma. Rakúske diaľnice sú skvele vybudované, majú hustú sieť čerpacích staníc a pohodlných odpočívadiel. Na viacerých úsekoch sú trojprúdové a časovo náročný je iba ak prejazd okolo Viedne. Za ich užívanie Rakúsko síce tiež ohlasuje vyššie ceny, no najlacnejšia známka pôjde hore iba o 30 centov. diaľničná sieť: 1 699 km celoročná známka: 76,20 € 2-mesačná známka: 22,90 € 10-dňová známka: 7,90 € Maďarsko Naši južní susedia patria do kategórie diaľničných experimentátorov. Pôvodne začínali s mýtnym systémom, neskôr zaviedli systém známok, no pred pár rokmi prešli na elektronický registračný systém. Na hraniciach tak nedostanete nálepku, ale iba doklad o zaplatení. Registruje sa totiž typ auta a jeho poznávacia značka, čo následne cez ďalekohľad overujú policajné hliadky. Vďaka elektronickému systému si tak známku ľahko zakúpite aj cez internet. Maďarsko ponúka 696 kilometrov diaľnic, ktoré krajinu lemujú zo severu na juh a aj z východu na západ. Na jazdu si môžete kúpiť aj krátku iba štvordňovú známku, no tá sa predáva v dvoch rôznych cenových hladinách. V zime, na jar a na jeseň ju dostanete za 1 170 forintov (4,26 eura), ale v lete, teda od 1. mája do 30. septembra, vás vyjde 1 530 forintov (5,57 eura). Ide o ceny pre rok 2010, ktoré by sa v budúcom roku meniť nemali. diaľničná sieť: 727 km celoročná známka: 49 € mesačná známka: 14,29 € 10-dňová známka: 10,21 €
Dôchodky v roku 2012 stúpnu o 14 eur, ďalší rok o 11 eur - Zmení sa aj valorizácia penzií, všetkým porastú o pevnú sumu 290603 12.10.2010 / Jana Morháčová Etrend Dôchodky sa na prelome rokov budú poslednýkrát zvyšovať o percentuálnu čiastku. Nasledujúce dva roky si všetci dôchodcovia polepšia rovnako – o pevnú čiastku takmer 27 eur. Uvádza sa to v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na nasledujúce tri roky, ktorý už schválila vláda a čoskoro sa ním bude zaoberať parlament. Od januára budúceho roku sa všetky dôchodky zvýšia paušálne o 1,8 percenta. Takýto mechanizmus valorizácie penzií zaviedla ešte bývalá vláda Roberta Fica. Percento sa vypočítavalo podľa vývoja inflácie a priemerných platov. Od roku 2012 sa bude princíp meniť. Všetci penzisti si k dôchodku pripíšu rovnakú pevnú sumu, o ktorej rozhodne vláda. V roku 2012 to má byť predbežne 14,1 eura mesačne, v roku 2013 sa v rozpočte počíta s navýšením o 11,8 eura mesačne. Z pohľadu priemerného starobného dôchodku na úrovni vyše 350 eur, to bude znamenať zvýšenie približne o tri percentá. Nevýhodná valorizácia Štát mení princíp valorizácie penzií s cieľom znížiť rozdiely medzi vysokými a nízkymi dôchodkami. ,,Percentuálne navyšovanie upravuje vysoké dôchodky o vyššiu sumu ako nízke. Zavedenie mechanizmu pevnej sumy predstavuje spravodlivejšie riešenie,“ uviedol pred niekoľkými dňami minister práce Jozef Mihál (SaS). Zvýšenie o pevnú sumu bude prospešnejšie pre poberateľov nízkych dôchodkov. Pevná suma bude totiž pre nich znamenať vylepšenie o šesť až osem percent. Naopak penzisti, ktorí majú vysoké dôchodky, si polepšia tak o percento či dve. Pre štátnu kasu znamená takéto tempo zvyšovania penzií každoročné navyšovanie sumy na dôchodky o sedem až osem percent, čo je 300 miliónov eur. Posledné dva roky sa dôchodcom pridávalo v súhrne okolo 200 miliónov eur. Kabinet Ivety Radičovej tak chce medziročne zvyšovať sumu na dôchodky výraznejšie ako predošlá vláda Roberta Fica. Zatiaľ však nie je jasné, či na budúci rok zostane zachovaný vianočný príspevok vyplácaný k dôchodkom. Minister práce Jozef Mihal uviedol, že túto nesystémovú dávku chce zrušiť, prípadne rozpustiť do mesačných dôchodkov. Odvody vystačia len do júna Vláda však bude musieť naďalej bojovať s prehlbujúcim sa nedostatkom peňazí na starobné dôchodky. Chýbajúca suma v kase Sociálnej poisťovne bude rásť a to napriek zmenám v odvodoch, ktoré v rámci šetriaceho balíčka zvýšia príjmy sociálneho poistenia. Štát musí dotáciu Sociálnej poisťovni každoročne navyšovať. Pomoc štátu je potrebná od roku 2009, po zavedení druhého piliera dôchodcovského sporenia. Vďaka nemu sa časť prostriedkov z odvodov kumuluje na súkromných dôchodkových účtoch ľudí, z ktorých sa bude neskôr vyplácať penzia podľa nasporenej sumy. Až do minulého roka sa výpadok financoval z peňazí odložených z privatizácia SPP. Vlani sa však tieto prostriedky minuli a štát musel tento rok jednorazovo vložiť do Sociálnej poisťovne vyše 1,5 miliardy eur. Nasledujúce roky jej bude musieť nadeliť stále vyššiu a vyššiu sumu. Medziročne dotácia porastie o 40 miliónov až 70 miliónov eur. Na budúci rok sa do fondu starobného poistenia vyzbiera z odvodov 2,178 miliardy eur. Reálne však na penzie treba 4,659 miliardy eur. Peniaze vo fonde starobného poistenia vydržia na vyplácanie dôchodkov necelých šesť mesiacov roku. Aby dôchodcovia dostávali penzie celý rok, musí Sociálnej poisťovni pomôcť štát – na budúci rok injekciou vo výške 1,6 miliardy eur. Fondy sa zlúčia Súčasne si Sociálna poisťovňa pomáha zostatkami z minulých rokov a na vyplácanie penzií použije aj časť peňazí z ostatných fondov, ktoré sú prebytkové. Ide o fondy, z ktorých sa vypláca napríklad podpora v nezamestnanosti alebo úrazové, či nemocenská. Odborníci už roky upozorňujú, že je zbytočné členiť odvody aj príjmy Sociálnej poisťovne na niekoľko samostatných fondov, keď v konečnom dôsledku sa prostriedky v nich prelievajú podľa potreby. ,,V najbližších rokoch dôjde určite k zmenám, prvým krokom bude zjednotenie sociálnych odvodov do jedného,“ spresnil minister J. Mihál. Celkovo bude mať Sociálna poisťovňa v roku 2011 na strane príjmov 6,3 miliardy eur, pričom na odvodoch vyberie spolu 4,7 miliardy eur. Sociálna poisťovňa v roku 2011 (v mil. eur) podsystém SP z odvodov* tvorba fondu z odvodov* výdavky dávky /dôchodky zostatok** v bežnom roku na konci roka po započítaní straty a zostaktov z 2010 spolu 6350 6255 96 480 starobné poistenie 2187 + dotácia štátu 1608 4659 -917 253 invalidné p. 917 833 83 156 nemocenské p. 412 332 79 30 úrazové p. 125 44 81 4 garančné p. 48 50 -2 12 nezamestnanecké p. 241 200 41 17 rezervný fond solidarity 743 0 743 0 www.etrend.sk
Slovensko navštívi ministerský predseda Brandenburska Platzeck - BRATISLAVA. Ministerský predseda nemeckej spolkovej krajiny Brandenbursko Matthias Platzeck pricestuje v utorok popoludní na dvojdňovú návštevu do Bratislavy. Okrem politických rozhovorov ho čaká aj otvorenie konferencie Nadácie Friedricha Eberta, ktorej témou bude budúcnosť sociálnych systémov zabezpečenia. Počas svojej druhej návštevy Slovenska od nástupu do funkcie sa ministerský predseda stretne aj s ministrom hospodárstva Jurajom Miškovom. Hlavnými témami budú obnoviteľné energie a podnikateľské prostredie Slovenska. Informovala Beáta Holubecová z Tlačového a kultúrneho oddelenia Veľvyslanectva SRN Bratislava. 11.10.2010 SITA
Pracujte ako Nemci, radia Mihálovi investori - Nemeckí investori chcú od ministra práce Jozefa Mihála (na snímke) väčšiu flexibilitu v pracovnom práve Slovenska. 46998510 Nemeckí investori sa vyslovujú za väčšiu flexibilitu v pracovnom práve SR. Vyplynulo to podľa Markusa Halta z oddelenia pre styk s verejnosťou Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) z dnešného stretnutia delegácie SNOPK s ministrom práce Jozefom Mihálom, na ktorom prediskutovali zflexibilnenie pracovného práva a pripravované zmeny v Zákonníku práce (ZP) a v zákone o kolektívnom vyjednávaní (ZoKV). "Delegácia SNOPK prijala pozvanie ministra Mihála. Signalizoval tým pripravenosť na otvorený dialóg a ochotu zohľadniť návrhy obchodnej komory pri príprave novely ZP a ZoKV," informoval o dnešnom stretnutí Halt. "SNOPK bude ďalej rozvíjať spoluprácu s pánom ministrom k tejto téme a do konca novembra tohto roku predloží ministerstvu praktické príklady a právnu úpravu flexbilizácie pracovného práva z Nemecka," uviedol. Konjunkturálne oživenie prejavujúce sa v posledných mesiacoch v slovenskom hospodárstve sa doteraz podľa SNOPK neodrazilo v náraste zamestnanosti. Väčšia miera pružnosti pracovného práva by však podniky povzbudila k prijímaniu vyššieho počtu personálu. V šesťbodovom pláne SNOPK zhrnula návrhy, ktoré by mali podľa nemeckých investorov pozitívny dosah na pracovný trh. Slovensko - nemecká obchodná a priemyselná komora založená v roku 2005 v Bratislave je fórom nemeckých a slovenských podnikov a patrí k celosvetovej sieti nemeckých zahraničných obchodných komôr. Komora zastupuje záujmy 300 členských firiem, ktoré na Slovensku zamestnávajú 72.000 pracovníkov a dosahujú obrat v hodnote 13 miliárd eur. TASR 11.10.2010
SR si údajne požičiava lacnejšie ako Španielsko - Slovensko podľa agentúry Bloomberg predáva dlhopisy z 15-ročnej benchmarkovej emisie lacnejšie ako napríklad Španielsko. Podľa ministra financií Ivana Mikloša je to potvrdením toho, že finančné trhy ozdravnému plánu novej vlády dôverujú. BRATISLAVA 6. októbra (WEBNOVINY) - Slovensko chce z nového 15-ročného benchmarkového eurobondu v stredu 6. októbra predať 2 mld. eur. Informovala o tom agentúra Bloomberg s tým, že cena dlhopisov by mala byť 150 bázických bodov nad referenčnou sadzbou. Ak sa táto cena potvrdí, Slovensko by si požičiavalo lacnejšie, ako napríklad lepšie ratingovo ohodnotené Španielsko. Podobné Španielske bondy splatné v júli 2025 sa totiž obchodovali s prirážkou 168 bázických bodov. "Ak sa potvrdí táto výška 150 bázických bodov, je to skvelý výsledok. Je to lepší výsledok, ako dosahujú krajiny ako Taliansko a Španielsko. Myslím si, že to je aj potvrdenie toho, že rozpočet je aj realistický a vedie k ozdraveniu a že finančné trhy dôverujú tomuto ozdravnému plánu,“ reagoval na tieto informácie minister financií Ivan Mikloš po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu, ktorý odobril návrh rozpočtu na budúci rok s plánovaným skresaním deficitu verejných financií z tohtoročných 7,8 % hrubého domáceho produktu na budúcoročných 4,9 % výkonu ekonomiky. Šéf štátnej Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity Daniel Bytčánek podľa agentúry Reuters uviedol, že dopyt po 15-ročných slovenských štátnych dlhopisoch dosiahol 4 mld. eur. Informácie o cene, za ktorú sa dlhopis predáva, však zatiaľ potvrdiť odmietol. Dlhopis sa pritom momentálne ponúka prostredníctvom syndikátu, neskôr by ho mala agentúra ponúkať investorom aj v rámci domácich aukcií. Agentúra pre riadenie dlhu likvidity v utorok 5. októbra informovala, že vedúcimi aranžérmi pripravovanej benchmarkovej emisie 15-ročných slovenských eurobondov budú štyri banky, a to HSBC, Société Générale CIB, Tatra banku a UniCredit Bank Slovakia. Štát podľa posledných informácií agentúry Bloomberg z polovice septembra tohto roka pritom plánoval predať 15-ročné syndikované bondy za 1 mld. eur. SITA
Ministerské platy majú aj hovorcovia - Vanda Vavrová | 10. októbra 2010 Pravda Viacerí ministri Radičovej vlády sa o svojich hovorcov špeciálne postarali. Poskytli im nadštandardné platy a tie dostali aj tí hovorcovia, ktorí na tento post nespĺňajú kvalifikačné predpoklady. Časť bývalých novinárov, ktorí sú dnes hovorcami, totiž nemá vysokú školu, a tak im ich šéfovia platy osobitne upravili. Umožňuje im to zákon o štátnej službe. Ak by boli totiž zaradení do platovej triedy podľa dosiahnutého vzdelania, ich tarifný plat bez príplatkov by bol len 485 eur. Takto však dostávajú niekoľkonásobne viac od 1 800 až do 3 000 eur. Niečo vyše tritisíc eur zarábajú ministri. Osobným platom prilepšili svojim tlačovým zástupcom premiérka Iveta Radičová, minister vnútra Daniel Lipšic či minister financií Ivan Mikloš. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik vylepšil svojej hovorkyni plat cez príkaznú zmluvu. Osobný plat má hovorca premiérky Ivety Radičovej Rado Baťo. Ten jeho výšku nezverejnil. "Bol mi pridelený osobný plat určený v súlade so zákonom. Pre premiérku pracujem ako hovorca a zároveň analytik a koordinátor štrukturálnych reforiem. Ponuku predsedníčky vlády som prijal po dohode, že môj plat bude zodpovedať zárobku, ktorý som mal v predchádzajúcom zamestnaní," reagoval Baťo. Bývalý šefredaktor Trendu a komentátor denníka Sme spĺňa svojím vzdelaním kvalifikačné predpoklady len na obsadenie štátnozamestnaneckej funkcie radca, kde je tarifný plat 485 eur. Nemá totiž vysokú školu. Na príkaznú zmluvu pre ministra zdravotníctva Uhliarika pracuje ako hovorkyňa bývalá redaktorka TA3 Katarína Zollerová. Odmietla zverejniť, či jej zmluva zaručuje vyplatenie 1 800 eur mesačne. "Príkazná zmluva je výsledkom dohody s ministrom zdravotníctva," uviedla. Tvrdí, že výška jej odmeny je o niekoľko stoviek eur nižšia, ako boli celkové náklady na mzdu jej predchodkyne. Zollerová nemá skončené vysokoškolské vzdelanie, preto nemôže šéfovať komunikačnému odboru rezortu ako jej predchodkyňa, ktorej tabuľkový plat bol 926 eur plus príplatok za riadenie. Podľa dosiahnutého vzdelania by musela byť Zollerová zaradená do 5. platovej triedy so 485 eurami. Osobný plat určil svojmu hovorcovi Martinovi Jarošovi aj minister financií Ivan Mikloš. "Kvalifikačné predpoklady spĺňam pre 5. platovú triedu. Mám osobný plat. Ten je mierne pod úrovňou môjho doterajšieho príjmu v súkromnej sfére. Konkrétnu výšku by som radšej nezverejňoval z pochopiteľných dôvodov," povedal Jaroš. Z trinástich hovorcov členov vlády bol svoj plat ochotný zverejniť len Gábor Grendel z rezortu vnútra. Ostatní na otázku, či zverejnia výšku platu, buď neodpovedali, alebo uviedli, že je v súlade so zákonom. Hovorcovia rezortu obrany Richard Šümeghy a dopravy Martin Krajčovič neodpovedali vôbec. Grendel je zaradený na najvyššiu funkciu v štátnej službe - generálny štátny radca. Bývalý redaktor a politický moderátor TV Markíza spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady. Ministerstvo uviedlo, že rovnako ako Grendel boli odmeňovaní aj jeho predchodcovia. "Riaditeľ komunikačného odboru kancelárie ministra má v zmysle zákona o štátnej službe pridelený osobný plat. Jeho výška je 3 000 eur," reagovalo tlačové oddelenie. Osem ďalších hovorcov ministrov, ktorí predtým dlhší čas pracovali v médiách, je zaradených v 10. platovej triede s tarifným platom 812 eur vo funkcii hlavný štátny radca. Štátni zamestnanci majú funkčný plat. Ten tvorí tarifný plat plus príplatok za riadenie, zmennosť, osobný príplatok až do výšky sto percent tarifného platu a odmeny. Svoju hovorkyňu Danielu Piršelovú, ktorá predtým pracovala ako sekretárka a je čerstvou absolventkou, minister hospodárstva Juraj Miškov zaradil do najvyššej štátnozamestnaneckej funkcie s platom 926 eur. Ešte vyšší plat ako hovorcovia ministrov má osobná tajomníčka predsedu parlamentu Tatiana Tóthová. Jej stranícky šéf Richard Sulík ju zaradil do 9. platovej triedy. Štátni úradníci v Kancelárii Národnej rady, Kancelárii prezidenta či Úradu vlády však majú o 10 percent vyššie tarify ako ostaní štátni úradníci. Tóthovej základný plat je tak 1 047 eur. Hovorcovia, ktorí zároveň šéfujú aj tlačovým oddeleniam, majú okrem vysokých platov ešte ďalšiu výhodu - pridelené služobné auto. Nielenže ho môžu bezplatne využívať, za vedenie a starostlivosť oň dostávajú dokonca ešte aj príplatok - 20 eur mesačne.
Turecko a Čína si prestanú účtovať vzájomný obchod v dolároch - ANKARA. Turecko a Čína sa dohodli, že si vzájomný obchod prestanú účtovať v dolároch. Nahradia ho tureckou lírou a čínskym jüanom. Dohody o účtovaní zahraničného obchodu v národných menách má už Ankara s Ruskom a Iránom. Podľa rakúskeho denníka Die Presse sa dohoda dosiahla v piatok (8.10.) v Ankare na stretnutí tureckého premiéra Recepa Tayyipa Erdogana a jeho čínskeho kolegu Wena Ťia-paa. Erdogan povedal, že obe krajiny chcú zvýšiť vzájomnú výmenu tovaru v tomto roku, ktorá dosiahne 17 miliárd USD (12,25 miliardy eur) na 50 miliárd USD v roku 2015. O päť rokov neskôr by mala jeho hodnota prekročiť 100 miliárd USD. Počas Wenovej návštevy v tureckom hlavnom meste bolo podpísaných osem významných hospodárskych dohôd. TASR 9.10.2010
Najvýznamnejšie elektrotechnické firmy na Slovensku - Samsung Electronics Slovakia – už niekoľko rokov je najväčším elektrotechnickým podnikom na Slovensku. Od spustenia výroby v roku 2002 do roku 2007 leteli jeho tržby strmo nahor až na 3,4 miliardy eur. V roku 2009 síce mierne klesli na 3,17 miliardy, fabrika však dramaticky zlepšila ziskovosť a pridanú hodnotu. Závod naďalej zamestnáva vyše tritisíc kmeňových zamestnancov. Whirlpool Slovakia – americký koncern so svojím závodom na výrobu práčok pôsobí na Slovensku už osemnásť rokov. Popradská fabrika sa za tie roky prepracovala na hlavný európsky závod na výrobu práčok Whirlpool a iných spriaznených značiek. Momentálne je kapacita závodu 2,5 milióna práčok ročne, maximum v produkcií 1,9 milióna dosiahli v Poprade v roku 2008. Minulý rok išli dole o 16 percent. Aj v silnom roku 2008 tržby klesli o sedem percent na 351 miliónov eur, vlani pri šestinovom prepade padli takisto o sedem percent. Tento rok to zatiaľ vyzerá na päťpercentný nárast v produkcii. Foxconn Slovakia – je bývalá fabrika japonskej Sony, ktorá ju spustila v roku 2008 ako najväčší a najmodernejší televízny závod skupiny na svete. Predtým Sony vyrábala viac než desať rokov televízory v starších priestoroch skladov bývalej Jednoty v Trnave. Do augusta 2009 sa tam ešte vyrábali digitálne tunery do LCD televízorov a bol tam aj servis pre konzoly PlayStation z veľkej časti Európy. Hneď pri spustení nitrianskeho závodu zvýšila firma výrobnú kapacitu z 2 na 4 milióny vyrobených televízorov ročne. K tejto hranici sa priblížila už v roku 2008 a rovnako aj v roku 2009. Tento rok plánuje fabrika už s taiwanským vlastníkom výrobu pre Sony mierne zvýšiť. Kým tržby v roku 2008 poskočili o viac než štyridsať percent na 1,2 miliardy eur, minulý rok iba mierne stúpli o pár tisíc eur. Teraz Foxconn Slovakia zamestnáva okolo 3-tisíc ľudí. Samsung Electronics LCD Slovakia – rozbehol výrobu začiatkom januára 2008. Z Voderád pri Trnave sa stal hlavný stánok výroby LC panelov (Liquid Crystal Displays), ktoré tvoria hlavný komponent (obrazovku) LCD televízorov. Záujem o produkciu závodu je taký veľký, že fabrika dosiahne plnú kapacitu desať miliónov vyrobených panelov ročne koncom tohto roka, a nie v roku 2012, ako sa počítalo v pôvodnom projekte. Do závodu, ktorý má byť najväčším svojho druhu v Európe, Samsung investoval a ešte plánuje investovať spolu 300 miliónov eur. Závod teraz zamestnáva okolo 1 300 pracovníkov. Kým v roku 2008 dosiahla fabrika tržby vyše 200 miliónov, minulý rok to bolo už vyše 400 miliónov, z čoho vyše štvrtiny tvorila pridaná hodnota. Panasonic – japonský koncern má na Slovensku má dve dcérske spoločnosti. Obe majú pritom významnú pozíciu v slovenskej elektrotechnike. Panasonic AVC Networks Slovakia v Krompachoch vyrába DVD prehrávače a rekordéry, Blu-ray a od marca 2010 aj 3D Blu-ray prehrávače, aj Blu-ray rekordéry. Po silnom raste tržieb do roku 2007 sa v roku 2008 kvôli kríze tržby krompašského Panasonicu znížili na 186 miliónov a minulý rok opäť klesli o vyše desatiny – na 166 miliónov eur. V súčasnosti Panasonic AVC Networks Slovakia zamestnáva 900 ľudí. Druhá slovenská dcéra koncernu, tržbami menšia, ale počtom pracovníkov väčšia, sídli v Trstenej na Orave. Panasonic Electronic Devices Slovakia má v súčasnosti dva výrobné závody umiestnené v Trstenej a v Starej Ľubovni, kde vyrába riadiace dosky, zdroje, tunery, nabíjačky, diaľkové ovládače, ako aj iPod adaptéry, spínacie prvky na volant a reproduktory do áut. Od vlani v nich zamestnával spolu v priemere 1 100 ľudí. Osram (skupina Siemens) – fabrika v Nových Zámkoch patrí k najväčším a najvýznamnejším v skupine tohto svetového lídra vo výrobe žiaroviek. V starom areáli Tesly, z ktorej tam zostalo takmer osemsto ľudí, začali v roku 1995 vyrábať klasické žiarovky. Tie sú momentálne na ústupe a už dlhšie prevažujú aj v novozámockej výrobe výbojky a žiarovky pre modernejšie osvetlenia. Najviac sa darí halogénovým žiarivkám. Výroba všeobecnej osvetľovacej techniky v závode stále dominuje, zamestnáva vyše polovicu z 1 900 zamestnancov podniku. Takmer 400 pracuje vo výrobe autožiaroviek, ktoré tvoria objemovo až vyše 50 percent ročnej produkcie novozámockého Osramu. Okolo 200 ľudí pracuje v strojárskej časti novozámockej fabriky. BSH Drives and Pumps – je najväčší elektrotechnický podnik na východe Slovenska, pôsobí v Michalovciach, vyrába elektromotory pre domáce spotrebiče a je najväčším dodávateľom pohonov pre skupinu BSH, do ktorej patria značky Bosch a Siemens, ako aj Gaggenau, Neff, Thermador, Ufesa, Viva a Constructa. Až 85 percent produkcie smeruje do koncernových fabrík, najviac do Poľska, potom nasledujú Nemecko, Španielsko, Turecko, Taliansko a USA. V roku 2007 vyrobili v Michalovciach 7,7 milióna elektromotorov, v roku 2008 to bolo 7,5 milióna. Minulý rok napriek kríze išla fabrika mierne hore na 7,6 milióna. Tento rok je plán vyrobiť 7,9 milióna elektromotorov. V Michalovciach zamestnáva BSH Drives and Pumps vyše 900 ľudí, ktorých počas sezóny dopĺňa 150 agentúrnych zamestnancov. Emerson na Slovensku pôvodom z USA dlho pôsobil prostredníctvom dvoch nezávislých dcér – Emersonu Electric Slovakia, s. r. o., a Emersonu, a. s. – sídliacich v areáli bývalého podniku VUMA (Výskumný ústav mechanizácie a automatizácie) v Novom Meste nad Váhom. Koncom roka 2008 predal koncern výrobu Emersonu Electric Slovakia, vyrábajúceho elektromotory do bielej techniky s vyše tisíckou zamestnancov, firme Askoll. Tá tak získala jednu z najväčších fabrík na elektromotory v strednej Európe vôbec. V roku 2008 tejto firme klesli tržby o 15 percent na 118 miliónov eur, v roku 2009 prepad pokračoval na necelých 80 miliónov eur. Askoll sa plánuje odsťahovať z prenajatých priestorov Emersonu do vlastného. Emerson, a. s. – väčší z pôvodných dvoch závodov koncernu na Slovensku – je sčasti strojárskou a sčasti elektrotechnickou spoločnosťou. Spoločnosť zastrešuje šesť výrobných divízii, respektíve značiek a je jednou z najväčších a najvýznamnejších tovární koncernu v Európe. Dokopy v Novom Meste firma zamestnáva takmer 1 350 ľudí. Zdroj: MH SR 4.10.2010
Eustream investuje na južnom Slovensku desiatky miliónov - Spoločnosť Eustream, ktorá patrí do skupiny Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), investuje 70 miliónov eur do plynovej prepravnej siete na južnom Slovensku. Projekt zahŕňa rekonštrukciu kompresorovej stanice plynu vo Veľkých Zlievciach, kde by mali inštalovať nové zariadenia od spoločnosti Rolls-Royce. Stroje majú zvýšiť spoľahlivosť prepravy. ČTK o tom dnes informovala spoločnosť. Nové turbokompresory nahradia turbíny, ktoré prepravca plynu vo Veľkých Zlievciach na južnom Slovensku v súčasnosti používa. Ich spustenie do prevádzky firma očakáva v roku 2013. Slovensko je predovšetkým tranzitnou krajinou zemného plynu z Ruska do západnej Európy. "Nové technológie minimalizujú dopad našej činnosti na životné prostredie a sú plne v súlade s prísnymi emisnými limitmi," povedal predseda predstavenstva spoločnosti Eustream Antoine Jourdain. Na nákup turbokompresorov vypísal Eustream medzinárodný tender, zmluvu s jeho víťazom podpísal koncom septembra. Eustream je najväčší prepravca zemného plynu v Európskej únii s prepravnou kapacitou viac ako 90 miliárd metrov kubických ročne. Hlavnými obchodnými partnermi spoločnosti sú medzinárodné energetické spoločnosti. ČTK 4.10.2010
Grécko zistí, kto má prsty v jeho problémoch - Médiami kolujú správy, že v roku 2001 si grécka vláda tajne požičala miliardy dolárov s pomocou Goldman Sachs. Grécky parlament bude vyšetrovať okolnosti vzniku dlhovej krízy a úlohu, ktorú v nej zohrala americká banka Goldman Sachs, uviedol premiér Jorgos Papandreou (na snímke). autor: TASR čas vytvorenia: 1. 10. 2010, 16:00 | čítanosť: 1315x počet diskusných príspevkov: 6 Špeciálna vyšetrovateľská skupina by mala byť zostavená do konca roka, citoval Papandrea denník Eleftherotypia. "Budeme vyšetrovať úlohu, ktorú hrali zahraničné inštitúcie pri vzniku problémov," povedal premiér, ktorý dodal, že vyšetrovatelia budú skúmať udalosti vedúce ku kríze spätne až do roku 2001, teda do roku, keď Grécko vstúpilo do eurozóny. Médiami kolujú správy, že v roku 2001, tesne po prijatí do eurozóny, si grécka vláda tajne požičala miliardy dolárov, pričom jej pri tejto operácii pomohla americká banka Goldman Sachs. Transakcia medzi Gréckom a bankou bola kvalifikovaná ako menový swap, a nie ako úver, čo pomohlo krajine k plneniu európskych rozpočtových pravidiel, pričom naďalej mohla míňať nad svoje pomery. Obrovský deficit a verejný dlh Grécka rozkolísali eurozónu a spôsobili, že rating krajiny padol do neinvestičného pásma. Grécko dostalo záchranný úver od krajín eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) v celkovej hodnote 110 miliárd eur, ktorý krajinu zachránil pred krachom. V rámci podmienok úveru sa zaviazalo prijať radikálne úsporné opatrenia. Informovala o tom agentúra DPA. TASR
Čínska firma Sinopec investuje do brazílskej divízie Repsolu - MADRID. Španielska energetická spoločnosť Repsol schválila predaj 40-% podielu vo svojej brazílskej divízii čínskej firme Sinopec, čím vznikne jedna z najväčších energetických firiem v Latinskej Amerike. Hodnota kontraktu dosahuje 7,1 miliardy USD (5,17 miliardy eur). Repsol informoval, že kontrakt umožní divízii známej ako Repsol Brasil naplno rozbehnúť všetky začaté projekty podmorskej ťažby ropy, vrátane lukratívnych ložísk, kde v minulých rokoch objavili obrovské zásoby ropy. Čo sa týka čínskej firmy, kúpa podielu v Repsol Brasil je druhou najväčšou zahraničnou akvizíciou Sinopecu. Repsol má podiely v ropných blokoch v brazílskych panvách Santos a Espirito Santos, do ktorých chce do konca roka 2019 investovať asi 14 miliárd USD. Podľa spoločnosti by sa v ložiskách Guara a Carioca mali nachádzať približne 3 miliardy barelov ropy. Informovali o tom agentúry AP a Bloomberg. 1.10.2010 TASR
Agentúra ČTK v slovenčine končí - šao 30.09.2010 www.hnonline.sk Konkurencia v oblasti agentúrneho spravodajstva poľaví. Česká tlačová kancelária redukuje samostatnú pobočku na Slovensku. Osem z trinástich zamestnancov si včera prevzalo výpovede z dôvodu rušenia pracovných miest, ďalší dvaja odišli už pred niekoľkými dňami sami. „Od budúceho roka nebude ČTK poskytovať servis v slovenskom jazyku,“ povedal HN námestník generálneho riaditeľa ČTK pre spravodajstvo Jiří Majstr. Utlmenie prichádza po štyroch rokoch činnosti, počas ktorých „slovenská“ ČTK konkurovala dvom domácim agentúram – súkromnej SITA a štátnej TASR. Okrem nich pôsobia na Slovensku ešte samostatní spravodajcovia zahraničných agentúr, napríklad americkej Bloomberg či francúzskej AFP. „Slovenská“ ČTK poskytovala klientom spravodajský a obrazový servis najmä v oblasti domácej politiky, ekonomiky a kultúry. „ČTK bude aj naďalej dodávať svojim klientom spravodajstvo v českom jazyku. Na Slovensku ostanú spravodajcovia ČTK. Agentúra je presvedčená, že svojim slovenským klientom bude naďalej poskytovať špičkové spravodajstvo pre ich potreby,“ dodal Majstr. Činnosť agentúry sa teda vracia k modelu spred roku 2006, v Bratislave budú pôsobiť dvaja spravodajcovia – doterajší šéf pobočky Adrián Bobok a Ladislav Procházka. Česká tisková kancelář vznikla ako nástupnícka organizácia socialistickej Československej tiskovej kanceláře v roku 1992. Má verejnoprávny charakter, no od roku 1996 nie je dotovaná štátom. Má 352 zamestnancov, z toho 243 redaktorov, na jej čele stojí generálny riaditeľ Milan Sibral. Slovenský ekvivalent ČTK – Tlačová agentúra Slovenskej republiky – pôsobí ako verejnoprávna inštitúcia financovaná čiastočne štátom a čiastočne z predaja vlastných služieb.
Telefónica O2 chce na Slovensku spustiť vlastnú 3G sieť v máji - SITA | 29. septembra 2010 Mobilný operátor Telefónica O2 Slovensko začne ďalšiu fázu výstavby vlastnej 3G siete s technológiou HDSPA. Komerčná prevádzka by mala začať v máji budúceho roka, pričom pri štarte by mala pokryť 20 % populácie Slovenska. Koncom júla by vlastná 3G sieť O2 mala pokrývať 33 % populácie SR v 24 mestách. "Investícia spojená s výstavbou novej siete je signálom zdravia a rastu O2 na Slovensku," uviedol riaditeľ Telefónica O2 Slovakia John McGuigan. Presnú výšku investície však konkretizovať nechcel. O2 začne rozširovať 3G sieť od októbra tohto roku a začiatkom roku 2011 by mal začať skúšobnú prevádzku v Malackách a Senci. Klienti O2 však k nej nebudú mať prístup, zapojiť sa do nej môžu až s komerčným štartom v máji. Sieť bude podľa predstaviteľov O2 slúžiť predovšetkým na mobilné pripojenie pomocou notebookov a mobilných telefónov, nie ako alternatíva k pevnému pripojeniu do internetu. Maximálna teoreticky dostupná rýchlosť pre jedného užívateľa bude pri sťahovaní dát predstavovať 14,4 Mb/s a pri odosielaní 5,7 Mb/s. Ako však upozornil hovorca O2 René Parák, pri komerčnom využití bude operátor informovať o reálnych, nie teoretických rýchlostiach. Ďalší rozvoj 3G siete alebo iných technológií bude podľa predstaviteľov spoločnosti závisieť od budúcej stratégie O2. Od júla by tak mal byť 3G signál dostupný v mestách Bratislava, Malacky, Senec, Pezinok, Nitra, Levice, Nové Zámky, Komárno, Trenčín, Prievidza, Banská Bystrica, Zvolen, Považská Bystrica, Martin, Žilina, Liptovský Mikuláš, Poprad, Spišská Nová Ves, Košice, Prešov, Bardejov, Humenné a Michalovce. Dostupnosť signálu v týchto mestách a okolí môžu ovplyvniť lokálne podmienky.
Vláda zaviedla daň z hlúposti (komentár dňa) - Zdaňovanie spotreby vyššou DPH je chytanie holuba na streche. Zastieranie očí pred realitou a snaha štátu hodiť bremeno zvýšenia daňovo- odvodového zaťaženia ako lieku na ozdravenie ekonomiky na nízke a stredné vrstvy sa zapíše do dejín svetovej ekonomiky novým slovenským pojmom: daň z hlúposti. autor: Ľuboš Pavelka čas vytvorenia: 28. 9. 2010, ,,Daň z pridanej hodnoty spomedzi daní je najspravodlivejšia, keďže zdaňuje spotrebu. Kto viac nakupuje a míňa, viac platí.“ Iveta Radičová , september 2010 Táto ružová ilúzia prezentovaného napĺňania štátneho rozpočtu, samozrejme, každého reálne zmýšľajúceho človeka(okrem predstaviteľov vládnucej slovenskej politickej scény) prejde v momente, keď sa pozrie na preplnené parkoviská a nákupné vozíky pred obchodnými centrami v Rakúsku, Maďarsku a Česku, kde dominujú jednoznačne osobné autá so slovenskými ŠPZ. Slovenská DPH na potraviny vo výške 19 % je oproti susedným krajinám a ostatným štátom v EÚ oveľa vyššia, keďže tam obvykle (okrem Dánska) neprevyšuje 10 až 13 percent. Obchodníci v pohraničí si mydlia ruky nielen vo vysokom záujme Slovákov nakupovať lacné potraviny, ale aj priemyselný tovar. Ten síce v Maďarsku alebo Rakúsku má vyššiu DPH ako u nás, ale častokrát je lacnejší ako v slovenských obchodoch. Dôvod je prozaický: slovenskí obchodníci majú vyššie marže, nechajú sa klamať veľkoobchodom predražujúcim importovaný tovar. Slovenské krédo obchodníkov s vysokými maržami určené zákazníkom:,, zaplatíte aj za tých, čo neprišli“ motivujú zákazníkov čoraz viac cestovať za nákupmi každodennej potreby a priemyselného tovaru k našim susedom. Mnohí Slováci rezignovali aj na hľadanie cenovo dostupného bývania na Slovensku a svoj príbytok v podobe kúpy bytu alebo domu si vybrali radšej v Rajke, Kittsee, alebo Hainburgu. Ich rozhodnutie by mohlo mať prívlastok viac hudby za menej peňazí. Príjmy z práce síce zdaňujú na Slovensku, ale väčšina DPH z ich spotreby končí v štátnom rozpočte susedných krajín, energie a služby nevynímajúc. Žalúdky a chute máme síce rozdielne, ale luxusnejšie potraviny a výrobky s vyšším podielom DPH radšej do svojich nákupných vozíkov ukladáme v zahraničí. Najlepšiu štatistiku by vedeli povedať naše banky, pretože výrazná časť nákupov je realizovaná platobnými kartami. Rakúske médiá nákupy potravín Slovákmi v pohraničí uvádzajú titulkami: „na mliečne výrobky cez Dunaj.“ Maslo, jogurty, syry, drogéria a mnohé pochutiny sú podľa vyjadrení slovenských zákazníkov najmä v Rakúsku buď lacnejšie, alebo aspoň kvalitnejšie. Prípadne za rovnaké peniaze zákazník dostane väčšie balenie ako doma na Slovensku. Rakúske médiá sa vôbec netaja tým, aké rady dávajú ich analytici tamojším firmám: zarobiť na zákazníkoch v strednej a východnej Európe môžete poriadne vtedy, ak pod identickou renomovanou značkou exportujete do zahraničia tovar vyrobený z menej kvalitných surovín. Mnoho Slovákov sa o tom pri porovnaní kvality presvedčilo na vlastnej koži. Zdaňovanie spotreby vyššou DPH je chytanie holuba na streche. Zákazník v 21. storočí nakupuje tam, kde sú výrobky najlacnejšie, ľahko dostupné a v požadovanej kvalite. Tovar sa dá ľahko objednať cez internet a bez akýchkoľvek poplatkov zaplatiť v eurách do zahraničia. Prijatie eura na Slovensku uľahčilo cenové porovnania a zákazník si skôr uvedomí, kde a ako môže za svoje peniaze dostať a nie zaplatiť do slovenského štátneho rozpočtu čo najvyššiu pridanú hodnotu. Skúsenejší zákazníci nešetria svoj čas a námahu a pri drahých výrobkoch sa rozhodujú aj pre nákupy v ďalekej cudzine. Celkom vhod preto v mnohých prípadoch môže prísť nákup v Andorre, kde na rozdiel od ostatných krajín je nulová DPH! Nákup krabice 12 kusov litroviek 40%- nej whisky po 1,50 eura zafľašu zaplatí náklady na cestu a tak následná kúpa darčekov v podobe luxusnej elektroniky, šperkov s diamantmi alebo prestížnych rolexiek bez DPH poteší srdce a nezaťaží príliš peňaženku ani bankový účet slovenského zákazníka, na ktorého márne čakajú slovenskí obchodníci a odvodmi vyššej DPH aj chudorľavý štátny rozpočet Slovenska. Vyspelé európske ekonomiky rovnako ako SR uvažujú alebo už zaviedli vyššiu DPH. Keď sa však pozrieme, ako zvýšili dane, zostaneme v prekvapení: Grécko zvýšilo dane na základné potraviny z 8 na 11 % , ostatné potraviny na 13 % a priemyselné výrobky na 23%. Nevyhnutné opatrenia sú považované za drastické a verejnosť ich tam prijala s veľkou nevôľou. 20 % DPH na potraviny by však aj pre po uši zadlženú Helénsku republiku bola sociálne absurdná. Zavedenie odvodov z kapitálových výnosov, ktoré sa chystá Slovensko, urobí zo Slovenska krajinu neuveriteľných ekonomických ,,zázrakov“, pretože si takýto experiment zatiaľ nikto nevyskúšal. Zavedenie odvodov na takéto príjmy (dúfajme, že sa nebude týkať aj úrokov z vkladov v bankách a výnosov vyplácaných jednorazovo z ukončených životných poistiek) je vo svete rarita, ktorá priláka pozornosť mnohých zahraničných ekonómov, ktorí hľadajú recept na zaplátanie dier v štátnych rozpočtoch. Uprednostňovanie odvodov pred zavedením daní z dividend (napr. 5 %) je možné vysvetliť tým, že nové odvody sú určené pre nižšie a stredné vrstvy obyvateľstva, malé s.r.o. a menšie akciové spoločnosti, ktoré majú spoločníkov a akcionárov s príjmami nepresahujúcimi maximálne vymeriavacie základy pre odvody. Schvaľovateľov nových zákonov na Slovensku s vysokými príjmami sa týkať nebudú. Nemôžme predsa trestať úspešných, zvýšenie odvodov preto pocítia tí menej úspešní a menej zarábajúci. Je veľmi smutné, že sa doteraz nenašiel nikto, kto by povedal, že obyčajní ľudia nemôžu byť hlavnými sponzormi hľadania zdrojov pre deravé verejné financie. Stratégia slovenskej vlády uprednostňovaním zvýšenia daňovo– odvodového zaťaženia pre nízke a stredné vrstvy nasmerovaná k vyššiemu prerozdeľovaniu vytváraných zdrojov od chudobnejších k bohatým, je slovenským špecifikom. V susednom Rakúsku uvažujú naopak o zvýšení daní fyzických osôb z vysokými príjmami (nad 60 tisíc eur ročne) z 50 % na 55 %. U nás radšej zavedieme odvody pre dôchodcov, ktorí z dôvodu zhoršenia zdravia predali auto a prenajímajú svoju garáž. Zastieranie očí pred realitou a snaha štátu hodiť bremeno zvýšenia daňovo- odvodového zaťaženia ako lieku na ozdravenie ekonomiky na nízke a stredné vrstvy sa zapíše do dejín svetovej ekonomiky novým slovenským pojmom: daň z hlúposti. Hlúposť je totiž luxus, za ktorí musia slovenskí občania s príjmami neprekračujúcimi maximálne vymeriavacie základy pre výpočet odvodov - ako sponzori sociálneho a zdravotného systému štátu, draho zaplatiť.
Zamestnávatelia vláde: Zvýšte DPH na 21 percent a šetrite - TASR | 22. septembra 2010 Zamestnávatelia by chceli konsolidovať verejné financie inak. Viaceré zmeny by nerobili, ale viac by šetrili a zdvihli DPH na 21 percent Problémy pri realizácii vládou navrhovaných opatrení najviac podľa nich doľahnú na poľnohospodárov, potravinárov a živnostníkov, no cez zvýšenie odvodov sa dotknú všetkých podnikateľov i zamestnancov. "Odporúčame vláde riešiť príjmovú stránku konsolidačného balíčka vypustením návrhov na zvýšenie spotrebných daní, najmä z piva a energií, daní z príjmov, návrhov na zmeny v oblasti zdaňovania živnostníkov a návrhov na zvýšenie odvodového zaťaženia, a to kompenzáciou za rozsiahlejšie úspory na strane výdavkov a dočasné zvýšenie dane z pridanej hodnoty o ďalší percentuálny bod," uviedol v stanovisku, ktoré poskytol médiám viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislav Machunka. Vláda, ktorá chce skvalitniť podnikateľské prostredie, zvýšiť zamestnanosť a kvalitu života občanov, by sa podľa neho mala vyhnúť uplatneniu opatrení, ktoré negatívne dopadnú nielen na podnikateľov, ale i bežných občanov, a to najmä prostredníctvom ďalšieho zvýšenia nezamestnanosti.
Schmögnerová sa vracia na Slovensko, chce kultivovať ľavicu - Po ôsmich rokoch pôsobenia v zahraničí sa vrátila na Slovensko bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a exministerka financií Brigita Schmögnerová. Rozhodnutie vlády pozastaviť PPP projekt pri výstavbe diaľnice D1 na severe Slovenska nie je správne, povedala v rozhovore v rámci nového projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky bývalá viceprezidentka Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a exministerka financií Brigita Schmögnerová. Aké máte plány do najbližšej budúcnosti na Slovensku? Mám dohodu prednášať na dvoch univerzitách. Prirodzene, budem sa opierať nielen o skúsenosti z pôsobenia v zahraničí, ale i z obdobia, keď som bola v politike. Okrem toho mám ešte rozrobených niekoľko menších projektov so svojim občianskym združením a dúfam, že sa mi podarí aj niečo napísať. Neuvažujete o návrate do politiky? Spomínala som svoje občianske združenie, ktoré je aktívne už päť rokov a je istým vkladom do diskusie o sociálno-ekonomickom vývoji Slovenska. Možno sa pustím aj do menšieho projektu, ktorý by mal pomôcť sociálnodemokratickej politike na Slovensku. Naznačujete, že sa rysuje nová politická strana na Slovensku? To nie, takéto ambície už nemám. Ide skôr o kultivovanie sociálnodemokratického myslenia na Slovensku. Budete spolupracovať aj s vašimi bývalými kolegami, ktorí sú v súčasnosti v strane Smer? Nie som členkou žiadnej politickej strany. No všetci, ktorí sa budú chcieť dozvedieť viac o sociálnej demokracii, sú vítaní vrátane členov strany Smer. Kto na Slovensku najviac reprezentuje vašu predstavu o sociálnej demokracii? Moja snaha je kultivovať sociálnodemokratické myslenie. Nie je to nevyhnutne viazané len na jednu politickú stranu, ale na druhej strane dnes je Smer jediná relevantná strana, ktorá sa hlási v SR k sociálnej demokracii. Koncom minulého mesiaca ste skončili na pozícii viceprezidentky EBOR. Ako v tejto súvislosti vnímate rozhodnutie Slovenska, respektíve Národnej rady SR (NR SR) na jednej strane podporiť európsky stabilizačný mechanizmus, na strane druhej nepodieľať sa na pôžičke Grécku? "Je to rozhodnutie parlamentu a beriem ho na vedomie. Otázkou je, či to bolo rozumné rozhodnutie. Európsky stabilizačný mechanizmus prirovnávam k malému menovému fondu. Jeho cieľ je podobný ako má Medzinárodný menový fond (MMF). To znamená zabezpečovať finančnú stabilitu a pomôcť členom, ktorí sa dostanú do ťažkostí. Táto pomoc nie je dar, ale pôžička, ktorá je podmienená splnením istých podmienok. V prípade Grécka sú to veľmi tvrdé podmienky. Aj vzhľadom na to, že mám skúsenosti s konsolidáciou verejných financií, budem veľmi prekvapená, ak Gréci dokážu tak rýchlo verejné financie konsolidovať, ako ich o to žiada MMF a Európska únia (EÚ). Vytvorenie stabilizačného mechanizmu je krok dopredu a očakávam, že príde doba, keď to pochopí aj slovenská vláda a parlament." Aký má zmysel podporiť euroval, no naopak konkrétnu pomoc vo forme pôžičky Grécku odmietnuť? Je to skutočne kontroverzné, pretože cieľom európskeho stabilizačného mechanizmu je pomôcť štátu, ktorý sa dostane do ťažkostí bez ohľadu na to, prečo sa tak stalo. Je to zároveň aj pomoc samým sebe. Sme členmi eurozóny, v ktorej je previazanosť medzi jednotlivými členmi značná, čo znamená, že finančné ťažkosti jedného štátu sa prenášajú aj na ostatných členov. Hoci Nemecko ako najsilnejšia ekonomika pristúpilo k tomto kroku pomerne neskoro, napokon si uvedomilo, že to bolo nevyhnutné. Vyjadrili ste pochybnosť nad schopnosťou Grécka konsolidovať verejné financie dostatočne rýchlo. Myslíte si, že Grécko stojí pred horším scenárom, akým by bol napríklad štátny bankrot či odchod z eurozóny? Možnosť odchodu z eurozóny existuje, no nepokladám ju za reálnu a politicky prijateľnú. Grécko, aj keď bude potrebovať dlhší čas, pôjde cestou konsolidácie verejných financií, aby sa udržalo v eurozóne. Inou témou je, za akých podmienok sa prijímali niektoré krajiny do eurozóny. Určite Grécko i Portugalsko boli jej najslabšími článkami. Preto by stálo za úvahu, či nesprísniť kritériá na vstup do eurozóny. Denník Financial Times napísal, že v septembri plánujú členovia eurozóny predať na trhu dlhopisy v hodnote 80 miliárd eur. Nie všetci členovia však môžu byť úspešní pri snahe refinancovať svoj dlh. Mohli by sa dostať do problémov aj iní členovia menovej únie? Hovorí sa o Španielsku či Portugalsku... Portugalsko je malý štát a jeho požiadavky na refinancovanie dlhu nie sú príliš veľké. Španielsko je odlišný prípad. Ťažkosti, do ktorých sa dostala jeho ekonomika, nesúvisia s verejným, ale súkromným sektorom. Nadmerné investície do nehnuteľností dostali do problémov bankový sektor, ktorý musela následne zachraňovať vláda. Aj trhy sa budú inak správať k Španielsku ako ku Grécku. Príčina gréckych problémov nie je natoľko v jeho sociálnom štáte, ako sa často uvádza, ale skôr fakt, že jeho ekonomika je slabá. Grécka ekonomika má nevhodnú a málo diverzifikovanú štruktúru a je založená najmä na turizme. Investovala neefektívne do infraštruktúry a k deficitu prispela aj vysoká miera korupcie vo verejnom sektore. To sú faktory vytvárajúce v priebehu niekoľkých volebných období situáciu, s ktorou sa musí Grécko dnes vysporiadať. Ak sa pozrieme do minulosti, Slovensko bolo po roku 1998 rovnako vo veľmi zložitej hospodárskej situácii. Ako vtedajšia ministerka financií ste museli riešiť aj problém vysokého deficitu verejných financií. Súčasná vláda si dala záväzok, že tohtoročný takmer 8-percentný deficit chce do roku 2013 znížiť na 3 %. Je tento cieľ reálny? Je to širšia otázka, ktorá sa týka aj ďalších krajín eurozóny, zvažujúcich rýchlosť znižovania verejného dlhu a deficitu verejných financií. Existuje však veľké riziko, že pri rýchlom znižovaní deficitu sa niektorí členovia alebo i celá eurozóna dostane znovu do recesie. Za prvý polrok 2010 sú rozdiely vo vývoji hospodárstva jednotlivých členov eurozóny značné. Ak štáty s nízkym ekonomickým rastom prijmú opatrenia, ktoré rast zabrzdia, tak záväzok znižovať schodok verejných financií je prakticky nesplniteľný. Najlepší spôsob znižovania deficitu a verejného dlhu je hospodársky rast. Preto by som bola veľmi opatrná pri výbere opatrení na znižovanie deficitu. Napokon odporúčanie G20 hovorí o trvalo udržateľnom obnovení hospodárskeho rastu a konsolidovaní verejných financií. Otázka je, čo príde ako prvé. Z tohto pohľadu je na tom Slovenská republika celkom dobre, pretože podľa prognóz bude patriť k najrýchlejšie rastúcim členom EÚ. Na druhej strane kde vidíte priestor na šetrenie pre vládu v rámci výdavkov? Bolo by veľmi nešťastné, keby sa šetrilo na výdavkoch, ktoré sú dôležité pre dlhodobý hospodársky rozvoj a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Mám na mysli výdavky na vzdelanie, zdravotníctvo i výdavky na rozvoj infraštruktúry. Infraštruktúra, najmä cestná, pokrivkáva vo vývoji už dve desiatky rokov. Neustále odkladanie týchto výdavkov je krátkozraké. To znamená, že považujete za nešťastné rozhodnutie vlády pozastaviť výstavbu niektorých úsekov na trase D1 medzi Žilinou a Prešovom, ktoré sa mali stavať ako PPP projekt? Keďže som ešte donedávna bola členkou manažmentu EBOR, môžem povedať, že k projektu, ktorý bol pripravovaný v spolupráci s EBOR, banka ako obvykle pristupovala profesionálne. Ak rada riaditeľov EBOR PPP projekt podporila, znamená, že boli splnené všetky náročné podmienky na základe analýz a výpočtov. Nemyslím si preto, že rozhodnutie vlády pozastaviť PPP projekt na D1 pomôže dlhodobému rozvoju slovenského hospodárstva. Vláda hovorí o tom, že začne výstavbou niektorých menších úsekov D1 napríklad na východe Slovenska prostredníctvom PPP projektov. Majú šancu získať si podporu EBOR? Keby som bola členkou predchádzajúcej vlády, začala by som s menšími PPP projektmi. Je to nový prístup pri financovaní infraštruktúrnych projektov a je potrebné si ho najskôr vyskúšať. Hoci postup, ktorý sa zvolil aj zo strany slovenskej vlády, bol z pohľadu EBOR profesionálny. Ak súčasná vláda osloví EBOR, bude s ňou banka spolupracovať rovnako profesionálne ako s predchádzajúcim kabinetom. Ak nové projekty budú spĺňať potrebné náležitosti, EBOR bude pri výstavbe diaľnic spolupracovať aj s novou vládou. Jedným z dôvodov, prečo sa v niektorých projektoch na D1 nepokračuje, je ich vysoká cena. Myslím si, že ešte donedávna nikto z novej vlády nevidel zmluvy, ktoré boli uzavreté a preto bolo predčasné hodnotiť tento projekt ako predražený. Bankári, ktorí tento projekt pripravovali, mali k dispozícii expertné prepočty, poukazujúce na jeho ekonomickú únosnosť. Ak by bola nová vláda schopná získať lepšie podmienky, tak prečo nie? No, žiaľ, napokon k dohode s koncesionármi nedošlo. Hovorí sa o tom, že v súčasnosti je na finančných trhoch vhodná doba, aby vláda profitovala na nízkych úrokových sadzbách a získala lepšie podmienky financovania. PPP projekt sa pripravoval v období, keď kríza vrcholila, čo malo dosah aj na úrokové sadzby. V zmluve bolo dohodnuté, že v prípade, ak dôjde k poklesu úrokových sadzieb, odrazí sa to aj v záväzkoch vlády voči koncesionárovi. V čase, keď ste boli ministerka financií, takisto ste presadili ako jedno z opatrení na posilnenie príjmov zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Súčasná vláda k tomuto opatreniu siahla tiež a zvýši DPH na 20%. Dokáže toto opatrenie efektívne a dostatočne zvýšiť príjmy a tým pomôcť k znižovaniu schodku verejných financií? Áno aj nie. Samozrejme, čo je jednoduchšie ako nahradiť jedno číslo druhým? Otázka je, aké to bude mať dôsledky na fiškálnu situáciu, na sociálnu situáciu, na zamestnanosť. Určite to bude mať dosah na spotrebu domácností, ktorá sa zníži. Takéto opatrenie je potrebné chápať komplexnejšie a zahrnúť priame aj nepriame dôsledky na dopad príjmov do rozpočtu. Znovu sa môže zopakovať scenár cezhraničných nákupov v Poľsku, Česku alebo Maďarsku a očakávania väčších rozpočtových príjmov sa nemusia naplniť. Myslíte, že jednopercentné zvýšenie DPH môže mať až taký vplyv aj vzhľadom na konkurenciu na našom trhu? Nie je tu dostatočná konkurencia. Jednoznačne sa zvýšenie DPH premietne aj do cien. Ďalšie zvýšenie cien bude mať dodatočné sociálne dôsledky. Dvadsaťpercentná DPH na potraviny alebo detské ošatenie je európsky unikát. Vo Veľkej Británii je na potraviny i detské šatstvo nulová sadzba DPH. Je najvyšší čas, aby sa prehodnotila otázka jednotnej sadzby DPH. Ukončili ste pôsobenie ako viceprezidentka EBOR. Pri pohľade späť čo považujete za najväčší úspech, ktorý ste dosiahli počas tohto päťročného obdobia? Moja zodpovednosť sa týkala oblastí ako je životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj, transparentnosť pri verejnom obstarávaní a administratíva. V rámci banky sa nám podaril urobiť veľký krok dopredu. Napríklad čo sa týka životného prostredia EBOR sa v súčasnosti omnoho viac zaoberá témami ako je globálne otepľovanie, adaptácia na klimatické zmeny, ale aj sociálnymi i rodovými otázkami. Teda témami, ktoré v minulosti nemala príliš na zreteli. Každý projekt, o ktorom rozhodne, musí prejsť tzv. due dilligence, kde sa zohľadňuje aj jeho vplyv na životné prostredie, jeho sociálne dôsledky, atď. Urobili sme aj veľký krok dopredu pri požiadavkách na transparentné verejné obstarávanie, ktoré požadujeme od našich klientov. V tejto súvislosti ako sa pozeráte na transparentnosť verejného obstarávania na Slovensku? Nemám podrobné informácie. Viem len o tom, o čom sa hovorí v médiách. Ak informácie v nich odrážajú pravdu, tak je to katastrofa. Táto situácia sa netýkala len predchádzajúcej vlády. Myslím si, že korupcia je veľmi zakorenená v celej spoločnosti a najhoršie je, že ľudia sa s ňou naučili žiť a tolerujú ju. 19.09.2010 TASR
Referendum nie je ani ryba, ani rak - Daniela Jancová | 17. septembra 2010 Pravda Ani ryba, ani rak. Tak sa dajú charakterizovať názory na záväznosť referenda na Slovensku. Právnici sa nevedia zhodnúť, či jeho výsledky k úprave zákonov zaväzujú , alebo nie. Jednoznačné je to len pri povinnom referende o vystúpení zo štátneho zväzku alebo naopak, o vytvorení štátneho zväzku s inou krajinou. Bývalý sudca Ústavného súdu Eduard Bárányi vysvetľuje, že povinnému referendu predchádza rozhodnutie parlamentu. Problém nastáva pri všetkých ostatných referendách, po ktorých by mali jeho výsledky potvrdiť zákonmi poslanci. Referendum je síce podľa ústavy aj výkladov Ústavného súdu záväzné, poslanci však podľa tej istej ústavy rozhodujú slobodne a nikto, ani občania v referende, ich nemôže prinútiť hlasovať za zákon proti ich svedomiu. "V ústave chýba mechanizmus, ktorým by sa mal výsledok referenda realizovať," hovorí Bárányi. Základný zákon štátu tiež uvádza ako jediný zákonodarný orgán parlament. "Výsledok referenda napriek niektorým formuláciám v ústave a niektorých rozhodnutiach Ústavného súdu reálne nie je právne záväzný, lebo nie je možné dosiahnuť, aby Národná rada rozhodla určitým spôsobom." Riešením je podľa neho doplnenie ústavy a rozšírenie zákonodarnej moci na samotných občanov formuláciou, že "zákonodarnú moc vykonáva ľud priamo a prostredníctvom svojich zástupcov v Národnej rade". Ďalší ústavný právnik, poslanec parlamentu za KDH Radoslav Procházka, naopak, tvrdí, že parlament musí akceptovať výsledky všeľudového hlasovania v každom prípade. "Platné výsledky referenda sú záväzné a majú silu ústavného zákona," povedal. Výsledky referenda môže parlament zmeniť tiež len ústavným zákonom a po uplynutí troch rokov od účinnosti referenda. Podľa Procházku môžu občania už teraz referendom meniť aj ústavu. "Prijatie návrhu v referende má ústavnú relevanciu v tom zmysle, že ním občania zúčastnení na hlasovaní udelia parlamentu príkaz, aby v súlade s návrhom prijatým v referende zmenil časť ústavy, ktorá bola predmetom vyhláseného referenda," citoval z rozhodnutia Ústavného súdu. Rovnaký názor ako Procházka má aj bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec. Podieľať sa na správe vecí verejných je základným právom, zaručeným ústavou. "Umožňuje to občanom zúčastňovať sa volieb, no platí to aj počas volebného obdobia... Návrhy prijaté v referende sa vyhlásia rovnako ako zákon. Národná rada nemá vôbec právomoc o návrhu prijatom v referende rozhodovať." "Referendum nie je záväzné. Jeho výsledky sa len publikujú v Zbierke zákonov a to je všetko. Čiže možno im priznať akurát odporúčací charakter," oponuje ústavný právnik Peter Kresák. Všeľudové hlasovanie má význam, ale musela by sa zmeniť ústava, aby sa dali rozhodnutia občanov uviesť do praxe. "Hlavu ústavy o priamej demokracii by bolo treba prepísať," dodáva. Problémom referend u nás je aj vyžadovaná účasť aspoň polovice všetkých oprávnených voličov. Takéto vysoké kvórum sa podarilo tesne splniť len hlasovaniu o vstupe do Európskej únie, ktorému predchádzala mohutná kampaň všetkých parlamentných politických strán aj masmédií. Všetky ostatné boli neplatné pre nízku účasť. Hoci politici v minulosti hovorili o potrebe znížiť kvórum, prípadne ho úplne zrušiť, oslovení ústavní právnici túto myšlienku odmietajú. Zhodujú sa, že menšina by nemala väčšine nanucovať zákony. "Keďže výsledky referenda majú silu ústavného zákona, je 50-percentné kvórum správne," konštatoval Procházka. Sociológ Martin Slosiarik však pripomína, že napríklad prezident môže byť zvolený v druhom kole aj piatimi percentami občanov. "Celková hranica na referendum je veľmi ťažko prekonateľná. 50 percent je veľa," tvrdí.
Slovensko – kambodžské podnikateľské fórum - Phnompenh, 08.09.2010 Za účasti ministra hospodárstva a výstavby SR Juraja Miškova a ministra obchodu Kambodže Ch. Prasidha sa v hlavnom meste Kambodže Phnompenh uskutočnilo slovensko-kambodžské podnikateľské fórum. Andrea Gulová, poverená riadením Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) odprezentovala investičné a podnikateľské prostredie Slovenskej republiky, vzájomnú obchodnú výmenu a cestu vývoja, ktorým Slovensko od svojho vzniku prešlo. Slovenský vývoz do Kambodže dosahuje minimálnu úroveň, v roku 2009 sme exportovali tovar v hodnote 10 000 Eur, pričom dosahujeme negatívnu obchodnú bilanciu. Z Kambodže sme v minulom roku doviezli najmä textil a obuv za cca. 6,9 mil. Eur. S príhovorom vystúpil aj generálny tajomník SOPK Martin Hrivík a prezident kambodžskej obchodnej komory p. O.K. Meng. Na podnikateľskom fóre sa zúčastnilo vyše 80 zástupcov slovenských a kambodžských podnikateľov. Minister Prasidh vo svojej prezentácii uviedol, že Kambodža potrebuje zahraničné investície a pracuje na tom, aby sa stala krajinou zaujímavou pre investorov. Uvedomujú si najmä potrebu politickej a makroekonomickej stability a transparentného právneho prostredia. Priemerný rast HDP Kambodže za roky 2000 - 2006 dosiahol 9,4 %. V roku 2010 však v dôsledku krízy očakávajú rast iba 3%. Poľnohospodárstvo sa podieľa na tvorbe HDP 24,8%, priemysel 28,9% a služby 39,6%. Na lákanie investícií majú vypracovaný systém investičných stimulov, s mnohými krajinami majú uzavreté dohody o ochrane investícií a servis investorom poskytujú prostredníctvom Kambodžskej investičnej rady. Vzhľadom na to, že Kambodža patrí medzi najmenej rozvinuté štáty, na kambodžský export sa neuplatňuje žiadne clo, čo predstavuje výhodu pre potenciálne slovenské spoločnosti, ktoré by sa tu rozhodli investovať. Exportujú najmä oblečenie, avšak pri rokovaniach s predstaviteľkou SARIO Andreou Gulovou vyslovili aj želanie na dodávky rôznych tovarov zo Slovenska. išlo by najmä o import technológií, strojov a zariadení v oblasti poľnohospodárstva, spracovania potravín a podobne. SARIO
Obchodný seminár v Macau - Macao, 07.09.2010 V rámci prezidentskej návštevy Macaa sa za účasti sekretára ministerstva ekonomiky a financií Macaa Francisa Tama a ministra hospodárstva a výstavby SR Juraja Miškova uskutočnil seminár o obchodnej a ekonomickej spolupráci za účasti slovenských podnikateľov. Na seminár prijali pozvanie aj zástupcovia podnikateľskej obce z Macaa a obchodné komory aktívne v tomto teritóriu. S prezentáciou vystúpil prezident Ištitútu na podporu investícií a obchodu Macaa (IPIM) Jackson Chang a Andrea Gulová, poverená riadením Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Macao patrí vďaka prosperujúcemu zábavnému priemyslu a rozvinutému cestovnému ruchu k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám. Rast HDP tejto krajiny dosahuje dvojciferné čísla - v roku 2007 dosiahol rekordných 25,3 % a v roku 2008 15,5%. V dôsledku svetovej krízy však v roku 2009 zaznamenal pokles 2,4%. K najrozvinutejším odvetviam Macaa patrí okrem cestovného ruchu a hazardných hier výstavný priemysel, stavebníctvo a finančníctvo. Andrea Gulová vo svojom vystúpení vyzdvihla výhody investovania v SR, predstavila daňový systém, najsilnejšie sektory hospodárstva a podporu vlády investičným projektom. Nakoľko vzájomný obchod s Macaom dosahuje veľmi malý obrat, len niečo okolo 1 236 tis. Eur v roku 2009, uvítala možnosti prehĺbenia spolupráce s partnerskou organizáciou IPIM s cieľom podnietiť rozvoj vzájomného obchodu. Podobne ako Hongkong môže Macao predstavovať nielen atraktívne teritórium pre export, ale aj bránu pre slovenské podniky na čínsky trh. V súčasnosti má SR s Macaom negatívnu obchodnú bilanciu. SR exportovalo v roku 2009 najmä produkty ako nábytok, matrace, vankúše, svietidlá a elektrické stroje a zariadenia v hodnote 125 000 Eur. Z Macaa sme importovali najmä odevné výrobky a doplnky a železo a oceľ v hodnote 1 111 tis. Eur. Predstavitelia oboch agentúr sa dohodli na vzájomnej spolupráci a prípadnom zorganizovaní obchodnej misie podnikateľov z Macaa na Slovensko. SARIO
Dôchodcovia môžu aj podnikať - pcs | 3. septembra 2010 Pravda Okrem práce na dohodu alebo na zmluvu môžu dôchodcovia aj podnikať na živnosť. Spomedzi všetkých dôchodcov je v súčasnosti 18 371 živnostníkov. Každý dôchodca, ktorý podniká, musí platiť odvody do Sociálnej poisťovne i do zdravotnej poisťovne. Na rozdiel od nedôchodcov nemusia starobní ani predčasní dôchodcovia platiť invalidné poistenie. Ušetria tak šesť percent z vymeriavacieho základu, z ktorého platia odvody. Dôchodca celkovo na odvodoch zaplatí 24,4 percenta z vymeriavacieho základu. Keďže odvody musí platiť minimálne zo sumy 319,58 eura, mesačne odvedie do Sociálnej poisťovne aspoň 77,80 eura. V porovnaní so živnostníkom, ktorý nepoberá dôchodok, tak každý mesiac na odvodoch ušetrí minimálne 19,10 eura. Do zdravotnej poisťovne musí dôchodca živnostník platiť odvody, len ak za rok zarobí viac ako 2 479,20 eura. V takom prípade zaplatí 14 percent z vymeriavacieho základu, minimálne 44,73 eura mesačne. Ak dôchodca platí preddavky na zdravotné poistenie, no v tom istom roku jeho príjem neprekročí stanovenú hranicu, zdravotná poisťovňa mu po podaní ročného zúčtovania všetky zaplatené preddavky vráti. Ešte viac ušetria na poistnom invalidní dôchodcovia, ktorí majú invaliditu nad 70 percent. V takom prípade platia len polovičné zdravotné poistenie. Rovnako je to, aj keď sú zamestnaní. Na zdravotné poistenie platia polovicu aj oni, aj ich zamestnávatelia.
Predčasná splátka je lepšia ako riadna splátka - pcs | 25. augusta 2010 pravda Kto dokáže popri splácaní úveru ešte nejaké peniaze ušetriť, mal by zvážiť možnosť zaplatenia mimoriadnej splátky. Tá je pre klienta vždy výhodnejšia ako riadna splátka úveru. Najmä zo začiatku splatnosti úveru tvorí väčšiu časť hypotekárnej splátky úrok. Oveľa menšia časť zo splátky tvorí sumu, ktorá sa odráta priamo z jeho dlžnej sumy. Napríklad človek, ktorý si požičia 100–tisíc eur s úrokom šesť percent na 30 rokov, platí mesačnú splátku vo výške 600 eur. Pri prvej splátke sa mu z jeho 100–tisícového dlhu odráta iba sto eur. Zvyšných 500 eur sú úroky, ktoré si nechá banka. Tento pomer sa každý mesiac mierne mení tak, že sa postupne zvyšuje časť splátky, ktorá sa odrátava priamo z dlhu. V tomto prípade však až po 222 mesiacoch sa mesačná splátka rozdelí rovnomerne – 300 eur si zoberie banka na úrokoch a o 300 eur sa zníži klientov dlh. Od tohto mesiaca sú už úroky nižšie ako splátka istiny. Po prvom roku by tento klient síce na splátkach zaplatil 7 200 eur, no jeho dlh voči banke by sa znížil len o 1 228 eur. Ak by dal po prvom roku mimoriadnu splátku vo výške tisíc eur, o túto sumu by sa znížil priamo dlh klienta. Vďaka tomu by v budúcnosti ušetril na úrokoch, keďže banke menej dlhuje. Mohol by si vybrať buď zníženie mesačnej splátky, čo by znamenalo, že banke na úrokoch zaplatí o 1 269 eur menej ako bez mimoriadnej splátky, alebo by si mohol zvoliť skrátenie splatnosti úveru, čo by znamenalo úsporu vo výške 5–tisíc eur. Najvýhodnejšie je dať mimoriadnu splátku v čase obnovy fixácie úroku. Vtedy si banky za mimoriadnu splátku neúčtujú žiaden poplatok. Niektoré banky okrem toho umožňujú raz za rok vložiť až 20 percent z dlžnej sumy. Keďže mimoriadne splátky alebo predčasné splatenie celého úveru znamenajú pre banky stratu úrokov, snažia sa klientov motivovať k tomu, aby nevyplácali svoj úver novou pôžičkou z inej banky. Ak niekto splatí svoj úver predčasne po pár rokoch, banka môže prísť až o niekoľko desiatok tisíc eur, ktoré by jej dlžník zaplatil v budúcnosti. Klient, ktorý sa rozhodne odísť ku konkurencii, sa tak často dočká ponuky s výhodnejším úrokom, ako mal doteraz.
Zahraničný dlh Slovenska v máji klesol - SITA | 31. augusta 2010 Hrubý zahraničný dlh Slovenska pokračoval v klesajúcom trende aj v máji tohto roka. Podľa predbežných údajov Národnej banky Slovenska v piatom mesiaci totiž medzimesačne klesol až o 4,386 mld. USD na 57,661 mld. USD. V medziročnom porovnaní tak bola májová zahraničná zadlženosť krajiny už rovnako nižšia, a to o 4,07 mld. USD. Na medzimesačnom poklese zahraničných pasív Slovenska sa pritom podľa údajov centrálnej banky podieľali všetky sledované segmenty. Najvýraznejšie klesla zahraničná zadlženosť bankového sektora, a to o 1,259 mld. USD na 6,758 mld. USD. Zahraničné pasíva vyplývajúce z medzipodnikových pôžičiek pri priamych investíciách podobne oproti aprílu klesli o 969 mil. USD na 13,01 mld. USD a zahraničný dlh vlády sa znížil o 922,8 mil. USD na 9,982 mld. USD. Dlh centrálnej banky sa v máji znížil o 499,2 mil. USD na 19,11 mld. USD a ostatných sektorov o 736,8 mil. USD na 8,801 mld. USD. V medziročnom porovnaní sa najvýraznejšie znížila zahraničná zadlženosť centrálnej banky, a to o 2,07 mld. USD. Klesli však aj zahraničné pasíva ostatných sektorov o 1,059 mld. USD a znížila sa tiež zahraničná zadlženosti pri medzipodnikových pôžičkách pri priamych investíciách o 955,5 mil. USD. Medziročný pokles však vykázal aj zahraničný dlh vlády o 573,6 mil. USD. Jediným sektorom, ktorý vykázal medziročný nárast zahraničného dlhu, tak zostali banky. Ich zadlženosť voči zahraničiu sa totiž oproti máju 2009 zvýšila o 587,7 mi. USD.
Po desiatich rokoch Billa v Senici končí - SITA | 31. augusta 2010 Obchodný reťazec Billa v utorok po desiatich rokoch zatvára svoj supermarket v Senici. Zatvorenie supermarketu je podľa Marcely Vargovej zo spoločnosti Billa výsledkom priebežnej optimalizácie predajnej siete, ktorá vychádza z hospodárskych výsledkov jednotlivých predajní. "V tomto momente neplánujeme zatvárať žiadny iný zo supermarketov," dodala Vargová. O prácu v Senici prišlo 18 zamestnancov, sedem z nich však využilo možnosť pracovať v iných predajniach v rámci siete. Jedenásť zamestnancov dostalo výpoveď pre zrušenie pracovného miesta. Voľnú budovu ponúkne spoločnosť na predaj, prípadne na prenájom. Billa má momentálne na Slovensku 103 predajní, do konca roka plánuje otvoriť ďalších sedem. Spoločnosť už v minulosti z dôvodu optimalizácie zatvorila predajne v Banskej Bystrici, Prievidzi či Michalovciach. Obchodný reťazec Billa je súčasťou nemeckej nadnárodnej skupiny Rewe Group, ktorá pôsobí na slovenskom trhu cez svoju obchodnú sieť Billa od roku 1993. Slovenská Billa patrí pod Rewe International AG so sídlom vo Viedni, ktorá zastrešuje všetky mimonemecké aktivity skupiny Rewe Group. Sídlo celej skupiny Rewe Group, ktorá bola založená už v roku 1927, je v nemeckom Kolíne. V obchodnom roku 2009 dosiahla celá skupina, ktorá sa zaraďuje medzi popredné koncerny v oblasti obchodu a cestovného ruchu v Nemecku a Európe, obrat na úrovni takmer 51 mld. eur a zamestnávala 326 tis. ľudí. Prevádzkovala pritom 14 700 predajní v 16 krajinách.
Viac zaplatíme za tvrdý alkohol aj pivo - Viac za pivo víno alebo tvrdé pravdepodobne zaplatia Slováci aj ak sa vláda na svojom dnešnom zasadnutí nerozhodne zvýšiť spotrebné dane na alkohol. Nedarí sa prakticky žiadnej plodine, ktorá je dôležitá na výrobu alkoholu. Je málo jačmeňa aj hrozna Už prvé odhady úrody sladovníckeho jačmeňa naznačovali, že pivo bude v budúcom roku drahšie ako doteraz. Pôvodné odhady, ktoré hovorili o 7- a viacpercentom medziročnom raste, sa však nakoniec asi nepotvrdia. „Úroda jačmeňa nie je až tak veľmi zlá ako sa pôvodne čakalo a navyše pivovarníci sú pod tlakom neustále sa znižujúcej spotreby piva u nás,“ vysvetlil dôvody pomalého rastu cien predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec. Okrem toho časť pestovateľov už začala spolupracovať s pivovarníkmi a majú uzavreté dlhodobé kontrakty. Vďaka tomu je cena jačmeňa pre výrobcov aj odberateľov stabilnejšia, čo je pre oboch výhodnejšie. Zlé počasie v tomto roku ovplyvnilo aj úrodu hrozna. Veľkým problémom bol hlavne silný vietor a krupobitie, ktoré už na začiatku vegetačného obdobia poškodili veľkú časť úrody. Tá bude najhoršia za posledných niekoľko rokov, čo by mohlo ovplyvniť aj ceny slovenského vína. Presný odhad bude možné urobiť až po tom, keď bude možné odhadnúť kvalitu vína. Predbežne sa však hovorí o piatich až siedmich percentách. Málo ovocia zdraží pálenku Okrem piva a vína hrozí aj zdražovanie pálenky. Na Slovensku sa totiž v tomto roku urodilo málo ovocia. Celkovo sa u nás urodilo približne 40-tisíc ton ovocia, pritom potenciál je podstatne väčší. V dobrých rokoch sa urodí až 55-tisíc ton ovocia všetkého druhu. Ak nebude na trhu dosť ovocia, mohla by zdražieť aj pálenka, ktorá sa z ovocia destiluje. Hrozia vyššie dane Alkohol by mohli predražiť aj spotrebné dane na lieh. O ich zvýšení uvažuje ministerstvo financií, aby naplnilo prázdnu štátnu pokladnicu. Vláda sa k takémuto kroku už v minulosti niekoľkokrát uchýlila. Najpravdepodobnejšie je, že vzrastú dane na tvrdý alkohol. 31. 8. 2010 Peter Podstupka www.hnonline.sk
Sekty začnú vyrábať aj Topolčianky - Trh s domácim šumivým vínom sa rozrastie o ďalšieho výrobcu. Už koncom roka by sa mali na pultoch našich predajní objaviť sekty z Topolčianok. "Investovali sme do technológie na výrobu šumivých vín, takže v najbližšom čase sa dajú očakávať aj sekty pod značkou Chateu Topolčianky,“ povedal pre HN Samuel Waldner z Vinárskych závodov Topoľčianky. Už na Silvestra "Sekty boli jednou z posledných vecí, ktorá v našom vinárskom portfóliu produktov chýbala,“ odôvodňuje vstup na trh so šumivým vínom Waldner. Napriek tomu, že výroba sektu klasickým spôsobom trvá deväť a viac mesiacov, firma chce stihnúť už koniec roka. "Na začiatok by sme chceli predstaviť špeciálnu limitovanú kolekciu dvetisíc kusov na vianočný trh 2010,“ prezrádza Waldner a dodáva, že po rozbehnutí produkcie chcú zamiešať poradím na našom trhu. Domácim trhovým lídrom je seredský Hubert. Vlani predal 6,7 milióna fliaš šumivého vína. "Len štyri percentá z produkcie smeruje do zahraničia,“ povedal Miloslav Popovič, marketingový manažér spoločnosti Hubert J.E. Podľa jeho slov predaj sektu zaznamenal aj v tomto roku stúpajúci trend. "Za prvých sedem mesiacov sme zaznamenali nárast o necelé percento,“ konštatuje Popovič. USA aj Japonsko Na Slovensku sa výrobou šumivého vína zaoberajú vo väčšom meradle len tri spoločnosti. Popri Huberte aj Víno Nitra a pezinský Hacaj. "Je to prácnejšia záležitosť, ktorá je zaťažená vysokou spotrebnou daňou, v tom prípade je to víno vždy drahšie,“ odôvodňuje pomerne malé počty Oľga Bejdáková, predsedníčka Združenia pezinských vinohradníkov. Podľa Jána Hacaja, spolumajiteľa spoločnosti Hacaj, si Slováci čoraz viac obľubujú šumivé vína a spoločnosť musela upustiť od exportu. "Momentálne slovenský trh absorbuje všetku našu výrobu,“ hovorí Hacaj. Pezinská firma vyrába ročne šesť- až osemtisíc fliaš. "Dávame ich do vinoték, gastro zariadení aj špecializovaných zariadení,“ hovorí Hacaj. Podobné zameranie má aj Víno Nitra. "Naše sekty smerujú primárne na slovenský a český trh. Každoročne však exportujeme do USA, Francúzska či Veľkej Británie,“ prezradila Lenka Farmanova, marketingová manažérka spoločnosti Víno Nitra. Do zahraničia majú namierené aj Topoľčianky. "Menšia časť produkcie by mala putovať do Japonska,“ konštatuje Waldner. Výrobcovia zatiaľ nevedeli, či budú hýbať s cenami. Podľa Martina Majdlena z trenčianskej Vinotéky Južanka sú však Slováci citliví na cenu. "Najviac ľudí si pýta lacné sekty do päť eur, kvalita ich nezaujíma,“ uzatvára Majdlena. Tomáš Vašuta 24.08.2010 www.hnonline.sk
Za slovenským Gazpromom môžu byť aj Ficove peniaze! - Zdroj: Plus JEDEN DEŇ/BRAŇO KARVAŠ, FILIP DOMOVEC 18. august 2010 Neuveriteľný balík päťsto miliónov eur základného imania, názov eseročky rovnaký ako ruského gigantu Gazprom, konateľ s rovnakým priezviskom ako ruský prezident, v sídle o megafirme nikto ani netuší a peniaze tam vraj mohol vložiť aj expremiér Robert Fico. Tak takýto pikantný scenár, ktorý sa momentálne deje, by zrejme nevymysleli ani v Hoollywoode. Prinieslo ho včerajšie vydanie ruského denníka Kommersant. Slovenská eseročka Gazprom, o ktorej denník píše, vznikla presne pred týždňom. Jej pozadie však skrýva viacero pozoruhodných faktov. Hneď prvým je výška vkladu spoločníkov. Stopäťdesiat miliónov eur by totiž na Slovensku zrejme dokázal zložiť len málokto. Zaujímavé je aj sídlo tejto „megaspoločnosti“. Podľa Obchodného registra by mala byť v centre hlavného mesta na námestí SNP. Nikto tu však o nej nič nevie. Nemá tu kanceláriu, dokonca ani poštovú schránku. Potvrdil nám to aj správca budovy. Kto stojí za Gazpromom? Podľa výpisu z Obchodného registra ju zakladali dve spoločnosti – Marica Limited zaregistrovaná na Malte, ktorá má väčšinový podiel, a slovenská spoločnosť Priemyselný park Partizánske. V nej figuruje Slovák Patrik Hricišák, ktorý je zároveň konateľom Gazpromu. Žije v rodinnom dome v Piešťanoch a figuruje vo viacerých firmách. Podľa ruského denníka Kommersant by práve cez túto firmu mali viesť stopy až k expremiérovi Ficovi. Denník sa pritom odvoláva na nemenovaného slovenského obchodníka s plynom. Fico včera cez stranícku hovorkyňu Silviu Glendovú tieto informácie poprel. „Všetky tieto informácie sú absolútnym nezmyslom,“ tvrdí. Miliardár bez auta Zaujímavý je však aj druhý konateľ slovenského Gazpromu Nikolaj Medvedev. Ten podobne ako Hricišák tiež nevyzerá na boháča. Býva s priateľkou Magdalénou Líškovou, ktorá pracuje ako predavačka, v paneláku v Rači. Podľa susedov nepôsobí, že by mal milióny eur na účte. Keď sme sa začali o pochybnú firmu zaujímať, bol podľa priateľky rozrušený. Číslo naňho nám však dať nechcela. Pred nami mu zatelefonovala, on sa však odmietol vyjadriť. Na našu otázku, či má veľa peňazí, povedala, že naposledy boli na dovolenke pred dvomi rokmi v Egypte a nemá dokonca ani vlastné auto. Na stretnutia ho vraj vždy prídu vyzdvihnúť cudzí ľudia. Spravodajská hra? Plynárenský gigant Gazprom sa podľa informácií ruského denníka rozhodol preveriť registráciu slovenskej firmy. V prípade, že by začala obchodovať s plynom, podnikli by právne kroky, pretože by išlo o zneužitie zaregistrovanej značky. V celej kauze však nemožno vylúčiť ani to, že ide o spravodajskú hru.
Mihál ustúpil Miklošovi, podnikateľov nezdaní - Michal Holeš, Martin Kováčik | 17. augusta 2010 Pravda Šetrenie na ľuďoch aj podnikateľoch, ktoré len v pondelok ohlásili minister práce Jozef Mihál (SaS) a minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ), sa nekoná. Ministerstvo práce v utorok korigovalo Mihálove vyjadrenia o tom, že zoberie viac peňazí podnikateľom, ktorí teraz neplatia zo ziskov odvody, a tak "tunelujú" zdravotníctvo. V skutočnosti Mihál podnikateľov ušetrí, čím ustúpil Miklošovi, ktorého SDKÚ má medzi nimi veľa voličov. Príjmy od bohatých podnikateľov, ktoré budú takto štátu chýbať, majú, naopak, doplniť brigádujúci študenti. Mihál pôvodne uvažoval, že pri práci na dohodu oslobodí od platenia odvodov brigádnikov s príjmom do 130 eur, po rokovaní s Miklošom však z toho zišlo. "Tieto časti z návrhu novely zákona o sociálnom poistení vypadli," potvrdila hovorkyňa rezortu sociálnych vecí Andrea Devánová. Dôvody nevysvetlila a nekomentoval ich ani Mihál. Státisíce majiteľov eseročiek či akcionárov vo fabrikách by si tak z každého zarobeného eura malo aj od januára ponechať 81 centov, kým zvyšným asi 2,3 milióna bežným zamestnancom ostane z jedného eura len sedemdesiat centov. Zamestnanci na rozdiel od podnikateľov financujú cez odvody zdravotníctvo či dôchodkový systém. Podľa informácií z ministerstva práce Miklošovi prekážalo, že sa zmeny dotknú príliš veľa podnikateľov – voličov SDKÚ. Reakciu rezortu financií sa Pravde v utorok nepodarilo získať. Mikloš však už pristúpil napríklad na vyššie zdanenie pre asi 200–tisíc živnostníkov cez obmedzenie paušálnych výdavkov. SDKÚ zároveň pripustila aj to, aby sa cez vyššie odvodové stropy znížili od januára čisté platy zamestnancom s príjmom zhruba nad 1 200 eur. To postihne strednú a hornú vrstvu ľudí. SDKÚ pritom pred voľbami sľubovala posilnenie strednej vrstvy obyvateľstva. Mihálove slová o zrovnoprávnení podnikateľov s bežnými zamestnancami nateraz stratili na sile. Minister Mihál pritom ešte nedávno pre Pravdu kritizoval fakt, že pracovníci musia dotovať sociálne i zdravotné zabezpečenie ľudí, ktorí využívajú diery v zákonoch. Priznával pritom, že diery v odvodoch sám ako podnikateľ využíval. "Majiteľ eseročky nemá pracovný pomer, neplatí sociálne ani zdravotné poistenie. Je to vďaka tomu, že zo svojej firmy si vyberá podiel na zisku, z ktorého sa platia iba dane a žiadne odvody," povedal nedávno Mihál a dodal, že to zmení. Svoje zámery potvrdil aj na pondelkovej tlačovej konferencii s Miklošom, keď povedal: "Systém obsahuje množstvo neodôvodnených výnimiek, ktoré znevýhodňujú najmä zamestnancov a ich zamestnávateľov." Na rozdiel od podnikateľov vláda od Nového roka plánuje zaviesť povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní popri bežných zamestnancoch aj pre brigádnikov, ľudí pracujúcich na dohodu, zdravotníkov v pohotovosti či pracovníkov, ktorí dostanú výpoveď z organizačných dôvodov. Tieto zmeny pritom už odobrila aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). "Vďaka zmenám, ktoré navrhujeme, sa všetky príjmy vrátane odchodného a odstupného budú spravodlivým spôsobom započítavať do dôchodku," povedala Radičová. Bežní ľudia, ktorých Pravda oslovila na uliciach Bratislavy, zmeny väčšinou kritizovali. Súhlasili len s tým, že vláda ide cez odvody zobrať viac peňazí aj podnikateľom, z čoho pritom nateraz zišlo. S odvodmi pre podnikateľov rovnako ako pre iných ľudí súhlasili aj analytici. "Spravodlivosť a efektívnosť by mala byť v tom, aby boli odvody jednotné pre všetkých," komentoval nedávno zámery vlády hlavný analytik UniCredit Bank Ján Tóth.
Odvody z vedľajších príjmov zmenia osudy ľudí - Michal Holeš | 15. augusta 2010 Pravda Státisíce ľudí sa budú musieť uskromniť po tom, čo štát od januára prikáže platiť odvody aj z vedľajších príjmov. Prepúšťaným či ľuďom privyrábajúcim si popri zamestnaní sa totiž znížia ich čisté príjmy. Rušenie výnimiek z povinností platiť odvody z vedľajších príjmov už ohlásilo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pod vedením Jozefa Mihála (SaS). Denník Pravda sa v uliciach Bratislavy pýtal desiatok ľudí, ako zmenu vnímajú. Ľuďom sa páči, že štát zoberie peniaze podnikateľom, búria sa však proti tomu, že bez akýchkoľvek kompenzácií siahne aj na peniaze nízkopríjmových skupín. Odvody aj z prenájmu Napríklad Adriana Szomorová z Bratislavy má v súčasnosti jediný príjem. "Po rodičovskej dovolenke som musela dať výpoveď dohodou. Pre rodičovské povinnosti mi totiž absolútne nevyhovovala pracovná doba. Keďže nemám nárok na podporu v nezamestnanosti, peniaze získavam iba z prenájmu môjho bytu," tvrdí pani Adriana. Koľko eur takto získa, neprezradila. Ak by jej v súčasnosti napríklad platili podnájomníci 500 eur, štátu by odviedla 95 eur a zvyšok by mohla celý zaradiť do rodinnej kasy. Po novom bude musieť z prenájmu nehnuteľnosti zaplatiť aj odvody do Sociálnej i zdravotnej poisťovne. A tak jej z prenájmu ubudne ďalších 50 eur. "Mňa už na Slovensku nič neprekvapí," komentuje plány ministerstva práce. Maroš Kováč je v súčasnosti evidovaný na úrade práce. "Takmer 30 rokov som budoval tento štát. Postavil som napríklad mnoho panelákov v Petržalke," hovorí. Jeho bývalý zamestnávateľ však zanikol a pán Kováč po výpovedi dostal odstupné. "Ako odstupné mi bývalý zamestnávateľ na účet poslal takmer 1 000 eur," hovorí. Ak by firma zanikla v budúcom roku, jeho odstupné by bolo po zaplatení odvodov nižšie o takmer 160 eur. Na jednej strane je Kováč rád, že vďaka odchodu v tomto roku dostal vyššie odstupné. Súčasne však ľutuje ľudí, ktorí dostanú výpoveď z organizačných dôvodov v budúcom roku: "Človek pracuje najlepšie ako vie a pri výpovedi, za ktorú nemôže a nemôže ju nijako ovplyvniť, si štát vypýta ešte ďalšie peniaze?!" dodal pobúrene Kováč. Práca alebo vreckové? Študenti budú ďalšou skupinou ľudí, ktorej sa dotkne rušenie výnimiek z platenia odvodov. Andrea Sabová pred časom brigádovala neďaleko Bratislavy v obchode s textilom. "Dostávala som tak málo peňazí, že som radšej požiadala rodičov aby mi dali vreckové," priznáva. A rovnako zrejme bude postupovať aj po Novom roku. Keďže ministerstvo práce chce, aby napríklad brigádnici s príjmom do 130 eur neplatili odvody, obmedzí tým pracovné nadšenie na niekoľko hodín mesačne. Ak by totiž ľudia prekročili 130–eurovú hranicu, museli by z príjmu začať platiť odvody. Napríklad pri 200–eurovom príjme teraz dostanú v čistom 162 eur. V novom roku im štát zoberie ďalších 21 eur a zarobia tak 141 eur. "Študentom by na príjmy určite nemal nikto siahať," myslí si Sabová. Výnimkou budú dôchodky V neposlednom rade sa zmena dotkne aj mamičiek na rodičovských dovolenkách, ktoré si budú chcieť privyrobiť popri starostlivosti o deti. Aj tie totiž budú musieť začať platiť odvody z peňazí, ktoré získajú na dohodu. Napríklad matka, ktorá v súčasnosti dostane za preklad textu v rozsahu jednej stránky asi tri eurá, po zmene bude musieť pracovať viac. Za jednu stránku získa po zaplatení odvodov o takmer 40 centov menej. Jozef Mihál zatiaľ trvá na svojom. Minister považuje za spravodlivé, aby bol odvodmi zaťažený každý príjem s výnimkou dôchodkov. Mihál tak chce zrovnoprávniť bežných zamestnancov s podnikateľmi či príležitostne zarábajúcimi ľuďmi. Podnikatelia doteraz výnimky z platenia odvodov často zneužívali a podľa odborníkov tak na úkor bežných zamestnancov tunelovali zdravotníctvo.
Mikloš škrtá. Daň zaplatíte aj pri predaji novonadobudnutého bytu - pi, pravda.sk | 16. augusta 2010 aktualizované 16.8.2010 Ozdravenie verejných financií sa začne cez škrtanie výnimiek pri daniach a odvodoch. Podľa ministra financií Ivana Mikloša to zabezpečí do rozpočtu milióny eur. "Budeme rušiť neodôvodnené privilégiá," uviedol. Mikloš uviedol, že novely zákonov sa budú týkať troch oblastí - daní a odvodov - sociálnych aj zdravotných. Ich hlavnou podstatou je rušenie výnimiek, ktoré doteraz umožňovali neplatenie daní či odvodov. Minister financií navrhuje zdanenie paušálnych náhrad ústavných činiteľov. Podľa neho sa to týka asi 2 600 ľudí. V zákone nie je navrhnuté, ako to bude riešené u poslancov, to majú navrhnúť samotní zákonodarcovia. Po novom budú zdaňované príplatky sudcov a prokurátorov a čakateľov, ktoré poberajú. V prípade šetrenia na dôchodok v treťom pilieri, pri životnom poistení či pri dlhodobých úložkách v banke si nebude možné odrátať určitú sumu z daňového základu ako je to dnes. Zdravotníci si nebudú môcť odpočítať náklady na špecializované vzdelávanie. Ani príjmy z nájomného alebo z kapitálových príjmov sa nebudú dať odrátať. Cieľom podľa Mikloša je to, aby sa znižovanie sumy, z ktorej sa platí daň z príjmu, umožňovalo v prípade aktívnych príjmov (napríklad mzda) a nie pasívnych (napríklad kapitálové príjmy, príjmy z nájomného). Paušálne výdavky, pre tých, ktorí si ich účtujú, majú byť zjednotené vo výške 30 percent. Dnes sa uplatňujú vo výške 25 percent, 40 percent a 60 percent. Zruší sa zvýhodnenie finančného lízingu oproti ostatným formám. Pri predaji nehnuteľnosti bude treba počítať so zdanením, ak pôjde o byty nadobudnuté fyzickými osobami po účinnosti zákona. Doteraz bolo možné predať byt po dvoch rokoch trvalého pobytu alebo po piatich rokoch vlastnenia bez toho, aby predávajúci platil zo získaných príjmov daň. Teraz bude musieť platiť 19-percentnú daň z rozdielu medzi cenou, za ktorú byt kúpil a za ktorú ho predal, ak ho predá so ziskom. Zruší sa možnosť nezdaňovať niektoré príjmy do výšky päťnásobku životného minima - napríklad z prenájmu auta. Tieto opatrenia by mali priniesť do rozpočtu verejnej správy podľa Mikloša 440 miliónov v roku 2012, 560 miliónov eur v budúcom roku a 635 miliónov eur v roku 2013. Zmeny čakajú aj odvody. Odvody sa budú platiť z príjmov zo zamestnania a z podnikateľskej činnosti, podľa príslušných definícií v zákone o daniach z príjmov. Príjmy z prenájmu nehnuteľností teda odvodmi zaťažené nebudú, uviedol minister práce Jozef Mihál. V tomto smere sa má spresniť a jasne vymedziť kto je zamestnanec, kto zamestnávateľ a kto je samostatne zárobkovo činná osoba tak, aby zákony sociálne a daňové spolu ladili. Odvodom sa nevyhnú ani zamestnanci, ani podnikatelia. Podľa Mihála to má aj pozitívny vplyv, pretože ľudia, ktorí doteraz odvody neplatili - napríklad konatelia spoločností s ručením obmedzením - budú dôchodkovo poistení a vznikne im nárok na dôchodok. Verejné zdravotné poistenie má byť solidárnejšie nielen na strane príjmov, ale aj výdavkov. Novela v oblasti zdravotného poistenia by mala zabezpečiť viac príjmov pre zdravotné poistenie. Kroky, ktoré vláda plánuje urobiť, by mali postupne viesť k zjednoteniu výberu daní a odvodov. K zjednodušeniu systému má prispieť aj zjednotenie vymeriavacích základov. Pripravované zmenny by mali platiť od začiatku budúceho roka. O prípadnom zvýšení nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty pri liekoch a knihách z 10 na 19 percent Mikloš povedal, že sú predmetom analýz a verejnosť o plánovaných opatreniach bude včas informovaná.
V Pekingu sa skončili rozhovory o spolupráci v leteckej doprave medzi SR a ČĽR (Publikované dňa: 13.08.2010) - V dňoch 11. – 12. augusta 2010 sa v Pekingu uskutočnili expertné rokovania medzi predstaviteľmi Úradu civilného letectva ČĽR a Sekcie civilného letectva Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Zúčastnené strany odsúhlasili text návrhu medzivládnej Dohody o vzájomnom poskytovaní leteckých služieb medzi SR a ČĽR, ku ktorej podpísali Memorandum o porozumení. Podpis dohody je jedným z predpokladov pre ďalšie zlepšovanie podmienok rozvoja vzájomnej obchodnej spolupráce a turistického ruchu. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón:  00421-2 / 5978 3981 Fax:  00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:  tlac@mzv.sk
Inovačnú a energetickú agentúru dočasne povedie Ivan Drobný - BRATISLAVA. Minister hospodárstva a výstavby SR Juraj Miškov odvolal vo štvrtok (12.8.) z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) Martina Vavřinka. "Dočasným riadením SIEA zároveň poveril Ivana Drobného, ktorý v agentúre pracuje od roku 1999 ako riaditeľ ekonomickej sekcie," informoval rezort hospodárstva. Ivan Drobný bude poverený riadením agentúry SIEA do nástupu nového generálneho riaditeľa, ktorý vzíde z riadneho výberového konania. Slovenská inovačná a energetická agentúra bola založená v roku 1999 ako príspevková organizácia rezortu. SIEA zhromažďuje a vyhodnocuje údaje o energetickej efektívnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie v SR a pripravuje podklady pre novelizáciu energetickej legislatívy, vrátane implementácie smerníc EÚ a zároveň pôsobí aj ako implementačná agentúra pre štrukturálne fondy EÚ. Administruje opatrenia zamerané na podporu inovácií, výskumu, energetickej efektívnosti a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. SIEA v troch konzultačných centrách v Banskej Bystrici, v Trenčíne a v Košiciach poskytuje bezplatné energetické poradenstvo pre domácnosti, podnikateľov a verejný sektor. 13.08.2010 TASR
Maďari chcú v boji s MMF napodobniť Turkov, analytici v úspech neveria - TASR | 8. augusta 2010 Maďarsko verí, že sa mu podarí napodobniť krajiny, ktoré odmietli finančnú pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF) a dostali sa z krízy vlastnými silami. V skutočnosti sa však skôr môže dostať do pozície ďalších krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sa nakoniec museli tlaku MMF a únie prispôsobiť. Uviedla to agentúra Reuters. Podľa nej Maďarsko nie je ani Malajzia, ani Turecko. Prvá z krajín odmietla požiadavku fondu na otvorenie ekonomiky počas ázijskej krízy v 90. rokoch minulého storočia, druhá v roku 2008. Maďarsko skôr pripomína Lotyšsko alebo Grécko, ktorých vysoký verejný dlh a rozpočtový deficit, ako aj vysoká závislosť od financií zo zahraničných trhov nakoniec prekonali pôvodnú nechuť podriadiť sa tlakom MMF na vyššie úspory a reformy. Dlh Budapešti dosahuje okolo 80 % hrubého domáceho produktu (HDP) a aj keď je nižší než verejný dlh Grécka alebo Lotyšska, Maďari musia v budúcom roku splatiť asi pätinu z požičaných peňazí. A ak by náhodou chceli komunikovať kvôli prípadnému ďalšiemu úveru iba s EÚ, Brusel bude podľa analytikov spolupracovať s MMF, aby udržal disciplínu aj v iných krajinách s finančnými problémami. Okrem toho podľa mnohých ekonómov znižovanie daní pre malé podniky a prísľub ukončiť štyri roky uťahovania opaskov povedie iba k vyššiemu deficitu, ktorý zasa zvýši náklady na pôžičky na zahraničných trhoch. Nakoniec sa Maďarsko aj tak bude musieť vrátiť k úspornému kurzu, ktorý žiada MMF. "Súčasná stratégia (Budapešti), od ktorej vláda očakáva ekonomický rast, v skutočnosti nezvýši príjmy do štátnej pokladnice a v konečnom dôsledku štát o peniaze príde," povedal ekonóm v Barclay's Capital. Trhy zatiaľ vyčkávajú a netrestajú Maďarsko zvýšenými nákladmi na zahraničné pôžičky. Dúfajú, že ostré slová premiéra Viktora Orbána a zástupcov jeho strany Fidesz slúžia iba na získanie si hlasov voličov pred komunálnymi voľbami. Tie sa uskutočnia 3. októbra. Trhy očakávajú, že po ich skončení sa správanie vlády predsa len zmení. Zatiaľ sa však rétorika maďarskej vlády až veľmi podobá predstaviteľom krajín, ktoré tvrdo odmietli finančnú pomoc MMF s tým, že fond im nebude hovoriť do ich záležitostí. To bola napríklad stratégia Turecka, ktoré však bolo známe vlastným úsporným programom a dnes plánuje, že do 10 rokov zníži rozpočtový deficit na 1 % HDP z 5,5 % HDP v roku 2009. Aj jeho verejný dlh na úrovni 45,5 % HDP je podstatne nižší než dlh Maďarska. Malajzia zasa uzatvorila trh, upravila výmenný kurz a zvýšila štátne výdavky štátu na podporu ekonomiky. Rast aj dosiahla, ale ani jej cestou Maďarsko nebude môcť ísť, keďže nemá ropnú spoločnosť, ktorá by sa na príjmoch do štátneho rozpočtu podieľala 50 %, ani taký nízky verejný dlh či vysoké devízové rezervy. Podľa EÚ každá z krajín, ktoré sa nakoniec rozhodli pre úsporné kroky (únia menovala Lotyšsko, Rumunsko, Grécko a z nečlenských krajín Srbsko a Ukrajinu), najskôr hľadala iné riešenia než uťahovanie opaskov. No potom, čo postupne prichádzali o možnosť požičiavať si na zahraničných trhoch, im nič iné aj tak nezostalo, informovala agentúra Reuters.
OBEO New York na sociálnej sieti Facebook - New York, 02.08.2010 Obchodno –ekonomické oddelenie Ministerstva hospodárstva a výstavby SR (OBEO MHV SR) má na webovej sociálnej sieti Facebook stránku pod názvom: Embassy of Slovakia to the U.S. - Commercial & Economic Section in New York. Podľa obchodného radcu Petra Petiana je cieľom stránky OBEO MHV SR New York na Facebooku informovanie o aktivitách a o zaujímavých možnostiach pre slovenských a amerických podnikateľov. Na stránke sú tiež zverejnené odkazy a linky na materiály agentúr SARIO a SACR o investovaní na Slovensku, respektíve o Slovenskej republike ako o turistickej destinácii. Informácie tohto typu budú na stránke priebežne aktualizované. SARIO
Volania cez mobil opäť zlacnejú - Cena volaní cez mobil bude na Slovensku vďaka konkurenčnému boju mobilných operátorov naďalej klesať. O desatinu menej "Priemerná cena minúty hovoru dosahuje pri účastníckych programoch osem centov, čo predstavuje medziročný pokles o desať percent. Za rok 2010 očakávame pokles približne o osem percent,“ tvrdí hovorca mobilného operátora Orange Slovensko Richard Fides. Podľa hovorcu konkurenčnej značky T-Mobile Andreja Garguláka priemerná cena minúty hovoru v sieti T-Mobile, účtovaná v tomto roku, sa oproti priemernej cene minúty hovoru účtovanej v minulom roku znížila o 11 percent. "Konkrétny údaj priemernej ceny minúty naša spoločnosť nezverejňuje,“ tvrdí hovorca Slovak Telekomu Andrej Gargulák. Volania sa budú zlacňovať aj naďalej, najmä vďaka snahám operátorov ponúknuť zákazníkom viac minút za rovnakú cenu, s jasným cieľom udržať tržby z mobilného biznisu aspoň na rovnakej úrovni ako doteraz. "Na všetky účastnícke čísla v rámci Slovenska a do Česka môžu volať iba za deväť centov za minútu hovoru pokiaľ si aktivujú balíček 300 minút do všetkých sietí. Zákazníci O2 rovnako telefonujú v domácej sieti po tretej minúte zdarma,“ tvrdí hovorca Telefóniky O2 Slovakia René Parák. Konkurenčný boj medzi trojicou mobilných operátorov sa stupňuje. Najmladší z nich, Telefónica O2 Slovakia, ohlásila po prvom polroku rast počtu zákazníkov na 709-tisíc a výnosy vyššie o vyše 51 percent. Orangeu tržby klesli a päťpercentný pokles výnosov včera priznala aj skupina Slovak Telekom, spájajúca v sebe mobilnú značku T-Mobile a značku T-Com pre pevné linky a internet. Počet zákazníkov T-Mobilu narástol o niekoľko desiatok tisíc, najmä vďaka zákazníkom mýtneho systému SkyToll, ktorí využívajú SIM-karty tejto značky. Aj napriek päťpercentnému poklesu výnosov Slovak Telekom dosiahol za prvých šesť mesiacov prevádzkový zisk 210 miliónov eur. A meniaca sa výkonnosť telekomunikačných firiem je aj prísľubom výhodnejších cien volaní pre zákazníkov. "Pri predplatených kartách môžeme hovoriť o stabilnej úrovni cien hovorov,“ tvrdí Richard Fides. Zatiaľ čo v tomto roku sa očakáva pokles cien hovorov najmä medzi majiteľmi paušálnych programov, už o niekoľko rokov ich môže vystriedať prudší pokles cien pripojenia na internet, ktorý by mal byť v tomto roku najvýznamnejším zdrojom rastu tržieb telekomunikačných operátorov Slovak Telekom a Orange. Dôvod bude pritom prozaický, zvýšená konkurencia a spustenie širokopásmového pripojenia na internet zo strany Telefóniky O2. Rast vďaka internetu Orangeu za prvých šesť mesiacov tohto roka tržby z dátových služieb rástli, zatiaľ čo celkové výnosy tohto operátora medziročne klesli o osem percent. "Najdynamickejší rast tržieb očakávame v telekomunikačnom sektore pri mobilnom a fixnom širokopásmovom pripojení na internet,“ hovorí Fides. Aj podľa Slovak Telekomu možno očakávať v tomto roku najmä rast tržieb zo širokopásmového internetového pripojenia a televíznych služieb na báze digitálnej IP televízie. Vladislav Doktor 06.08.2010 www.hnonline.sk
Vila bola pre premiéra aj pre kráľovnú - Bývalí ministri za Smer obhajujú sídlo pre premiéra. Federič v nej chcel ubytovať významné návštevy. BRATISLAVA. Luxusnú vilu pre premiéra bývalí ministri vlády Roberta Fica obhajujú. Rezidenciu nad Bratislavským hradom v tichosti rekonštruovala Správa služieb diplomatického zboru za vyše štyri milióny eur (120 miliónov korún). Honosné sídlo budovala v čase krízy, bez toho, aby o tom verejnosť vedela. „Určite majú mať ústavní činitelia reprezentačné priestory na úrovni,“ hovorí exminister kultúry Marek Maďarič (Smer). Dodal, že nie je na škodu veci, ak ich má prezident, premiér aj predseda parlamentu. „Samozrejme, keby sa robili predimenzovane a neúčelne, to by správne nebolo,“ dodal Maďarič. Vila na Mudroňovej ulici má wellness, plavecký bazén, vírivky aj fitnes. Exminister financií Ján Počiatek (Smer) hovorí, že vo svete majú premiéri aj honosnejšie sídla. Federič: Pre britskú kráľovnú So Správou služieb diplomatického zboru, čo je stopercentná štátna akciovka, rokoval o vile Igor Federič (Smer) ako šéf Úradu vlády. Potvrdil, že mal záujem vymeniť Miestodržiteľský palác, ktorý patrí úradu, za objekt na Mudroňovej. „Sú to reprezentačné priestory.“ K tomu, či mali slúžiť ako ubytovanie Ficovi, sa priamo nevyjadril. „Pán premiér mal zabezpečený byt na Čmelovci. Mohlo by to slúžiť ako ubytovanie, napríklad keď sem príde anglická kráľovná alebo iná významná návšteva,“ povedal o vile. Úrad vlády by sa vzdal Miestodržiteľského paláca. SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ Zo zápisníc z rokovania medzi Federičom a Správou služieb diplomatického zboru však vyplýva niečo iné. „Úrad vlády prejavuje týmto záujem o dotknutú vilu na účely ubytovania predsedu vlády,“ uvádza sa v zápise z 12. apríla, ktorý má SME k dispozícii. Kráľovná sa v ňom nespomína. Mikloš posiela kontrolu Za nezmyselné rozhadzovanie peňazí považuje vilu minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). „Je to nehoráznosť. Bola nesmierne predražená,“ zdôraznil. Vilu rekonštruovala firma Euro Real. Pôvodná cena okolo dva milióny eur sa dodatkami zdvihla na viac než dvojnásobok. Mikloš si myslí, že takéto dodatky môžu byť protizákonné. „Obávam sa, že to nie je v súlade so zákonom.“ Budovanie sa stalo opäť symbolom, myslí si Roman Krpelan. Prípadné trestné oznámenie môže prísť na rad až po kontrole. Tú sa chystá vykonať ministerstvo financií v Správe služieb diplomatického zboru. „Je to zvláštna inštitúcia. Mali sme záujem už za druhej Dzurindovej vlády urobiť s ňou poriadok, ale vtedy nebola vôľa. Teraz je,“ konštatoval Mikloš. Správa má na starosti nehnuteľnosti, ktoré prenajíma ambasádam alebo štátnym orgánom. Jej doterajšieho šéfa Milana Tancára minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) odvolal. Tancár včera nedvíhal mobil. V dome, kde má podľa katastra byt, včera nebol. Príbuzný, ktorý v ňom býva, povedal, že Tancár sa zdržiava inde, adresu však neprezradil. Rovnako sa včera ku kauze nevyjadrila ani firma Euro Real. Sekretárka uviedla, že to bude možné až na budúci týždeň. Zvažujú predaj vily Nový minister zahraničných vecí zatiaľ nevie, čo s vilou. Ministerstvo už podľa informácií SME zisťovalo, či by sa vyplatil viac predaj, alebo prenájom rezidencie. V prípade predaja sa zatiaľ objavila ponuka asi na päť miliónov eur (150 miliónov korún), čo by nepokrylo celé náklady a hodnotu vily. Jedno zo zahraničných veľvyslanectiev zase ponúkalo za prenájom do 14­tisíc eur mesačne. Investícia do rekonštrukcie vily by sa vrátila za viac ako dvadsať rokov. Svoje rezidencie majú štátnici aj v iných krajinách. V Česku môžu premiéri bývať v Kramářovej vile. Súčasný predseda vlády Peter Nečas to však odmietol, rovnako nechcel ani ďalšie výhody – ochranku či vládnu limuzínu. Počiatek: Čo ak sú tam zlaté toalety? Exminister financií JÁN POČIATEK zo Smeru má luxusnú vilu v podobnej lokalite, kde stojí premiérska rezidencia. Jeho dom pod Slavínom stál podľa odhadov okolo dvoch miliónov eur. Je suma štyri milióny eur primeraná na rekonštrukciu? „Ťažko hodnotiť. Videl som jedine opis toho bazéna, čo je vo vile, metráž ma zaujala. Dvestometrové bazénové podlažie má svoju hodnotu. Ale nevidel som projektovú dokumentáciu ani vybavenie. Len v novinách som sa dočítal, že to malo byť veľmi luxusné. Čo ak sú tam zlaté toalety?“ Potrebuje premiér takúto luxusnú štátnu vilu? „V každej krajine má vláda reprezentatívne priestory. Videl som ešte honosnejšie nehnuteľnosti. Zmyslom tej akciovky je vytvárať nehnuteľnosti, ktoré sú bonitné. Keď sa bavíme o čistom bohatstve, pokiaľ to, čo do tej vily namontovali, bolo za primerané ceny, štát o túto hodnotu neprišiel.“ Ako investor, vymenili by ste Miestodržiteľský palác za túto vilu? „Tá vila zvonka nie je až taká ohurujúca, čo? Zvažoval by som viac vecí. Všetko je o tom, či hodnota nehnuteľnosti zodpovedá realite. Či sa dá prenajať, alebo inak v budúcnosti využiť.“ BRATISLAVA. Prezidentská vila v lukratívnej štvrti na bratislavskom Slavíne chátra. Za posledné roky do nej nešli žiadne veľké investície, prezidentova kancelária na ne vraj nemá peniaze. „Nemáme v pláne žiadne investície, v našom rozpočte sú peniaze len na jej udržiavanie,“ povedal prezidentov hovorca Marek Trubač. Vyše dvesto eur mesačne minie kancelária na občasné upratovanie a temperovanie v zime, aby nepraskli radiátory. Rezidencia podľa Trubača nie je vybavená tak, aby mohla plniť reprezentačné úlohy. Prezident Ivan Gašparovič ju preto nikdy nevyužíval. Bývalý premiér Robert Fico a šéf parlamentu Pavol Paška (obaja Smer) Gašparovičovi sľúbili, že keď sa skončia opravy Bratislavského hradu, budú riešiť aj tento problém. Gašparovič chcel vilu predať a peniaze investovať do kaštieľa v Rusovciach. Vilu kúpil štát od VSŽ ešte za prezidenta Rudolfa Schustera za 36 miliónov korún. Dnes má podľa Trubača niekoľkonásobne vyššiu hodnotu. „Najmä pozemok, na ktorom stojí.“ Do vily investovali len na pevné oplotenie 5,5 milióna korún. Gašparovič dostal v roku 2005 aj 20 miliónov korún na prístavbu, nakoniec nič nestaval a peniaze vrátil späť do rozpočtu. V súčasnosti nemá kancelária prezidenta s vilou na Slavíne žiadne plány. Trubač hovorí, že to zrejme prenechajú ďalšiemu prezidentovi. (zp) 07.08.2010 Zuzana Petková www.sme.sk
Maďari nechápu, prečo Slováci môžu mať vysoký deficit a oni nie - BUDAPEŠŤ. Maďarsko nesplní tvrdé rozpočtové podmienky stanovené Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou úniou, pokiaľ sa podobné pravidlá nebudú vzťahovať aj na iné európske krajiny. Vyhlásil to vo štvrtok maďarský minister hospodárstva György Matolcsy. Ten nerozumie, prečo by jeho krajina mala plniť náročné zahraničné požiadavky na zníženie deficitu výmenou za finančnú pomoc, keď ostatné krajiny tak robiť nemusia. Ako uviedol, Budapešť predsa nebude súhlasiť s nevýhodnejšími podmienkami, na akých sa v porovnaní s jeho krajinou dohodnú okolité štáty. Obete pre finančných expertov "Nebudeme si lámať krk v snahe dosiahnuť deficit na úrovni 2,8 percenta (hrubého domáceho produktu), keď napríklad Slovensko môže zachovať vyšší rozpočtový deficit (na rok 2011)," vyhlásil Matolcsy. "Povieme preto našim kolegom v Európskej únii, že nebudeme súhlasiť s horšími podmienkami, ako budú mať napríklad aj Poľsko či Rumunsko," pokračoval rozladený maďarský minister. Budapešť totiž podľa jeho slov odmieta prinášať zbytočné "obete len preto, aby sme potešili nejakých finančných expertov v ďalekých krajinách". Orbán proti fondu Podľa dohody medzi Maďarskom a MMF musí Budapešť udržať tohtoročný deficit štátneho rozpočtu pod úrovňou štyroch percent hrubého domáceho produktu, pričom v roku 2011 musí hospodáriť len s menej ako 2,8-percentným deficitom. Len prijatie týchto podmienok umožnilo Maďarsku dostať finančnú pomoc, ktorá v roku 2008 zabránila reálne hroziacemu bankrotu. Nedávno sa však k moci dostal Viktor Orbán, ktorému sa takéto podmienky vôbec nepozdávajú a dosiahnutie požadovaného deficitu chcel docieliť zavedením novej dane pre banky. To však fond odmietol, čo viedlo k roztržke a zlyhaniu ďalších rokovaní o pomoci medzi MMF a Budapešťou. štvrtok 5. 8. 2010 SITA
Vláda sa zmenila, oligarchovia zostanú - 30.07.2010 / Gabriel Beer Pošli link VEĽKOSŤ TEXTU ČLÁNKU Malá Stredná Veľká Vaše meno: Komu: Popis: Opíšte text z obrázku: Váše meno: Váš e-mail: Popis chyby: Opíšte text z obrázku: Veľkosť textu Poslať e-mailom Oznámiť chybu Vytlačiť Diskusia (0 reakcií) Najväčšia a najrýchlejšia modernizácia vlakov v histórii. Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSS) inovuje strojový park za štyri stovky miliónov eur. Pohľad na výber dodávateľov a ceny ukazuje, že radosť nezažijú len cestujúci, ale aj oligarchovia previazaní na politiku. Hlavné mesto Zvolen Skutočnú žatvu počas volebného obdobia Smeru-SD zažívali železničné opravovne ŽOS Trnava. Tie patria do majetkového zoskupenia Vladimíra Poóra. No aj Železničné opravovne a strojárne Zvolen (ŽSO), ktoré patria koalícii železničiarskych biznismenov Vladimír Poór, Michal Lazar a Alexej Beljajev. Napriek krízovým obdobiam v železničnej doprave dosahovali rekordné tržby, napríklad za minulý rok 48,9 mil. eur. Ale najmä, dokázali sa dlhodobými kontraktmi dokonale poistiť aj na príchod inej vládnej zostavy. Zvláštnu súťaž vyhlásila osobná doprava týždeň pred minuloročnými Vianocami. Opraviť v rokoch 2010 až 2015 dvadsať kusov motorových jednotiek radu 750/754, ktoré železničiari volajú okuliarnik. K súťaži bola pribalená aj opcia na opravu ďalších piatich kusov týchto strojov do roku 2018. Predpokladaná hodnota zákazky bola 46,875 mil. eur bez DPH. Do súťaže železničiari zamontovali zvláštnu podmienku pre uchádzačov o kontrakt. „Hlavné miesto poskytovania služieb: Zvolen.“ Jedinou schopnou spoločnosťou, ktorá sa historicky orientovala na opravy motorových lokomotív, do ktorých vedú koľaje, je práve ŽOS vo Zvolene. Stará, no ťahá A cena bola poriadne uletená. Ak by sa zmodernizovalo dvadsaťpäť kusov lokomotív, tridsať- až štyridsaťročné lokomotívy by prerábali za 1,875 mil. eur za kus. Úplne nová dieselelektrická lokomotíva Hercules od spoločnosti Siemens vyjde podľa troch zdrojov TRENDU na dva milióny eur, v závislosti od konfigurácie či ďalšieho servisu. No hovorca spoločnosti Miloš Čikovský ešte v marci pre TREND povedal: „Nové lokomotívy sú príliš drahé na to, aby sme si ich mohli dovoliť.“ Nová lokomotíva pritom ráta so životnosťou tridsať až tridsaťpäť rokov, obnovené staré lokomotívy len s dvadsiatimi rokmi. Železničná spoločnosť sa bráni. Podľa riaditeľa sekcie technicko-technologickej prípravy Miloša Slávika by nové Herculesy v konfigurácii, akú by si želali, vyšli až na tri milióny eur. „Skutočnú cenu je zistiť ťažko. Ani nám sa to oficiálne nepodarilo, a tak je problém porovnávať,“ hovorí riaditeľ sekcie technicko-technologickej prípravy. A pripomína, že ich interný odhad ceny pre Herculesy modifikované pre osobnú dopravu sa tiahol až k trom miliónom eur. Žiadna oficiálna požiadavka a prejavený záujem k nemeckému výrobcovi však z Bratislavy neputovali. Rozsah Škody No železničná spoločnosť rieši viac a oveľa väčších kontraktov, ktoré zaváňajú vplyvom oligarchov a ich obchodných partnerov. Ťahákom sú tri veľké balíky súprav pre regionálnu dopravu. Biznis za 232 miliónov eur. Obrovský úspech v ňom zaznamenala česká spoločnosť Škoda Transportation. Z troch balíkov vyhrala dva. Aj keď súťaže boli, úspech škodovky vyzerá ako pokračovanie družby s českými sociálnymi demokratmi, ktorú pri svojom nástupe naštartoval bývalý premiér Robert Fico. Jeden z jeho prvých bodov bolo nominovanie Dalibora Zeleného, niekdajšieho šéfa českých železníc, na čelo slovenských ŽSR. Škoda Transportation získala pred rokom kontrakt na desať kusov ťažno-tlačných poschodových súprav pre regionálne trate. Súčasťou kontraktu je aj oprava desiatich kusov lokomotív radu 263, ktoré by tieto push-pull súpravy mali ťahať. Tieto opravy si škodovka objednala práve v ŽOS Zvolen. Partnerstvo medzi spoločnosťami sa prenieslo aj do výroby. Vo Zvolene pre nové české poschodové súpravy vyrobia aj časť jednoduchších podvozkov. Vplyvná zvolenská firma tak mala na úspechu škodovky eminentný záujem. ŽSS s českou firmou navyše podpísala dohodu o dodávke dvoch elektrických lokomotív radu 109E. Pre Slovákov budú mať softvérovo zníženú rýchlosť. Budú hradené z eurofondov pre regionálny rozvoj, a nemôžu byť nasadzované na ťahanie rýchlikov. Ide o horúcu novinku. Lokomotívy zatiaľ nemajú všetky potrebné certifikáty, aby mohli ťahať osobné vlaky. Škodovka sa ich snaží dotiahnuť do konca. „Kedy to bude, to skutočne teraz neviem,“ poznamenáva hovorkyňa Škoda Holdingu Jolana Číhová. Neskôr dodá, že by to malo byť do konca roku 2011. Hodnotu kontraktu na dodávku desiatich súprav a dvoch lokomotív si škodovka vyčíslila na 2,1 miliardy Kč. Jednu lokomotívu bude ŽSS kupovať za 4,25 mil. eur. Škodovka sa pri súťaži cítila komfortne. Pre lokomotívy za milióny eur ponúkla cenu o sto eur nižšiu, ako bol očakávaný cenový strop súťaže. Pre porovnanie, poľské Koleje Mazowieckie podpísali v apríli tohto roku tiež kontrakt na jedenásť moderných elektrických rušňov Traxx od firmy Bombardier na ťahanie podobných vlakov, ako sa chystajú na Slovensku. Kus za 3,72 mil. eur. Po zbojnícky Škodovka v januári minulého roka vyhrala aj ďalší slovenský eurofondový tender. Išlo o dodávku desiatich súprav elektrickej poschodovej jednotky série 671 pre regionálnu dopravu. Pôjde o prototypy, ktoré zatiaľ nikde nejazdia, vychádzajú však zo súprav CityElefant, ktoré premávajú na Českých dráhach. Celú dodávku by mali dokončiť koncom roka 2012. Na Slovensku bude prvá súprava tohto typu niesť názov po zbojníkovi Jánošíkovi. Tretí eurofondový balík dodávok, na dvanásť kusov motorových jednotiek, získala ŽOS Vrútky. Z očakávanej ceny zákazky 53 mil. eur v ponuke dali nižšiu cenu o zanedbateľných 32-tisíc eur. Cena za tri balíky dosahuje 232 miliónov eur. Len menšia časť je financovaná z eurofondov. V polovici tohtoročného júla Európska komisia definitívne schválila príspevok 88 mil. eur z Európskeho fondu sociálneho rozvoja na projekty ŽSS. Aby sa však tri veľké balíky spolufinancované z Európskej únie mohli zaplatiť, rovnakú sumu sa zaviazala zaplatiť vláda Roberta Fica. Samozrejme, formálne. Hľadať peniaze v rozpočtoch bude musieť nová vládna zostava. Ani to však nie je dosť na prefinancovanie celého balíka 231,9 mil. eur. Na doplnenie si železničná spoločnosť musí vziať úver 55,6 mil. eur. Miliónové omrvinky Spomínané tri veľké eurofondové projekty pre osobnú dopravu však nie sú všetko. Železnice sa pustili do viacerých modernizácií motorových jednotiek,teda lokomotív. Ďalšie desiatky miliónov eur musia chystať na osobné vagóny v ŽOS Trnava či nákup nových rýchlikových vozňov. Napríklad v ostatnom tendri začiatkom júna tohto roka zvíťazili ŽOS Vrútky. Majú dodať desať vozňov s ďalšou opciou na tridsiatku kusov spolu za 74,83 mil. eur bez DPH. Napriek tomu, že podklady si vyzdvihlo jedenásť záujemcov, do súťaže sa prihlásil jediný. M. Slávik zo ŽSS tvrdí, že necíti, že by súťažné podklady pripravovali tak, že môže uspieť iba jediný výrobca. Najväčší dodávatelia sa obtierajú o politiku Železničná spoločnosť Slovensko investuje stovky miliónov, aj keď krváca Firma v minulom roku vykázala optimistické čísla. Prvýkrát od svojho osamostatnenia poriadny zisk, až 27,15 mil. eur. Popri historicky naakumulovaných stratách 45,95 mil. eur to vyzerá ako dobrá správa. Ako to v takýchto prípadoch býva, nad ziskom štátnej firmy nikto jasať nebude. Ide totiž len o účtovnícku ekvilibristiku. Do výkazov firmy sa podarilo dostať nezaplatené záväzky štátu 72 mil. eur zo zmlúv o výkone vo verejnom záujme z rokov 2004 až 2008. Minister dopravy Ján Figeľ túto sumu bude spoločnosti nútený vyplatiť do konca septembra 2012. A bude musieť hľadať peniaze aj za tento rok. Predchádzajúca socialistická vláda, ktorá zakázala dvíhať ceny za cestovné lístky či redukovať železničné spoje, sa síce zaviazala osobnej železničnej doprave platiť, no v štátnom rozpočte nachystala iba peniaze za výkony vo verejnom záujme do tohtoročného septembra. Približne 78 mil. eur chýba a na prežitie si bude musieť ŽSS vziať na zachovanie prevádzky úver. ŽSS dokáže na svoje prežitie utŕžiť z cestovných lístkov necelú jednu tretinu – za minulý rok 83,5 mil. eur. Zostatok musí potiahnuť štátny rozpočet. Všetci najväčší minuloroční dodávatelia ŽSS sa radi obtreli o politiku. V minulom roku boli najväčšími partnermi firmy dopravného bossa politickej strany Smer-SD Vladimíra Poóra, Železničné opravovne v Trnave a Zvolene, ktoré pre spoločnosť robili modernizácie za 37,82 mil. eur. Náklady na opravy a údržbu, ktoré z veľkej časti skončili v Poórových firmách, narástli o vyše 6 mil. eur. Aj druhá priečka najdôležitejšieho dodávateľa ŽSS patrí človeku, ktorý veľkú kariéru začal politikou. ŽOS Vrútky Víťazoslava Morica urobili v minulom roku so štátnou firmou biznis za 29,26 mil. eur. Manažéri firmy si rozumeli aj so straníkmi Smeru-SD. Aj detail, ako je auditovanie účtovníctva, získala politicky spriaznená firma – B.D.R. banskobystrického spolupútnika Smeru-SD Ivana Kiňa. Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU č. 30.
Programové vyhlásenie vlády: Ministerstvo práce - V sociálnej oblasti sa vláda SR sústredí na podporu rastu životnej úrovne obyvateľstva, a to aj v komplikovanej situácii prebiehajúcej hospodárskej krízy. Preto bude najvyššou prioritou vlády SR v sociálnej oblasti zvyšovanie zamestnanosti a s tým spojená podpora tvorby nových pracovných miest ako najúčinnejšieho prostriedku na zabezpečenie rastu príjmov obyvateľstva. Tvorbe nových a udržaniu existujúcich pracovných miest bráni viacero faktorov, medzi ktorými sú mimoriadne významné vysoké odvodové zaťaženie a nepružnosť pracovného trhu. Vláda SR preto považuje reformu odvodového systému a zmeny v pracovnoprávnych normách za podstatnú súčasť svojho programu na nasledujúce volebné obdobie. Pozrite si ďalšie programové vyhlásenia vlády V rodinnej politike bude vláda SR venovať pozornosť a podporu rodine v kritických fázach jej existencie, najmä po narodení dieťaťa a pri zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, a to buď priamymi dotáciami služieb pre rodičov, alebo podporou flexibilnejších pracovných foriem vrátane podpory opatrovateľskej služby. Vláda SR prehodnotí doterajšie nastavenie systému sociálneho poistenia najmä z pohľadu medzigeneračnej a generačnej solidarity, z pohľadu spravodlivosti dávkovej politiky, z pohľadu zreálnenia nastavenia sadzieb poistného, ako aj z pohľadu osobného rozsahu sociálneho poistenia. Osobitnú pozornosť bude vláda SR venovať finančnej stabilizácii priebežne financovaného systému dôchodkového poistenia a v tejto súvislosti prijme opatrenia na zvýšenie miery úspešnosti výberu poistného a dôsledné vymáhanie pohľadávok. Pre stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia vláda SR urýchlene prijme opatrenia, ktoré odstránia obmedzenia na investovanie aktív sporiteľov a zároveň zabezpečia dostatočnú ochranu sporiteľov. Vláda SR považuje za nutné nanovo definovať priority v riešení problémov marginalizovaných sociálnych skupín s cieľom posilniť motiváciu ich členov pracovať, vychovávať a vzdelávať deti a starať sa o ľudsky dôstojné bývanie. Vláda SR prijme opatrenia na zvýšenie integrácie osôb so zdravotným postihnutím do spoločnosti a vyvinie úsilie o odstránenie bariér pri komunikácii týchto osôb s okolím. Vláda SR bude riešiť nerovnoprávne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb a ich financovanie. Podpora zvyšovania zamestnanosti V tomto roku prekročil počet nezamestnaných hranicu 400 000 osôb, pričom vyše 200 000 osôb je nezamestnaných dlhodobo. Zámer podporiť tvorbu nových pracovných miest prostredníctvom aktívnych opatrení na trhu práce sa nedarí napĺňať. Asi štvrtina z existujúcich dotácií a príspevkov sa nevyužíva, iné sú zneužívané a nenapĺňa sa cieľ znižovať nimi nezamestnanosť. Systém pomoci v hmotnej núdzi je komplikovaný a demotivujúci. Preto vláda SR navrhne legislatívne úpravy, ktoré podporia motiváciu nezamestnaných prijať pracovné pozície, a to zavedením kombinácie práce a dávok pre dlhodobo nezamestnaných (medzitrh práce). Vláda SR zainteresuje zamestnávateľov na vytváraní nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných úľavami na poistnom na sociálne poistenie a zdravotné poistenie a ďalšími opatreniami, ktoré vytvoria motivačné prostredie nielen pre domácich, ale aj pre zahraničných podnikateľov. Vláda SR zavedie konkurenciu pre štátne služby zamestnanosti. Vláda SR zastaví plytvanie finančných prostriedkov v sociálnych podnikoch, dôsledne prešetrí ich doterajšie hospodárenie a prehodnotí opodstatnenosť ich ďalšej existencie, Vláda SR bude presadzovať zmenu Zákonníka práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov s cieľom zaviesť pružnejšie pracovné vzťahy a motivovať zamestnávateľov k podpore pracovnej klímy zameranej na zosúlaďovanie pracovných a rodičovských povinností. S cieľom znižovania neprimeraných nákladov zamestnávateľov vláda SR zruší súbeh výpovednej doby a odstupného. Vláda SR považuje privilégiá odborov za neopodstatnené, a preto rozšíri možnosť uzatvárať vzájomné dohody medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na riešenie operatívnych zmien pracovných podmienok. Vláda SR zruší súčasný právny stav možnosti rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu príslušného zamestnávateľa pri rešpektovaní platných medzinárodných dohovorov. Spružní podmienky na výkon pracovnej zdravotnej služby a ponechá určenie podmienok zabezpečenia zdravotnej starostlivosti o zamestnancov na individuálnych dohodách. Vláda SR obmedzí súbeh dôchodku a príjmu u štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a u zamestnancov v služobnom pomere. Sociálne poistenie Nielen vysoké poistné je prekážkou tvorby pracovných miest. Množstvo statusov poistencov, ktoré generujú rozdiely v osobných rozsahoch jednotlivých druhov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, odlišná skladba vymeriavacích základov, odlišné rozhodujúce obdobia na určenie maximálnych vymeriavacích základov a v konečnom dôsledku aj odlišné maximálne vymeriavacie základy na určenie výšky poistného vyžadujú od zamestnávateľov značné finančné náklady na administráciu poistnej agendy. Ak k tomu pripočítame komplikovanú procesnú stránku odvodov je reforma odvodového systému vysoko aktuálna téma aj z hľadiska tvorby nových pracovných miest. V systéme sociálneho poistenia bude reforma odvodového systému spojená s revíziou nastavenia sadzieb poistného. Vláda SR bude dôsledne vyžadovať sprísnenie platobnej disciplíny zamestnávateľov a sprísnenie vymáhania pohľadávok. Vláda SR prehodnotí doterajší systém dávok sociálneho poistenia a posilní solidaritu v systéme so zachovaním poistného charakteru sociálneho poistenia. V nemocenskom poistení prijme opatrenia na zníženie zneužívania systému a zavedie dôslednejšiu kontrolu liečebného režimu poistencov. Vláda SR predĺži materskú dovolenku so súčasným zvýšením materského v závislosti od možnosti verejných financií a reformy odvodového systému. Na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme vláda SR prehodnotí systém valorizácie dôchodkov. Vláda SR zváži zachovanie súčasných solidárnych prvkov a odstráni disproporcie pri určovaní sumy starobných a invalidných dôchodkov. Ako nástroj na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme vláda SR zavedie minimálny dôchodok tak, aby pri splnení definovaného obdobia poistenia nebol ani jeden poistenec v stave hmotnej núdze. Starobné dôchodkové sporenie Vláda SR predloží do Národnej rady SR návrh ústavného zákona na ochranu 2. piliera, ktorý potvrdí súčasné percento odvodov do 2. piliera a zároveň určí, že príjmy z predaja štátneho majetku sa budú môcť použiť iba na krytie nákladov spojených s dôchodkovou reformou. Vláda SR urýchlene prijme opatrenia na stabilizáciu starobného dôchodkového sporenia. Vláda SR upraví vznik a zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Vláda SR odstráni deformácie v právnej úprave dôchodkových fondov - obmedzenia a rozloženia rizika, umiestňovanie investícií, odplatu správcovským spoločnostiam, porovnávanie výkonnosti dôchodkových fondov a účasť sporiteľov v jednotlivých fondoch. Vláda SR legislatívne upraví výplatu dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia. Sociálna pomoc a sociálna podpora Vláda SR vypracuje prísnejšiu a adresnejšiu úpravu podmienok vzniku nároku na pomoc v hmotnej núdzi vrátane výraznejšieho previazania dávky v hmotnej núdzi na aktivitu poberateľa. Vláda SR zavedie pilotný projekt E-pay kariet pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi. Vláda SR považuje za nutné naďalej podporovať rodinu najmä v období výchovy maloletých detí, keď prichádza k poklesu príjmu rodín. S cieľom zlepšiť súčasný stav vláda SR odstráni legislatívne prekážky vykonávania zárobkovej činnosti počas poberania rodičovského príspevku a zároveň odstráni diskrimináciu vo výške rodičovského príspevku s fiškálne neutrálnym dosahom. Vláda SR zavedie flexibilnejšie rodičovské dovolenky. Vláda SR obnoví sociálne štipendiá pre deti na základných školách diferencované podľa prospechu. Vláda SR bude podporovať rozvoj služieb pre rodičov s deťmi napríklad formou podpory mikroškôlok alebo podporou opatrovateliek detí z medzitrhu práce. Na druhej strane považuje vláda SR za potrebné podmieniť poberanie rodinných dávok starostlivosťou o deti a aj v tejto súvislosti prehodnotiť inštitút osobného príjemcu všade tam, kde nespĺňa účel. Vláda SR bude presadzovať zmeny v sociálnoprávnej ochrane detí a v sociálnej kuratele s cieľom ich efektívnejšieho využívania a zlepšenia podmienok detí, ktoré žijú bez rodičovskej starostlivosti. Vláda SR zadefinuje sankcie za nedodržiavanie zákona o sociálnoprávnej ochrane. Vláda SR zvýši vekovú hranicu detí, ktoré musia byť umiestnené výlučne v rodinnom prostredí, na šesť rokov. Vláda SR bude podporovať všetky formy náhradnej rodinnej starostlivosti. Zjednotí podmienky výkonu zamestnania profesionálnych rodičov a zavedie vyššiu špecializáciu profesionálnych rodín. Vláda SR dobuduje sieť terénnych sociálnych pracovníkov (aj z prostriedkov EÚ) a zameria ich aj na prácu s biologickou rodinou dieťaťa s cieľom sanácie rodiny. Vláda SR dokončí proces zjednotenia výkonu súdnych rozhodnutí do pôsobnosti jedného rezortu presunom reedukačných zariadení pod rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Vláda SR zlepší podmienky medzištátnych adopcií detí. Vláda SR sprísni posudzovanie presunov maloletých detí medzi domovmi. Vláda SR zavedie účinnejšiu pomoc obetiam násilia. Vláda SR zmení systém financovania poskytovateľov sociálnych služieb tak, aby boli zrovnoprávnené všetky právne formy poskytovateľov, a zavedie právo klientov na výber poskytovateľa sociálnych služieb. Vláda SR zvýši mieru integrácie a inklúzie ľudí so zdravotným postihnutím. Vláda SR zabezpečí dostupnosť tlmočníckych služieb. Vláda SR vytvorí sieť integrovanej starostlivosti o deti. Vláda SR dôsledne prehodnotí systém kompenzácií pre zdravotne postihnuté osoby v rezorte zdravotníctva a sociálnych vecí. Vláda SR podporí vytvorenie bezbariérovej komunikácie a informovanosti verejných inštitúcií. Rómske osady a marginalizované komunity Vláda SR pripraví zákon o sociálne vylúčených spoločenstvách (SVS), ktorým definuje SVS a stanoví priority a postupy v riešení problémov ich členov. Vláda SR podporí projekt nultých ročníkov základných škôl, posilní účasť detí zo SVS na predškolskom vzdelávaní a na štúdiu na stredných školách a posilní inštitút asistentov. Vláda SR urobí opatrenia proti segregácii v školstve a nesprávnemu zaraďovaniu detí zo SVS do špeciálnych škôl a zavedie testy zrelosti v rómčine. Vláda SR prehodnotí systém pedagogicko-psychologického a špeciálneho pedagogického poradenstva. Vláda SR navrhne spôsob vysporiadania vlastníckych práv k pozemkom v rámci SVS a podporí investície do základnej infraštruktúry. Vláda SR zadefinuje sociálne bývanie a podporí systém prestupného viacstupňového sociálneho bývania založený na princípoch zásluhovosti. Pre účinnejšiu ochranu pred kriminalitou vláda SR posilní činnosť Policajného zboru SR. Vláda SR vytvorí podmienky na integráciu Rómov do Policajného zboru SR, na zavedenie tzv. „pochôdzkarov" SVS a spoluprácu polície s terénnymi pracovníkmi. Vláda SR dobuduje sieť komunitných centier so zadefinovanými štandardami, ktoré musia spĺňať (napríklad vybavenie, sociálni terénni pracovníci, asistenti zdravotníka). Vláda SR podporí aktivity samospráv, cirkví, charity a organizácií tretieho sektora, ktoré dosahujú preukázateľné výsledky v riešení problémov SVS. Vláda SR zavedie analýzy a kontinuálne výskumy SVS (napr. vzdelanie, zamestnanosť, zdravotný stav, kriminalita a pod.), ktoré budú slúžiť na vyhodnotenie dosahov verejných politík a efektivity realizovaných programov. Jednotkou spracovania budú komunity definované ako skupiny ľudí, ktorých majorita subjektívne definuje ako členov SVS. streda 28. 7. 2010 www.sme.sk
Vláda zavedie inštitút minimálneho dôchodku - Kabinet nechce šetriť na sociálnych štandardoch, ale na dávkach, ktoré sa zneužívajú. BRATISLAVA. Vláda Ivety Radičovej zavedie inštitút minimálneho dôchodku. Dala si to do programového vyhlásenia. Minimálny dôchodok má podľa ministra práce Jozefa Mihála (SaS) nahradiť dnešný stav, keď sa zlá finančná situácia penzistov rieši cez dávky v hmotnej núdzi v prvom pilieri. Výška minimálnej penzie je podľa Mihála otázka prepočtov. Má sa týkať penzistov, aj plne invalidných občanov. Penzie sa nedvihnú rovnako Vláda prehodnotí aj valorizáciu dôchodkov. „Chceme zvýhodniť nižšie penzie,“ povedal Mihál. Tvrdí, že švajčiarsky model zachová. Pri výpočte celkovej sumy určenej na zvýšenie penzií sa zohľadní inflácia aj priemerná mzda. No nie každému dôchodcovi sa penzia zvýši o rovnaké percento ako dnes. „Absolútna suma určená na valorizáciu zostane zachovaná,“ vraví Mihál. Prvú zložku valorizácie má tvoriť pevná suma, tá bude pre každého dôchodcu rovnaká. Neplatí to o druhej zložke valorizácie, teda o určitom percente, ktoré nebude pre každého rovnaké. Tá sa už nebude rátať podľa takzvaného švajčiarskeho modelu. „Nožnice medzi dôchodkami sa budú otvárať pomalšie ako dnes,“ dodal Mihál. Minister nevylúčil, že dôchodky sa budú zvyšovať po novom už k 1. januáru 2011. „Volanie ľudí, ktorí majú nízke dôchodky, je silné. Ale chcem dať priestor na diskusiu,“ povedal. Analytik INESS Juraj Karpiš tvrdí, že takáto zmena valorizácie nepovedie k úsporám. „Valorizácia by sa mala znížiť, alebo by sa mal zvýšiť vek odchodu do dôchodku,“ povedal. Čítajte tiež: Kompletné znenie programového vyhlásenia vlády Chcú sa pozrieť na príjmy Zostať majú aj vianočné dôchodky či príspevok pri narodení dieťaťa. „Nechceme v rámci šetrenia siahať na tieto sociálne vymoženosti,“ tvrdí Mihál. Vláda sa chce pozrieť najmä na príjmovú stránku Sociálnej poisťovne. Mihál nevylúčil, že sa zrevidujú niektoré výdavky, nie však dôchodky. „Nechceme siahať na sociálne štandardy, nechceme škrtiť penzie. Chceme sa pozrieť na možnosť špekulácií, ktoré sú pri krátkodobých dávkach,“ podotkol Mihál. Mal na mysli najmä nemocenské dávky, ktoré sa podľa jeho slov zneužívajú. Na materskom príspevku šetriť nechcú. Materskú dovolenku chcú predĺžiť a materské zvýšiť podľa možností verejných financií. Mihál včera povedal aj to, že ľudia, ktorí pracujú na základe autorských zmlúv, budú povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne najskôr od júla 2012. Budú zmeny v druhom pilieri BRATISLAVA. Druhý pilier musíme nastaviť tak, aby bol znova funkčný, povedal včera minister práce Jozef Mihál (SaS). Zmenami sa má dosiahnuť, aby sa portfólia dôchodkových fondov nepodobali, zmeniť sa majú aj poplatky. V konzervatívnom fonde má byť odplata nižšia než v rastovom či vyváženom. Mihál chce presadiť aj to, aby si sporiteľ mohol rozložiť investíciu medzi konzervatívny a vyvážený alebo rastový fond. Súčasný deväťpercentný odvod do druhého piliera sa má potvrdiť v návrhu ústavného zákona na ochranu druhého piliera. (of) Marianna Onuferová 29.07.2010 www.sme.sk
Na Slovensku budú vyrábať vakcínu na pandemickú chrípku - SITA | 26. júla 2010 Na Slovensku sa bude zrejme vyrábať vakcína na pandemickú chrípku. Areál pre výrobu vakcín na pandemickú chrípku plánuje postaviť Správa štátnych hmotných rezerv SR za približne 15 mil. eur. Ako vyplýva z investičného zámeru, ktorý už správa štátnych hmotných rezerv predložila na posúdenie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment - EIA), s výstavbou virologického pavilónu by sa malo začať v marci budúceho roka, pričom ukončenie výstavby je naplánované na jún roka 2012. V novom virologickom pavilóne, ktorý by sa mal rozprestierať v sabinovskom okrese v Šarišských Michaľanoch, sa vytvorí 44 pracovných miest. Pavilón chce správa štátnych hmotných rezerv umiestniť na území výrobného areálu spoločnosti Imuna Pharm, a.s., ktorá sa výrobou liečiv vrátane antibiotík zaoberá od roku 1953. Ročne by sa malo v novom virologickom pavilóne vyrobiť 5 miliónov dávok pandemickej očkovacej látky. "Realizácia predloženého zámeru vyplýva z cieľov Plánu opatrení pre prípad pandémie chrípky v SR, ktorý v roku 2001 schválila vláda," konštatovala v investičnom zámere Správa štátnych hmotných rezerv SR.
Nový šéf v Coca-Cole - Novým obchodným a marketingovým riaditeľom spoločnosti Coca-Cola HBC Slovenská a Česká republika je od začiatku júla tohto roka Frank O‘Donnell (43). V tejto funkcii nahradil Ralfa Petersa (40), ktorý sa ujíma úlohy regionálneho finančného riaditeľa v korporátnom vedení skupiny Coca-Cola Hellenic a sťahuje sa do Atén. Frank O’Donnell nastúpil do spoločnosti Coca-Cola v roku 1992. Vyštudoval obchod a marketing na National University of Ireland v Galway, je ženatý a má dve deti. Vo voľnom čase rád cestuje. Je veľkým fanúšikom Manchester United. Vladislav Doktor www.hnonline.sk 15.07.2010
Ceny na Slovensku podľa EÚ stúpli tretí mesiac po sebe - BRATISLAVA. Ceny tovarov a služieb na Slovensku podľa metodiky EÚ v júni stúpli medziročne o 0,7 percenta. Rovnaký nárast vykázali aj v predchádzajúcich dvoch mesiacoch. Informoval o tom dnes Štatistický úrad. Počas samotného júna sa ceny medzimesačne nezmenili, v piatom mesiaci roka sa zvýšili o 0,1 percenta. Harmonizované indexy spotrebiteľských cien sa zostavujú na porovnanie inflácie krajín únie, slúžia tiež na posúdenie splnenia inflačného kritéria pre vstup do eurozóny. Do nej sa Slovensko začlenilo od januára 2009 ako zatiaľ posledná krajina. Priemerná ročná miera inflácie meraná metodikou EÚ v júni podľa štatistikov zostala na historickom minime 0,3 percenta. V šiestom mesiaci medziročne najviac vzrástli ceny alkoholu a tabaku, a to o 7,5 percenta. Ceny vzdelávania a v zdravotníctve sa zvýšili zhodne o 4,5 percenta. Naopak, najvýraznejší pokles zaznamenali ceny nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu, a to o 3,6 percenta. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v júni zdraželo najviac vzdelávanie (o 1,4 percenta). Ceny v kategórii rozličné tovary a služby vzrástli o 0,2 percenta. Potraviny a nealkoholické nápoje zlacneli o 0,3 percenta . Klesli aj ceny nábytku, vybavenia domácnosti a bežnej údržby domu a dopravy, a to zhodne o 0,2 percenta. Tempo medziročnej miery inflácie merané národnou metodikou, ktorú štatistici zverejnili skôr, sa v júni spomalilo na jedno percento z májových 1,2 percenta. Rozdiel v hodnotách inflácie v národnej a harmonizovanej metodike spôsobuje odlišné zloženie spotrebných košov. Inflácia meraná podľa EÚ nezahŕňa takzvané imputované nájomné, ktoré obsahuje aj platby majiteľov nehnuteľností do fondu opráv. Údaje o inflácii podľa EÚ slovenskí štatistici zverejňujú od roku 2001. streda 14. 7. 2010 ČTK
Miškov chce zo Slovenska urobiť raj podnikateľov - SITA | 9. júla 2010 Pravda Nový minister hospodárstva a výstavby Juraj Miškov chce urobiť zo Slovenska krajinu ideálnu pre podnikanie. "Toto ministerstvo malo rôzne prívlastky. Bolo ministerstvom dotácií, bolo ministerstvom energetiky a našou ambíciou je, aby sme z neho urobili konečne ministerstvo podnikateľského prostredia. To znamená zlepšiť podnikateľské prostredie a urobiť zo Slovenska krajinu ideálnu pre podnikanie a podnikateľov a dotiahnuť ďalšie zahraničné investície," povedal Miškov po tom, ako ho premiérka Iveta Radičová uviedla do funkcie. Počas prvých 100 dní si chce nový minister skontrolovať všetky zmluvy, hlavne tie, ktoré boli na ministerstve uzatvorené tesne pred, alebo tesne po parlamentných voľbách. "Potrebujeme sa zoznámiť so skutkovým stavom na ministerstve. Necháme si predložiť všetky zmluvy, najmä nás budú zaujímať tie, ktoré boli uzatvorené po voľbách, alebo tesne pred voľbami. Chceme sa pozrieť, akým spôsobom sa nakladalo s verejnými financiami," konštatoval Miškov. Juraj Miškov sa narodil 15. apríla 1973 v Bratislave. Na Univerzite Komenského v Bratislave vyštudoval Filozofickú fakultu a Fakultu manažmentu. Profesionálnu kariéru začínal v roku 1991 ako redaktor v Slovenskom rozhlase, od roku 1992 bol redaktorom v denníku Smena. Pracoval v oblasti reklamy. V rokoch 1992-93 bol konateľom spoločnosti Randolph, Young & Moore a v rokoch 1993-99 konateľom spoločnosti Burian, Miškov & Partners. Od roku 2000 do roku 2009 bol generálnym riaditeľom reklamnej agentúry MUW Saatchi & Saatchi. Je podpredsedom strany Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá mala ustanovujúci snem v marci 2009. V parlamentných voľbách 2010 bol zvolený za poslanca NR SR za SaS. Juraj Miškov je rozvedený, má dve deti.
Investície mesiaca - Top 5 v júni - Výber TREND Analyses z investičných zámerov avizovaných v minulom mesiaci 08.07.2010 / TREND Analyses Širší Volkswagen Nemecká automobilka Volkswagen chce rozšíriť závod na výrobu komponentov v Martine. Tamojší závod dcérskeho Volkswagenu Slovakia by sa mal zväčšiť o štvrtinu až tretinu. Spoločnosť zatiaľ nekomentuje finančný rozsah investície, podľa odhadu TREND Analyses môže dosiahnuť 30 až 40 miliónov eur. Volkswagen mieni počkať s prvými oficiálnymi krokmi na situáciu po voľbách, aby o projekte rokoval už s predstaviteľmi novej vlády. Martinskú fabriku postihla kríza menej než závody, ktoré montujú autá. Aj vlani zopakovala výrobné maximum z predminulého roku a vyrobila takmer 25 miliónov komponentov. Fabrika vyrába komponenty prevodoviek a podvozka pre veľkú časť áut skupiny Volkswagen. Nosnými produktmi martinského závodu sú diferenciály, príruby, brzdové bubny, brzdové kotúče, náboje kolies, prírubové hriadele a synchrónne krúžky. Liečivá od Med-Artu Slovenský výrobca a distribútor liečiv, spoločnosť Med-Art, plánuje v banskobystrickom priemyselnom parku postaviť nový závod za 16,5 milióna eur. Zatiaľ firma nezverejnila, čo bude závod produkovať. Zamestnať plánuje okolo 150 ľudí s perspektívou ďalšieho rastu. Závod by mal byť hotový ešte do konca tohto roka a fungovať by mal začať v prvých mesiacoch budúceho roka. Firma už má nakúpené technológie do hál a momentálne vybavuje potrebné povolenia na výstavbu. Ide o prvého investora v tomto parku, ktorý vzniká pri obci Šalková na východnom okraji Banskej Bystrice. Stefe na Gemeri Rakúska teplárenská skupina Stefe sa chystá v Rimavskej Sobote investovať do výroby energií z obnoviteľných zdrojov. Spustiť chce tepláreň na biomasu a v malom meradle využiť aj slnečnú energiu. Okrem kotla na drevo chce postaviť drobnú fotovoltickú elektráreň. Súčasťou projektu je energetický zdroj na zemný plyn. Projekt, ktorý bude využívať tri rôzne zdroje energií, zrealizuje Stefe pod hlavičkou rimavskosobotskej dcéry Energobyt. Vybudovanie všetkých troch energetických zdrojov bude investora stáť vyše 5 miliónov eur. Okrem investície do nových zdrojov chce Stefe v priebehu tohto a budúceho roku v Rimavskej Sobote vložiť ďalších päť miliónov eur do obnovy tepelných rozvodov. Stefe má teplárenské firmy v deviatich slovenských mestách. Okrem Rimavskej Soboty, Revúcej a Veľkého Krtíša v Banskej Bystrici, Martine, Levoči, Rožňave, Zvolene a Krupine. Dohromady v nich zásobuje teplom 200-tisíc ľudí. Grafobal modernizuje Výrobca papierových obalov Grafobal chce tento rok v Skalici investovať do nákupu nových technológií celkovo takmer šesť a pol milióna eur. Akcionári firmy na čele s veľkopodnikateľom Ivanom Kmotríkom si pri napĺňaní tohto cieľa vypomôžu aj minuloročným ziskom podniku. Na valnom zhromaždení Grafobalu sa dohodli, že do rozvoja firmy vrátia vlaňajší zisk v celom dosiahnutom objeme 1,2 milióna eur. Grafobal ho vyprodukoval pri obrate 48 miliónov eur. V porovnaní s predvlaňajším rokom obrat klesol o deväť percent, čo bolo v rozhodujúcej miere spôsobené znížením cien papiera. Ceny základného materiálu firme poklesli o sedem percent. Objem výroby sa nezmenil, podnik vyprodukoval rovnako ako predvlani 22-tisíc ton výrobkov. Firma výraznejšie neutrpela ani v ziskovosti, medziročne jej zisk klesol len o štvrtinu. Sklad na plechovky Americký koncern Crown BevCan, ktorý spustil závod na výrobu plechoviek v Kechneci iba pred pár mesiacmi, plánuje k nemu pristaviť skladovú halu za päť miliónov eur. Nový sklad uskladní hotové plechovky i baliace materiály až na 25 pracovných dní. Doterajší skladovací priestor na približne 15 miliónov plechoviek umožňuje skladovanie iba na päť dní. Plechovkáreň Crownu v Kechneci za takmer 42 miliónov eur zamestnáva takmer dvesto ľudí. Vyrába plechovky na pivo a nealkoholické nápoje. Celosvetovo investor spolupracuje s nadnárodným pivovarníckym koncernom SABMiller, ktorý na Slovensku vlastní pivovar Šariš.
SARIO bude mať novú stratégiu - Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) si podľa jej nového riaditeľa Róberta Šimončiča musí zadefinovať jasnú pozíciu a vymedziť kompetencie, na základe ktorých bude možné vytvoriť novú stratégiu agentúry. SARIO bude na všetky nové úlohy a ciele podľa neho potrebovať silných a zodpovedných partnerov, akými sú zahraničné obchodné komory či univerzity. Šéf SARIO na stretnutí s predstaviteľmi Americkej obchodnej a priemyselnej komory tiež uviedol, že v súčasnosti je dôležité sprehľadniť a zjednodušiť procesy pri získavaní štátnej pomoci, a zároveň tak zlepšovať podnikateľské prostredie. „Slovensko potrebuje nové pracovné miesta, preto treba mať pri každom našom snažení na zreteli predovšetkým ich vytváranie,“ konštatoval. TASR
Po novom sa dá založiť živnosť na jednom mieste - Namiesto hŕby listov dostanete jeden, ale možno zaplatíte viac. Zákon sa zmenil, aby sa zjednodušila byrokracia na začiatku podnikania. V minulosti osvedčené veci sa vrátili. BRATISLAVA. Niektoré zmeny sa po čase ukážu ako krok nesprávnym smerom a nasleduje návrat k tomu, čo už bolo. Od 1. júna platí novela živnostenského zákona, ktorou sa určité veci vrátili do stavu spred októbra 2007. Väčšina zmien sa týka ľudí, ktorí si chcú založiť živnosť. Oproti tým, ktorí to urobili do mája, získajú určité výhody. Ale môžu aj stratiť. Všetko na jednej listine Druhy živností Remeselné, podmienkou je odborná spôsobilosť získaná vyučením v odbore, viazané, podmienkou je určité vzdelanie, výcvik, rôzne certifikáty, voľné, nič si nevyžadujú. Od októbra 2007 sa na každom živnostenskom liste uvádzal jeden predmet podnikania. Ministerstvo vnútra si od toho sľubovalo sprehľadnenie systému. Ani nie po troch rokoch sa osvedčenia vydávajú opäť s viacerými predmetmi podnikania a opäť sa hovorí o sprehľadňovaní. „Dôvodom tejto zmeny je jednak snaha zvýšiť prehľadnosť a transparentnosť na strane podnikateľa a jednak znížiť pracovné zaťaženie zamestnancov živnostenských úradov," hovorí riaditeľ zodpovedného odboru na ministerstve vnútra Ján Dutko. Za voľnú živnosť zaplatíte viac Keď sa zaviedol systém „jedna živnosť - jeden list", živnostník s desiatkami predmetov podnikania mohol mať v rukách hotovú brožúru. „Prax ukázala, že je komplikované na každú činnosť vydávať osobitný doklad. Preto sa vraciame do starého systému," hovorí Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Aj Slovenská živnostenská komora túto zmenu hodnotí pozitívne. Pripomína však, že za každý predmet podnikania, hoci sú na jednom papieri, sa platí zvlášť a poplatok za voľnú živnosť sa zvýšil z troch na päť eur. Dutko tvrdí, že oproti viacerým krajinám Európskej únie máme oveľa nižší poplatok za neregulovanú živnosť. Niektoré iné poplatky sa, naopak, znížili. „Z pohľadu živnostníkov, podnikateľov si myslíme, že by bolo najlepšie, keby boli poplatky jednotné," povedala Kromerová. Nový systém je pohodlnejší Dôvodom na novelizáciu živnostenského zákona bola predovšetkým smernica Európskeho spoločenstva o službách na vnútornom trhu. Jednotné kontaktné miesta, ktoré pracujú na živnostenských úradoch, vám však už aj predtým mohli vybaviť všetko potrebné. Nebola to ich povinnosť, ale vaša možnosť. Teraz už musíte uviesť aj údaje pre potreby daňového úradu a zdravotnej poisťovne. Okrem toho vás môžu zapísať do obchodného registra, ak to potrebujete. Pozitívom je aj to, že výpis zo živnostenského registra získate na ktoromkoľvek jednotnom kontaktnom mieste. Od júna sa rušia koncesie, väčšina sa zaradila medzi viazané živnosti. Bokom ostali iba vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, nákladná cestná doprava a taxislužba - povolenie na podnikanie v tejto oblasti začalo vydávať ministerstvo dopravy. Kliknite - obrázok zväčšíte Prehľad zmien od 1. júna Od októbra 2007 ide o najväčšiu zmenu v živnostenskej legislatíve. 1. Zmenilo sa rozdelenie živností Do 31. mája tohto roka sa živnosti delili na ohlasovacie a koncesované. Koncesia je povolenie, ktoré sa vyžadovalo len v určitých prípadoch. Od 1. júna sú koncesie minulosťou. Už sú len ohlasovacie živnosti, a tak tento prívlastok stratil význam. Delia sa na remeselné, viazané a voľné. Koncesované živnosti sa presunuli medzi viazané. K remeselným živnostiam pribudli dve: strechár a manikúra - pedikúra. 2. Treba mať prax Remeselná živnosť si vyžaduje odbornú spôsobilosť získanú vyučením v odbore alebo praxou. Iba v jednom prípade zákon urobil výnimku. Do 31. mája platilo, že prax nepotrebujete, ak ste si zaplatili a vykonali kvalifikačnú skúšku pred komisiou vymenovanou ministerstvom vnútra. Od 1. júna skúška nestačí. Musíte mať najmenej šesťmesačnú prax v odbore. 3. Noví živnostníci majú osvedčenie Oprávnenie na živnosť sa do 31. mája preukazovalo živnostenským listom alebo koncesnou listinou. Od 1. júna ide o „osvedčenie o živnostenskom oprávnení". Živnostenské listy a koncesné listiny vydané do 31. mája 2010 však zostávajú v platnosti. Doterajší živnostníci nemusia o nič žiadať. 4. Rôzne predmety podnikania sú na jednom papieri Kto ohlásil živnosť od októbra 2007 do mája 2010, mohol dostať niekoľko živnostenských listov. Každý predmet podnikania totiž musel byť na osobitnom papieri. Od 1. júna je to opäť ako kedysi - všetky predmety podnikania sa zaznačia na jednom osvedčení. Za každý z nich treba zaplatiť zvlášť. 5. Úrad má prísnejšiu lehotu Na rozhodnutie o koncesii mal živnostenský úrad 30 dní od doručenia žiadosti a výpisu z registra trestov. Od 1. júna ide o viazané živnosti a osvedčenie na ne sa vydáva do piatich pracovných dní. 6. Živnosť sa dá pozastaviť najviac na tri roky Živnostník si do konca mája mohol pozastaviť živnosť najmenej na šesť mesiacov a na tomto sa nič nezmenilo. Od 1. júna to však nemôže urobiť na neobmedzený čas. Maximum sú tri roky. K dôvodom, z ktorých môže úrad zrušiť živnosť, zasa pribudla nečinnosť. Stačí, že živnosť nevykonávate dlhšie ako dva roky bez toho, aby ste si ju pozastavili. 7. Preklad nemusí mať pečiatku Pre občana iného štátu Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarska platí aj po zmene zákona, že bezúhonosť môže preukázať aj výpisom z registra trestov v cudzom jazyku a takýto doklad nesmie byť starší ako tri mesiace. Jeho preklad však už nemusí byť úradne overený. To istí platí pre doklady o odbornej kvalifikácii, finančnej spoľahlivosti a o poistení proti rizikám živnosti. 8. Úrad rozšíril služby Obchodné spoločnosti, družstvá a iné právnické osoby sa zapisujú do obchodného registra. Od júna na to môžu využiť svoje jednotné kontaktné miesto. Úrad urobí aj prevod listinných dokumentov do elektronickej podoby - za každých začatých 15 strán zaplatíte päť eur. BRATISLAVA. Kedysi si remeselná živnosť vyžadovala najmenej trojročnú prax v odbore. V októbri 2007 prišla zmena - novým remeselníkom stačí, že sa v odbore vyučili. Absolventom odborov ako zámočníctvo, hodinárstvo, kamenárstvo, mäsiarstvo, stolárstvo, murárstvo či kaderníctvo to vzápätí umožnilo uplatniť sa v podnikaní. Ministerstvo vnútra usúdilo, že odborné vzdelávanie je dostatočnou zárukou kvality ich služieb. Prax zostala povinná pre každého, kto sa nevyučil v odbore. Obísť sa dala iba kvalifikačnou skúškou pred komisiou vymenovanou ministerstvom vnútra. To nahrávalo absolventom rekvalifikačných kurzov podnikania, ktorí skúšku robili. Teraz došlo aj na nich - po novom musia mať najmenej šesťmesačnú prax. Slovenská živnostenská komora to považuje za komplikáciu. „Keďže väčšinu rekvalifikačných kurzov absolvujú nezamestnaní, táto zmena prakticky znamená, že na to, aby si mohli založiť živnosť, sa musia najskôr zamestnať. Prácu im musí poskytnúť firma, ktorá pôsobí v danom odbore a ktorá by mala ,zaučiť' svojho potenciálneho konkurenta," píše komora. Ak nezískajú pol roka praxe, úrad práce im nemôže priznať ani príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, alebo si musia založiť voľnú živnosť. Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu má na to iný názor. „Príliš voluntaristický prístup sa nám neosvedčil. Chceme tým chrániť na jednej strane samotného podnikateľa, na druhej strane aj zákazníka. Ide o kvalitu nášho života," povedala. Priznáva však, že „nie sú doriešené niektoré momenty". Jozef Čavojec Predmety podnikania nájdete na webe Vybrať si oblasť podnikania je jednoduchšie, ako pomenovať ju tak, aby to vyhovovalo živnostenskému zákonu a úradom. Ak viete, čo chcete robiť, ako by ste definovali predmet svojho podnikania? Živnostenský úrad to od vás bude chcieť. Mal by vám s tým pomôcť. Ale pre prípad, že sa neradi rozhodujete na mieste, urobíte najlepšie, keď si vyberiete vopred. Podstatné je, akú živnosť chcete ohlásiť. Ak voľnú, pozrite si Zoznam odporúčaných označení voľných živností a ich bližšie vymedzenie na webe ministerstva vnútra. Druhá možnosť je zistiť si, čo majú ako predmet podnikania živnostníci z vášho fachu. Nato je živnostenský register. Nájdete ho na www.zrsr.sk a konkrétneho živnostníka vyhľadáte podľa priezviska a mena fyzickej osoby. Tento typ živnosti je voľný preto, že si nevyžaduje odbornú spôsobilosť, ale voľný je aj predmet podnikania. Zoznam na stránke ministerstva slúži len ako odporúčanie, svoju činnosť môžete označiť aj inými slovami, ale vyžaduje sa určitosť a zrozumiteľnosť. Remeselníci to majú ťažšie. Potrebujú výučný list z odboru alebo prax. Na druhej strane nemajú toľko možností, ako nazvať svoju činnosť. Remeselné živnosti sú vymenované v zákone č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v prílohe číslo 1. Od tohto júna ju tvorí 34 predmetov podnikania. Ich názvy zväčša vystihujú, o čo ide. Sú však aj také, pod ktorými si človek môže predstaviť všeličo. V takom prípade môžete zájsť na stránku ministerstva vnútra a pozrieť si Obsahové náplne remeselných živností. Dozviete sa, čo tá-ktorá živnosť zahŕňa, pre ktoré učebné a študijné odbory je vlastná a tiež to, na ktoré práce nepotrebujete remeselnú živnosť. Aj viazané živnosti vymenúva zákon. Príloha číslo 2 obsahuje 85 predmetov podnikania, ktoré si vyžadujú určitú odbornú spôsobilosť. V tomto prípade netreba pátrať po detailoch. Aký papier musíte mať a ktorý zákon o tom hovorí, je v spomenutej prílohe. Jozef Čavojec piatok 25. 6. 2010 | Jozef Čavojec www.sme.sk
Rusi chcú stavať miliardové horské stredisko na horúcej pôde - ČTK | 18. júna 2010 www.pravda.sk Rusko plánuje vybudovať lyžiarsky komplex za 15 miliárd dolárov v Severokaukazskom regióne, kde si násilnosti islamistických povstalcov vyžiadali vlani takmer tisícku ľudských životov. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na medzinárodné ekonomické fórum v Petrohrade. Komplex nazvaný "Nadmorská výška 5642" podľa počtu metrov, ktoré dosahuje najvyššia hora oblasti Elbrus, by mal vzniknúť v priebehu nasledujúcich desiatich rokov v rovnakom pohorí, kde sa bude konať aj zimná olympiáda v roku 2014. Vláda dúfa, že projekt do Ruska priláka viac turistov a v chudobnej, násilím zmietanej oblasti zníži nezamestnanosť, ktorá je podľa Kremľa tamojším najväčším problémom. Podľa ekonomického fóra by plán výstavby mali predbežne schváliť členovia ruského ministerstva hospodárskeho rozvoja. Stredisko bude zasahovať okrem iného do Dagestanu, odkiaľ pochádza dvojica samovražedných atentátničiek, ktoré v marci v moskovskom metre zabili 40 ľudí. V Dagestane a susednom Čečensku a Ingušsku zahynulo minulý rok pri stretoch a bombových atentátoch najmenej 862 osôb. Komplex počítajúci s piatimi veľkými lyžiarskymi strediskami je naplánovaný aj na území dvoch prevažne moslimských republík, Karačajevsko-Čerkessk a Kabardinsko-Balkarsko, dvoch väčšinovo kresťanských republík, Adygejská a severoosetskej. Prezident Ingušskej autonómnej republiky Junus-Bek Jevkurov, ktorý vlani len o vlások unikol samovražednému atentátu, vyhlásil, že kým v oblasti vyčíňajú islamisti, nemalo by sa o turistických projektoch uvažovať. "Až keď sa situácia stabilizuje a miestna ekonomika bude obnovená, môžeme začať porovnávať Kaukaz so Švajčiarskom ako turistickou destináciou," povedal Jevkurov agentúre Reuters.
Vznikla Luso-Brazílska obchodná asociácia na Slovensku - Šesť brazílskych a portugalských spoločností investujúcich na Slovensku sa rozhodlo založiť Luso-Brazílsku obchodnú asociáciu na Slovensku. "Luso-Brazílska obchodná asociácia na Slovensku je nezávislá, nezisková organizácia, ktorej cieľom je propagovať hospodárske a kultúrne vzťahy medzi portugalsky hovoriacimi krajinami a Slovenskom," uviedol riaditeľ portugalskej banky Banif Plus na Slovensku a predseda predsedníctva Luso-Brazílskej obchodnej asociácie Tiago Salgado. K hlavným cieľom asociácie patrí prehlbovanie hospodárskej a obchodnej spolupráce medzi vládnymi a mimovládnymi inštitúciami, rozvoj vzájomných synergických efektov v obchode a investíciách medzi Brazíliou, Portugalskom a Slovenskom. Asociácia spája brazílske firmy Embraco, Microjuntas, CRW Slovakia, a Rudolph Usinados SK, a portugalské Banif Plus, Martifer. Ich spoločným cieľom je zvyšovať podiel obchodu a prehlbovať kultúrne vzťahy so Slovenskom. Činnosť Luso-Brazílskej obchodnej asociácie sa oficiálne začala vo štvrtok. Otvorenia činnosti asociácie sa zúčastnili najmä oficiálni predstavitelia Brazílie a Portugalska a zástupcovia investičných bánk a priemyselných podnikov, pre ktorých užšia spolupráca s lusofónnymi (portugalsky hovoriacimi, pozn. red.) krajinami môže znamenať nové príležitosti. Riadiacimi predstaviteľmi Valného zhromaždenia sú Carlos Xavier a Luis Gomes. Členmi predsedníctva sú Tiago Salgado, Marcus Mucciolo a Andrej Lüttmerding. Generálnym sekretárom je Renato Pellegrini. SITA 20.06.2010 www.sme.sk
Nechcú strategické podniky - Štát už čoskoro nebude zachraňovať podniky, ktoré si sám označí za strategické. Pravica plánuje zrušiť zákon Ficovej vlády, ktorý umožnil zoštátniť veľké firmy, keď sa dostanú do finančných problémov. „My sme ho od začiatku kritizovali, pretože je riskantný a zbytočný,“ povedal Anton Marcinčin z KDH. Štát si ním totiž uzurpuje právo kúpiť podnik bez súťaže. Vláda prijala zákon v minulom roku. Chcela ním zachrániť Novácke chemické závody. Firma zamestnáva 1 800 ľudí a dostala sa do konkurzu. Štát ju označil ako strategický podnik, a podľa zákona tak získal predkupné právo na továreň. Momentálne je jej budúcnosť otázna. Isté je, že keď pravica zruší zákon, bude možné predať fabriku aj po častiach. Pravica v tom má jasno: zrušiť Strany, ktoré v týchto dňoch rokujú o zostavení novej vlády, majú na zákon jasný názor. „Sme jednoznačne za jeho zrušenie, máme to aj vo volebnom programe,“ vyhlásil Ivan Štefanec z SDKÚ-DS. „Zákon treba rýchlo zrušiť,“ pridal sa aj Juraj Miškov z SaS. Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov tvrdí, že zákon zhoršuje podnikateľské prostredie na Slovensku. „Je to absolútne chorý prvok v legislatíve,“ doplnil. Marcinčin upozorňuje, že v prípade, ak by štát svoje právo využil, mohol by navyše mať problémy v Bruseli. „Zákon je v rozpore s pravidlami Európskej únie o poskytovaní štátnej pomoci.“ Odrádza investorov Odchádzajúca vláda sama deklarovala, že zákon prijala len kvôli Nováckej fabrike. Navyše mal obmedzenú platnosť do konca tohto roka. Podľa Štefanca to zhoršilo konkurencieschopnosť Slovenska. „Odrádza investorov od investovania na Slovensku, a to viem z vlastnej skúsenosti, pretože som sa s niektorými investormi rozprával. Umožňuje totiž znárodniť súkromný majetok.“ Marcinčin skonštatoval, že NCHZ sa dali zachrániť aj bez legislatívnych zmien. Miškov tvrdí, že štát si nemôže dovoliť týmto spôsobom vstupovať na trh. „Takéto pracovné miesta sú veľmi drahé.“ Podľa informácií HN je za zrušenie zákona aj Most-Híd. Miroslav Pejko 17.06.2010 www.hnonline.sk
Americká obchodná komora má nového prezidenta - Americká obchodná komora (AmCham) v SR má nového prezidenta. Po odstúpení Roberta Šimončiča, ktorý bol 1. júna poverený riadením štátnej Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sa ním stal generálny manažér firmy DELL Michael Smyth. Členom správnej rady komory je od apríla 2008. Michael Smyth pôsobí na pozícii generálneho manažéra DELL, s.r.o., Bratislava a finančného riaditeľa Centra finančných služieb v Európskom obchodnom centre v Bratislave, ktoré pokrýva celú oblasť EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika). Pre spoločnosť Dell pracuje Smyth takmer 20 rokov a zastával v nej viaceré manažérske pozície, vrátane dvojročného pôsobenia v Johannesburgu, kde bol zodpovedný za finančné operácie firmy v Južnej Afrike. Americká obchodná komora bola založená v roku 1993 v Bratislave ako nezávislá organizácia financovaná výhradne z príspevkov svojich členov. V septembri 2003 bola otvorená nová pobočka AmCham v Košiciach s cieľom podporiť ekonomický rozvoj vo východoslovenskom regióne. Členská základňa komory v súčasnosti predstavuje viac ako 300 spoločností, vrátane mnohých z najväčších a najvýznamnejších firiem na Slovensku. Z uvedeného počtu tvoria približne 40 % slovenské spoločnosti, zhruba 30 % je amerických a približne 30 % predstavujú spoločnosti z rôznych iných krajín. TASR o tom informovala Júlia Hurná z Americkej obchodnej komory. 17.06.2010
Soros veští Európe recesiu a roky stagnácie - Európu čaká na budúci rok "takmer neodvratne" nová recesia a po nej roky stagnácie, tvrdí americký finančník George Soros. Príčinou podľa Sorosa má byť neadekvátna reakcia európskych vlád na dlhovú krízu v eurozóne a vrodené vady eura, povedal Soros na seminári v Londýne. Chronické vady, ktoré sú do eura zabudované od začiatku, sa teraz stali akútnymi a majú potenciál zničiť celú Európsku úniu, varoval Soros. Za osudné slabiny označil miliardár najmä neexistenciu mechanizmu nápravy a možnosť pokojného odchodu z eurozóny. Soros sa pozastavil najmä nad politikou, ktorou vlády štátov eurozóny reagovali na problémy Grécka a niektorých ďalších krajín, to znamená začať sporiť a znižovať rozpočtové deficity v nevhodnom čase. Podľa neho je na tom vidieť, že Nemecko vnútilo Európe svoje vlastné kritériá a štandardy. To znamená, obchodný prebytok a vysokú mieru úspor, čo dobre slúži Nemecku, ale nie zvyšku Európy. "Toto je naozajstné nebezpečenstvo súčasnej situácie - vnútením fiškálnej disciplíny v úsilí o vyrovnané rozpočty v čase nedostatočného dopytu a slabého bankového systému sa vlastne uvádza do chodu špirála poklesu," uviedol Soros. Nemecko na tom podľa Sorosa zarobí, lebo pokles eura podporí jeho exportnú ekonomiku. "Nemecko bude rozkvitať, kým zvyšok Európy bude zatlačený do špirály poklesu. Stagnácia bude trvať veľa rokov a bude to možno ešte horšie," povedal finančník. "Inými slovami, domnievam sa, že recesia je na budúci rok pri súčasnej politike takmer neodvratná," dodal. Soros konštatoval, že politická vôľa ku spoločnej rozpočtovej politike v Európe chýba a že Európa má pri absencii pohybu vpred tendenciu skĺzavať späť. "Kríza eura by tak nakoniec mohla zničiť Európsku úniu," povedal Soros. ČTK 16.06.2010
Budeme možno lietať do Jordánska - Zdroj: SITA 19. máj 2010 Vláda súhlasila s návrhom na uzavretie Zmluvy medzi SR a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách Slovensko a Jordánsko by mali mať priame letecké spojenie. Vláda na stredajšom zasadnutí súhlasila s návrhom na uzavretie Zmluvy medzi SR a Jordánskym hášimovským kráľovstvom o leteckých dopravných službách. Zmluva vytvára podmienky pre vykonávanie pravidelných leteckých dopravných služieb medzi oboma krajinami. Jordánsko vyslovilo želanie podpísať zmluvu čo najskôr. Návrh na uzavretie zmluvy predložil vláde minister dopravy Ľubomír Vážny. Vláda odporučila prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi, aby podpisom zmluvy za slovenskú stranu splnomocnil ministra dopravy, prípadne ministra zahraničných vecí, veľvyslanca SR v sýrskom Damasku alebo štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Hlava štátu má ratifikovať zmluvu po jej podpise a vyslovení súhlasu parlamentu. Rokovania o príprave zmluvy o leteckých dopravných službách navrhlo Jordánsko, ktoré v roku 2009 vyvinulo v oblasti leteckej dopravy veľké úsilie o vytvorenie dvojstranných zmluvných vzťahov s viacerými členskými štátmi Európskej únie. Po záverečných rokovaniach medzi našim ministerstvom dopravy a jordánskou Regulačnou komisou civilného letectva 4. a 5. januára tohto roka v Bratislave bol technicky parafovaný text zmluvy a podpísané memorandum o porozumení. www.pluska.sk
Orange začne ponúkať individuálne paušály - SITA | 14. mája 2010 Telekomunikačný operátor Orange Slovensko zmení od soboty predajný systém na svojich predajných miestach pri predlžovaní zmlúv svojich zákazníkov mobilných služieb. Spoločnosť garantuje, že na základe individuálnej diagnostiky užívateľského správania svojich zákazníkov im pripraví ponuku "šitú" na mieru. Orange už všetky svoje predajné miesta vybavil technologickou novinkou, ktorá umožní podrobnú diagnostiku užívateľského správania za posledné tri mesiace. Tá podľa firmy prehľadne zobrazí, aká je štruktúra ich hlasových a dátových služieb, či SMS správ a na jej základe tak navrhne zákazníkom individuálnu ponuku. Slovenský Orange túto novinku prináša ako prvá z pobočiek skupiny France Telecom. "Náš nový prístup na predajných miestach sme povýšili na princíp, pretože veríme, že bude mať pre zákazníkov porovnateľný prínos ako prvý korunový telefón, zavedenie sekundovej tarifikácie od prvej sekundy či nekonečné hovory - ktorými sme od základov zmenili fungovanie slovenského telekomunikačného trhu," uviedol generálny riaditeľ spoločnosti Orange Slovensko Pavol Lančarič. Majiteľom 100 % akcií spoločnosti Orange Slovensko je skupina France Telecom prostredníctvom Atlas Services Belgicko. Koncom decembra minulého roka mal operátor 2,891 mil. aktívnych zákazníkov mobilnej siete, ktorej signálom pokrýva 99,6 % populácie a vyše 90 % územia SR a ďalších viac ako 37,5 tis. zákazníkov pevnej optickej siete. Výnosy Orange Slovensko dosiahli vlani 812,7 mil. eur.
Prídu po voľbách vojaci a policajti o vysoké dôchodky? - Lukáš Milan | 15. mája 2010 PRAVDA Aj keď sa o tom zatiaľ nahlas nehovorí, kalkulácie bežia v plnom prúde. Vysoké dôchodky vojakov a policajtov, na ktoré majú nárok už aj štyridsiatnici, vyťahujú z rozpočtov ozbrojených zložiek každý rok desiatky miliónov eur, preto silnejú tlaky na ich úpravu. Ministerstvá vnútra aj obrany pred voľbami síce akékoľvek zmeny odmietajú, je však pravdepodobné, že po voľbách postoj zmenia. Okrem ekonómov, podľa ktorých sú výhody ozbrojených zložiek v porovnaní s civilným sektorom neoprávnené, aj niektorí koaliční politici naznačovali, že si vedia predstaviť výrazné finančné úspory práve v tejto oblasti. Príslušníci ozbrojených zložiek dnes majú nárok na penziu už po pätnástich odslúžených rokoch, pričom na jej výpočet platí iný vzorec ako u ostatných penzistov, ktorý im zaručuje oveľa vyššie dôchodky. Preto sa v armádnych kuloároch zvažuje nový systém, podľa ktorého by vojaci museli na priznanie penzie odslúžiť až dvadsať rokov. Navyše by nemali nárok na dôchodok hneď, ale až po dovŕšení 55 rokov. Sociálny fond vojakov je v hlbokom mínuse, vlani ho muselo ministerstvo obrany dotovať 77 miliónmi eur. Tento rok tam dodalo ďalších 92 miliónov. Tieto peniaze potom chýbajú armáde na prevádzku a rozvoj. "Vysoký deficit bol spôsobený profesionalizáciou armády, keď sa náhle znižovali počty zo 46-tisíc na 17-tisíc vojakov," vysvetľuje hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela. To znamená, že dnes sa oveľa menej vojakov skladá na dôchodky veľkej skupine vyslúžilcov. Z armády pritom pred desiatimi rokmi odišli najmä vysoké šarže, ktoré majú vysoké dôchodky. Podľa posledných údajov sa priemerný vojenský dôchodok pohybuje do 600 eur. Výnimkou však nie sú ani penzie nad tisíc eur, najmä v prípade bývalých plukovníkov a generálov. Priemerný starobný dôchodok je na Slovensku 351 eur. Bez radikálnych zmien v systéme sa bude diera u vojakov zmenšovať iba pomaly. "Naše prognózy z minulosti odhadovali, že to bude trvať dobrých 15 až 20 rokov," tvrdí bývalý minister obrany Martin Fedor (SDKÚ). V prípade radikálnej zmeny je tu však riziko, že by spôsobila masový odchod ľudí z armády. Preto sa predpokladá, že by prípadné nové penzijné úpravy platili len pre novoprichádzajúcich vojakov. Súčasným vojakom ani vojenským penzistom by sa už nemenilo nič. Otázne je, ako by sa v takom prípade vyriešila skupina policajtov. Tí získali vojenské výhody pri výsluhových dôchodkoch len nedávno a ich sociálny fond je zatiaľ prebytkový. "Na zmeny v systéme je potrebná široká politická dohoda bez ohľadu na koalíciu alebo opozíciu," tvrdí Fedor. Zároveň si však vie predstaviť aspoň drobné úpravy. "Napríklad bývalí vojaci by nemohli pracovať v štátnej sfére, aby ich štát neplatil dvakrát," spresnil s tým, že takto by sa ušetrilo nemálo peňazí.
Stály predstaviteľ SR pri EÚ veľvyslanec I. Korčok rokoval s komisárom pre - Komisár pre energetiku Günter Oettinger dnes prijal Stáleho predstaviteľa SR pri EÚ Ivana Korčoka. Slovenský veľvyslanec informoval o stave implementácie 3. legislatívneho balíčka o vnútornom trhu s elektrinou a plynom. Zdôraznil, že je veľmi dôležité zvážiť všetky dopady na energetické spoločnosti a nastaviť transparentné a nediskriminačné podmienky, ktoré by sa v konečnom dôsledku mali odraziť v zlepšení kvality dodávok a v cenách energii. Slovensko oceňuje finančnú pomoc zo strany Európskej komisie na projekt plynového prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a pre projekty reverzných tokov. Zároveň však Ivan Korčok vyjadril očakávanie, že Európska komisia bude viac podporovať projekty takých členských krajín ako Slovensko, ktoré sú závislé len na jednom dodávateľovi energie a boli najviac postihnuté plynovou krízou. „Do tohto kontextu patrí aj silnejšia podpora prepojenia sever - juh v rámci strednej a východnej Európy. Očakávame výraznejšiu pomoc v rámci nového finančného nariadenia pre Transeurópske energetické siete", uviedol veľvyslanec Korčok. Stály predstaviteľ zdôraznil dôležitosť naplnenia cieľov v oblasti znižovania dopadov na klimatické zmeny, ktoré sa dá dosiahnuť vyváženým energetickým mixom, kde v prípade Slovenska je výrazne zastúpené využívanie jadrovej energie. Z tohto dôvodu oceňuje Slovenská republika kladné stanovisko Európskej komisie k dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce 3. a 4. blok. V problematike finančnej pomoci kvôli odstaveniu jadrovej elektrárne V1 Jaslovské Bohunice vyjadril stály predstaviteľ očakávanie Slovenska o pokračovaní finančnej pomoci aj v rámci novej finančnej perspektívy po roku 2013. V závere obaja predstavitelia prerokovali prípravu Európskeho jadrového fóra, ktoré sa uskutoční v dňoch 25.– 26. mája 2010 v Bratislave. Toto významne podujatie v oblasti energetiky otvorí komisár Günter Oettinger spolu s premiérom Róbertom Ficom a českým predsedom vlády Janom Fischerom. Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí SR Telefón:  00421-2 / 5978 3981 Fax:  00421-2 / 5978 3999 (3989) E-mail:  tlac@mzv.sk
Tri sociálne svety - Slovo č.17/2010 16.03.2010 O TRENDOCH / Jan Keller Tri sociálne svety (1) Spoločnosť má podobu troch sociálnych svetov, ktoré sa od seba oddelili a každý žije v inej sociálnej realite. Profesor Jan Keller, vystúpil 16. marca 2010 na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe s prednáškou, ktorú redakcia Slova s jeho dovolením spracovala z audiovizuálneho záznamu. Autor v úvode prednášky nazvanej Arogancia financií povedal, že názov bol klamlivá reklama, nehovoril najmä o arogancii financií, ale načrtol obsah svojej novej knihy Tri sociálne svety. Začneme údajmi z knihy Horsta Afhelda Wirtsschaft, die arm macht, Hospodárstvo, ktoré plodí chudobu. Hovoria o tom, prečo je v kríze sociálny štát. Ide o vývoj príjmov v Nemecku od roku 1950 do roku 2000. Priemerný Nemec zbohatol za druhú polovicu 20. storočia sedemnásobne. Priemerný Nemec neexistuje, sedemnásobné zbohatnutie vzniklo tak, že hrubý domáci produkt za toto obdobie sa vydelil počtom Nemcov. Deväťdesiat percent aktívnych Nemcov je v zamestnaneckom pomere a tí zbohatli v priemere dva- až trikrát. Najbohatšie príjmové kategórie a veľké firmy zbohatli za ten čas dvanásťnásobne. Priemer dvanásťnásobného zbohatnutia bohatých a dvoj- až trojnásobného zbohatnutia 90 percent Nemcov dáva číslo 7. To je polovica tohto príbehu, ktorý sa udial v Nemecku. Vo Francúzsku to bolo podobne, ale Francúzi to nemajú tak podrobne spočítané. Druhá polovica príbehu hovorí o tom, ako sa počas tohto obdobia presunulo daňové zaťaženie. Zatiaľ čo zamestnanci platili v roku 1950 v Nemecku štvrtinu všetkých daní, v roku 2000 už štyri pätiny daní. V podstate pri stagnujúcich príjmoch – stagnujú zhruba od začiatku osemdesiatych rokov – dotujú štyri pätiny daňového zaťaženia, zatiaľ čo podiel tých, ktorých príjmy expandovali, na platení daní klesol z troch štvrtín na jednu pätinu. To je dôvod, prečo budeme stále častejšie počuť o tom, že na verejný sektor a na sociálny štát nie sú peniaze. Keďže bohatí prestali platiť a platy ostatných začali stagnovať, je nemožné, aby títo poslední sponzori uhradili prevádzku verejného sektora a sociálneho štátu. Od nerovnosti k nesúmerateľnosti Zhruba od poslednej štvrtiny minulého storočia spoločnosť prechádza z priemyselnej do postpriemyselnej. Sú známe dva manifesty postindustriálnej spoločnosti. Jeden z nich napísal Alain Tourai­ne v roku 1969, druhý Daniel Bell v roku 1973. Obidvaja vykresľovali postindustriálnu spoločnosť ako vyspelú spoločnosť služieb a vzdelanosti. Pritom ich predstavy postindustriálnej spoločnosti boli také optimistické. Keď si pozorne prečítame jednu alebo druhú knihu, nenájdeme tam ani len v poznámke, ani odkaz na dve skutočnosti, určujúce vývoj spoločnosti za posledných dvadsať, tridsať rokov. Bell ani Touraine vôbec nehovoria o tom, že v postindustriálnej spoločnosti v tých najbohatších krajinách na jednej strane prudko narastie nerovnosť a na druhej strane sa bude vyskytovať už polozabudnutá bieda a chudoba. Domnievam sa však, že sa deje niečo závažnejšie než len nárast nerovnosti a explózia biedy a chudoby. Celá moja knižka je založená na hypotéze, že prechádzame zo spoločnosti obyčajnej nerovnosti – nerovnosť je do istej miery prirodzená vec, dôraz je na tom do istej miery – do spoločnosti sociálnej, ekonomickej a politickej nesúmerateľnosti. Uvediem príklady. Ak by sme vyjadrili rozdiel v príjmoch najbohatších a najchudobnejších príslušníkov stredných vrstiev vo Francúzsku, tých, čo berú najviac, a tých, ktorí berú najmenej, ale ešte stále patria do strednej vrstvy, úsečkou dlhou jeden meter, tak skutočné majetky vo Francúzsku vznikajú – a tu sa sociológovia sporia, niektorí hovoria osem, niektorí až trinásť kilometrov od tejto úsečky. Iný príklad. Druhá najbohatšia Francúzka, majiteľka firmy L´Oreal, má rovnaký ročný príjem ako 15 700 Francúzov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu. To už je skoro také veľké mestečko ako Hodonín. Jeden človek má taký príjem ako 15 700 ľudí, z ktorých veľká časť sú živitelia rodín. Posledný príklad. Každý z troch najbohatších ľudí na planéte má väčší majetok, než je súhrn všetkého bohatstva 48 najchudobnejších štátov sveta. Jeden človek má zhruba toľko ako takmer 50 chudobných krajín sveta! Takých príkladov sú v knižke opísané desiatky. Samozrejme, môžete namietať, že to nie je nič nové, že podobná nesúmerateľnosť medzi závratným bohatstvom a chudobou existovala vždy. To je pravda. Táto nesúmerateľnosť však existovala v predmoderných spoločnostiach, ktoré sa nehrali na to, že sú spoločnosti demokratické, a netvárili sa, že ide o spoločnosti otvorené, kde každý má v podstate rovnaké šance. Keď spoločnosť prejde do nesúmerateľnosti, je jasné, že každý nemá rovnaké šance. Je tu otázka, nakoľko môže táto spoločnosť dlhšiu dobu fungovať aspoň formálne ako demokratická. Od vzducholode k presýpacím hodinám V knižke sa snažím ísť do sociálnej štruktúry, nájsť v existujúcej literatúre – pretože o sociálnej štruktúre sa začína v krajinách s vyspelejšou sociológiou, než je naša, hovoriť veľmi intenzívne – akýsi model, ktorý by vysvetľoval, čo sa deje. Predovšetkým, elita sa odtrhla od spoločnosti, začala žiť svojím krásnym životom. V schémach sociálnej štruktúry ju nemôžete zachytiť, pretože nemáte mierku, v ktorej by ste mohli vyjadriť jej podiel na bohatstve a porovnať ho s podielom ostatných, pretože je to jednoducho astronomicky vzdialené. Elitu delím na diskrétnu a pomocnú. Diskrétnu poznáme podľa toho, že sa s nikým z jej príslušníkov v živote nestretneme. Zatiaľ čo príslušníkov pomocnej elity stretávame stále. Pomocná elita, to sú ľudia v politike, ekonomike, v manažérskych funkciách, v médiách, ktorí individualizovane vykonávajú príkazy diskrétnej elity. Na opačnom póle sú deklasovaní. Zatiaľ čo elita môže byť maximálne jedno – dve percentá zo spoločnosti, medzi deklasovaných dnes francúzska sociológia radí už 20 percent Francúzov. Deklasovaní sú tí, pre ktorých zostala len prekarizovaná, neplnohodnotná práca, alebo tí, ktorí už boli z trhu práce vylúčení, pretože nie sú dobrí ani na to, aby ich niekto vykorisťoval. Ich vykorisťovanie sa nerentuje. Medzi elitou a deklasovanými je pestrý vejár stredných vrstiev. Všetci sociológovia sa fakticky zhodujú v tom, že bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú – a dá sa to veľmi presne vyjadriť, štatisti­cky zachytiť. U strednej vrstvy je však veľmi zložité zistiť nakoľko stagnuje, bohatne či chudobnie, pretože v rôznych sociológiách je vymedzenie strednej vrstvy od 20 do 80 percent spoločnosti. Ak dáte do strednej vrstvy členov pomocnej elity, tak stredná vrstva bohatne, ak do strednej triedy zahrniete tých nižších a tých ešte pod nimi, ktorí sú v stredných vrstvách len preto, že sa obrovsky zadlžujú, tak stredné vrstvy príjmovo stagnujú, alebo dokonca klesajú. V roku 1996 napísal Alain Lipietz knihu Société en sablier, voľne preložené Spoločnosť presýpacích hodín. V nej hovorí, že počas tridsiatich povojnových rokov vyzerala spoločnosť ako vzducholoď. Horné vrstvy boli malé, spodné boli tiež zanedbateľné a stredné vrstvy, to bola tá vzducholoď, ktorá sa nedotýkala zeme, pretože aj tí dolní mali nejaké príjmy. Od polovice sedemdesiatych rokov sa zo vzducholode stávajú presýpacie hodiny. Hore je pomerne malý počet ľudí s obrovskými majetkami, dole sa hromadia ľudia deklasovaní a priestor pre stredné vrstvy uprostred sa ustavične zužuje. Stredné vrstvy čoraz zreteľnejšie cítia, ako im uhýba priestor pod nohami, ako im hrozí, že sa prepadnú do spodnej časti presýpacích hodín. To, čo Lipietz vyjadrujte obrazne, ukázal Louis Chauvel na šanciach, príjmoch a generačných vzťahoch stredných vrstiev. Podľa neho vo Francúzsku polovica príslušníkov stredných vrstiev, respektíve ich potomkovia zažijú v priebehu asi 15 až 20 rokov sociálne deklasovanie. Polovica z nich sa presype bližšie k spodku presýpacích hodín. Klasická nerovnosť a ďalšie dve Je veľmi zložité nejako kvantifikovať, že spoločnosť sa rozpadá do troch svetov a vo všeobecnej sociológii nič také nenájdete. Preto som do svojej knižky pridal kapitolu, ako sociológovia zachytávajú to, čo sa v spoločnosti deje. V nej sa snažím rozobrať pojem nových sociálnych rizík, pojmy individualizácie, sociálnej exklúzie a pojmy sociálneho kapitálu ako kategórie, pomocou ktorých sa sociológii darí zakrývať rozpad spoločnosti do sociálne nesúmerateľných svetov. Sociológia robí niečo podobné ako podľa Pierra Bourdieua robí televízia: „Televízia zastiera svet spôsobom, akým ho ukazuje.“ Sociológia robí to isté, ale omnoho sofistikovanejšie a dôkladnejšie. Nerovnosť sa v súčasných ekonomicky vyspelých spoločnostiach rozvíja v troch rovinách. Narastá nerovnosť medzi vlastníkmi a akcionármi veľkých firiem a ľuďmi práce. Čiže klasická nerovnosť medzi tými, ktorí majú príjmy z kapitálu, a tými, ktorí majú príjmy z miezd a platov. Existujú však ešte dve ďalšie od nej odvodené formy nerovnosti. V rámci firiem prudko narastá nerovnosť medzi manažérmi, riadiacimi pracovníkmi a radovými zamestnancami. Na začiatku deväťdesiatych rokov vo veľkej americkej firme manažér mal príjem zhruba vo výške príjmu štyridsiatich priemerných zamestnancov firmy, predvlani už mal viac ako 500-krát toľko a tie nožnice sa stále roztvárajú. To je tá druhá forma nerovnosti. Tretia forma nerovnosti sa rozvíja medzi tými, ktorí majú akúkoľvek formu plnohodnotnej práce, a tými, ktorí sú závislí od sociálneho štátu. Priemer sociálnych dávok vzhľadom na priemerný príjem prakticky vo všetkých krajinách Európy stále klesá. Hovorí sa, že ľudia sú čoraz rozožranjší, že od sociálneho štátu berú čoraz viac. Je to oveľa zložitejšie. Podiel HDP, ktorý ide na sociálne výdavky, prakticky vo všetkých európskych krajinách skutočne rok čo rok rastie. Zároveň sa však znižuje výška dávok vzhľadom na priemernú mzdu, pretože v dôsledku zhoršujúceho sa stavu a starnutia populácie a masovej nezamestnanosti, počet oprávnených žiadateľov o sociálne dávky rastie omnoho rýchlejšie, ako stúpa podiel HDP na sociálne výdavky. Prekarizovaná práca ako práca žiadna Veľkú úlohu pri roztváraní nožníc nerovnosti hrá neplnohodnotná práca, Francúzi hovoria prekarizovaná práca. Formulácia pre plnohodnotnú prácu má rozmery 40 na 50 na 60. Človek pracuje 40 hodín týždenne, 50 týždňov v roku do 60 rokov veku. Vedú sa veľké polemiky o tom, či rozvoj neplnohodnotných foriem práce prospieva alebo škodí ľuďom a spoločnosti. Jej zástancovia argumentujú tým, že ľuďom vyhovuje pracovať dve hodiny denne a tri dni do týždňa, a keďže im to vyhovuje, nikto by to nemal kritizovať. Táto práca môže vyhovovať vybraným kategóriám osôb, ako sú matky s malými deťmi alebo študenti. Prekarizovaná, neplnohodnotná práca sa však stále viac nanucuje tým, ktorí sú živiteľmi domácností. Prví rezignovali Holanďania. V Holandsku robí neplnohodnotné práce už 45 percent aktívnych ľudí, takmer polovica Holanďanov. Nemci sa tomu dlho bránili, pretože systém ich poistného a financovania verejných výdavkov bol založený na pracujúcich hlavách rodiny, ktoré majú plnohodnotné formy práce. V Nemecku sa prekarizovaná práca v posledných rokoch týka už 25 percent populácie. Iní tvrdia, že prekarizovaná práca je len prvou etapou k tomu, aby sa človek dostal k práci plnohodnotnej. Žiaľ, Francúzi zase presne štatisticky dokladajú, že prekarizovaná práca sa stáva čoraz viac v úvodzovkách normálnou súčasťou trhu práce a organizácie práce. Ďalší hovoria, že je dôležitá pre konkurencieschopnosť firiem. Ak by firmy nezaviedli túto formu práce, boli by delokalizované do chudobnejších krajín, ako je napríklad Česko, Slovensko alebo ešte ďalej na východ. Prekarizovaná práca sa však prejavuje často v tých oblastiach, ktoré nemožno delokalizovať. Rozvíja sa v stavebníctve, v hotelierstve, v osobných službách, v odvetviach, ktoré nemôžete preniesť von. Takže ani tento argument neobstojí. Podľa ďalších určitá miera neistoty zvyšuje výkonnosť pracovníka. Tu je zaujímavé, že takto treba stimulovať najmä ženy, ktoré majú prekarizovanú prácu častejšie, mladých ľudí a imigrantov. Manažéri nepotrebujú byť stimulovaní týmto spôsobom. Napokon, hovorí sa, že prekarizovaná práca je lepšia než práca žiadna. Tak to môže vyzerať z pohľadu človeka, ktorý žiadnu prácu nemal a potom získal aspoň niečo. Vôbec sa však neberie do úvahy to, že takáto práca rozbíja systémy verejného poistenia a podlamuje financovanie sociálneho štátu. Z hľadiska financovania sociálneho štátu je prekarizovaná práca úplne to isté ako práca žiadna. Tí, ktorí vykonávajú prekarizovanú prácu, sú často pod hranicou či na hranici chudoby. Z tejto práce ani oni ani ich zamestnávatelia neodvádzajú dane ani poistné. Pritom, pretože sú chudobní, potrebujú od sociálneho štátu doplatiť k životnému minimu. Z hľadiska toho je úplne jedno, či sú ľudia bez práce alebo pracujú dve-tri hodiny denne niekoľko dní v týždni. Maximálne zisky centra bez rizika V dvoch svojich knižkách som sa venoval sociológii organizácie. Šlágrom socio­lógie organizácie je tvrdenie, že prechádzame zo spoločnosti organizovanej modernity do spoločnosti sietí. V osobitnej kapitole sa zaoberám tým, ako reštrukturalizácia organizácií prispieva k prechodu od spoločnosti nerovnosti k spoločnosti nesúmerateľnosti. Je nepresné hovoriť o nahrádzaní organizovanej modernity spoločnosťou sietí. Kritika byrokracie, silná najmä od šesťdesiatych rokov, byrokracii minimálne v jednom krivdila. Byrokracia, ako ukázali mnohí, ktorí sa tým zaoberajú, funguje ako stroj na znižovanie neistoty. To nie je chvála byrokracie, to je len konštatovanie odlišností veľkých formálnych organizácií a sieťovej ekonomiky. Byrokracia znižuje neistotu a zároveň v byrokratických aparátoch boli zabudované pravidlá, ktoré napríklad určovali, akým spôsobom sa tí hore budú deliť o zisky a príjmy s tými dolu, a iné pravidlá, ktoré určovali, aká bude zodpovednosť tých hore za fungovanie celej organizácie a za kariéry tých dolu. Nie je pravda, že veľké organizácie zmizli a nahradili ich demokratické siete. Pravdou je, že veľké organizácie si ponechali všetky svoje finančné, vplyvové a politické páky a len prešli na sieťovú formu. To znamená, že namiesto klasického protikladu – vrchol a spodok pyramídy – vznikol protiklad centrum verzus periféria dodávateľov a subdodávateľov, stredné poschodia zmizli a v tomto modeli sa už neberú ohľady na periférne časti z hľadiska delenia zisku. Naopak, dochádza k niečomu inému. Zisky podnikateľov v minulosti vznikali a boli legitimizované ako odmena za to, že podstupujú podnikateľské riziko. Prechod organizácie do podoby sietí s centrom a perifériou umožňuje dve veci. Trhové riziko sa z centra prenieslo na perifériu, dodávateľov a subdodávateľov, centrum nesie minimálne riziko, ale pri deľbe zisku si výrazne pomohlo. Vzniká úplne neospravedlniteľná situácia, keď sa maximalizujú zisky tých, ktorých riziká sa minimalizujú. To je úplne nepochopiteľná situácia aj z hľadiska klasického ekonomického myslenia. Ekonómovia už minimálne 150 rokov vychádzajú z toho, že sú dva typy ľudí – podnikatelia a rentieri. Podnikatelia preferujú vysoký zisk a neprekáža im veľké riziko, rentieri preferujú nízke riziko a sú ochotní pristúpiť na nízky zisk. Naraz sa dostávame k úplne iným typom. Jedni majú vysoké zisky a nízke riziko, čo je kombinácia, o ktorej ekonómovia neuvažovali, a druhí majú minimálne zisky, no o to vyššie riziko. Výhody podnikateľa a rentiera sa spájajú navrchu a nevýhody podnikateľa a rentiera sa prepájajú na úrovni dodávateľov a subdodávateľov. Výsledkom je prechod od spoločnosti nerovnosti k spoločnosti nesúmerateľnosti. Úhľadné balíčky taktiež bez rizika Kapitolu Arogancia financií uvádzam citátom Charlesa Wrighta Millsa – prosím vás, nevzťahujte to na Českú republiku –, ktorý už v roku 1951 napísal: „Je nebezpečné kradnúť, ak už nemáte veľa peňazí.“ Táto kapitola sa volá podľa knižky, ktorá vyšla vlani v lete v Paríži. Hovorí sa v nej o tom, prečo vznikla terajšia finančná a hospodárska kríza. Hlavnou myšlienkou je, že už v minulých storočiach sa podarilo ekonomike podriadiť si ostatné sektory života spoločnosti. Podriaďuje si, vidíme to deň čo deň, od školstva cez zdravotníctvo až po kultúru. To je prvá fáza. V druhej sa celá ekonomika postupne mení na odvetvie finančníctva. Finančníctvo, ktoré malo svoje jasné opodstatnenie vo fungovaní klasického kapitalizmu, sa odtrhlo od zvyšku ekonomiky a postavilo sa nad ňu presne tak, ako to celá ekonomika urobila voči ostatným sektorom spoločnosti sto rokov predtým. Zo sociologického hľadiska ekonomickú krízu spôsobilo to, že za posledných 30 rokov si v Spojených štátoch amerických zo všetkého novovytvoreného bohatstva 95 percent prisvojilo necelých 5 percent populácie. A tým vznikol obrovský problém. Tie prebytky peňazí nie je kam umiestniť, ani pri najlepšej vôli sa nedajú skonzumovať. V luxusnej spotrebe sú nerozpustiteľné. Nedajú sa ani investovať. Už by sa nevyplatilo stavať nové supermarkety a nové diaľnice, pretože by sa to nezaplatilo v takej miere, v akej sa to zaplatí, ak sa tie prebytky nasúkajú do finančných špekulatívnych bublín, tým, ktorí z nich utečú ako prví. Základ špekulácií, z ktorých kríza vznikla, bol v podstate v tom, že tí, ktorí požičiavajú peniaze, sa zbavili rizika, že požičané peniaze nebudú splatené. Viazali ich do úhľadných úverových balíčkov a predávali ich ďalej a ďalej. Funguje to rovnako ako v prípade reštrukturalizácie firiem. Banke, centru, ktoré požičalo peniaze, to umožňuje zvýšiť zisky pri znížení rizika. Čím viac pochybných úverov požičia, tým väčšiu má možnosť vytvárať ďalšie pochybné úvery. Pretože tie sú medzitým rozptýlené do periférie druhých, tretích, štvrtých vlastníkov balíčkov, čo bolo spočítané teoreticky tak, že to malo fungovať. Teoreticky. Žiaľ to v praxi nefungovalo a vznikla z toho kríza. Vyššie riziko pre niekoho iného, rovnaký model, rovnaká formulka je v základe firemného usporiadania i v základe toho, čo sa deje, keď sa ekonomika premení na jedno z odvetví finančníctva. Na ilustráciu jeden citát: „Riziko bolo sňaté z bánk a bolo rozložené na všetkých takým spôsobom, že nakoniec už nikto nevedel, kde vlastne je.“ (Engdahl, F. W. 2009. Der Untergang des Dollar-Imperiums. Die verborgene Geschichte des Geldes und die geheime Macht des Money Trusts, 2009). Ako využiť haldy peňazí Zvyšok sú vlastne už len banality. Keďže stredné a nižšie vrstvy v USA nemali počas 20 až 30 rokov stagnácie miezd a platov dostatočné úspory, ponúkli im, aby sa zadlžili viac, než je zvyčajné. Vďaka tomu stúp­la spotreba bez toho, že by bolo treba zvyšovať platy. Dočasne sa tým vyriešil hlavný problém všetkých firiem: ako to zariadiť, aby mohli ľuďom platiť čo najmenej, ale aby pritom kupovali čo najviac. Je to elegantný spôsob, ako ľuďom málo platiť, dávať im nízke sociálne dávky, a pritom úplne nepodviazať kúpnu silu. Pre­to nám ekonómovia každý týždeň hovorili, že zadlženie domácností nie je nijaký problém, že americké domácnosti sú zadlžené ešte viac. Posledné týždne sa už neozvali. Neviem prečo... K spusteniu krízy došlo v okamihu, keď sa ukázalo, že ľudia, ktorí získali od renomovaných bánk vysoké úvery na získanie vlastného domu, napriek tomu, že sa dobre vedelo, že nebudú schopní tieto úvery splácať, skutočne neboli schopní úvery splatiť. To pre bankárov musela byť úplne šokujúca informácia. Spamätávajú sa z nej dodnes. V tomto systéme nemajú miesto snahy o reguláciu finančných špekulácií, pretože regulácia by znižovala šance veľkých majetkov množiť sa ešte rýchlejšie ako doteraz. Finančné špekulácie prinášajú viac ako obchod so zbraňami, preto nie je možné nejakým spôsobom ich podviazať. Pre tie haldy peňazí by potom nebolo už úplne nijaké využitie. Nie je možné tie peniaze rozpúšťať v platoch mizerne platených zamestnancov, pretože to by ohrozilo konkurencieschopnosť firiem, a nie je možné ich dávať ako injekcie do beznádejne podvyživeného verejného sektora, pretože to by znížilo investičné príležitosti pre súkromníkov, ktorí si chcú verejný sektor rozobrať. Tu sa ukazuje, nakoľko sú previazané všetky tri formy zvyšovania nerovnosti. To, čo sa ušetrí na platoch zamestnancov, zvyšuje zisk podnikateľov a akcionárov ako aj príjmy manažérov. Zároveň podnikatelia, akcionári a manažéri znižujú svoj podiel na financovaní sociálneho štátu. To prehlbuje krízu sociálneho štátu, krízu jeho financovania a táto kríza sa má využiť na prevzatie verejného sektoru do súkromnej réžie. Privatizácia verejného sektora je totiž poslednou príležitosťou, kam umiestniť peniaze, a je to príležitosť s úplne minimálnym rizikom pre majiteľa peňazí. Cieľ: minimálny sociálny štát Dnes sa všemožne brojí proti sociálnemu štátu. Som presvedčený, že jeho najväčší odporcovia by proti nemu v podstate nemali nič, ak by ho financovali len stredné vrstvy. Im ide o minimálny sociálny štát financovaný strednými vrstvami. V takom štáte môžu výdatne profitovať elity, pretože, napríklad, zaisťovaním sociálneho zmieru zvyšuje istotu investorov. Sociálny štát, ktorý by bohatým nič nevzal, by bol dostatočný na to, aby sa odvrátila hrozba, že chudobní budú roznášať nákazlivé choroby a že budú kradnúť od hladu. A hlavná výhoda z hľadiska elity: minimálny sociálny štát dokáže postaviť proti sebe stredné a nižšie vrstvy. Elity majú vo svojich rukách geniálny nástroj ovládania spoločnosti. Stačí, aby priškrtili časť financií, ktoré dávajú na chod sociálneho štátu, a v dnešnej situácii majú zaručené, že stredné vrstvy sa nebudú hnevať na elity, ktoré prestali platiť, ale na deklasovaných, na ktorých platiť musia. To funguje úplne spoľahlivo. Takže firmy a najbohatšie príjmové kategórie majú schizofrenický postoj k sociál­nemu štátu. Potrebujú, aby pomáhal ľuďom, zamestnancom, ktorí sú v havarijnej životnej situácii a zároveň sa zdráhajú prispievať na jeho financovanie. A tým vzniká súbežný tlak na dvojaké minimum. Zo strany firiem je tlak na minimalizáciu príjmov zamestnancov, firmy chcú dávať zamestnancom čoraz menej, respektíve nedávať im čoraz viac, nemyslím tým jednotlivému zamestnancovi, ale strane práce. Tým, že vyhodíme ľudí na dlažbu, zvýšime príjmy tým, ktorých zatiaľ ešte nevyhodíme. Zo strany štátu je tlak na minimálne sociálne dávky. Prekarizovaná práca tu hrá kľúčovú úlohu, pretože umožňuje obchádzať zákonník práce, dávať menej, než je minimálna mzda a zároveň nedodáva potrebné prostriedky sociálnemu štátu. Ak ich nedodávajú ani tí hore, je zaručené, že stredné vrstvy udržia svojimi príspevkami len minimálne sociálne dávky. Nič viac títo poslední sponzori nepokryjú. Súbeh mizerne platenej práce a nízkych sociálnych dávok umožňuje firmám zabiť dve muchy jednou ranou. Nemusia pre zachovanie konkurencieschopnosti zvyšovať platy, a pritom sa darí udržať kúpnu silu. Problém je v tom, že minimálne sociálne dávky a minimálny príjem slúžia na rozbitie klasického námezdného pomeru. Klasický námezdný pomer v zamestnaneckej spoločnosti predpokladal, že odmena za prácu bude dostatočne veľká na to, aby spoľahlivo ochraňovala pred sociálnymi rizikami. Dnes dochádza k presnému opaku, nízka odmena spoľahlivo slúži na to, že sa z dávok sociál­nej ochrany stáva prostriedok na základnú reorganizáciu trhu práce. Je tu akýsi začarovaný kruh pracujúcej chudoby. Keď beriete peniaze za neplnohodnotnú prácu, nemôžete platiť sociálne poistné, čo vedie k redukcii sociálnych zdrojov. Pokles výšky sociálnych dávok núti ľudí vziať akúkoľvek prácu, z ktorej nie je možné platiť poistné, a tento kruh sa ustavične roztáča. Ideálom je americký systém welfare, ktorý znamená práve súbeh minimálnej mzdy a minimálneho sociálneho zabezpečenia. Veľmi zaujímavé tri práce o tom napísal francúzsky sociológ Loic Wacquant dlhodobo žijúci v USA. Celý systém vychádza z toho, že ten, kto pracuje, nepotrebuje nijaké sociálne zabezpečenie, a ten, kto nepracuje, si nijaké sociálne zabezpečenie nezaslúži. Najzaujímavejšou z troch Wacquantových kníh je tá, v ktorej dokazuje na štatistických údajoch, ako sa USA postupne menia zo štátu sociálneho na štát penálny, štát trestajúci. V USA je vo väzení už viac než 2,5 milióna ľudí. V Grécku je na 100 000 obyvateľov 40 väzňov, v Nemecku a Francúzsku asi 60, Briti a Portugalci majú 120 až 130. V Spojených štátoch amerických je to ­650 a v Rusku 700. Dokladá tam, ako jednotlivé štá­ty únie rovnakou mierou obmedzujú dotácie na sociálne bývanie, zvyšujú dotácie na výstavbu väzení. Väzenie sa v USA stáva bývaním pre najchudobnejšie vrstvy. Zároveň tým, že sa zavrelo do väzenia 2,5 milióna ľudí, znížili v USA mieru nezamestnanosti o dve percentá. Stredné vrstvy sa tvária, že sa ich to netýka, ale zrejme nemajú pravdu. (Dokončenie v budúcom čísle) Prof. PhDr. Jan Keller, CSc, český sociológ, publicista a environmentalista pôsobí na Fakulte sociálnych štúdií Ostravskej univerzity Prednášku so súhlasom autora spracoval Emil Polák Slovo č.18/2010 O TRENDOCH / Jan Keller Tri sociálne svety (2) Spoločnosť má podobu troch sociálnych svetov, ktoré sa od seba oddelili a každý žije v inej sociálnej realite. (Dokončenie z minulého čísla) Profesor Jan Keller vystúpil 16. marca 2010 na Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe s prednáškou, v ktorej načrtol obsah svojej novej knihy Tri sociálne svety. Redakcia Slova s jeho súhlasom prednášku, ktorej druhú časť prinášame, spracovala z audiovizuálneho záznamu. Klasická robotnícka trieda sa stráca Pred troma rokmi vydali talianski sociológovia Massimo Gaggi a Edoardo Narduzzi knihu Koniec stredných vrstiev. Píšu o tom, na čo slúžili stredné vrstvy v Spojených štátoch amerických a v Európe počas priemyselnej spoločnosti. V podstate mali tri funkcie. Po prvé ekonomickú – museli vyprázdňovať sklad, museli spotrebúvať to, čo sa vyrobilo. Je ich veľa a majú vysoké príjmy, takže môžu pomáhať firmám tým, že budú spotrebúvať stále rýchlejšie. Ak to nejde, tak sa vymyslia rôzne sviatky, ktoré vymetú sklady úplne spoľahlivo. Politická funkcia stredných vrstiev je svojím reformizmom neutralizovať robotníkov. Keďže stredné vrstvy vedeli, že ich potomkovia podľa všetkého na tom budú lepšie než ony samotné, brzdilo to ich radikálnosť a fungovali ako veľmi dobrý vankúš proti radikalizmu robotníkov. Gaggi a Narduzzi upozorňujú, že globalizácia to začína radikálne meniť. Čína a India sú veľmi chudobné krajiny, ale v každej z týchto krajín je už zhruba 100 miliónov ľudí schopných spotrebovávať na úrovni amerických a európskych stredných vrstiev. Sto milió­nov Číňanov a sto miliónov Indov je schopných spotrebúvať toľko ako štandardné stredné vrstvy, takže odpadá nutnosť odmeňovať ich v Európe viac, pretože sa to môže skonzumovať inde. Klasická robotnícka trieda sa stráca, časť robotníkov sa uchytila v nižších stredných vrstvách. Niektorí z nich len za cenu veľkého zadlženia, zvyšok sa prepadáva do prekarizovanej práce, niektorí medzi vylúčených. Vo Francúzsku boli robotníci odpísaní pred trid­siatimi rokmi, vzniká proletariát služieb, ktorý má iné vlastnosti, než mala priemyselná robotnícka trieda. Proletariát služieb je všetko iné, len nie nejaký historický aktér možnej premeny spoločnosti. Klasickí robotníci miznú s prechodom priemyselnej spoločnosti na postpriemyselnú, aj keď podiel manuálnej práce neklesá. Vo Francúzsku stále 60 percent ľudí robí v podstate za robotnícke mzdy robotnícku prácu, lenže nie sú koncentrovaní v továrňach, ale rozosiati po skladoch supermarketov. Niektorí robia opravárov, sú rozptýlení, stratili vyjednávaciu silu, ktorú mal klasický proletariát. No a napokon tretia funkcia – dodávať odborníkov pre chod spoločnosti. Gaggi a Narduzzi upozorňujú na to, že India chrlí každý rok 200 000 nových inžinierov, ktorí pracujú v rovnakej kvalite ako európski a americkí za zlomok ich platov. To znamená, že aj tu stratia európske stredné vrstvy svoj doterajší monopol a oni prognózujú, že zostanú len nízkonákladové, teda málo odmeňované stredné vrstvy. Nebude im to veľmi prekážať, pretože vďaka globalizácii si budú môcť kupovať lacný tovar a náhradky luxusného tovaru, ktoré nájdeme v našich supermarketoch. Takže vlastne nič sa nedeje, vyspelé krajiny tým, že zlikvidujú stredné vrstvy a urobia z nich nízkonákladové stredné vrstvy, v podstate posilnia svoju konkurencieschopnosť tým, že sa prispôsobia rozvojovým krajinám. Veterinárna sociálna starostlivosť Problém je v tom, že ani čínske, ani indické stredné vrstvy, ktoré konzumujú ako stredné vrstvy, podľa všetkého nemajú klasické vlastnosti európskych kolegov. To znamená, že im nejde tak o slobodu, o kritické myslenie a sú omnoho náchylnejšie obhajovať status quo. Gaggi a Narduzzi, žiaľ, nehovoria minimálne o dvoch alebo troch zásadných veciach, ku ktorým by došlo, ak by skutočne stredné vrstvy klesli na nízkonákladové stredné vrstvy. Po prvé, znamenalo by to koniec sociálneho štátu, pretože posledný sponzor sociálneho štátu už by nemal peniaze, ktoré by mohol odkladať na financovanie verejných systémov formou poistenia. Tí najšťastnejší zo stredných vrstiev by sa poistili súkromne. Tí ostatní, keby by platovo klesli, tak by si, samozrejme, mohli kupovať lacné potraviny a lacné šatstvo, ale mohli by len málo prispievať na financovanie verejných poistných systémov, takže vznikol nejaký nízkonákladový systém sociálnej ochrany. Taký existuje v USA, Francúzi tomu hovoria veterinárna sociálna starostlivosť. Druhý problém, ku ktorému by to viedlo, by bolo ďalšie obrovské znehodnotenie vzdelania. Vzdelanie je akosi programovo znehodnocované od semestra k semestru, toho sme všetci svedkami, ale tu by došlo ku skokovému znehodnoteniu vzdelania. Pre stredné vrstvy by sa vyžadovalo rovnaké alebo vyššie vzdelanie s tým, že by už dopredu vedeli, že táto investícia ich vôbec pred ničím nechráni a že sa im nevyplatí. Museli by si platiť svoje vzdelanie, pretože nízkonákladové stredné vrstvy nemôžu udržať bezplatné školstvo. A vedeli by, že táto investícia je nenávratne stratená. Veď načo sú diplomy, keď z nich bude nízkonákladová stredná vrstva? A posledný problém, ktorý by tým vznikol – Max Weber spájal profesijne orientované stredné vrstvy s akýmsi zosvetštením protestantskej etiky a hovoril, že títo ľudia cez svoje povolanie osvedčujú svoje poslanie. Chcú sa realizovať, nejde im len o tie peniaze, len o supermarket, ale chcú sa realizovať vo svojom povolaní, chcú osvedčovať, že sú povolaní Bohom na nejakú činnosť. Stredným vrstvám by teraz nutne muselo začať vŕtať v hlave, prečo ich pán Boh povolal na to, aby vykonávali funkciu nízkonákladových stredných vrstiev. To nie je žiadne veľké terno. Klasickou triedou je dnes buržoázia Na opis sociálnej štruktúry sú v sociológii dva tábory. Pre jeden základné kategórie dodal Karol Marx, pre druhý Max Weber. Vyzerá to, že ani jeden z nich netrafil a že Weber bol bližšie. Marx hovorí o triedach ako skupinách, ktoré sú objektívne v rovnakej sociálnej pozícii, sú si vedomé svojich záujmov a dokážu kolektívne svoje záujmy obhajovať. Francúzski manželia Pinconovci vo svojich knižkách preukázali, že konkrétne vo Francúzsku je jediná skupina, ktorá spĺňa úplne všetky znaky marxistického vymedzenia triedy, a tou je diskrétna elita. To sú ľudia na špici spoločnosti, ktorí žijú úplne kolektívne, zámerne obhajujú svoje skupinové záujmy, podriaďujú svoj individualizmus tomuto obhajovaniu a zvyšku spoločnosti vykladajú, ako je cnostné správať sa individualisticky, pretože tým rozbíjajú akýkoľvek možný kolektivistický odpor. Keď Marx hovoril o triede, mal na mysli robotníkov. Dnes jediná skutočná klasická trieda so všetkým často prerastajúca až do podoby stavu alebo kasty je tá najvyššia buržoázia, ľudia, ktorí sú na tom tak dobre, že aj keď prakticky všetci majú vysokoškolské diplomy, ich príjem z práce tvorí sedem až osem percent celkových príjmov. Nemusia pracovať. Všetky príjmy majú z rodinného majetku, ktorý dynasticky dedia. To je rozdiel medzi diskrétnou elitou a pomocnou elitou. Tá má v podobe špičkových politikov alebo špičkových manažérov často príjmy z práce porovnateľné s členmi diskrétnej elity, ale ona pracovať musí. Do pomocnej elity patria tí, ktorí, ak by prestali vykonávať funkcie pre diskrétnu elitu, tak by z elity vypadli. Čo je veľmi cenné, pretože tým sa vytvára ilúzia jej obmeny. Tým, že diskrétna elita vyhadzuje a prijíma nových členov pomocnej elity, sa vzbudzuje ilúzia, že elita sa dynamicky obmieňa v situácii, keď diskrétnej elite ide len o udržanie rodových práv a zároveň sa vzbudzuje ilúzia, že ten, kto je v elite, je tam na základe výkonu a vzdelania. Diskrétna elita je tam na základe obrovských rodinných majetkov, ktoré sa nedajú žiadnym spôsobom premrhať. Zatiaľ čo pomocná elita sú ľudia, ktorí organizačne alebo profesijne plnia dôležité funkcie, získavajú za to obrovské výhody, sú však podmienené plnením tých funkcií. Mocenská elita sa obmieňa minimálne Nemecký sociológ Michael Hartman napísal v posledných rokoch dve zaujímavé knihy, jednu o elite v Nemecku, druhá porovnáva elity v západnej Európe. Hartman zistil, kde pracujú a aký majú sociálny pôvod ľudia, ktorí absolvovali popredné nemecké ekonomické, právnické a hospodárske školy, ktorí ich absolvovali v roku 1955, 1965, 1975 a 1985. Úplne presvedčivo dokladá, že aj keď sa obrovsky s demokratizáciou vzdelania zvýšila šanca stredných dokonca niekedy aj nižších vrstiev absolvovať vysokú školu, mocenská elita, ktorá predstavuje pár percent v spoločnosti, dodáva do vrcholnej politiky, vrcholných manažérskych funkcií a vrcholných funkcií správy a výkonu práva 80 percent ľudí. Len 20 percent sa dostane pri rovnakých diplomoch a pri rovnakom vzdelaní do radov pomocnej elity napriek tomu, že ich rodičia nepatria do pomocnej alebo diskrétnej elity. Z 80 percent sa v kľúčových mocenských štruktúrach striedajú deti najbohatších a mierne nadpriemerne bohatých rodín. V druhej knihe Hartman zisťuje, že najviac prepletená, najuzavretejšia elita z európskych krajín je vo Francúzsku a Španielsku. Až potom je Veľká Británia. V škandinávskych krajinách sa, naopak, do špičkových kategórií dostáva najviac potomkov neelitných vrstiev. Zároveň ukazuje, ako koreluje uzavretosť mocenskej elity s mierou chudoby v danej krajine: čím je elita uzavretejšia, tým je tam chudoba rozšírenejšia. Sú len dve výnimky: Taliansko a Francúzsko. V Taliansku elita nie je príliš uzavretá a chudoba je veľká. Hartman to vysvetľuje tým, že veľká časť Talianov pracuje v rodinných podnikoch, kde majú nízke príjmy, podpora v nezamestnanosti je v Taliansku nízka. Naopak, francúzska elita je veľmi uzatvorená, ale chudoba je tam výrazne menšia, pretože francúzsky sociálny štát stále dáva prostriedky na to, aby deklasovaní nepadli úplne dolu. Ideál neoliberálov je bezdomovec Max Weber používa na opis sociálnej štruktúry dve kategórie. Weber takisto uznával existenciu tried, ale základom jeho triedy je to, čo jednotlivec sám za seba v tvrdej konkurencii nesie na trh práce. Základom triedy robotníkov je to, že každý robotník individuálne nesie na trh svoju prácu. Základom triedy kapitalistov, že nesú svoj kapitál v konkurencii s druhými. Základom triedy riadiacich pracovníkov je, povedzme, ich manažérske know-how. To sú triedy – každý individuálne sám za seba a v konkurencii s druhými. Takto sa dnes správajú nižšie vrstvy a až na výnimky aj stredné vrstvy. Druhá kategória, ktorú používa Weber, sú statusové skupiny. Tie majú v sebe niečo z predmoderných stavov, čo sú skupiny ľudí, ktorí spoločne obhajujú svoj spoločný záujem, snažia sa vytvoriť monopol na určité činnosti a ostatných z tohto monopolu vylúčiť. Na základe tejto koncepcie vznikla hlavne medzi americkými sociológmi koncepcia sociálneho uzatvárania, kde sa usilujú vysvetliť to, čo klasická teória tried objasniť nedokáže. Marx má problém vysvetliť, prečo v USA bieli robotníci fungujú na úkor černošských robotníkov, keď všetci patria do proletariátu, prečo muži majú o tretinu vyššie platy než ženy. Teória uzatvárania sa snaží, aj keď nie je bez chyby, tieto nie nepodstatné veci vysvetliť. Weber vlastne hovorí, že diskrétna elita, hoci nepoužíva tieto výrazy, sa správa ako stopercentná statusová skupina, ktorá kolektívne obhajuje svoje statusové záujmy. Čím bližšie k spodku spoločnosti, tým viac sa šíri mentalita individualizmu, ktorá obrovsky vyhovuje statusovej skupine. Ideálom neoliberálov je v podstate človek, ktorý je izolovaný od druhých, za všetko si zodpovedá sám – možno tam dodať ďalších šesť alebo osem znakov. Z diskrétnej elity tak nefunguje nikto, ale presne tak fungujú bezdomovci. Ideál neoliberálneho človeka je najviac naplnený v kategórii bezdomovcov, ak by ešte medzi nimi neboli primárne väzby a ak by im nepomáhali sociálni pracovníci, bol by zavŕšený stopercentne. Spoločnosť ako trojrýchlostné mesto Obraz o sociálnych svetoch nevyčítame zo všeobecnej sociológie, tam sa hovorí o všetkom možnom, len aby sa nemuselo hovoriť práve o tom, ale vyčítame ho zo sociológie mesta. Sociológia mesta, najmä americká a francúzska, venuje pozornosť sociopriestorovej segregácii. Tá narastá tým, ako vznikajú tzv. gated communites (múrmi obohnané komunity), ako prebieha proces urbanizácie či džentrifikácia jadier miest. Sociológia mesta ukazuje, ako sa na jednej strane odtŕhajú a opevňujú oproti zvyšku spoločnosti tí najbohatší, hovorí sa tomu citadela. To nie sú ani gated communites, ktoré sú na predmestí veľkých miest u nás, je to jednoducho pevnosť tých najbohatších, ktorá im slúži na demonštrovanie moci a zároveň ich chráni pred kontaktmi s tými nižšími. Francúzsky sociológ Jacques Douzelot to sumarizoval v knihe Trojrýchlostné mesto, ktoré znamená, že na jednej strane sú historické centrá, obývané najbohatšími, ak sa neuzavrú priamo do citadely alebo nejakej inej chránenej komunity. Na druhej strane predmestia veľkomiest chátrajú a menia sa na zóny, kde neplatí žiadne právo. Medzi tým sa snažia svoje súkromie ochrániť stredné vrstvy, ktoré sa vysťahúvajú z chátrajúcich predmestí. Vo Francúzsku je to obrovský paradox, pretože predmestia vznikali v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch ako odrazový mostík pre tých, čo mali ísť hore. Takže žili vedľa seba inžinieri a mladé rodiny, robotníci, zatiaľ čo dnes tam žijú tí, ktorí nie sú schopní sa odtiaľ vysťahovať. Douzelot opisuje hororové pomery, ktoré tam vládnu, a porovnáva to s pomermi v USA, z čoho mu vyplýva, že v Európe neexistuje geto. Analyzuje chicagské geto, ktoré má 400-tisíc černošských obyvateľov, a tvrdí, že taká miera segregácie v Európe je nepredstaviteľná. Skúma jedno severné predmestie Paríža a uvádza, že keď tam niekoho zabijú, hovorí sa o tom celé týždne, zatiaľ čo v americkom gete z nejakej strany ustavične počuť streľbu. Preto, že naše stredné vrstvy sú mizerne odmeňované, v Českej republike sa im podarilo segregovať len minimálne. Iba preto, že naše stredné vrstvy sú na tom tak zle, ako na tom sú, u nás v noci nehoria predmestia. Pretože tú biedu a bezvýchodiskovosť tam stredné vrstvy stále rozrieďujú. Ak by sa im výrazne pridalo, čo nehrozí, tak by to znamenalo obrovské urýchlenie chátrania panelákových predmestí. Elita, pomocná a servisná elita Medzi elitou a pomocnou elitou existuje napätie. Príslušníci pomocnej elity sa boja, že sa z nich stane obyčajná servisná trieda. Termín servisná trieda vymyslel austromarxista Karl Renner v tridsiatych rokoch minulého storočia, potom ho oživili Ralph Dahrendorf a John Goldthorpe. Do servisnej triedy patria ľudia, ktorí majú relatívne vyšší príjem, určitú mieru autonómie v práci a dôveru elity. To všetko si udržia tak dlho, dokiaľ budú fungovať ako prevodová páka elity. Vtedy o dôveru ani o príjmy neprídu. Ich príjmy sú výrazne nižšie než príjmy pomocnej elity a pôsobia na národnej úrovni, zatiaľ čo pomocná elita sa čoraz viac spája s globalizovanou ekonomikou. Takže trest pre pomocnú elitu je spadnúť do servisnej elity, robiť na úrovni Česka to, čo zatiaľ môže robiť celoplanetárne. Títo ľudia mali všetky výhody, o ktorých som hovoril, a teraz pri prechode na nový model ekonomiky môžu o ne kedykoľvek prísť. Výhody mali zaistené vysokým postavením v rámci organizácií a patria medzi tých, o ktorých sa organizácie zoštíhľujú. Hrozí im prekarizácia práce. Nižšie stredné vrstvy sa, samozrejme, boja, že by prestali byť využiteľné a v tom prípade by spadli medzi prekarizovaných. Problém prekarizovaných, o čom hovorí ďalšia knižka Louisa Chauvela, je v tom, že často vyrastali v stredných vrstvách, sú zvyknutí na konzumné vzorce stredných vrstiev a hlavne v novej generácii sa ich podmienky rýchle zhoršujú. Zatiaľ riešia svoju situáciu tak, že žobrú u svojich rodičov, aby im zabezpečili bývanie, aby im pomáhali s tým najnutnejším. Sú u rodičov do 26, 28, 30 rokov. To bolo vždy v Taliansku, ale nikdy nie vo Francúzsku. Sú u rodičov čo najdlhšie a keď sa osamostatnia, tak tvoria hlavné jadro domácností, ktoré sa zadlžujú. Sú zvyknutí na konzum stredných vrstiev a keď im rodičia prestanú adekvátne pomáhať, tak sa obrovsky zadlžujú. Chauvel to vyjadruje výstižne takto: hlavou žijú v stredných vrstvách, ale nohy majú v realite sociálne vylúčených. Majú hodnoty stredných vrstiev a finančné prostriedky najnižších vrstiev. Tri nesplnené podmienky Ak má spoločnosť fungovať – v sociológii je táto téma za posledných 150 rokov prebraná z mnohých strán – musia byť splnené minimálne tri podmienky. O ľuďoch, ktorí patria do elity, sa musí predpokladať, že tam sú zaslúžene. Sú v elite preto, že podali nejaký mimoriadny výkon a svoje privilegované postavenie si zaslúžia. Alexis de Tocqueville v práci Starý režim a revolúcia píše, že jedným z hlavných dôvodov revolúcie bolo, že vysokú šľachtu kráľ zbavil všetkej moci a pritom jej zostali všetky privilégiá. Patrila do elity privilegovaných, ale všetci vedeli, že je úplne nefunkčná, že nemá nič pod kontrolou, že si len užíva svoje privilégiá, ale v živote spoločnosti nehrá žiadnu rolu. Veľké časti elity sú dnes v postavení vysokej francúzskej šľachty na konci starého režimu. Nemôžu ovplyvniť základné parametre globálnej ekonomiky, nemôžu ovplyvniť krízy v dôsledku špekulatívnych financií. Nemohli ovplyvniť to, čo sa stalo pred touto krízou, že sa financie odtrhli od zvyšku ekonomiky a tak si to vynahradzujú aspoň silno predimenzovaným materiálnym a mocenským zabezpečením. To je modelová situácia, ktorá tu bola pred viac ako 200 rokmi. Druhá podmienka, ktorá by mala byť splnená – stredné vrstvy musia veriť, že ak sa vo svojej funkcii osvedčia, nie je im uzatvorená hranica do pomocnej elity. To bolo v podmienkach spoločnosti nerovnosti, ale v spoločnosti nesúmerateľnosti to už neexistuje. Stredné vrstvy boli lojálne hlavne preto, že verili, že lojalita pomôže ich deťom. Dnes si to už minimálne polovica stredných vrstiev už nemôže oprávnene myslieť. Tretia podmienka – deklasovaní musia mať nádej, že budú integrovaní do spoločnosti, že ich vylúčenie zo spoločnosti, či už čiastočné alebo úplné, je len dočasná situácia a oni nakoniec do spoločnosti integrovaní budú. S úpadkom sociálneho štátu je táto nádej čoraz iluzórnejšia. Omnoho viac im hrozí, že budú trvale tvoriť súčasťou underclass, podtriedy, spájanej s tými najhoršími vlastnosťami. Takže to, že spoločnosť prechádza z fázy nerovnosti do fázy nesúmerateľnosti, sú, samozrejme, hypotézy. Hypotézy, ktoré obmedzujú platnosť všetkých troch predpokladov pre zachovanie stability, a pre to, aby niekto veril tomu, keď tá spoločnosť o sebe hovorí, že je demokratická. Vyzerá to, že tieto predpoklady sú veľmi spochybnené. A tým sa táto kniha pre istotu končí. Prof. PhDr. Jan Keller, CSc., český sociológ, publicista a environmentalista pôsobí na Fakulte sociálnych štúdií Ostravskej univerzity Prednášku so súhlasom autora spracoval Emil Polák
Ako si znížiť splátku hypotéky - 03.05.2010 / jv etrend.sk S hypotekárnym úverom sa klient zaväzuje splácať banke dlh desiatky rokov. Pri tak dlhom vzťahu je pre klienta dôležité mať k dispozícii nástroje, ktoré mu splátku upravia. Všetky banky ich klientovi núkajú, niektoré sú zdarma, no niektoré stoja nekresťanské peniaze. Preto treba dobre plánovať. Ak chce dlžník so splátkou hýbať, má niekoľko možností. Predčasná splátka Ak má peniaze nazvyš, môže časť úveru predčasne splatiť. Väčšina bankových domov ponúka klientom komfortnú možnosť - splatiť 20 percent z istiny ročne bez sankcie. Potom si klient môže zvyšné splátky adekvátne znížiť, alebo skrátiť dobu splatnosti a splátky ponechať nezmenené. No treba dodržať limit. „Ak klient v tom istom roku, v ktorom uhradí predčasnú splátku bez poplatku, splatí celý úver, uhradí súčasne poplatok za predčasnú splátku aj z tej časti, ktorej splatenie mu bolo umožnené bez poplatku,“ spresňuje Dexia banka. Ak klient splátku prešvihne, alebo je klientom takej banky, ktorá pätinovú splátku neumožňuje, zaplatí od troch do piatich percent z predčasne splácanej sumy. Alebo z celého vyplateného zostatku. V prípade hypoúveru so sadzbou fixovanou na desať rokov z dielne UniCredit Bank dokonca slušných osem percent. No je tu ešte jedna lacnejšia možnosť, oplatí sa na ňu počkať. Ak má klient úrokovú sadzbu pevnú, banka po uplynutí fixácie úrokovú sadzbu prehodnocuje. A s novým úrokom klient nemusí súhlasiť, hoci by bol nižší. Vtedy môže vo väčšine bánk úver vyplatiť bez sankcie. Ale pozor na termíny. Žiadosť o vyplatenie úveru treba podať pár dní pred zmenou fixáciou, alebo tesne po nej, v jednotlivých bankách sa to líši. mBank sa hrdí tým, že predčasné splátky na rozdiel od ostatných bánk nespoplatňuje. No pre obchody uzatvorené od polovice apríla 2009 pridala jednu podmienku. Tromi percentami sankcionuje tých, ktorí chcú do troch rokov od uzatvorenia úverovej zmluvy celý úver splatiť. UniCredit Bank predčasným splátkam naklonená nie je. Umožňuje síce splatiť bez poplatku 20 percent zostatku úveru, no iba v čase obnovy úrokovej sadzby. Teda vtedy, keď ostatné banky umožňujú splatiť bez sankcie celý úver. V prípade variabilnej sadzby naviazanej na EURIBOR je to raz ročne. K tomu pridáva možnosť zmeniť si bezplatne typ úrokovej sadzby. No iba jediný raz a za stanovených podmienok. Teda v prípade „transparentnej“ sadzby každých šesť alebo 12 mesiacov, pri fixovanej ku dňu ukončenia obdobia fixácie úrokovej sadzby. Vysoko sa môže vyšplhať tento poplatok aj zákazníkom Slovenskej sporiteľne. Pre úvery uzatvorené po 1. auguste 2008, resp. po 1. februári 2006 v prípade fixovanej sadzby platí poplatok dve percentá z mimoriadnej splátky. No je násobený počtom rokov, ktoré chýbajú do skončenia doby fixácie. Ďalšie možnosti Upraviť výšku splátky možno aj inými spôsobmi. Úver sa dá splácať rastúcimi i klesajúcimi splátkami. Ak dlžník nečerpá úver na hranici doby splatnosti, môže požiadať o natiahnutie úveru na dlhšie obdobie, čo mu zaručí popri nižších splátkach i to, že úver viac preplatí. Dobrá vec je aj voliteľný deň splátky. Podľa termínu výplaty možno v niektorých bankách nastaviť aj deň v mesiaci, ktorý sa mu čo najviac približuje. S bankami sa dá dohodnúť aj na platení úrokov. Istina počká. Mladí ľudia, ktorí dosiahnu na bonifikovaný úver majú pružnosť úveru v prvých piatich rokoch čiastočne zabezpečenú. Banky im musia umožniť mimoriadnu splátku bez poplatku i odloženie splácania istiny. No koľko dlžníci za takéto zmeny zmluvných podmienok zaplatia sa z cenníka spravidla nedozvedia. Niektoré banky majú jediný poplatok, iné rozlišujú, či ide o jednoduchý či zložitejší úkon. Spravidla najviac zaplatí klient za zmenu založenej nehnuteľnosti. Pri jednoduchších úkonoch by mal klient vystačiť so sto eurami.
Skanska: Odchádzame zo zväzu podnikateľov - Najvyšší predstaviteľ skupiny Skanska v Česku a na Slovensku Dan Ťok v Rozhovore týždňa pre HN. Posledné zakázky tejto vlády na výstavbu diaľnic a železníc "rozhádali“ Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Ten dokonca listom varoval ministra dopravy Ľubomíra Vážneho pred nízkymi cenovými ponukami spoločnosti Skanska. Tie môžu vraj viesť k neskoršiemu predraženiu projektov prostredníctvom dodatkov. Keďže sa obáva prepúšťania v slovenských firimách, žiada legislatívnu ochranu domácich firiem. Skanska na protest obvineniam zo zväzu odchádza. Vo viacerých veľkých tendroch ste ponúkli výrazne nižšie ceny ako konkurencia. Spoliehate sa na to, že neskôr presadíte zvýšenie ceny o dodatky - tak ako sa to stalo v prípade tunela Sitina? Nevytrhávajme veci z kontextu, v niektorých tendroch sme mali ceny najnižšie, v niektorých sme sa umiestnili za konkurenciou a to, že sa stále hovorí len o troch či štyroch konkrétnych projektoch, je v konečnom efekte trochu unavujúce a umelo živené. Preto sa predsa robia súťaže, je to ich princíp a princíp súťažného trhu. A čo sa týka dodatkov? Samozrejme, dá sa určite stavať aj bez nich - keď je projekt zo strany investora perfektne pripravený, keď je tendrová projektová dokumentácia na takej úrovni, že sa hneď použije ako realizačná. V súvislosti s toľko spomínanou bratislavskou Sitinou, ktorú realizovalo združenie Taisei - Skanska, sa veľmi jednostranne komunikuje o zvýšení ceny. Faktom však je, že keď ako investor dáte projekt na Trabant a potom sa dodatočne rozhodnete, že chcete z toho Mercedes, niekde sa to odrazí. Navyše práce vždy požaduje, objednáva, odsúhlasuje a podpisuje investor. Dokonca je to tak, že podľa platnej zmluvy zhotoviteľ je povinný ich zrealizovať. Na stavebnom trhu je veľmi napätá atmosféra. Dobiehajú posledné práce na najväčších projektoch tejto vlády a ten, kto nezíska nové zákazky, bude musieť prepúšťať. Je to dôvodom, prečo o desiatky percent podliezate štátom odhadované ceny stavebných prác? Skôr mám pocit, že sa umelo vytvára atmosféra paniky. Vzhľadom na termíny a náročnosť PPP projektov, ako aj pripravovaných zákaziek, ktoré sa skôr či neskôr rozbehnú, Slovensko nikdy nemalo taký stavebný potenciál ako v tomto období. Čiže my tento stav nevnímame ako hrozbu, ale ako príležitosť. Skanska si v žiadnom prípade nemôže dovoliť "podliezať“ cenu. Naše akcie sú verejne obchodované na burze, takže každá z pobočiek v jednotlivých krajinách je spoluzodpovedná za úspech či neúspech celej skupiny. Naše ceny profesionálne kalkulujeme a skôr, ako ponuku podáme, prechádza prísnym procesom vyhodnocovania a minimalizovania rizík až na úrovni Skanska AB vo Švédsku. Tento proces je v našej spoločnosti štandardný a je zárukou pre našich partnerov všade na svete, Slovensko nevynímajúc. Vaša cenová politika ohrozuje slovenské stavebné firmy, najmä Doprastav a Váhostav. Je vaším cieľom touto cestou ovládnuť slovenský trh? Nerozumiem tomu, prečo by mala naša cenová politika ohrozovať slovenské firmy. Samozrejme, spĺňa prísne kritériá riadenia rizík celej skupiny s hlavným zameraním na kvalitu a efektivitu. Naším cieľom je odovzdávať kvalitné výkony za primerané ceny pre investora, s príslušnou mierou ziskovosti pre nás. Sme pritom súčasťou konkurenčného prostredia. To kým v stavebníctve existuje, a na Slovensku to tak je, žiadneho hráča k ovládnutiu trhu nepustí. Konflikt so slovenskými stavbármi zašiel tak ďaleko, že sa na vás Zväz stavebných podnikateľov sťažuje u ministra dopravy. Ako na to zareagujete? Už sme zareagovali. V piatok sme listom oficiálne ukončili členstvo v zväze, ktorý obsahom listu poprel svoje vlastné stanovy, etický kódex podnikania v stavebníctve, a čo je najhoršie, hrubo zasiahol do podmienok hospodárskej súťaže a verejného obstarávania chránených nielen slovenským, ale i európskym právom. V prípade, že nás týmto krokom pri rozhodovaní o výsledku príslušných zákaziek poškodil, budeme sa brániť. Zväz varuje ministra pred vašimi cenovými ponukami. Čím si vysvetľujete, že si vzali na mušku práve vás? V celom civilizovanom svete sa inštitút verejných zákaziek používa preto, aby sa vo verejnej a transparentnej súťaži vysúťažila najnižšia cena, za ktorú je možné zákazku realizovať. A to hlavne preto, aby sa za peniaze daňových poplatníkov postavilo čo najviac kilometrov diaľnic, železníc, škôl, nemocníc. V tomto prípade sme postavení do situácie, že najnižšia cena od silnej slovenskej firmy, ktorá patrí do medzinárodnej skupiny Skanska, je nezmyselne spochybňovaná a hovorí sa o tom, že má byť vylúčená. Navyše zväz bezprecedentne napadne jedného zo svojich členov a obviní ho, že napriek tomu, že zamestnáva tisíc Slovákov, nedá im na týchto projektoch žiadnu prácu. To azda nemyslí vážne. Potom jednoznačne táto aktivita vyznieva tak, že takzvaná profesionálna platforma zastupuje iba vyvolených "viac slovenských“ spoločností a v budúcnosti môže tento postup uplatniť voči ďalšej firme, ktorá nebude podľa ich posúdenia dostatočne slovenská a stačí, že ponúkne ceny, ktoré sa tejto platforme nebudú páčiť. A kde sú princípy voľného trhu a legislatíva únie, na to sa pozabudlo? Prečo sú vlastne ponuky ostatných stavebných firiem o toľko drahšie ako tá vaša? Na túto otázku sa treba opýtať konkurenčných firiem, ako kalkulovali a pripravovali svoje ponuky. My môžeme jednoznačne hovoriť o našich cenách a našej príprave. Ako hodnotíte aktivitu zväzu na legislatívne zabránenie dampingovým cenám? Víťazná ponuka by napríklad nemohla byť o určité percento nižšia, ako priemer ostatných ponúk. Na jednej strane vedieme diskusiu na tému drahá výstavba, na druhej strane chceme vytvárať pravidlá, ktoré znižovaniu cien bránia. Nedokážem si predstaviť metodiku, ktorá objektívne stanoví percentuálnu hranicu. Celému tomuto riešeniu by chýbali zdravé princípy súťažného trhu a mohlo by nabádať k nedovolenej koordinácii ponúk. Úplne postačí, ak sa všetci verejní obstarávatelia budú držať hlavných princípov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, a to sú hospodárnosť, transparentnosť a nediskriminácia. Dodržiavanie týchto pravidiel je dobré pre obstarávateľov, podnikateľov a hlavne pre občanov, ktorí to platia zo svojich daní. Koľko ľudí by ste museli prepustiť, ak by ste diaľničné zákazky nedostali, a naopak, koľko museli nabrať, ak by ste vyhrali? Prestaňme sa hrať na "ak by“. Hospodárska kríza prišla a my sme na ňu vo vnútri spoločnosti zareagovali vnútornou reštrukturalizáciou, ktorou sa nám podarilo výrazne znížiť interné náklady, optimalizovať procesy a zvýšiť produktivitu. Máme za sebou aj nepopulárne opatrenie, akým bolo prepúšťanie v roku 2009. Reagovali sme strategicky na danú situáciu a už teraz vieme, že to bol správny krok. Nemáme dôvod šíriť do radov našich zamestnancov poplašné a panické správy o prepúšťaní. Vieme veľmi dobre diverzifikovať svoje kapacity, vieme komunikovať a následne spolupracovať so slovenskými firmami nielen na týchto projektoch a predpokladáme, že naše ponuky v spomínaných tendroch budú na základe tendrových podmienok vyhodnotené ako úspešné. Kto je Skanska SK Švédska skupina Skanska získala silné postavenie v slovenskom stavebníctve najmä vďaka akvizíciám, napríklad spoločností Banské stavby či Stamart Martin. Od apríla tohto roku spojila všetky svoje dcérske firmy do jednej - Skanska SK. Firme sa nepodarilo zapojiť sa do výstavby diaľnic cez PPP projekty. Má však najbližšie k viacerým zákazkám Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá ich práve vyhodnocuje www.hnoline.sk 3.05.2010
Schmögnerová sa vracia domov - Plus JEDEN DEŇ 22. apríl 2010 Dvojkou Európskej banky pre obnovu a rozvoj sa stane súčasný český premiér Jan Fischer. Koncom augusta tak vystrieda bývalú ministerku financií Brigitu Schmögnerovú známu pod prezývkou brutálna Brigita či slovenská železná lady. Funkčné obdobie slovenskej političky, ktorá nastúpila na významný post v Londýne v septembri 2005, sa končí 31. augusta tohto roka. EBRD včera informovala, že na tento post v medzinárodnom konkurze uspel terajší český premiér Jan Fischer. Ako viceprezident bude mať na starosti komunikáciu s európskymi krajinami a sledovanie dosahov činnosti banky. Fischer sa predsedom českej vlády stal v apríli 2009. Predtým bol šesť rokov šéfom Českého štatistického úradu. V rokoch 2000 až 2003 zastával viaceré posty vrátane postu technického experta Medzinárodného menového fondu. Schmögnerovej budúcnosť je zatiaľ vo hviezdach. Ako bývalá politička SDĽ, ktorej viacerí exčlenovia získali lukratívne posty v diplomacii, by sa však o kariéru nemusela báť.
Degussa na Slovensku spestruje výrobu - V ľupčianskom závode Evonik Fermas zvažuje koncern investície do nových produktov 13.04.2010 / hai www.etrend.sk Ľupčiansky Evonik Fermas patriaci nemeckému chemickému koncernu Degussa sa roky špecializoval hlavne na výrobu aminokyselinových preparátov do výživ pre zvieratá. Teraz nemecký vlastník uvažuje o spestrení produkcie. Od slovenských úradov žiada slovenská dcéra súhlas na to, aby časť výrobných kapacít určených na výrobu aminokyseliny L-threonínu mohla prebudovať na výrobu novej látky thymidínu. Tú by si už potom mal od Fermasu odoberať český dcérsky závod švajčiarskeho farmaceutického koncernu Lonza, ktorý by thymidín využíval na výrobu liečiv. Ide o podnik Lonza Biotec zo stredočeského Kouřimu. Pripravovaná dohoda medzi európskymi koncernmi Degussa a Lonza o výrobe thymidínu môže viesť k posilneniu pozície slovenského závodu Nemcov. Vďaka pestrejšej produkcii bude môcť ľupčiansky Evonik Fermas lepšie zvládať výkyvy na trhu. Len pred pár rokmi pritom Degussa v slovenskej dcére musela riešiť čoraz silnejší tlak lacnejších výrobcov kŕmnych aminokyselín z Ázie či Južnej Ameriky. Konkurencieschopnosť ľupčianskej fabriky Degussa zvýšila investíciami do zefektívnenia výroby aminokyselín v objeme okolo 25 miliónov eur. Prestavenie časti existujúcich kapacít z výroby aminokyselín na výrobu thymidínu pre českú firmu Lonza Biotec má ľupčiansky závod stáť vyše dva a pol milióna eur. No tieto technologické úpravy, ak ich napokon v centrále Degussy naozaj odobria, majú urobiť v druhej polovici tohto roku. Budúci rok chce Evonik Fermas českému odberateľovi dodať 150 ton thymidínu. Nneskôr má výroba stúpať až na 350 ton v roku 2013. Hraničné kapacity ľupčianskeho závodu budú nastavené na produkciu pol tisíca ton thymidínu ročne. Ročné tržby slovenskej dcéry nemeckého koncernu predstavujú zhruba 40 miliónov eur a fabrika zamestnáva 250 ľudí.
Zmena vymeriavacieho základu - Oto Görner, cs 13. 04. 2010, 12:00 Od júla sa opäť posunie hranica príjmov, ktorá je rozhodujúca pre povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Zmenia sa tiež najvyššie vymeriavacie základy pre platenie jednotlivých druhov poistného. Rezort práce predkladá na rokovanie vlády nariadenie, ktorým ustanovuje všeobecný vymeriavací základ za minulý rok. Ten sa definuje z priemernej mesačnej mzdy zistenej Štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok. Spresňuje Daniela Rodinová z mediálneho odboru ministerstva: "Podľa zistenia ŠÚ SR priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR za rok 2009 je 744,50 eur. Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy, to znamená, že suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2009 je 8934 eur." Od všeobecného vymeriavacieho základu sa následne upravujú sumy dávok a poistného. "Dôchodkových dávok, úrazových dávok, dávky garančného poistenia, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Všeobecný vymeriavací základ ustanovený navrhovaným opatrením bude na určenie vymeriavacích základov na platenie poistného rozhodujúci od 1. júla 2010." Od 1. júla sa tiež zmení hranica príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnutých za kalendárny rok 2009, na základe ktorej sa bude posudzovať vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, a to na 3834,96 eur. Živnostníkom s nižším príjmom povinné poistné zanikne. www.rozhlas.sk
Letecké motory na Považí končia - Predstavenstvo spoločnosti Považské Strojárne Letecké Motory (PSLM) nasmerovalo firmu do úpadku. Kým ešte v januári sa hovorilo o prevzatí časti výroby inými firmami a joint venture, odvčera je strojársky výrobca v konkurznom konaní kvôli platobnej neschopnosti. „Vzhľadom na stav spoločnosti však predpokladám, že konkurz bude vyhlásený,“ povedal Adam Daněk, predseda Predstavenstva PSLM. Strojárne dlhujú za mzdy Na úpadok podniku doplatilo približne 60 zamestnancov, ktorí nielen že dostali koncom minulého roka výpoveď, ale firma im stále dlhuje 198-tisíc eur za nevyplatené mzdy. Tie si majú nárok uplatniť v garančnom fonde. Podľa Pavla Šujaka, predsedu základnej organizácie odborového zväzu KOVO Považských strojární, by mali byť peniaze z fondu vyplatené v najbližších dňoch alebo týždňoch. „To je ale len časť pohľadávky. Samozrejme, že budeme môcť prihlásiť v konkurze zvyšok pohľadávky, pretože garančný fond uspokojuje len do výšky troch platov, čo sú akurát tri mesiace mzdy, ale odstupné už nie,“ vysvetľuje Šujak. Podobný osud postihol minulý rok aj zamestnancov metalurgickej firmy Colmet Slovakia. Kvôli nevyplateným mzdám skončila takisto v konkurze. Problémový artikel Existencia PSLM bola už od začiatku sprevádzaná ťažkosťami, keďže jej špecifická výroba si nemohla nájsť široké komerčné uplatnenie. Výroba leteckého motora bola už roky zamrazená a spoločnosť ťažila len z výroby menších kusových zákaziek pre letecký priemysel, ako napríklad produkciou turbín. „Záujemcovia, ktorí uvažovali o prevzatí výroby, opierali svoje úvahy o isté budúce projekty, ktorých termín realizácie sa stále odďaľoval, neboli schopní garantovať či naozaj k realizácii týchto projektov príde,“ vysvetľuje Daněk. Podľa Luboša Vanča, riadiaceho partnera KPMG na Slovensku, začali problémy slovenských strojárov, ktorí dodávajú výrobky armáde, už dávnejšie a budú sa len prehlbovať. „Mnohé z týchto podnikov boli v minulosti budované s kapacitou pre bývalú Varšavskú zmluvu, ale vonkajšie podmienky pre tieto podniky sa výrazne zmenili,“ vraví Vančo. Miroslav Hargaš 13.04.2010 www.hnonline.sk
Zrušený rezort čistí cestu k eurofondom - Žiadatelia peňazí už nemusia ministerstvu výstavby predkladať dokumenty o verejnom obstarávaní 12.04.2010 / Pavel Sibyla Etrend Ministerstvo výstavby, ktoré 1. júla zanikne, čistí cestu k rýchlejšiemu a vyššiemu čerpaniu miliónov eur z fondov EÚ. V polovici februára dnes už exminister Igor Štefanov podpísal zmeny v žiadostiach o nenávratný finančný príspevok (NFP) z Regionálneho operačného programu. Pokým dovtedy mali realizátori schválených projektov päť mesiacov na predloženie dokladu o zabezpečení spolufinancovania a potvrdení od poisťovní či daňového úradu, po novom to musia stihnúť za 30 dní. Hovorkyňa ministerstva zmenu odôvodňuje zákonom schváleným začiatkom februára, ktorý mení legislatívu o pomoci a podpore poskytovanej z fondov EÚ. V súvislosti so skrátením lehôt na predloženie dokumentov TRENDU odpísala, že 30 dní na ich zabezpečenie plne postačuje. V prípade poisťovní a daňového úradu s týmto názorom súhlasí aj Andrej Kubiš zo spoločnosti Euro consulting. „V prípade záväzného bankového prísľubu o spolufinancovaní je však mesiac niekedy málo,“ tvrdí A. Kubiš a dodáva, že dostať v súčasnosti prísľub od banky je veľký problém. Ešte väčšia zmena, ktorú zmenený zákon prináša, sa týka verejného obstarávania. Ešte donedávna museli mestá či obce do piatich mesiacov predložiť riadiacemu orgánu všetky dokumenty z procesu verejného obstarávania. Inak peniaze na účet neprišli. „Tento postup bol opakovane odobrený viacerými auditmi a certifikačnými overovaniami a bol v súlade s predpismi na úrovni Slovenska aj Európskeho spoločenstva,“ hovorí hovorkyňa rezortu Linda Vaškovičová. Čo sa zmenilo? Od 15. februára žiadatelia peňazí dokumenty o obstarávaní vôbec nemusia predkladať. V Regionálnom operačnom programe podávajú obce projekty v rámci viacerých výziev. Predseda HZDS Vladimír Mečiar koncom marca nepriamo obvinil Slovenskú národnú stranu, ktorá aj po odvolaní I. Štefanova ďalej kontroluje ministerstvo výstavby, že jej ľudia berú za schválenie dotácie z eurofondov províziu 10 až 30 percent. Ako vyplýva z údajov vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie, od začiatku roka spomedzi 42 ukončených verejných obstarávaní na dodanie stavebných prác, boli v 13 prípadoch úspešné firmy zo žilinského regiónu. Najúspešnejšou je žilinská firma I.B.S., ktorá získala štyri zákazky, v rámci celého Slovenska sa s 10 zákazkami najviac darilo bratislavskej firme Eurobuilding. Z údajov vo vestníku tiež vidieť, že obce niekedy podpisujú s víťaznými firmami zmluvu na vyššiu sumu, ako bola predpokladaná hodnota zákazky. Podľa do februára platných pravidiel ministerstvo uvoľnilo obciam peniaze až potom, ako dostalo na stôl dokumenty o verejnom obstarávaní. „Azda nechcete povedať, že ministerstvo prideľuje peniaze podľa toho, koho si vyberie obstarávateľ,“ reagovala v denníku SME podpredsedníčka SNS Anna Belousovová na obvinenia o vopred dohodnutých víťazoch tendrov na rekonštrukciu.
Účet v Sociálnej poisťovni si kontroluje vyše 12-tisíc ľudí - SITA, jpa | 6. apríla 2010 Pravda Možnosť prezrieť si zmenu stavu svojho individuálneho účtu sociálneho poistenia na internetovej stránke Sociálnej poisťovne majú poistenci od júla 2008. Sociálna poisťovňa doposiaľ vydala svojim poistencom 12 144 Grid kariet na sprístupnenie informácie o zmene stavu individuálneho účtu sociálneho poistenia na internetovej stránke poisťovne. "V percentuálnom vyjadrení Sociálna poisťovňa vydala karty 0,6 % dôchodkovo poistených a nemocensky poistených osôb podľa počtu týchto poistencov k 1. marcu 2010," uviedol hovorca poisťovne Peter Višváder. Možnosť prezrieť si zmenu stavu svojho individuálneho účtu sociálneho poistenia na internetovej stránke SP majú poistenci od júla 2008. Tzv. zmenový výpis z individuálneho účtu poistenca obsahuje údaje o dôchodkovom poistení, nemocenskom poistení a poistení v nezamestnanosti, ktoré osoba získala po 31. decembri 2003. "Účelom sprístupnenia informácie o zmenách stavu individuálneho účtu je možnosť získať prehľad o údajoch týkajúcich sa nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti a tým zvýšiť informovanosť poistenca o údajoch rozhodujúcich pre nárok na dávku sociálneho poistenia a pre určenie jej sumy," uvádza sa na internetovej stránke poisťovne. Informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu zasiela SP podľa zákona o sociálnom poistení len tým poistencom, ktorí o to požiadajú. Takúto žiadosť pritom môže poistenec podať do SP raz ročne, najskôr 1. apríla kalendárneho roka. Poisťovňa zašle poistencovi informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti. Údaje o období dôchodkového poistenia do 31. decembra 2003 obsahuje tzv. stavový výpis, ktorý SP zasielala poistencom poštou do začiatku roka 2008.
Minimálna penzia nie je v Európe novinkou - rak | 8. apríla 2010 Pravda Sľubovať dôchodcom vyššie penzie už na Slovensku patrí k politickému folklóru. Premiér Robert Fico aj v utorok pri predstavovaní volebného programu strany Smer-SD povedal, že pre dôchodcov plánuje ďalšie výhody. Z vianočného príspevku, ktorý penzisti dostávajú koncom roka, by sa mal stať trinásty dôchodok. "Keď sa bude Slovensku dariť, budeme môcť tento trinásty dôchodok postupne aj zvyšovať, aby sa približoval k úrovni priemerného dôchodku, ktorý dôchodca v danom období dostáva," vyhlásil Fico. Smer chce zákonom stanoviť aj celkom novú zložku, tzv. minimálny dôchodok. Základom dôchodkového zabezpečenia má zostať solidarita. Fico sa zaviazal, že sa napriek hospodárskej kríze postará o zachovanie všetkých sociálnych výdobytkov, ktoré jeho vláda zaviedla. Odkiaľ chce na to zobrať finančné prostriedky, však neuviedol. "Dôchodkový fond Sociálnej poisťovne je už dnes v hlbokej strate a zavedenie trinásteho dôchodku by ju ešte viac prehĺbilo. Sľubovať ho bez adekvátnych úsporných opatrení preto nie je zodpovedné," pochybuje o premiérových plánoch riaditeľ INEKO - Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy - Peter Goliaš. Na druhej strane minimálny dôchodok nemusí byť podľa neho zlé riešenie. "V zahraničí je to bežné opatrenie na ochranu dôchodcov pred chudobou. Tento problém je aktuálny aj na Slovensku, keďže napríklad v rokoch 2006 až 2008 stúpol podiel dôchodcov ohrozených chudobou z ôsmich percent na desať," hovorí Goliaš. Podľa informácií z internetového portálu Sociálnej poisťovne určili minimálny dôchodok už vo väčšine európskych krajín, napríklad aj v Česku, Maďarsku a Lotyšsku. Jeho výška je rôzna. V Dánsku je to napríklad 826 eur mesačne, v Lichtenštajnsku 676, v Rakúsku vyše 653 eur, v Grécku asi 420 a v Španielsku 411 eur. Niektoré štáty v Európe zaviedli aj maximálne dôchodky, ako trebárs Fínsko, Portugalsko, Luxembursko, Írsko či Nórsko. V Rakúsku tak dôchodcovia môžu poberať najvyššiu penziu 2 410 eur, v Španielsku 2 086 a v Grécku 1 952 eur. Dôchodkový vek v niektorých krajinách EÚ Česká republika: 62 rokov Maďarsko: 62 rokov Poľsko: 62 rokov (muži), 60 rokov (ženy) Rakúsko: 65 rokov (muži), 60 rokov (ženy, s postupným zvyšovaním na 65) Nemecko: 65 rokov Francúzsko: 60 rokov Slovinsko: 63 rokov (muži), 61 rokov (ženy) Belgicko: 65 rokov Litva: 62,5 roka (muži), 60 rokov (ženy) Estónsko: 63 rokov Zdroj: Sociálna poisťovňa
Najväčšie zmeny čakajú žiadateľov o invalidný dôchodok - Radovan Krčmárik | 8. apríla 2010 Pravda Väčšinu dôchodcov na Slovensku nečakajú v tomto roku výrazné zmeny. Dôchodkové dávky sa valorizovali, ohrozené by nemali byť ani vianočné príspevky. Napriek kríze a zmrazovaniu platov by sa podľa ministerstva práce mali dôchodky mierne zvyšovať. Výška vianočného príspevku pre dôchodcov nie je ešte známa. Vláda má podľa zákona na jej stanovenie čas až do konca októbra. Podľa Daniely Rodinovej z mediálneho odboru ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je však na tento účel v rozpočte už schválená suma 66,756 milióna eur. Na porovnanie: V roku 2008 na to zo štátnej kasy išlo 56 miliónov eur (1,7 miliardy korún) a vlani 62,55 milióna eur. S vyplácaním vianočných príspevkov dôchodcom začala ešte v roku 2006 vláda Roberta Fica. Pôvodne ho dostával iba asi milión penzistov, neskôr sa adresátmi stali aj ostatní poberatelia dôchodkových dávok. Suma vianočného príspevku je rôzna, podľa výšky penzie sa vlani pohybovala od 49,80 do 66,39 eura. Ako rástli priemerné dôchodky dôchodok 2007 2008 2009 starobný 8 885 Sk 9 431 Sk 337 eur (10 152 Sk) predčasný starobný 9 398 Sk 9 870 Sk 351 eur (10 574 Sk) invalidný 6 621 Sk 7 001 Sk 249 eur (7 501 Sk) sirotský 3 242 Sk 3 440 Sk 122 eur (3 675 Sk) vdovský 5 544 Sk 5 860 Sk 210 eur (6 326 Sk) vdovecký 3 949 Sk 4 340 Sk 158 eur (4 760 Sk) Najväčšia zmena sa dotkne žiadateľov o invalidný dôchodok. Od 1. januára tohto roku sa počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok určuje z obdobia pred dňom, od ktorého sa stanoví vznik invalidity. "To znamená, že sa tento počet rokov zisťuje z celého obdobia pred vznikom invalidity, a nielen z posledných desiatich rokov pred jej vznikom. Kritériá nároku na invalidný dôchodok sa zmiernili," vysvetlila Rodinová. Podmienky na priznanie vdovského, vdoveckého a sirotského dôchodku sa nemenia. Predčasný starobný dôchodok možno naďalej priznať najskôr dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku. Podmienkou je, aby si žiadateľ predtým aspoň 15 rokov platil dôchodkové poistenie. Predčasný starobný dôchodok pritom musí byť vyšší ako 1,2-násobok životného minima pre dospelého človeka. "V súčasnosti je táto suma najmenej 222,30 eura," uviedla Rodinová. Ktokoľvek, kto poberá hocijakú dôchodkovú dávku (starobný, vdovský, vdovecký, invalidný či sirotský dôchodok), môže popri tom aj pracovať. Koľko ľudí berie dôchodok (údaje sú za február) počet dôchodcov v SR 1 274 725 počet vyplácaných dôchodkov 1 578 848 starobní dôchodcovia 928 924 ľudia v predčasnom dôchodku 56 125 invalidní dôchodcovia 206 080 poberatelia vdovského 301 404 poberatelia vdoveckého 35 490 poberatelia sirotského 29 149 dôchodky do cudziny 12 511 Všetky dôchodkové dávky podliehajú pravidelnej valorizácii, ktorá sa robí od 1. januára príslušného kalendárneho roka. Tentoraz sa valorizovali o 3,05 percenta. Táto výška sa určila ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve za prvých šesť mesiacov minulého roka. Hospodárska kríza a s tým spojené zmrazenie platov spôsobili, že rozdiely vo výške penzie môžu nastať aj u ľudí, ktorí mali rovnakú mzdu a odpracovali si rovnaký počet rokov. Veľa závisí od toho, kedy dosiahli dôchodkový vek. Ak jeden z nich stihol odísť do penzie ešte v decembri uplynulého roka a druhý až neskôr v januári, prvý z nich môže mať dôchodok vyšší. Parametre na výpočet dôchodku (valorizácia a aktuálna dôchodková hodnota) sa totiž líšia. Ak je medziročný rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty nižší, ako porovnanie medziročnej valorizácie, môže sa druhý z dôchodcov cítiť ukrivdený. Podľa Rodinovej to však nie je bežné. "Pri klasickom a stabilnom vývoji rastu miezd a inflácie, ktoré vstupujú do parametra aktuálnej dôchodkovej hodnoty a valorizácie, je rast miezd rýchlejší ako rast inflácie, takže opísaný prípad môže nastať iba veľmi zriedkavo," objasnila. Kto má nárok na starobný dôchodok - kto si aspoň 15 rokov platil dôchodkové poistenie a dovŕšil dôchodkový vek - keď dôchodkový vek dosiahol v rokoch 2004 - 2007, stačí, ak si platil aspoň 10 rokov dôchodkové poistenie - dôchodkový vek je jednotný pre mužov i ženy 62 rokov - platí však až pre mužov narodených počnúc rokom 1946 a ženy narodené počnúc rokom 1962 (u niektorých žien aj skôr, závisí to od počtu detí, ktoré vychovali) Kedy je starobný dôchodok nižší - ak mal žiadateľ nízku mzdu - ak dlhé roky nepracoval - ak často a dlho býval práceneschopný - ak odvody platil iba z minimálnej mzdy - ak pracoval, ale neplatil odvody na dôchodkové poistenie Priemerná výška dôchodkov vo februári 2010 - starobný: 350,71 eura - predčasný starobný: 362,22 eura - invalidný: 257,28 eura - vdovský: 216,36 eura - vdovecký: 162,96 eura - sirotský (na 1 dieťa): 125,93 eura Ako sa vypočíta starobný dôchodok podľa vzorca: POMB x ODP x ADH - POMB = priemerný osobný mzdový bod - pomer výšky príjmu žiadateľa o dôchodok k priemernej mzde v SR počas jednotlivých rokov jeho zamestnania; ak je vyšší ako 3, na prevyšujúcu hodnotu sa neprihliada - ODP = obdobie dôchodkového poistenia - odpracované roky, počas ktorých sa platilo dôchodkové poistenie - ADH = aktuálna dôchodková hodnota - zvyšuje sa podľa rastu priemernej mzdy, určuje ju ministerstvo práce; v tomto roku je to 9,2246 eura - tento výsledok sa potom každý rok ešte valorizuje Kde získate informácie - osobne v Sociálnej poisťovni - tel.: 02/59 24 89 31 - bezplatná linka: 0820 123 123 - www.socpoist.sk
Lipany prilákali menších investorov - Mesto pri Prešove usádza firmy v novom priemyselnom parku 07.04.2010 / Branislav Sobinkovič Po tom, čo na sklonku predminulého roku prišli Lipany o nádejného talianskeho investora, spoločnosť Fonderia di Torbole, ktorá plánovala zamestnať 250 ľudí, zmenila samospráva taktiku. Namiesto jednej veľkej firmy sa rozhodla svoj nový priemyselný park zaplniť viacerými menšími spoločnosťami. Nová stratégia prináša ovocie v podobe piatich firiem, ktoré v meste postupne rozbehnú prevádzky. So všetkými už sú podpísané zmluvy na prenájom pozemkov v priemyselnom parku Za traťou. Firma Teprofa Slovakia sa v ňom už vlani aj usadila a vo svojej strojárskej prevádzke zamestnala 20 ľudí. V tej istej brandži bude podnikať aj miestna spoločnosť Aluminium Systém, ktorá chce rozbehnúť výrobu v druhej polovici tohto roka. Zhruba v tom istom období spustí produkciu betónových zmesí a výrobkov z betónu poľská spoločnosť P.P.U.H. Witecki Jerzy-Kawula Marek Spolka Jawna. A rovnako aj firma ICLA, ktorá sa v Lipanoch bude venovať miešaniu farieb, náterových hmôt, tmelov a výrobe brúsnych materiálov. Súčasťou priemyselného parku bude aj fotovoltaická elektráreň, ktorú postaví firma Tecoma Travel Agency. Všetci investori zamestnajú dovedna 50 ľudí. S ďalšími samospráva rokuje. Pri ich získavaní ju však brzdia isté hendikepy. Za najväčší považuje primátor mesta Eduard Vokál polohu Lipan. Ležia neďaleko Prešova a chýba im diaľničné spojenie. „Aj napriek tomu, že ponúkame nižší nájom než na západnom Slovensku, investori sa kvôli infraštruktúre usadia radšej tam,“ vysvetľuje primátor. Pri vyjednávaní s firmami ho brzdí aj to, že pozemky v priemyselnom parku nemôže predať, ale v priebehu pätnástich rokov iba prenajímať. V roku 2008 mesto získalo na výstavbu parku dotáciu zo štrukturálnych fondov 1,8 milióna eur. Jednou z podmienok bol aj záväzok nepredávať pozemky počas pätnásťročného obdobia. Veľa investorov však podľa E. Vokála chce pôdu kúpiť, a preto si vyberajú samosprávy, ktoré im túto možnosť môžu ponúknuť. Okrem priemyselných zón si Lipany sľubujú vytvorenie nových pracovných miest v budúcom Aquaparku. Ten má vyrásť pri miestnom geotermálnom zdroji. Mestské zastupiteľstvo bude v júni rozhodovať, či investorom, ktorý ho vybuduje, bude spoločnosť Pharmacy plus. S ňou mesto došlo najďalej pri rokovaniach o podobe geotermálneho projektu. www.etrend.sk
Nemecké domácnosti začali šetriť - Maloobchodný predaj v Nemecku vo februári 2010 klesol medzimesačne o 0,4 %, čo je viac, ako sa očakávalo. TASR 1. 4. 2010, To signalizuje, že výdavky domácností budú zaostávať za exportom, ktorý bude aj naďalej hlavným motorom zotavovania najväčšej ekonomiky eurozóny. Oznámil to dnes spolkový štatistický úrad. Aj v medziročnom porovnaní sa tržby nemeckých maloobchodníkov vo februári znížili, už desiaty mesiac po sebe, a to o 0,9 %. Predbežné údaje pritom naznačovali, že februárový maloobchodný predaj klesne medzimesačne o 0,1 % a medziročne o 1 %. "Domácnosti sú stále opatrné, čo sa týka utrácania," konštatoval analytik Klaus Schrüfer zo spoločnosti SEB, podľa ktorého sa tento trend tak skoro nezmení. Nemecko v 2. kvartáli 2009 prekonalo recesiu, ale v posledných troch mesiacoch minulého roka výkon jeho ekonomiky stagnoval. Niektoré ukazovatele hospodárskeho vývoja od začiatku roka signalizovali, že v 1. kvartáli 2010 by sa rast nemeckej ekonomiky mohol obnoviť, ale najnovšie výsledky poukazujú na to, že tento rast bude len veľmi mierny. Informovala o tom agentúra Reuters. www.hnonline.sk
Majiteľom Pravdy je Karol Biermann - Pravda | 23. marca 2010 Vydavateľstvá Perex, a. s., ktoré vydáva denník Pravda, a Avízo, s. r. o., vlastní spoločnosť Florena, a. s. Jej majiteľom je podnikateľ Karol Biermann. Kúpu oboch spoločností od britských vydavateľov zabezpečovala skupina J&T a na projekte rozvoja vydavateľstiev sa chce naďalej finančne podieľať. Karol Biermann bude súčasne vykonávať aj funkciu generálneho riaditeľa Perex, a. s. K zmene došlo aj na poste šéfredaktora. Juraja Porubského od utorka nahradila Nora Slišková, niekdajšia zástupkyňa šéfredaktora. Britský mediálny koncern Daily Mail & General Trust, ktorému vo Veľkej Británii patrí aj bulvárny denník Daily Mail, predal spoločnosti Perex, a. s., a Avízo, s. r. o., začiatkom marca tohto roku. Denník Pravda britskí majitelia vydávali od polovice roku 2006.
Matka Tatra banky potvrdila fúziu - Raiffeisen International a Raiffeisen Bank sa spoja aby posilnili skupinu 23.03.2010 / jm , ČTK www.etrend.sk Matku Tatra banky zrejme čakajú zmeny. Rakúska skupina Raiffeisen International a jej matka Raiffeisen Bank (RZB) dnes potvrdili intenzívne rokovania o svojom zlúčení. Doriešiť vraj však zostáva ešte veľa detailov. Zároveň Raiffeisen International zverejnila minuloročné výsledky, podľa ktorých sa čistý zisk skupiny vlani prepadol o 78 percent na 212 miliónov eur. Fúzia spoločností má podľa RZB zblížiť strategické obchodné teritóriá RZB. Sfúzovaná banka by mala byť silnejšia. Zlúčená skupina by mala spolu za minulý rok čistý zisk 494 miliónov eur. No do tohto hypotetického čísla zahrnula Raiffeisen aj predaje aktív, ktoré by musela povinne po fúzii uskutočniť. Sfúzovaná spoločnosť má zostať registrovaná na burze vo Viedni. „Chceme postupovať tak, aby sme si v najbližších rokoch zabezpečili posilnenie a expanziu našej výbornej pozície v strednej a východnej Európe a v Rakúsku," povedal Walter Rothensteiner, predseda predstavenstva RZB. Herbert Stepic, šéf Raiffeisen International tvrdí, že fúzia prispeje k diverzifikácii rizika v skupine a umožní lepšiu optimalizáciu riadenia rizika do budúcnosti. No trhy už pri prvej zmienke o fúzii v Raiffeisen nereagovali pozitívne. Jej akcie sa od konca februára prepadli o 23 percent. Odvtedy sa snažia predstavitelia banky situáciu upokojiť. Investori predpokladajú, že RZB potrebuje cez dcéru lepší prístup ku kapitálu a tak pribrzdí jej rast. Raiffeisen International je po UniCredit group druhou najväčšou bankou v strednej a východnej Európe. Zisk sa jej podarilo udržať napriek problémom s vyše 20-percentným objemom zlyhaných úverov vo svojej dcére na Ukrajine. RZB ovláda 70 percent akcií Raiffeisen International, zvyšok sa obchoduje na burze. Zameriava sa však na rakúsky trh, kde sa už neočakáva veľký priestor na jej rast. Aj keď W. Rothensteiner predpovedá na domácom trhu dobré perspektívy rastu. RZB musela odpisovať zlé úvery v portfóliu, ako aj islandské dlhopisy, či dlhopisy Lehman Brothers. Rakúska vláda navyše hrozí domácim bankám dodatočným zdanením aktív.
UniCredit dala injekciu Bank Austria - Taliani posunuli banke dve miliardy eur z emisie akcií 05.03.2010 / mk Polovicu zo štyroch miliárd eur, ktoré získala talianska UniCredit emisiou akcií, posúva na Bank Austria. Tá spravuje väčšinu jej aktív v strednej a východnej Európe. UniCredit sa podľa agentúry Reuters ešte vlani nechala počuť, že doplní zdroje do Bank Austria, keď vyhlasovala, že radšej si zabezpečí prísun zdrojov z trhu, než by využila štátnu pomoc od Talianska, či Rakúska. Prepočet na údaje ku koncu tretieho kvartálu podľa agentúry ukazuje, že kapitálové posilnenie zvýši ukazovateľ kapitálového vybavenia (Tier1) Bank Austria na 9,5 percenta. Len krátko predtým prišlo z rakúskej centrálnej banky varovanie o tom, že rakúske banky operujúce v bývalej komunistickej časti Európy budú potrebovať dodatočný kapitál vo výške niekoľkých miliárd eur. V tomto regióne majú najväčšie zastúpenie najmä UniCredit Bank Austria, Erste Group Bank a Raiffeisen International. „Sme v situácii, kedy ešte nezaznamenávame vrchol odpisov zlých úverov vo východnej Európe,“ upozornil podľa Reuters Andreas Ittner z rakúskej centrálnej banky
Turci schválili Nabucco - Výstavba plynovodu dostala definitívnu zelenú 239396 05.03.2010 / ks Turecký parlament včera schválil medzivládnu zmluvu, ktorá umožní výstavbu tureckej časti plynovodu Nabucco. Schválenie medzivládnej dohody dáva podľa prevádzkovateľského konzorcia plynovodu silné záruky tranzitných práv. Turecko tak bolo poslednou krajinou, ktorá zmluvu ratifikovala v parlamente. „Medzivládna dohoda je právny a politický základ projektu. Ratifikácia v Turecku jasne podporuje zámer naozaj ho uskutočniť. Podľa výkonného riaditeľa Nabucco Gas Pipeline Reinharda Mitscheka je ratifikácia zmluvy dôležitý bod v realizácii Nabuc